10 egoistických aspektov „spirituálnych“ ľudí, ktoré sabotujú ich skutočný rast

Väčšinou ľudia netušia, že tzv. snaha o „duchovno“ môže byť aj pascou nášho ega.

Veď ako by niečo, čo sa zdá byť čisté a dobré, mohlo byť škodlivé?

 

Odpoveď má čo to dočinenia s tzv. duchovnou odbočkou či premostením, ako to pomenovali  psychológovia. V skorých 80-tých rokoch, psychológ John Welwood vytvoril termín spiritual bypassing (duchovné premostenie – obchádzka, odbočka ), ktoré sa týka používania duchovných praktík a presvedčení k zabráneniu konfrontácie nepríjemných pocitov, nevyliečených zranení a základných emočných a psychologických potrieb. Túto tému spomíname aj v článku Nástrahy duchovnej cesty.

Podľa psychoterapeuta R.A. Mastersa, nám toto duchovné premostenie spôsobuje, že sa vzďaľujeme od seba samých  a ostatných ľudí len preto, aby sme sa ukryli za akýmsi duchovným závojom metafyzických presvedčení a praktík.

Vraví, že nás to nie len vzďaľuje od našej bolesti a osobných problémov, ale tiež od nášho vlastného autentického duchovna. Sme tlačení do ezoterického uväznenia – do zóny prehnanej jemnosti, dôslednosti a povrchnosti.

 

Bolestivé zistenie: Moja vlastná duchovná odbočka

 

Aspekty duchovnej odbočky zahŕňajú: prehnané odlúčenie/nestrannosť, potláčanie a ochromovanie emócií, nadmerný dôraz na pozitíva, angrofóbiu (strach z hnevu), slepý, alebo priveľmi tolerantný súcit. , vyčerpávajúce hodnotenie niekoho negativity alebo tmavých stránok, znevýhodňovanie  osobného voči duchovnému a bludy, že ste dosiahli vyššiu úroveň bytia. Kognitívna inteligencia je často ďaleko pred emočnou a morálnou inteligenciou.

Hoci toto zistenie môže byť väčšinou bolestivé, je to jedno z najdôležitejších prebudení, ktoré kedy môžete na tejto ceste mať. Toto uvedomenie vám môže pomôcť prestať používať túto skreslenú formu spirituality a nafukovať si ego. Môžete tým pádom brať väčšiu zodpovednosť za svoje psychologické potreby a problémy, ktoré vo vašom živote medzičasom narástli.

 

10 „spirituálnych“ vecí, ktoré sabotujú váš ozajstný duchovný rast

 

Najlepší spôsob ako porozumieť duchovným obchádzkam je cez použitie príkladov. Takže prichádza čas na pravdu.

Teraz detailne popíšeme desať špecifických „egoistických“ tendencií „spirituálnych“ ľudí.

POZOR: Niektorí z vás sa v týchto bodoch môžu nájsť.

Pamätajte, nie je hanbou priznať si, ak sa vás niečo z tohoto zoznamu týka. Práve naopak. Niektoré sa týkajú každého jedného z nás, kto sa kedy zaujímal o duchovno.

Cieľom nie je súdiť, ale zvýšiť uvedomenie samých seba. Posunúť sa k úprimnejšej, silnejšej a užitočnej spiritualite. Tak poďme do toho:

 

1. Zapájanie sa do duchovných aktivít pre pocit nadradenosti nad ostatnými

Toto je pravdepodobne jeden z najprenikavejších temných aspektov duchovného snaženia, a má mnoho foriem. Niektorí ľudia sa cítia nadradení, lebo čítajú Alana Wattsa či Eckharta Tolleho, či dokonca originálne duchovné poznanie Védy, alebo stačí len, že sa rozhodli bicyklovať do práce, nepozerajú televíziu, sú vegetariáni či vegáni, používajú kryštály,  navštevujú chrámy, praktizujú jógu, meditujú, alebo berú psychadeliká.

Nehovorím nič o hodnote zúčastňovania sa na týchto aktivitách. Existuje veľa ciest, pre ľudí na rôznej úrovni s rôznou úprimnosťou. Čo vravím je, že je až alarmujúco jednoduché dovoliť svojim duchovným ideálom a praktikám stať sa pascou pre naše ego a veriť, že ste oveľa lepší a osvietenejší, ako ostatné ovečky, pretože robíte všetky tieto „cool“ veci.

Nakoniec nie je  tento druh prístupu k duchovnosti o nič lepší ako viera, že ste lepší ako ktokoľvek iný, pretože ste liberál alebo fanúšik nejakého futbalového tímu. Táto disfunkcia potláča skutočnú spiritualitu tým, že nás núti zamerať sa na vyvyšovanie jedného jedinca nad ostatnými ľuďmi, než na zušľachťovanie svojich vlastností a pokrok na vlastnej ceste, ktorú praktizujeme, nech je akákoľvek.

 

2. Používanie duchovna ako ospravedlnenie za zlyhanie prevzatia zodpovednosti za svoje činy

Podstata tohto bodu je použitie tzv. „duchovna“ ako výhovorky alebo ospravedlnenie sa za nezodpovednosť, alebo nespoľahlivosť.

„Je to to, čo to je.“ Alebo „vesmír je predsa už perfektný.“ Alebo „všetko sa deje pre nejaký dôvod.“ – všetky tieto výroky môžu fungovať ako skvelé ospravedlnenia pre nekonanie, a určité správanie sa.

Nekomentujem pravdivosť vyššie uvedených výrokov. Hovorím, že ak konštantne meškáte na stretnutia či zanedbávate svoje vzťahy alebo sa váš spolubývajúci nemôže spoľahnúť na to, že zaplatíte nájom, možno by ste si mali prestať nahovárať, že realita je aj tak len ilúziou, a radšej sa stať niekým na koho sa iní môžu spoľahnúť.

Tak isto je  jednoduché myslieť si, že kedykoľvek keď má niekto problém s naším správaním, je to preto, že dotyčná osoba „nemôže predsa porozumieť našej pravde“ či „iba potrebuje duchovne dozrieť“. Je oveľa ťažšie priznať si fakt, že reagujem drzo, sebecky, neuvážene, či to, že neustále zvaľujem problémy na niekoho iného. Je oveľa ťažšie a pre nás zložitejšie prijať to, že nie sme dokonalí, a že rast a proces nikdy-nekončiaceho učenia platí aj pre nás.

 

3. Záujem o nové trendy len preto, lebo sú poslednými výstrelkami „spirituálnej“ módy

Všetci máme hlbokú potrebu cítiť, že niekam patríme. A preto vytvárame skupiny všetkých možných druhov. Duchovno je jedna zóna záujmov, okolo ktorej ľudia formujú všetky možné komunity. Lenže táto záležitosť môže mať aj temnejšiu stránku.

Pre mnohých ľudí je duchovno len výstrelok doby, naproti tým, ktorí sa o duchovno zaujímajú aj skutočne a do hĺbky. Títo ľudia idú jednoducho s trendom a podliehajú módnym vlnám. Začínajú praktikovať jógu, na ktorú musia mať samozrejme jógamatku 🙂 Nosia moderné značky New Age alebo batikované ethno oblečenie. Chodia na hudobné festivaly, pijú Ayahuascu a myslia si o sebe, že to ich robí spirituálnymi. Tieto „duchovné“ bábky však nerozumejú významu skutočného duchovného skúmania, hľadania či skúsenosti, a väčšinou pri tom dlho nevydržia, prípadne pri stretnutí skutočnej duchovnosti utečú, pretože to už nemusí byť pre ich ego tak príjemné.

Veľa ľudí sa snaží byť spirituálnymi len pre pocit nadradenosti či inakosti pred ostatnými.

 

4. Súdenie druhých za ich prejavy hnevu alebo iných silných emócií, hoci aj keď sú za potreby

 

Toto je jedna z prvých vlastností, ktoré si môžeme všimnúť. Keď je na takéhoto človeka niekto nahnevaný, jeho odpoveď je často v štýle: „Hnev ničomu nepomôže.“, alebo „Mám pocit, že by sme mali menej problémov, keby sme si zachovali chladnú hlavu.“

Keď sa začnete zaujímať o duchovno, jeden z prvých citátov, ktorý asi nájdete bude:

„Keď sa hneváte je to ako držanie horúceho uhlíka s úmyslom zraniť druhého, no vy ste ten kto skončí popálený.“

Význam výroku je, že by sme nemali žiť v hneve, ale mali by sme ho pocítiť, vyjadriť ho a nechať ísť. Avšak pre niekoho je veľmi jednoduché usúdiť, že hnev v akejkoľvek forme je znakom hlúposti a neduchovna. Pravda ale je, že hnev nasmerovaný správnym spôsobom vie byť transformovaný na novú silu a motiváciu v pokračovaní v duchovnej ceste. Je dobré byť nahnevaní na ilúziu a nevedomosť, aby sme ich vedeli prekonať.

Hnev je tiež často indikátorom  problémov, ktoré treba v rámci seba samého či vo vzťahu s druhou osobou riešiť.

Iróniou je, že veľa spirituálnych ľudí potláča všetky „nespirituálne“ emócie, a na druhej strane umelo posilujú emócie „spirituálne“ ako sú súcit, láskavosť a tolerancia. Takýto postoj vedie k ilúzii o sebe samom. Privádza človeka k neustálemu boju, keď sa musí konštantne prezentovať ako kľudný, milý, dobrý – v stave nekonečného pokoja a mieru. Napokon sa cíti ako pokrytec, lebo to ešte nemusí byť jeho skutočná úroveň.

 

5. Zneužívanie duchovna ako ospravedlnenie za užívanie drog

Mnoho ľudí verí, že psychadelické látky  môžu sprostredkovať občasnú mystickú a nadzmyslovú skúsenosť ak sa užijú v pripravenom prostredí pod skúseným vedením. Avšak niektorí ľudia ich používajú ďaleko za touto hranicou a nechávajú sa vtiahnuť do tmavého sveta rôznorodých látok. V skutočnosti je tento stav „high“ iba dočasný, a človek sa na ňom nedokáže udržať. Nemali by sme tieto stavy ale pokladať za akési duchovno, len preto, že zrazu vnímame niečo „viac“.

V najextrémnejších prípadoch, môžu títo „duchovní“ ľudia skončiť v nepretržitom opojení či vo veľmi častom užívaní niektorých psychadelík.  Samozrejme veľmi často alebo v nevhodnom kontexte popierajú, že by na nich mohli mať tieto látky nejaký negatívny efekt. O prekážke intoxikácie píšeme v tomto článku.

Psychadeliká, zahŕňajúc i marihuanu majú jednoznačne svoju temnejšiu stránku. Ak ste nezodpovední či nešťastní, môžu vám silnejšie psychadeliká ako LSD alebo lysohlávky  zapríčiniť traumatický zážitok s dlho-trvajúcimi negatívnymi následkami. Marihuana zatemňuje vašu myseľ a naruší vašu motiváciu a cieľavedomosť, ak si ju dožičíte príliš často a priveľa.

Skutočná spirituálna cesta vám prinesie trvalý prísun povznášajúcich zážitkov, ktoré vás urobia šťastnými, no nielen vtedy ak to podmienite nejakou látkou z vonku.

 

6. Prílišné zdôrazňovanie pozitívna, aby sa zabránilo vnímaniu problémov v živote a vo svete

„Hlavne mysli pozitívne!“ To sú časté slová spirituálnych ľudí, ktorí sa radšej vyhýbajú konfrontácií  s vlastnými problémami či zraneniami. Toto hnutie pozitivity explodovalo v západnej kultúre len v posledných rokoch. Na internete nájdete nekonečné množstvo článkov a obrázkov, ktoré opakujú tú istú správu: „Mysli pozitívne!“, „Buď pozitívny!“, „Nezameriavaj sa na negatíva!“

Je určite super byť vďačný za všetky zázraky sveta, no zdá sa, že toto hnutie prehliada niečo rozhodujúce: Tmavé stránky života sa nestratia iba preto, lebo sú ignorované. V skutočnosti máme veľa problémov, ktoré ak sa neriešia či na osobnej alebo na globálnej úrovni môžu vytvárať ešte viac utrpenia.

Podobne ako je absurdné ponúknuť závislému heroín so slovami: „Hlavne mysli pozitívne! ako riešenie jeho problému, je absurdné veriť, že len pozitívne myslenie ponúkne riešenie na svetové problémy ako zmena klímy, chudoba, priemyselné hospodárstvo, možný zánik ľudstva, či všadeprenikajúci materializmus.

Týmto sa nesnažím povedať, že by sme mali vziať všetky problémy sveta na svoje plecia a potom sa ešte cítiť kvôli tomu pod psa. Potrebujeme vyvážiť optimizmus s ochotou konfrontovať sa s reálnymi problémami v našich životoch.

 

7. Pociťovanie silnej averzie a nenávisti voči kritike

 

V skutočnosti sme všetci omylní a robíme chyby. Je priam nemožné žiť život dospelého človeka čo i len pár týždňov bez spáchania jediného omylu, hoci aj malého. Chyby robíme niekedy väčšie niekedy menšie. Deje sa to každému z nás, a je to v úplne poriadku. Je to konieckoncov jeden z príznakov podmienených duší v hmotnej existencii – vlastnenie nedokonalých zmyslov a mysle, sklon byť pod vplyvom ilúzie, dopúšťanie sa chýb, a sklon k podvádzaniu.

Dôležité je odpustiť si. Všetko, čo môžete urobiť je poučiť sa zo svojich chýb a usilovať sa ich nerobiť vo väčšej miere ako je pre nás nutné.

Paradoxné je, že odpustenie sebe samému je oveľa ťažšie pre ľudí, ktorí sa zaujímajú práve o spiritualitu. Záujem o spiritualitu môže nastaviť veľmi vysoké ideály, ktoré môžu vyústiť do pocitu viny, alebo nadpriemernej kritiky, ak si tento spirituálne hľadajúci človek bude myslieť, že podľa nich žije.

Takéto vysoké očakávanie sa potom stáva aj hlavným dôvodom odsúvania zodpovednosti a úprimnosti aj pri menších veciach. Je to totiž bolestivé.  Musíme sa naučiť byť úprimný voči sebe samému a niekedy byť k naším chybám tolerantnejší. Cez chyby rastieme.

Pamätajte si : Ste len človek. Robiť chyby je v poriadku. Naozaj. Chybu si priznajte a poučte sa z nej.

 

8. Ocitanie sa sa v nepríjemných situáciách pre prílišnú toleranciu a neochotu robiť rozdiely medzi ľuďmi.

Mnoho ľudí je presvedčených, že si  ľudstvo zaslúži len súcit a milosť. Nie že by som s tým nesúhlasil, ale v mnohých situáciách by odlišný prístup zmenil  výsledok danej situácie. Súcit by nemal byť slepý a ignorovať spravodlivosť.

Niekedy sa môže stať, že sa napr. ocitneme v nepriaznivých situáciách, a to len preto, lebo veríme ľuďom, ktorých nepoznáme. Môžeme k nim byť totiž príliš milí a neodhalíme ich skutočný zámer či charakter.

Môžeme veriť, že ľudia s ktorými prichádzame do kontaktu sú dobráci od kosti, a že sa k nám budú správať milo a s rešpektom.

Toto myslenie je neskutočne naivné. V niektorých prípadoch a kontextoch proste byť milý a zhovievavý za každú cenu nie je to pravé orechové.

Smutným faktom je, že boj o prežitie je stále reálny pre obrovský počet ľudí na tejto planéte, hoci možno práve vás sa týkať nebude. Veľa z takýchto ľudí vyrastá v chudobe, obklopení kriminalitou. Naučili sa, že jediný spôsob ako prežiť, je okradnúť, alebo podviesť slabšieho. Každopádne treba sa riadiť ako sa vraví obyčajným sedliackym rozumom. Srdce a rozum ruka v ruke. Nevlezieme predsa levovi do klietky len preto, že my by sme mu neublížili, alebo preto, že on je tiež len nevinná duša 🙂

 

9. Zaslepenosť spiritualitou a popieranie akejkoľvek vedy

 

Často sa v duchovných komunitách objavuje silný nesúhlas s akoukoľvek vedou. Mnohí duchovní ľudia sa stávajú nepriateľmi vedy, pretože isté presvedčenia a postupy, ktoré považujú za cenné, sa v rámci vedy považujú za nepodložené a pseudovedecké.

Ak je presvedčenie alebo praktika nevyskúšaná alebo pseudovedecká, znamená to len, že sme ešte neboli schopní potvrdiť jej platnosť v opakovanom experimente v laboratóriu. Neznamená to však, že to nemôže byť pravda. Indické Védy sú dôkazom, že rôzne pokročilé technológie existovali už dávno v minulosti a boli úzko späté s duchovnou vedou. Viac v tomto článku.

Neexistencia dôkazu ešte nie je dôkazom o neexistencii daného javu. Toto vie každý skutočný vedec. Ak nie, nie je tento vedec vedcom. Skutočne pokročilí vedci uznávali spojenie vedy a duchovna.

Vedecká metóda má svoje hmatateľné výsledky, ktoré nemožno popierať, aj keď je pravdou, že materialistická veda nedokáže dať odpovede na otázky zmyslu života alebo vecí presahujúce zmyslové vnímanie. Viac v článku – Metódy poznávania.

Tak ako Carl Sagan povedal:

„Veda je nielen kompatibilná s duchovnosťou, ale je to aj jej hlboký zdroj. Keď si uvedomíme naše miesto v nezmerateľnosti svetelných rokov, keď uchopíme zložitosť, krásu a prchavosť života, potom ten stúpajúci pocit a kombinovaný zmysel povznesenia a poníženia, je určite duchovný. A také sú aj naše emócie v prítomnosti umenia, hudby, literatúry, či príkladov neochvejnej odvahy akú mal Gandhi či Martin Luther King Jr. Pojem, že veda a spiritualita sa navzájom nejako vylučujú, neprospieva ani jednej z nich. „

 

10. Odmietanie materiálneho úspechu kvôli viere, že peniaze a kapitalizmus sú číre zlo

Veľa „spirituálnych“ ľudí sabotuje svoju vlastnú možnosť uspieť materiálne. Sú akoby alergickí na materiálne bohatstvo. Spájajú peniaze s lakomosťou, podvodom a všeobecným zlom. Kapitalizmus je videný ako motor nerovnocennosti a korupcie, ktorý musí byť rozobraný.

Ak sa začnete zaoberať duchovnosťou, zdá sa prirodzené opovrhovať materializmom.

Áno, kapitalizmus má veľmi veľa negatívnych stránok, ale v mnohých smeroch, regulovaný kapitalizmus smeroval k obrovským výhodám, urýchlil obnovy, zdvihol všeobecný štandard žitia, a vytiahol miliardy ľudí z chudoby. V roku 1820, 94% ľudí na zemi žilo v extrémnej chudobe. Do roku 2015 toto číslo kleslo na 9,6%, a to najmä vďaka ekonomickému rastu, ktorý bol urýchlený regulovaným kapitalizmom.

Na tom mať peniaze nie je nič zlé. Peniaze sú nástrojom. Miliardári ako Elon Musk alebo Bill Gates, ktorí používajú bohatstvo na pomoc svetu v rôznych smeroch dokazujú, že peniaze môžu byť použité pre dobrú vec. Samé o sebe sú len nástrojom. Ide o to, ako a kto s nimi zaobchádza.

Ďalším faktom je, že ďalších  139  miliardárov a milionárov darovali spolu 365 miliárd dolárov na charitatívne účely. Potrebujeme viac šikovných a súcitiacich ľudí, ktorí dosiahnu materiálne blaho, aby ho mohli použiť efektívne a altruisticky na zlepšenie sveta. Najlepším spôsobom je však použiť peniaze a celkovo materiálnu energiu na náš duchovný pokrok a šírenie duchovného poznania vo svete. Cieľom potrieb by nemala byť nekonečná snaha o ich uspokojovanie, ale práve odstránenie potrieb a materiálnej závislosti. Je to však proces, a človek musí používať aj materiálne veci, aby udržal svoje telo a dušu pohromade, a nebál sa o to, čo bude jesť alebo o svoje zdravie.

Ľudský život je určený na sebarealizáciu, a človek by nemal žiť iba ako zviera a mať zmysel života len v užívaní si sexu, omamných látok, atď.

 

„Záľubu a odpor k zmyslovým predmetom treba usmerniť podľa daných zásad. Človek by nemal podľahnúť ich moci, lebo sú prekážkou na ceste k sebarealizácii.“

Bhagavad-Gíta 3.34

 

Všetci sa učíme…

Na to aby spirituálne hnutia boli maximálne užitočné a funkčné, musia sa zaoberať aj svojimi tienistými stránkami.

V článku som sa pokúsil zhrnúť niektoré tmavé miesta „spirituálnych“ ľudí či komunít. Je rozhodne jednoduché spadnúť do niektorej z týchto pascí „duchovna“ a obhajovať rôzne tieto limitujúce presvedčenia a správania, keď si myslíme, že sme dosiahli „vyššieho“ stupňa bytia.

Táto lekcia poukazuje, že rast a vzdelávanie sú nekonečným procesom. Ak si myslíte, že už sa nemáte čo naučiť, pravdepodobne sa v mnohých smeroch sami sabotujete. Môže byť zložité priznať si, že sme sa dlhú dobu mýlili.  Je to stav  stagnácie, v ktorom sa človek donekonečna klame v domnienke, že má všetky odpovede a ocitol sa na konci cesty.  V dnešnom dynamickom svete je kontinuálne vzdelávanie výsostne dôležité. Skutočná spiritualita a sebapoznanie môže pomôcť ľudstvu uvedomiť si našu spoločnú identitu ako vnímajúcich bytostí, ktorí by mali spolupracovať na duchovnej ceste.

 

„Každý, kto hľadá Najvyššiu Absolútnu Pravdu, musí pokračovať vo svojom hľadaní, pokým nedosiahne tohto cieľa — za všetkých okolností, vždy a všade, priamo aj nepriamo.“ 

Śrímad Bhagaavtam 2.9.36

 

Bonus:

 

0 Komentárov Pripojiť sa ku konverzácii →


Pridaj komentár