V tomto svete podmienené bytosti považujú za šťastie jednoducho dočasné zabudnutie na utrpenie hmotnej existencie. Ľudia síce môžu namietať, že vo svojich životoch zažívajú skutočnú radosť, ale pozrime sa na naše snahy o hmotné šťastie. Buď sa o niečo snažíme a nedosiahneme to, alebo vytúžené dosiahneme, ale zasa to nesplní naše očakávania.
Keď už máme to šťastie, že dosiahneme splnenie svojich očakávaných prianí, skôr alebo neskôr o to pôsobením nezastaviteľného času prídeme. Inými slovami, pokiaľ sa budeme usilovať o hmotný pôžitok, nakoniec budeme porazení. Hmotná existencia vedie skôr alebo neskôr k nešťastiu. Dokonca i dočasná úľava od utrpenia, ktorú považujeme za pôžitok, sa niekedy musí skončiť, i keď si to vôbec neželáme.
Túžime po nikdy nekončiacom šťastí. To je prirodzené, pretože duša je svojou povahou večne blažená. Sme ako pútnici na púšti, ktorí majú vidinu oázy s priezračnými jazierkami obklopenými palmami. Hoci ideme ďalej a ďalej, nikdy sa k tejto oáze nedostaneme. Tak zostávame po celý život v jednej veľkej ilúzii.
Je ťažké porozumieť duchovnej blaženosti, pokiaľ ju sami nezakúsime. Prinajmenšom niekoľko posledných generácií ľudí, a to zvlášť na Západe, dokázalo, že hmotný zmyslový pôžitok, ktorého základom je intoxikácia, jedenie mäsa, nezákonný sex a hazard, nemôže priniesť naozajstné uspokojenie. I doba pokrokovej technológie splodila generácie znechutených mladých ľudí (hippies, punk, hip-hop). Duchovný pokrok, a nie hmotný zmyslový pôžitok, je skutočnou nevyhnutnosťou našej poklesnutej civilizácie.
Záľubu a odpor k zmyslovým predmetom treba usmerniť podľa daných zásad. Človek by nemal podľahnúť ich moci, lebo sú prekážkou na ceste k sebarealizácii.
Bhagavad-gíta 3.34
Nikto nemá rád, keď sa mu hovorí, čo má robiť. Sme pyšní na svoju slobodu. A keď počujeme o nejakých usmerňujúcich zásadách, prirodzene sa o ne nezaujímame. Naša sloboda by nimi bola obmedzená. Ale usmernenia nemusia nutne znamenať obmedzenie slobody. V skutočnosti určité usmernenia nám umožňujú dosiahnuť slobodu.
Môžeme uviesť pekný príklad. Keď vám poviem, aby ste neskákali po rozpadnutej streche, a tým vás takzvane budem obmedzovať vo vašej slobode pohybu, neznamená to, že ide o skutočné obmedzovanie. Keď budete na streche, pravdepodobne skoro spadnete a skončíte niekde v nemocnici pripútaní na lôžko. Alebo keď vám poradím, aby ste nepili jed, je to obmedzovanie? V jednom zmysle, veľmi krátkodobom, ide síce o obmedzovanie, ale zo širšieho uhlu pohľadu sa jedná o umožnenie slobody.
Dnes však mnoho ľudí v mene slobody dobrovoľne pije jed. Podľa védskej literatúry teraz žijeme vo veku Kali, veku charakterizovanom hádkami, pokrytectvom a celkovou degradáciou. Aj napriek tomu je možné sa týmto následkom vyhnúť – prinajmenšom aspoň vo vlastných životoch. Nasledovaním určitých usmernení môžeme zostať ochránení pred zlými skutkami, ktoré zasahujú bežného človeka. Rovnako ako lotosový kvet môže rásť uprostred veľkého jazera a i napriek tomu zostať suchý, podobne človek môže žiť vo veku Kali a poznať pravú slobodu, nedotknutý ohavnosťami tohto veku.
Šrímad-Bhágavatam (Bhágavata Purána) 1.17.38 nám radí, aby sme sa zriekli určitých činností a tak sa vyhli nežiaducim vplyvom veku Kali. Tieto činnosti sú strijah (nezákonné styky s opačným pohlavím), šúna (jedenie mäsa), pánam (intoxikácia) a djútam (hazard). Moderný človek tieto činnosti považuje za prejav slobody. Bohužiaľ si ale vôbec nie je vedomý otroctva, ktoré tieto aktivity spôsobujú.
Jedenie mäsa, nezákonný sex, intoxikácia a hazard sú štyri piliere hriešneho života prinášajúceho ugra-karmu. Sú protipólom štyroch pilierov zbožného života, menovite milostivosti, čistotnosti, odriekania a pravdovravnosti. Tieto štyri usmerňujúce zásady aj napriek tomu nie sú skutočnou podstatou duchovného života. Ten, kto ale tieto princípy dodržuje, stavia si pre duchovný život pevný základ. Šrímad-Bhágavatam (12.3.51) uvádza:
„Môj drahý kráľ, hoci je Kali-yuga plná chýb, stále má tento vek jednu dobrú vlastnosť. Čisto spievaním svätého mena Krišny môžeme dosiahnuť oslobodenie z hmotného otroctva a byť povýšení do transcendentálneho kráľovstva.“
Preto všetkých povzbudzujeme, aby spievali alebo si opakovali túto mantru :
Haré Krišna, Haré Krišna,
Krišna Krišna, Haré Haré
Haré Ráma, Haré Ráma
Ráma Ráma, Haré Haré
Týmto procesom prirodzene rozvinieme sklon nasledovať usmerňujúce zásady. Pri ich nasledovaní o nič neprichádzame. Môžete len získať šťastie ako v tomto živote, tak i v budúcom. Každý to môže realizovať sám na sebe, pokiaľ ho neodradí nedôverčivosť prameniaca z nedostatku poznania a naučených stereotypov.
Hazard
Védska literatúra (Šrímad-Bhágavatam a i.) sa zmieňuje o tom, ako pred piatimi tisíckami rokov Kali, zosobnený hnev, požiadal Mahárádža Paríkšita, aby mu venoval nejaké miesta k životu. Kráľ mu dovolil žiť na miestach, kde sa prevádzkuje hazard, pitie alkoholu, prostitúcia a jedenie mäsa. Kdekoľvek je hazard, nasledujú ho i podvod a pokrytectvo. Hazardní hráči sú unášaní kvalitou vášne, ako popisuje Bhagavad-gíta (18.27):
„O konateľovi, ktorý je pripútaný k práci a jej plodom a túži po ich užívaní, ktorý je chamtivý, závistlivý, nečistý a podlieha radosti a smútku, sa hovorí, že sa nachádza v kvalite vášne.“
Hazardný hráč si myslí, že môže získavať stále viac a viac peňazí, a tak si viac a viac užíva zmyslového pôžitku. Ale isté zákony prírody zmaria jeho plány. Život za životom putujeme podľa výsledkov svojej práce (karmy) z jedného životného druhu do druhého. Táto karma určuje našu životnú situáciu.
Hazardní hráči dúfajú v šťastie v nádeji, že vyhrajú. Bohužiaľ im ale uniká, že ich šťastie, nešťastie, bohatstvo a napríklad i krása a vzdelanie sú predurčené ich karmou. Táto viera vo výhru je obyčajná materialistická mentalita, ktorá vedie k úplnej degradácii duše. Hazard na jemnej úrovni predstavuje riskovanie v akýchkoľvek situáciách, keď to nie je nevyhnuté vrátane extrémnych či vrcholových športov či rôznych špekulácií na burze s akciami či kryptomenami. Človek tak má mentalitu, že chce získať niečo, čo by mu inak nepatrilo, nezarobil na to prácou, ale čisto špekuláciou. Keď je táto mentalita rozvíjaná, nemá to konca a osoba príde o svoju pravdovravnosť.
Jedenie mäsa
Mnoho ľudí sa stále domnieva, že stať sa vegetariánom prinajmenšom znamená zblázniť sa. V posledných rokoch ale bezmäsitá strava postupne získava na popularite. Vychádza najavo stále väčší počet presvedčivých dôkazov, že vegetariánske jedlá sú pre človeka lepšie než typická mäsitá strava. Lekárske výskumy už preukázali súvislosti medzi konzumáciou mäsa a chorobami ako sú ischemická choroba srdca a rakovina. Zažívacie ústrojenstvo človeka nie je na trávenie mäsa uspôsobené. Mäsožravé zvieratá majú krátku tráviacu sústavu (asi trojnásobnú dĺžku ich tela), aby sa mäso z tela dostalo čo najrýchlejšie, pretože pri jeho rozklade vznikajú veľmi jedovaté látky. Človek má relatívne dlhé črevá, takže ak zje mäso, veľké množstvo toxínov preťažuje obličky a môže viesť k artritíde, reumatizmu, k rakovine alebo k arteroskleróze tepien.
Do samotného mäsa sa pridáva tiež mnoho chemikálií. Akonáhle je zviera zabité, začína sa jeho mäso rozkladať a po niekoľkých dňoch začína šedivieť a zelenať. Mäsový priemysel maskuje toto sfarbenie prísadou dusitanov, dusičnanov a iných konzervačných látok, aby mäso dostalo jasnú červenú farbu. Súčasné výskumy ale dokazujú, že veľa týchto látok je karcinogénnych. Celú situáciu zhoršuje tiež obrovské množstvo chemikálií, ktoré zvieratá do seba dostávajú ešte počas svojho života, pretože sú obsiahnuté v ich potrave. Zvieratá sú kŕmené a ošetrované upokojujúcimi prostriedkami, hormónmi, antibiotikami a inými liekmi. I napriek tomu, že tieto látky stále zostávajú v mäse, zákon nevyžaduje, aby bol ich zoznam uvádzaný na obale.
Čo sa týka ekonomiky, mäso slúži k nasýteniu len niekoľkých na úkor mnohých iných. Obilie, ktoré by mohlo uživiť mnoho ľudí, vykrmuje dobytok na porážku. Z každých 16 kg obilia slúžiacich k výkrmu dobytka získame naspäť len 1 kg mäsa.
Aj keď je predstava karmy všeobecne spojovaná s východnou filozofiou, mnoho ľudí na Západe už začína chápať, že karma je prírodným zákonom podobne ako zákon gravitácie a nedá sa jej vyhnúť. Za každú akciu existuje reakcia.
Keď spôsobujeme bolesť a utrpenie iným živým tvorom, musíme podľa zákona karmy následne znášať bolesť a utrpenie ako individuálne, tak kolektívne. Zožnemečo zasejeme, v tomto živote alebo v budúcom, pretože príroda má svoju vlastnú spravodlivosť. Zákonu karmy neunikne nikto okrem tých, ktorí porozumejú, ako funguje. Keď ľudia jedia mäso, tvrdia, že oni zvieratá nezabíjajú. Ale keď toto mäso kupujú v obchode, platia vlastne niekoho iného, aby za nich zabil a všetci, ktorí sú zapojení v tomto procese, si tak privolávajú následky karmy.
Zrodenie duše v ľudskom tele má svoj výnimočný význam. Pokiaľ ho však bez rozlišovania zneužívame na činnosti, ktoré majú bližšie k zvieracím, je pravdepodobné, že v ďalšej inkarnácii dostaneme tomu zodpovedajúce nižšie telo.
V hmotnom svete prenáša živá bytosť svoje rôzne poňatia života z jedného tela do druhého, podobne ako vietor prenáša vône. Takto prijíma jeden druh tela a znovu ho opúšťa, aby prijala ďalší. Živá bytosť tak získava nové hrubé telo s určitým druhom uší, očí, jazyka, nosu a hmatu, centrom ktorých je myseľ. Takto sa oddáva určitému druhu zmyslových predmetov.
Článok s argumentami na podporu vegetariánstva nájdete tu.
Intoxikácia
Medzi omamné látky patria také látky, ktoré nie sú priamo potrebné k udržiavaniu tela a ktoré majú na myseľ a telo povzbudzujúci alebo naopak utlmujúci účinok. Do tejto skupiny védske písma zahrňujú všetko počnúc čajom obsahujúcim teín, kávou, tabakom, liehovinami a končiac tvrdými drogami.
Veľa ľudí je dnes závislých na nejakých omamných látkach, či už pre povzbudenie alebo aby zabudli na utrpenie. Ale každý vonkajší pozorovateľ chápe, že taká úľava je len dočasná. Miesto toho po sebe tieto zlozvyky zanechávajú škodlivé následky. Poškodzujú zdravie, spôsobujú rôzne telesné a mentálne problémy, predčasné starnutie, poruchy sústredenia a pod. Tieto neduhy bránia duchovnému pokroku tým, že osobu spútavajú hmotnou pripútanosťou a zároveň rozrušujú myseľ, ktorú potom nie je možné zamerať na meditáciu.
Užívanie drog postupne ničí aj čistotu. Dokazujú to podmienky, v ktorých žijú alkoholici a ľudia závislí na drogách. Samozrejme, čím sú omamné látky silnejšie, tým viac prehlbujú svoje účinky, ale štatistiky ukazujú, že závislosť na tých ľahších látkach postupne vedie k vážnejším závislostiam a stále do väčšej kvality nevedomosti.
Túžba po intoxikácii naznačuje, že ľuďom chýba uspokojenie. Lenže účinok omamnej látky čoskoro vyprchá a vedomie sa opäť dostáva do svojho pôvodného stavu nespokojnosti. Ako ale zmieňujú svätci dávnej Indie, tupé vedomie nie je pôvodným stavom bytosti. K skutočnej povahe vnútorného ja patrí rastúca transcendentálna blaženosť. Túto radosť môžeme zakúšať, keď sa vlastné ja spojí so Zvrchovaným Ja. Duchovná veda Véd popisuje Boha ako zásobáreň všetkej blaženosti. Pomocou systému meditácie môže vlastné ja dosiahnuť Zvrchovaného Ja. Veľkí mystici toto popisovali ako ponorenie sa do oceánu blaženosti. Táto blaženosť je tak intenzívna, že ďaleko prekoná akúkoľvek tzv. radosť tohto sveta. Pritom sa nejedná o nejakú neosobnú energetickú explóziu, ale o vzájomné radostné výmeny medzi vlastným ja a Zvrchovaným Ja. Hlavnou technikou pre prebudenie vnútorného zdroja blaženosti je mantra meditácia.
Alkohol je pre nervový systém jed. Pretože sa mieša ako s vodou, tak i s tukom, preniká do nervových buniek. Človek sa môže stať chronickým alkoholikom bez toho, aby vykazoval nejaké symptómy opitosti. Alkoholizmus môže začať jednoduchým spoločenským pripíjaním. Ľudia sú ale naivní. Stačí im reklama, trochu nátlaku okolia a priemerný človek urobí čokoľvek, nevidiac vážne dôsledky konzumácie alkoholu.
Ľudia sa ale oháňajú tým, že i veľkí svätci, emblémy triezvosti, požívali alkoholické nápoje. Ale také prehlásenia nie sú ničím podložené. Vezmime si za príklad Bibliu a Ježiša Krista. V tých dobách sa všetkým produktom vínnej révy hovorilo víno, či už bolo fermentované alebo nie. V hebrejčine a chaldejštine sa používa pre víno trinásť rôznych slov a v gréčtine štyri. V gréčtine sa bežne užívalo slovo oinos. Toto slovo zodpovedá hebrejskému yain, talianskemu vinum a českému víno. Víno v klasickom biblickom použití ale len označovalo šťavu z vínnej révy. Podľa profesora Samuela Leeho z Cambridgskej univerzity toto slovo neoznačovalo kvasený opojný nápoj, ale hustý sirup, ktorý sa vyrábal varením. Bol skladovaný tak, aby nepodliehal fermentácii. Natierali ho na chleba alebo riedili vodou. Bol to teda veľmi obľúbený nápoj.
Prečo by sme mali prijímať, že učiteľ vedomia Boha, najvyššia úroveň reality, by schvaľoval intoxikáciu, únik od reality? Aké absurdné! Biblia nám hovorí, že omamné nápoje sú návykové (Príslovie 23:35), vedú k násiliu (Príslovie 4:17) a odvracajú od Boha (Ámos 6:6). Rovnako kresťania prekrútili údajné dovolenie jedenia mäsa.
Problémy neprinášajú len drogy a alkohol, ale i cigarety, káva a dokonca i čaj s teínom alebo kofeínom. Uznávaný PhD. David A. Phillips poznamenáva: „Požívanie čaju, kávy, kakaa a mäsa spôsobuje postupné hromadenie oxalických kyselín, ktoré sú v nich obsiahnuté. Kyseliny poškodzujú obličky, vytvárajú rôzne kryštály a ľadvinové kamene.“ Kofeín je síce celkom bežná „povolená“ látka, ktorú obsahuje mnoho potravín. V najväčšej miere ju obsahuje asi káva (šálka kávy 90-150 mg), ďalej čierny alebo zelený čaj (30-70 mg), cola (30-45 mg), čokoláda, kakao a v poslednej dobe tzv. energy drinky. Po prechodnej radostnej nálade prichádza zlom, závislosť a depresie. To je problém všetkých omamných látok. „Hore“ dlho zostať nemôžete. Skoro spadnete a ste na tom ako na začiatku, skôr ešte horšie. Len ste stratili čas a peniaze.
Ďalej môžeme zmieniť ekonomický aspekt. Káva, tabak, kakao a pod. (tzv. tržné plodiny s veľmi malou alebo žiadnou výživnou hodnotou) sa musia niekde pestovať. Kolonizátori pre svoj vlastný zisk zaviedli do im podriadených zemí plantážové poľnohospodárstvo. Teraz sú štáty tretieho sveta pestovaním týchto plodín ekonomicky zaviazané. Na produkcii týchto plodín závisí ich prežitie. Zem využívaná k pestovaniu týchto plodín by mohla dodávať potravu pre podvyživenú miestnu populáciu. Miesto toho tam ale ľudia hladujú, aby si tí z bohatších zemí mohli dopriať kávu, cigarety atď., ktoré svojim požívateľom paradoxne spôsobujú len veľa zdravotných problémov.
Dôležité je spomenúť aj karmický aspekt. Ľudia, ktorí si dobrovoľne ničia telo alkoholom, cigaretami a inými drogami si vytvárajú karmu, ktorá im v budúcom vtelení zaručuje pozíciu ducha. Jednoducho potom, ako si dobrovoľne ničili svoje hmotné telo, nedostanú nárok na ďalšie.
Nezákonnýsex
Hoci si takzvane sexuálne neviazaní ľudia o sebe myslia, že sú úplne slobodní, sú v skutočnosti spútaní od hlavy k päte. Ich „sloboda“ sa dá prirovnať k slobode futbalovej lopty, ktorá len lieta po ihrisku podľa toho, ako do nej druhí kopú. Mnohí ľudia si myslia, že sa zbavili hlúpych a primitívnych náboženských pút a otvorili sa modernému a slobodnému poňatiu sexuality. Ale tí, ktorí vyhľadávajú neobmedzený sexuálny styk, musia čeliť mnohým pohlavne prenosným chorobám (kvapavka, syfilis, AIDS…).
Promiskuita okrem týchto chorôb spôsobuje tiež nežiaduce sociálne následky. Nechcené deti, ktoré unikli potratom, sú často zavrhnuté. Nezriedka sa stáva, že otec sa zriekne svojho dieťaťa i jeho matky. Niekedy sa dieťaťa zrieknu obidvaja. Také nechcené deti vyrastajú s nedostatočnou výchovou a starostlivosťou a ľahko prepadnú zlej spoločnosti. Ulice a väzenia sú plné týchto výrastkov. To všetko začalo už u ich rodičov. A potraty – ich počet neustále vzrastá. Mnoho žien dostáva rakovinu alebo iné choroby, pretože používajú antikoncepčné tabletky alebo iné metódy antikoncepcie. Samotné používanie antikoncepcie je karmicky závažná činnosť, o absolvovaní potratu ani nehovoriac.
Prečo nás príroda zachvátila takou nočnou morou? Prečo si nemôžeme plne užívať, viesť zdravý sexuálny život bez týchto hrozných následkov? Asi by sme mali vážne prehodnotiť význam sexu. Možno, že ho zneužívame a ten na druhú stranu zneužíva nás. Naše idey sexuality sú omnoho zvrátenejšie, než aby nás viedli k niečomu vyššiemu. Sú skôr nehanebné než oslobodzujúce.
V dnešnej spoločnosti je neregulovaný sex úplne bežnou záležitosťou a začína sa približovať zvieracej úrovni. Takmer nahé ženy sa usmievajú z billboardov a povrchná fyzická atraktivita je štartovacím bodom spoločenského života, hlavne mladých ľudí. Tí sú napokon sfrustrovaní z toho, že si nedokážu vytvoriť s nikým vzťah na jemnejšej úrovni a striedajú partnera za partnerom bez akéhokoľvek výsledku.
Keď sa pozrieme na prírodu, na rôzne živočíšne druhy, musí nám byť jasné, že sex je určený k plodeniu potomkov. Prirodzený následok sexuálneho pôžitku je tehotenstvo. Pretože sa ale ľudia chcú vyhnúť tomuto prírodnému poriadku, používajú antikoncepčné prípravky, vykonávajú potraty a trpia chorobami – tým všetkým ničia spoločnosť. Nemali by sme považovať tieto výsledky promiskuity za odplatu nemilosrdného Boha. Jedná sa len o jednu z prirodzených karmických ciest ako nám povedať, že neobmedzená sexualita je neprirodzená. V skutočnosti, keď je sex využitý pre plodenie detí, ktoré neskôr dostanú duchovnú výchovu, stáva sa prínosom.
Krišna hovorí v Bhagavad-gíte (7.11) :
Som sila silných zbavená túžob a vášne. Som pohlavný život, ktorý nie je v rozpore s náboženskými zásadami, ó, najlepší z Bharatovcov.
Ale sex za iným účelom než pre plodenie detí – zneužívanie tela pre dočasný pôžitok, o ktorý tak či tak časom prídeme, naplnenie ilúzie vlastného ega – je príčinou hmotného otroctva. Sex ďaleko viac než čokoľvek iného sústredí našu pozornosť na stotožňovanie sa s telom, púta nás k mäsu a k svetskému chápaniu pokroku. Sexuálnu túžbu nie je možné nikdy uspokojiť.
Ó, syn Kuntī, čisté vedomie živej bytosti sa tak zahaľuje jeho večným nepriateľom v podobe žiadostivosti, ktorá sa nedá nikdy ukojiť a páli ako oheň. Bhagavad-gíta 3.39
Pokiaľ sa ju snažíme uspokojiť, len narastá. Táto opakovane nenaplnená túžba spôsobuje hnev, ktorý len zväčšuje našu ilúziu.
Oddávajúc sa nenásytnej žiadostivosti a plní pýchy, sebavedomia a domýšľavosti, sú poblúznení materialisti priťahovaní dočasným a konajú vždy nečisto podľa svojich predsavzatí. Bhagavad-gíta 16.10
Hmotná existencia predstavuje ilúziu, ktorú sme na seba sami uvalili svojou túžbou užívať si nezávisle na Bohu. A sex je podstatou tohto pôžitku. Zo sexu teda pochádza naša ilúzia. Napriek tomu môže byť táto túžba po sexuálnom pôžitku očistená. Keď sa očistí, chtíč sa premení na lásku.
Postupne, nasledovaním procesu vedomia Krišny, obnovíme svoju večnú prirodzenosť a budeme vychutnávať lásku k Bohu. Naše predošlé objekty pôžitku budeme vnímať v správnej perspektíve ako čiastočky Boha. Toto obnovenie čistého vedomia nie je založené na potlačovaní tejto túžby, ale na jej zduchovnení. Toto bol pôvodný význam všetkých náboženských obmedzení v sexe. Boli určené k tomu, aby ľudia mohli zažívať omnoho vznešenejšiu radosť lásky k Bohu a aj partnerské vzťahy navzájom, dodržiavajúc skutočný mužský a ženský princíp. Do dnešnej doby však prežili len rôzne zákazy bez toho, aby niekto chápal ich zmysel.
Význam celibátu
Uchovanie semena v tele má veľmi blahodarné a posilňujúce účinky na celý organizmus a zvlášť na mozog. Tento fakt západnej medicíne nie je príliš známy, ale tradičná ájurvédska alebo i čínska medicína na ňu kladie veľký dôraz. Semeno uchovávané v tele stúpa hore a vyživuje mozog, posilňuje telo, pamäť a ostrí inteligenciu. Ďalej zväčšuje odhodlanie, optimizmus, sebadôveru, spevňuje vôľu, zlepšuje pamäť a prináša dobré zdravie.
Vedci zistili, že semeno je úžasne bohaté na hormóny, proteíny, vitamíny, minerály, ionty, enzýmy, stopové prvky a ďalšie výživné látky, obzvlášť lecitín, ktorý vyživuje mozgové tkanivo. Riadením prírody táto látka spojená s vajíčkom dokáže vytvoriť zárodok nového tela. Pokiaľ nie je semeno použité k vytvoreniu zárodku, ale je uchované vo vnútri tela, prirodzene vyživuje telo a mozog spôsobom, ktorého nie je možné dosiahnuť žiadnymi posilňujúcimi alebo vyživujúcimi liekmi. Súčasná posadnutosť po vitamínoch a mineráloch je pokusom vyvážiť nedostatky týchto látok v tele.
Väčšina ľudí proste nevie, že sa s touto nepostrádateľnou telesnou tekutinou zbavuje svojej vlastnej životnej sily. Stratou semena sú oslabované všetky telesné a zmyslové činnosti. Opakovaná strata semena ničí odhodlanie, čistotu a sattvickú inteligenciu potrebnú k duchovnému chápaniu. Ak je však semeno zadržiavané v tele, vytvára tu čosi, čomu ájurvéda hovorí ódžas, životná tekutina, ktorá dáva silu, telesnú žiaru, väčšie schopnosti mysle, odolnosť proti chorobám a ktorá tiež spomaľuje starnutie.
Na druhú stranu tí, ktorí sú zvyknutí vypúšťať semeno pri každom nutkaní neovládnutej mysle, sa stanú malichernými a veľmi chtivými. Nadmerná strata semena vedie k telesnej a mentálnej slabosti. Ako telo starne, vytráca sa z neho vitalita a vôľa dosiahnuť veci do konca a nastupuje opakovaná únava. Prášky a omamné látky, ktoré ľudia berú, aby si udržali bdelosť a aktivitu, postupne pridávajú na ich telesnom a mentálnom úpadku. A keď sa priblíži staroba, ich vyčerpané telá nedokážu odolávať chorobám, ktoré postupne ničia všetky bunky v tele. Pre takých ľudí sa potom stáva dnes tak bežná starecká senilita vlastne úľavou. Šríla Prabhupáda hovoril: „Čím viac si niekto užíva v mladosti, tým viac bude v starobe trpieť.“ Vypúšťanie semena je príčinou smrti. Preto sa jogíni a transcendentalisti, ktorí chcú žiť dlhšie, dobrovoľne vzdávajú vypúšťania semena. Čím viac sa tomu človek dokáže vyhnúť, tým viac sa tiež odďaľuje problém smrti.
Pre materialistov je vzdanie sa sexuality tak či tak len otázkou času, pretože v istom bode a veku im to už fyzické telo neumožňuje. Hmotná pripútanosť, ktorú ale počas života usilovne kŕmili, ostáva silná a tak sú s narastajúcim vekom stále viac a viac frustrovaní. Stavili proste na nesprávnu kartu. Po opustení tela obvykle takéto osoby smerujú do nižších živočíšnych druhov, keďže ich vedomie je nastavené na hrubú telesnú úroveň. V takýchto telách si budú môcť užívať to, o čo im v podstate išlo aj počas ľudského vtelenia. Zvieracie telá sú na fyzické uspokojovanie zmyslov oveľa viac prispôsobené, kdežto vzácna forma ľudského zrodenia je určená výhradne na duchovnú sebarealizáciu a oslobodenie sa od hmotnej pripútanosti.
Jedného rána sa Boh zapozeral na svojich dvanásť detí a napadlo Mu, čo by im tak asi mohlo ešte chýbať… Zrazu sa Jeho tvár rozžiarila myšlienkou, že by ich mohol obdariť ľudskou vôľou. Jeho synovia pred neho predstupovali jeden po druhom, aby obdržali tento božský dar a každému objasnil znamenie, ktoré mu pridelil.
Každé znamenie má výnimočné poslanie
Tebe dávam, Baran, moje prvé semienko, ktoré môžeš s úctou šíriť. Za každé semienko, ktoré zasadíš, sa ti dostane milión iných semienok. Nebudeš mať ani čas pozorovať, ako semienka rastú, pretože všetko, čo zasadíš, bude výdatne dávať plody. Budeš prvým, ktorý zaseje moju myšlienku do ľudskej mysle. Nie je ale tvojou povinnosťou obhospodarovať túto myšlienku. Tvojím životom je čin a jedinou tvojou úlohou je prinútiť človeka, aby si uvedomil moje Stvorenie. Ten, kto naplní svoju úlohu, tomu sa dostane cnosti, rešpektu voči sebe samému.
Baran sa v tichosti vrátil späť na svoje miesto. Bola mu venovaná energia počiatku. Má bleskové myšlienky, niekedy geniálne, a rád by stíhal viac vecí naraz. Väčšinou ich ale nesplní. Baran je prvé hviezdne znamenie obdarené vedomím svojej vlastnej existencie.
Ty, Býk, budeš obdarený silou premeniť semienka na podstatu. Tvoja práca je božská a vyžaduje trpezlivosť. Je potrebné, aby si dokončil všetko, čo už bolo začaté, inak semienka odfúkne vietor. Nikdy nezapochybuješ o svojej moci, nikdy nezmeníš názor v polovici cesty a nebudeš závislý na nikom, aby si mohol dokončiť svoju prácu. Ponúkam ti silu, používaj ju múdro!
A Býk sa vrátil na svoje miesto. Bola mu ponúknutá energia stability a veľká sila konať. Dôvera a trpezlivosť sú to, vďaka čomu môže naplniť každé jednanie.
Tebe, Blíženec, sú dané nezodpovedateľné otázky, aby si ukázal ostatným, čo môže človek vidieť a cítiť okolo seba. V priebehu tvojho hľadania hlbokých významov sveta objavíš môj dar: poznanie.
Blíženec odišiel zahĺbený do seba. Toto znamenie dostalo dar uvažovať, spontánnemu porozumeniu veciam a bytostiam. Veľmi zvedavý študuje, vyhľadáva nové informácie a osvojuje si vedomosti, ktoré chce zdieľať s ostatnými, takže aj oni môžu mať z jeho poznania úžitok.
Tvojou úlohou, Rak, bude učiť ľudí o citoch. Dokážeš ich rozosmiať aj rozplakať. Takto všetko, čo uvidia, či o čom budú premýšľať, im dá buď nespokojnosť alebo vnútornú radosť. Pre toto dostávaš dar rodiny, ktorú môžeš rozširovať.
Rak nesmelo ustúpil. Bol mu ponúknutý dar vnímavosti. Dokáže prinútiť ľudí uvedomovať si svoje rozpoloženie a myšlienky. Je veľmi priťahovaný rodinným a spoločenským životom kvôli jeho potrebe rovnováhy a citového bezpečia.
Ty, Lev, máš za úlohu ukázať celému svetu moje žiariace Stvorenie. Daj si pozor na svoju hrdosť a nikdy nezabudni, že aj ty si moje stvorenie a že Stvoriteľ je len jeden. Ľudia tebou pohrdnú, ak na to zabudneš. Všetko budeš robiť so zanietením a všetko čo urobíš, bude taktiež prínosom pre ostatných. Pre toto potrebuješ ušľachtilosť, ktorú ti týmto prepožičiavam.
Lev sa na svoje miesto vrátil impozantne. Lev, žiariace znamenie vytvorené Slnkom, obdržal energiu ušľachtilosti, vlastnosti kráľov. Obdarený vitalitou, pevnou vôľou a autoritou splní vždy svoje úlohy a je vždy odmenený pre svoje prednosti.
Ty, Panna, budeš skúmať všetko, čo človek vo svete vytvoril, čo som mu ponúkol. Budeš pozorne sledovať jeho cestu a v prípade, že urobí chybu, budeš ho varovať. Takto môže byť Stvorenie vďaka tebe dokončené. Pre toto dostaneš čistotu mysle.
Syn, Panna, odišiel starostlivo sa dívajúc okolo. Dostal energiu príčiny a rozdielneho zaobchádzania. S použitím svojej vynaliezavosti má všetko, čo Panna robí, praktický efekt. Jej tendencia lipnúť na detailoch vychádza z jej želania robiť všetky veci perfektne.
Tvojou úlohou, syn môj, ktorý máš znamenie Váhy, je pomôcť človeku uvedomovať si jeho zodpovednosť k ostatným. Takto budeš môcť žiť s pocitom bratského vzťahu a naučíš sa prenikať do skrytých aspektov svojich činov. Ak potom niekde prepukne hádka, budeš tam vyslaný a pre tvoju nekonečnú snahu ustanoviť poriadok a mier ti ponúknem lásku.
Syn, Váha, sa pokorne vrátil na svoje miesto. Váha je symbolom rovnováhy medzi mysľou a srdcom. Bol mu ponúknutý dar energie lásky. Obdarený láskyplným temperamentom a citlivosťou sa inštinktívne snaží vniesť harmóniu všade, kam príde.
Tebe, Škorpión, bola pridelená naozaj náročná úloha. Budeš obdarený schopnosťou prenikať ľudskou mysľou, ale nie je ti dovolené hovoriť o svojich objavoch. Často budeš cítiť sklamanie nad tým, čo sa ti podarí odhaliť. Priblíži ťa to ale ku Mne a ty nikdy nezabudneš, že to nie som Ja, čo si objavil, ale iba odlesk mojej Myšlienky. Odhalíš toľko ľudí, čo žijú ako zvieratá a budeš s ich inštinktami bojovať s tak veľkou mierou, že niekedy zídeš z cesty. Skôr či neskôr sa však vrátiš ku Mne a to je dôvod, prečo sa ti dostane najvyššieho daru rozhodovania.
Škorpión sa na svoje miesto vrátil s odhodlaním. Znamenie škorpión má najsilnejšie prepojenie s podvedomím. Môže sa priblížiť ako k božským, tak i k zvieracím aspektom podvedomého sveta, čo je dôvod, prečo neustále osciluje medzi vrcholmi a priepasťami. Je obdarený mentálnymi schopnosťami a silou priamočiareho myslenia, takže skôr či neskôr sa nakoniec spojí s Bohom skrz najvyšší akt vôle.
Tvojím poslaním, Strelec, je vedieť rozosmiať ľudí v okamihoch, kedy sú zamračení, mdlí a tvrdohlaví po tom, čo nesprávne porozumeli mojej Myšlienke. Tvoj zmysel pre humor im dá silu opäť dúfať a takto Ma budú môcť opäť hľadať. Čaká na teba mnoho skúšok a v žiadnom zo svojich životov si príliš neoddýchneš. Dávam ti dar nekonečnej hojnosti, aby si mohol všade šíriť žiarivé svetlo.
Strelec ustúpil s prejavom radosti späť. Má obrovskú silu duchovnej transformácie. Je obdarený všetkými vlastnosťami, ktoré uľahčujú medziľudské vzťahy: obľúbenosťou, výrečnosťou a zhovievavosťou. Vedie život svoj, aj životy ostatných, ku krajnej otvorenosti voči Vesmíru.
Od teba, Kozorožec, žiadam, aby si mi obetoval svoje úsilie a pot, pretože máš naučiť ľudí pracovať. Nie je to ľahká úloha, na svojich ramenách ponesieš pracovnú silu všetkých. Ale, pre toto tvoje bremeno, dám ti úplnú ľudskú zodpovednosť.
A Kozorožec sa oddane vrátil na svoje miesto. Znamenie kozorožec si dobýva vysoké sociálne postavenie a svoje milostné vzťahy stabilizuje cez bezpodmienečnú disciplínu, vôľu založenú na plnení svojich povinností a cez výnimočný zmysel pre zodpovednosť. Pre ostatných je vzorom rešpektu a ohľaduplnosti vďaka svojej starostlivo naplánovanej činnosti.
Ty, Vodnár, sa staneš pre ľudstvo vizionárom. Tvoje oči sú schopné vidieť všetky Božie možnosti. Budeš ale žiť v osamelosti, pretože vízie ti nedovolia zhmotniť moju Lásku. Dostal si dar slobody, takže môžeš ľuďom ukazovať nové šance a môžeš poslúžiť ľudstvu vždy, keď to bude potrebné.
Vodnár sa s pochopením vrátil späť. Je veľmi vynaliezavý a originálny, a preto reprezentuje budúcnosť. Jeho potreba rozvoja ho nabáda pokúšať sa zlepšovať materiálne i duchovné životy ostatných. Jedná nezávisle, so slobodou ducha, nepokračuje v metódach ustanovených svojimi kolegami či nadriadenými osobami. Táto vlastnosť u neho často vzbudzuje horúcu ilúziu toho, že život je plný krívd a že námaha na ne reagovať sa nevypláca.
Tebe, syn môj v znamení Rýb, patrí najťažšia úloha. Žiadam ťa, aby si na svoje ramená vložil všetko ľudské utrpenie. Tvoje slzy budú mojimi Slzami. Táto bolesť je dôsledkom mylného porozumenia mojim Slovám, ale si tu ty, aby si poskytol človeku úľavu. Pre toto ti poskytnem dar z najvzácnejších. Si jediným z mojich detí, ktoré mi môže porozumieť. Schopnosť porozumieť božskému je pre teba cestou k ľuďom, cestou k šíreniu viery.
A rozochvený syn, Ryba, sa vrátil na svoje miesto. Ryby žijú v znamení nekonečna, viery a mystiky. Sú plné lásky a porozumenia, vždy sa snažia uľaviť ľudskému utrpeniu. Sloveso, ktoré je pre ne charakteristické, je “verím”.
Boh riekol: Každý z vás má v sebe iskru zo Mňa.
Nesmiete ale vydeliť časť z celku,
nesmiete ju zanedbávať alebo zameniť so Stvoriteľom.
Všetkých vás dvanásť ste jedno.
Ale Stvoriteľ je niečo omnoho viac než len toto.
Povedal im: Každý z vás považuje dary ostatných za vzácnejšie,
ako je ten jeho. Preto vám dovoľujem si ich vymieňať.
Každého zo synov sa zmocnilo nadšenie,
keď si predstavili všetky možnosti vyplývajúce z tohto nového poslania.
Ale Boh sa zasmial a riekol:
Častokrát sa ku Mne budete vracať,
aby som vás oslobodil od vašej úlohy
a Já vám zakaždým vyhoviem. Budete žiť mnoho životov,
Istý populárny mýtus o reinkarnácii predpokladá, že akonáhle raz duša dosiahne ľudskú podobu, v ďalšom živote sa vždy opäť vráti do ľudského tela a už nikdy sa neprevtelí do nižších druhov…
Skutočne dostávame možnosť vteliť sa opäť do ľudskej podoby. Ale taktiež sa môžeme vrátiť ako psy, mačky, ošípané alebo ako bytosti ešte nižších druhov. Duša bez ohľadu na vyššie alebo nižšie hmotné telá zostáva nezmenená. V každom prípade druh tela, ktorý človek obdrží v ďalšom živote, bude určený typom vedomia, ktoré vyvinieme v tomto živote a nemennými zákonmi karmy.
Bhagavad-gíta, najpôvodnejší duchovný text popisujúci reinkarnáciu, karmu a večné princípy Sanatana-dharma, vyslovený samotným Bohom, jasne prehlasuje, že keď niekto zomrie pod vplyvom kvality nevedomosti, musí prijať zvieracie telo:
Ak človek zomrie v kvalite vášne, narodí sa medzi tými, ktorí vykonávajú plodonosné činnosti, a ak zomrie v kvalite nevedomosti, narodí sa v ríši zvierat. Bhagavad-gíta 14.15
Pre názor „byť človekom raz znamená byť človekom navždy“ neexistuje žiadny vedecký dôkaz ani v písmach. Tento mylný názor je v rozpore so skutočnými princípmi reinkarnácie, ktoré chápu a podľa nich sa riadia milióny ľudí už od nepamäti.
Smrť nie je bezbolestný prechod
Knihy, ktoré opisujú smrť ružovými farbami a uisťujú ľudí o ľudskom zrodení v budúcom živote, sú nebezpečne zavádzajúce. Títo autori sa pokúšajú opísať smrť ako krásny, bezbolestný prechod, príležitosť k osobnému rastu a postup do nových a vyšších rozmerov vedomia a kľudu.
Módni teoretici reinkarnácie nás presviedčajú, že po krátkom období kozmického spánku budeme zažívať príjemný pocit plávania a vznášania, s ktorým bude duša pomaly postupovať do ďalšieho ľudského lona, kde v bezpečí pred krutými vonkajšími živlami budeme pohodlne schúlení ležať až do doby, než nakoniec vyjdeme von a sami sa oslobodíme z úkrytu našej matky. To znie síce úžasne, ale pravdou je, že zrodenie a smrť sú odporné a trýznivé zážitky.
Veľký mudrc Kapila Muni vysvetľuje svojej matke pravú povahu zážitkov smrti:
„V tomto chorobnom stave mu vnútorným tlakom vzduchu vyliezajú oči z jamiek a jeho žľazy upcháva sliz. Má ťažkosti s dýchaním a jeho výdychy a nádychy sprevádza chrapot v hrdle… Umiera veľmi žalostne s veľkými bolesťami a v bezvedomí.“ (Šrímad-Bhágavatam 3.30.16–18)
Duša je tak zvyknutá na život v tele, od ktorého sa líši, že z neho musí byť v okamihu smrti násilne vytrhnutá prírodnými zákonmi. Tak ako nikto nechce byť násilne vysťahovaný zo svojho domova, duša prirodzene kladie odpor proti vysťahovaniu z fyzického tela. Aj najmenší hmyz predvádza v ohrození života tie najpozoruhodnejšie schopnosti a spôsoby, ako sa vyhnúť smrti. Ale ako je pre všetky živé bytosti nevyhnutná smrť, sú nevyhnutné i strach a bolesť s ňou spojené.
Védske spisy nás učia, že len sebarealizované, oslobodené duše majú silu prežiť smrť bez úzkosti. Je to možno preto, že vysoko pokročilé osoby sú plne odpútané od svojich dočasných tiel a majú neotrasiteľné poznanie, že sú duše s večnou, nehmotnou existenciou, nezávislé na hmotných telách. Tieto veľké duše zotrvávajú v duchovnej blaženosti, z ktorej ju nemôžu vytrhnúť ani telesné bolesti a zmeny, ktoré sprevádzajú umieranie.
Vtelenie
Ale narodiť sa v hmotnom svete taktiež nie je žiadny piknik. Celé mesiace leží ľudské embryo skrútené v temnote lona a kruto trpí ožarované tráviacim ohňom matky, neustálymi otrasmi a tlakom v tesnom priestore lona. Tento telesný obal neustále ohýba chrbát dieťaťa ako luk. Naviac je nenarodené dieťa v brušnej dutine trýznené hladom a smädom a neustálym hryzením hladných červov. Pôrod je tak mučivý, prehlasujú Védy, že celkom vymazáva všetky spomienky na minulý život, ktorý si človek do tej doby zachoval. Viac o vtelení duše a vývine plodu podľa Véd sa dočítate v tomto článku.
Védske texty vysvetľujú, že zrodenie v ľudskej podobe je veľmi vzácne. Inými slovami, väčšina živých bytostí v hmotnom svete prijíma iné podoby než ľudské. K tomu dochádza, keď duša zanedbá zmysel ľudského života, teda sebarealizáciu, a zapletie sa do zvieracích túžob. Jej ďalšie zrodenie sa potom musí odohrať v zvieracej alebo ešte nižšej ríši. Teórie o reinkarnácii popisované populárnou literatúrou by mal človek vnímať také, aké sú. Ako nepodložené názory, domnienky, predpoklady a jednoduché špekulácie.
Tento fyzický vesmír ovládajú určité zákony. Ďalšie zákony ovládajú jemnohmotný vesmír a medzi nich patria i zákony o reinkarnácii duše, osud a karmické zákonitosti. Tieto subtílne, ale prísne zákony prírody popisuje Bhagavad-gíta a stovky ďalších védskych spisov. Nevznikli náhodne, ale pôsobia pod dohľadom Najvyššieho vládcu, Šrí Krišnu, ktorý v Gíte (9.11) potvrďuje:
„Táto hmotná príroda jedná pod Mojím dohľadom. Jej pôsobením je tento prejav opäť a znovu tvorený a zničený.“
Módne názory o reinkarnácii môžu byť zábavné a pútavé, ale naše vlastné osudy sú príliš dôležité, než aby sme mohli vkladať svoju vieru do neopodstatnených, hrubo zjednodušených, nepresných a zavádzajúcich špekulácií, aj keď pôsobia veľmi lákavo.
Védske spisy na druhej strane už tisícky rokov poskytujú praktické, zrozumiteľné a užitočné poznanie o náuke o reinkarnácii. Táto múdrosť umožňuje inteligentnému človeku, aby sa postupne približoval stále vyšším stavom vedomia. Nakoniec sa tak môže úplne vyslobodiť z nekonečného kolobehu rodenia a umierania. To je skutočný cieľ ľudského života.
Koho zaujíma celý proces oslobodenia sa z pút hmoty a kolobehu reinkarnácie, prečítajte si nasledujúce články – Teória všetkého.
Výskumný projekt vedcov Univerzity Leeds potvrdzuje, že skutočne mnohí ľudia majú sklon správať sa ako ovce, to znamená neúmyselne nasledovať dav akoby nedokázali rozmýšľať sami za seba…
Čo sa deje po smrti? Čo je smrť? Existuje posmrtný život? Je smrť bolestivá? Ako prebieha znovuzrodenie?
Podobné otázky ohľadom najobávanejšej udalosti, ktorá ukončí náš život, neustále víria našou mysľou. Obzvlášť v prípadoch, keď zomrie niekto z našich blízkych a drahých. Cítime, že sa náhle a neočakávane prerušil náš vzťah a prajeme si, aby naše spojenie naďalej existovalo. Touto otázkou sa začína naša cesta hľadania odpovedí na horeuvedené otázky…
Tak, čo sa teda deje po smrti? Smrť je vskutku veľmi zaujímavý proces!
Umieranie a smrť na základe popisov Védskych textov
Otázka: Čo sa deje a v akom poradí, keď duša opúšťa ľudské telo a nastáva umieranie a smrť?
Odpoveď: Neexistuje jeden presný spôsob pre všetkých. To, ako a kedy osoba opúšťa svoje telo a kam pôjde, závisí hlavne od vedomia, ktoré v nej prevláda (guny) a karmy (spolu so zásahmi ostatných ľudí prostredníctvom požehnaní, modlitieb, obradov a pod.)
Podľa Védskych zdrojov (hlavne Védanta sútry, Bhagavad-gíty, Purán) dochádza k tomuto:
Niekoľko dní/hodín pred tým, ako nastane smrť, osoba vstúpi do terminálnej fázy. Tá má často podobu terminálneho nepokoja. Vidí svojich mŕtvych predkov, konkrétne ativáhika (sprevádzajúcich) dévov, a môže s nimi komunikovať. Jeho fyzické telo postupne chladne začínajúc končatinami. To spôsobuje oddeľovanie prány a subtílnych zmyslov, súčasti subtílneho tela od fyzického tela. (Čhandógja Upanišad 8.12.2-3, Védanta sútra 2.4.7-8, SB 4.28.23)
Samotný odchod prebieha skrz rôzne telesné otvory, podľa karmy, troch kvalít prírody a miesta, kam odchádza. To si popíšeme neskôr.
„Tí, ktorí sa nachádzajú v kvalite dobra, spejú hore, k vyšším planétam; na pozemských planétach zostávajú ľudia v kvalite vášne, a tí, ktorí sú v odpornej kvalite nevedomosti, klesajú do pekelných svetov.“
Bhagavad-gíta 14.18
„Tí, ktorí uctievajú polobohov, sa narodia medzi polobohmi; tí, ktorí uctievajú predkov, pôjdu k predkom; tí, ktorí uctievajú duchov, sa narodia medzi takýmito bytosťami a tí, ktorí uctievajú Mňa, budú žiť so Mnou.“
Bhagavad-gíta 9.25
Práve v tomto poslednom verši môžeme vidieť, že duša nie je zákonite nútená podstupovať neustály kolobeh reinkarnácie (samsáru), ale vie sa dostať mimo toto podmienenie a vrátiť sa späť do duchovného sveta, odkiaľ sa už nikdy nevracia a nemusí zažívať rodenie a umieranie.
Koniec hmotného tela
Smrť môže prísť z najrôznejších príčin. Keď však skutočne nastane, tak prvou vecou, ktorú osoba zažije, je úplná temnota. Všetko je temné, trvá to však len okamih. Nadduša (Paramátma), ktorá sa nachádza v prítomnosti duše, začne ožarovať priechod, čo sa duši javí ako svetlo na konci tunela. Tá temnota je vlastne telo, ktoré je však už mŕtve, nemá vedomie a vidíme ho teraz po prvýkrát zvnútra.
Existuje 118 rôznych priechodov, ktorými môžeme z tela odísť. Vo chvíli smrti je možné ísť len jedným z nich. Tieto priechody sa nazývajú nádí alebo kanály prány. Podľa Garuda Purány (1.67) k smrti dochádza, keď pracujú súčasne obe hlavné nádí (v oblasti chrbtice), Idá a Pingalá. Za normálnych okolností sa striedajú. Možno ich chápať ako hlavné nervové či energetické kanály vo vnútri tela. Presný lekársky ekvivalent však v dnešnej dobe medicína ešte nepozná. Jedinec sa ale na cestu do svojho budúceho cieľa každopádne vydáva cez jednu z týchto nádí. Vieme, že ten, kto odchádza konečníkom alebo genitáliami, pôjde do nižších oblastí, zatiaľ čo ten, kto telo opúšťa niektorou z horných telesných častí, pôjde do vyšších oblastí. Tí, ktorí odchádzajú vrcholom svojej lebky, otvorom známym ako brahma randhara, tj. miestom, kde sa stretávajú tri lebečné kosti, po tom, ako príde smrť, dosiahnu sféry Brahmanu.
Nadduša osvetľuje len jediný z týchto priechodov v súlade s karmou duše. Vyberá priechod, ktorý presne zodpovedá predošlým činnostiam živej bytosti a akonáhle je ožiarený, duša má prirodzenú tendenciu pohybovať sa smerom k svetlu. Akonáhle je mimo telo, pocíti úľavu od bremena hmotnej telesnej konštitúcie a začne sa pohybovať k svojej budúcej forme, ku ktorej je samovoľne priťahovaná. V tej dobe bude prežívať svet z perspektívy subtílneho tela a uvidí veci omnoho jasnejšie než ako sa dajú vidieť prostredníctvom súčasného tela.
V tomto štádiu duša počuje veľa hlasov, všetky naraz. Sú to myšlienky všetkých prítomných v miestnosti. Duša sa snaží hovoriť so svojimi milovanými ako kedykoľvek predtým a kričí: „Nie som mŕtva!“ Ale beda, nikto ju nepočuje. Pomaly a iste si duša uvedomuje, že osoba, s ktorou sa stotožňovala, zomrela a nedokáže sa vrátiť späť. V tejto chvíli sa duša vznáša vo výške asi 3,5 metra alebo vo výške stropu. Vidí a počuje všetko, čo sa deje okolo. Vo všeobecnosti sa duša vznáša nad telom dovtedy, kým nepodstúpi kremáciu. A tak nabudúce, keď uvidíte, ako nesú telo na spopolnenie, vedzte, že aj duša je prítomná na celom obrade, vidí, počuje a je svedkom všetkého.
Keď nastane spopolnenie, duša je presvedčená, že hlavná podstata jej prežitia na Zemi zanikla a telo, ktoré toľké roky obývala, sa zlúčilo s piatimi základnými prvkami (zem, voda, oheň, vzduch, éter).
Duša zažíva pocit slobody – hranice, ktoré mala, kým obývala telo, sú preč a dokáže sa premiestniť kamkoľvek na Zemi tak, že si na to jednoducho pomyslí (pekne to zobrazuje film Vojdi do prázdna).
Sedem dní duša cestuje na miesta, ku ktorým je pripútaná – jej obľúbené miesta, ranné prechádzky, záhrady, kancelária atď. Ak duša lipla na peniazoch, bude sa zdržiavať pri trezore alebo ak lipla na svojich deťoch, bude v ich izbe a bude sa k nim túliť.
Na konci siedmeho dňa sa duša rozlúči s rodinou a putuje smerom nahor na perifériu zemskej úrovne, aby prešla na druhú stranu.
Jedenásty a dvanásty deň nasledovníci Véd usporadúvajú „homu“, modlitby a rituály, vďaka ktorým sa duša, ktorá má na to priaznivú karmu, stretne s predkami, ktorým sa podarilo dostať podobne ako táto duša na Pitriloku. Títo zosnulí predkovia privítajú dušu v tejto sfére. Privítajú a objímu ju rovnako ako keď sa stretneme s rodinnými príslušníkmi po dlhej dobe. Duša si potom spolu so svojimi sprievodcami prezrie priebeh svojho života na Zemi. Tu sa jej na čistom svetle premietne celý jej predošlý život.
Védánta-sútra popisuje, že zbožné osoby s dobrou hmotnou karmou odchádzajú na vyššie planéty (lóky). Po uplynutí doby určenej svojou karmou sa však musia vrátiť späť na Zem. Nejde teda zatiaľ o skutočné duchovné oslobodenie.
Títo zbožní materialisti konajú príslušné obete, aby sa dostali na určité nebeské planéty. Keď sú potom výsledky tejto karmy získané obeťami vyčerpané, vracajú sa na Zem v podobe dažďa, príjmu podobu obilia, to sa stane potravou muža a premení sa na spermie, ktorými je oplodnená žena. Týmto spôsobom živá bytosť opäť získa ľudské telo umožňujúce konať obete a celý kolobeh môže začať znovu.
Tak neustále prechádza sem a tam po hmotnej ceste a trpí. Osoba vedomá si Krišnu sa však takýchto obetí strání. Vydáva sa priamo cestou dokonalej sebarealizácie a tak sa pripravuje na návrat k Bohu. Celý yogový proces nájdete vysvetlený v tejto sérii článkov.
„Osobnosť Božstva Kapiladéva povedal: Pod dohľadom Najvyššieho Pána a podľa výsledkov svojej práce sa živá bytosť alebo duša dostáva prostredníctvom častice mužovho semena do lona ženy, aby prijala určitý druh tela.“ (Šrímad Bhágavatam 3.31.1)
Keď je embryo staré asi sedem mesiacov, je už dosť vyvinuté pre podporu vedomia. Dieťa sa potom vo svojom novom tele prebudí a ihneď sa začne hýbať, občas zvnútra kope matku v márnej snahe dostať sa preč z toho strašného zovretia, v ktorom sa nachádza.
Ak je jedinec zbožný, potom tieto hrozné podmienky, kedy má paže a nohy v skrčenej plodovej polohe pritlačené k hrudníku, spôsobí, že sa začne takto modliť k Pánovi: „Ó Pane, tento stav je príšerný. Prosím, zachráň ma z tejto situácie a dostaň ma hneď preč z tohto lona a ja sľubujem, že Ti budem v tomto živote zaručene slúžiť.“ Akonáhle sa však narodí, začne byť nadmerne priťahovaný ku všetkým zmyslovým objektom svojho záujmu a k službe, ktorú mu preukazuje jeho matka a členovia rodiny. Následne na svoju dharmu zabúda a znovu úplne upadne do máye. Vyhnite sa procesu znovuzrodenia, nie je v žiadnom smere priaznivý.
To, ako nastane jógová smrť splynutím telesných elementov s mahat-tattvou, je popísané v Šrímad Bhágavatame 1.15.41-42, 2.2.30, 4.23.15-18, 7.12.30-31, Védánta-sútre 4.2.15-16 atď. Tento proces sa odohráva vo vedomí jogína. Šrídhara Svámí hovorí o skoncovaní s príťažlivosťou k rôznym zmyslovým objektom (Bhagavad-gíta 2.67) a splynutie zmyslov s ich objektami (tan-mátry).
Smrť v jednej z troch kvalít
Bhagavad-gíta 14.14-15 uvádza tri miesta odchodu odpovedajúce trom gunám: dobro – vyššie (nebeské) planéty; vášeň – zemské úrovne; nevedomosť – nižšie (tzv. pekelné) planéty. Śrímad Bhagavatam 11.25.22 to potvrdzuje.
Príkladom, kde je umieranie v kvalite vášne, je napr. kráľ Purandžana, ktorý sa musel v budúcom živote narodiť ako žena. Adžámil bol prakticky na ceste do pekla a jeho situácia bola dobrým príkladom nevedomosti. V Gíta-mahátmje z Padma Purány je mnoho príkladov, ako príbeh bráhmanu, ktorý musel ísť po smrti do pekla a potom prijať zrodenie v zvieracej ríši.
Príklad osoby, ktorá išla do neba, je Maharádž Purúravá. Po tom, čo trochu ochladla jeho nadmerná pripútanosť k Urvaší, sa pohrúžil do vykonávaní obetí, ktoré ho naučili gandharvovia (druh polobohov – dévov). Na konci svojho života odišiel do neba (vyššie planetárne úrovne na jemnejšej úrovni). Existujú tiež najrôznejšie druhy džňáníov, jogínov a brahmačárínov, ktorí odchádzajú na planétu Brahmy.
Umieranie a terminálny nepokoj
Pokiaľ je umierajúci človek bezbožný, hriešny a žil celý život ako hrubý materialista, objavia sa pri jeho smrteľnej posteli v roli ativáhika dévov poslovia Yamarádža zvaní Yamadútovia. Sú to hrôzu naháňajúce, divoko a strašlivo vyzerajúce osoby s odpudzujúcimi rysmi, čiernou pleťou a ohnivými zježenými vlasmi farby medi.
Yamadúta odfotený nad umierajúcim pacientom nad nemocničným lôžkom
Dotyčnú osobu pomocou subtílnych (jemnohmotných) povrazov a reťazí násilne vytiahnu z jeho hrubého tela. Táto scéna umierajúceho človeka veľmi vydesí. Pri tom väčšinou umierajúci stoná, bojí sa alebo sa pokála. Yamadútovia potom zbalia dušu pokrytú len subtílnym telom z mysle, inteligencie a falošného ega do obalu, v ktorom ho zoberú k súdu do Yamarádžovho sídla. Vlečú ju ďaleko po rozpálených vyprahnutých piesočných plochách, pričom ju napádajú rôzni ďalší tvorovia a hryzú ju psy. Na tejto ceste príšerne trpí a túži, aby to už skončilo. Celý tento proces sa deje na jemnohmotnej úrovni, teda na úrovni mysle a inteligencie, dá sa preto prirovnať k snovému zážitku, resp. k nočnej more.
Garuda Purana 2.2.8 uvádza, že tí, ktorí spáchajú samovraždu (a obecne zomrú na násilnú smrť), sa stanú duchmi. Ostávajú na zemskej úrovni, kým si túto karmu „neodpracujú“. Tieto duše, ktoré zostali v zemskej sfére, žijú veľmi biedny život, pretože ešte nie sú ani v svojom budúcom tele, ani v tele, ktoré by im umožnilo žiť život na Zemi. Nemusia byť nevyhnutne negatívne alebo škodiace, ale uviazli a cítia sa biedne. Preto modlitby majú počas tohto obdobia veľký význam, aby takáto duša mohla pokojne ísť ďalej.
Keď táto cesta skončí, zosnulý je predvolaný pred Yamarádža, neľútostného poloboha (déva), ktorý vládne smrti a trestá hriešnych. Je donútený prijať utrpenie na mieste, ktoré zodpovedá jeho hriechom (ugra-karme), v jednom z pekiel v najnižšej úrovni vesmíru, priamo nad oceánom Garbhódaka. V tejto pekelnej oblasti zvanej Naraka je 27 jemnohmotných pekelných miest. Rovnako sa teda nejedná o hrubo fyzicky existujúce planéty, ale úrovne astrálne.
Napríklad osoba, ktorá sa podieľala na vraždení a pojedaní nevinných zvierat, sa dostane do Krimibhĺdžany, kde bude žiť ako červ, ktorý žerie chvost ďalšieho červa, zatiaľ čo tento červ požiera chvost jemu. Takých pekiel, ktoré odpovedajú spáchaným hriechom, existuje mnoho. Ich úplný popis možno nájsť v posledných kapitolách 5. spevu Šrímad Bhágavatamu.
Po takýchto intenzívnych a strašidelných formách utrpenia je živá bytosť znovu vrhnutá do nižších životných druhov, ktoré odpovedajú jej hriešnym túžbam v jej ľudskom živote. Táto jemnohmotná skúsenosť ubije vedomie živej bytosti do takej miery, že nemá problém v nasledujúcej inkarnácii prijať telo nižšieho telesného druhu. Keď bol napríklad na pekelnej úrovni nútený pojedať odporné výkaly a vplyvom maye (ilúzie) si na to zvykol, tak keď následkom karmy prijme hmotné telo prasaťa, tak mu prijímanie odpornej stravy nebude robiť problém. Dokonca to bude považovať za odmenu a k takémuto „pôžitku“ sa pripúta. To je neuveriteľná sila hmotnej ilúzie.
Ľudia, ktorí nie sú tak hriešni, môžu očakávať pokojnejšie umieranie, odchod z tela a vyrovnanejšiu smrť.
Pri zomieraní je za okamih smrti označovaná chvíľa, kedy duchovná duša opustí hrubohmotné telo. V tú dobu duša, pokrytá jemnohmotným telom, odchádza z tela. Jemnohmotné telo v rámci tohto materiálneho sveta s dušou cestuje stále, nech ide kamkoľvek, a preto je živej bytosti počas všetkých jej rozmanitých životov zachovaná kontinuita hmotných skúseností.
„Mysl je příčinou určitého těla, které živá bytost získá podle toho, jakým způsobem je ve styku s hmotnou přírodou. Podle mentálního stavu živé bytosti můžeme pochopit, čím byla ve svém minulém životě a jaké tělo bude mít v budoucnosti. Mysl takto naznačuje minulá i budoucí těla.“ Śrímad Bhagavatam 4.29.66
„Hmotné telo je v tomto svete podriadené vzniku a zániku, myseľ je vždy plná obáv, inteligencia túži po nedosiahnuteľnom a všetky zmysly sú nakoniec neustálym zápasom v hmotnej prírode vyčerpané, aj keď sa nedali nikdy trvalo uspokojiť.“ Bhagavad-Gíta
Yama a Pitrilóka
„Kráľom Pitov je Yamarádž, veľmi mocný syn poloboha Slnka. Sídli na Pitrilóke so svojimi osobnými služobníkmi a podľa pravidiel a usmernení Najvyššieho Pána posiela svojich zástupcov, Yamadútov, aby mu priviedli všetkých hriešnych ľudí ihneď po ich smrti. Po tom, čo sa hriešnici ocitnú v dosahu jeho moci, riadne ich odsúdi podľa toho, akých sa dopúšťali hriešnych činností, a pošle ich na jednu z mnohých pekelných planét odpykať si primeraný trest. “ Śrímad Bhagavatam 5.26.6
Vo Védach je Yama polobohom, ktorý má na starosti umieranie a smrť, s ktorým pobývajú duchovia zosnulých. Je synom Vivasvatua (poloboha Slnka) a Saňdžni (svedomia) a bratom Vaivasvaty (Manua). Mal tiež dvojča, sestru menom Yamuná. Je otcom Judhišthiry.
Yama do istej miery budí hrôzu. Je vykreslený ako vlastník dvoch nenásytných psov (Rigveda 10.14.10-12) so štyrmi očami a širokými nozdrami, ktorí strážia cestu do jeho sídla. Okolo nich je mŕtvym doporučované ponáhľať sa ako najrýchlejšie môžu. O týchto psoch sa píše, že sa potulujú medzi ľuďmi ako jeho poslovia bezpochyby preto, aby vyhľadávali ľudí pre odvedenie k svojmu pánovi. Ten je na inom mieste identifikovaný ako smrť a je popisovaný ako ten, kto posiela vtáka ako zvestovateľa konca.
Je polobohom zosnulých duší a sudcom mŕtvych. Keď duša opustí svoje smrteľné telo, ide do jeho sídla v nižších sférach. Tam zapisovateľ Čitragupta prečíta jeho záznam karmických činov z veľkého registra zvaného Agrasandhani a nasleduje spravodlivý rozsudok, kedy je duša buď pozdvihnutá do sídla pitov (mánuov), alebo je podľa závažnosti svojej viny poslaná do jedného z dvadsiatich siedmich pekiel či sa opäť narodí na Zemi v ďalšej životnej forme.
Yama je vládcom južnej oblasti vesmíru a ako taký je nazývaný Dakšinašapatí. Je popisované, že má zelenú farbu pleti a nosí červený odev. Jazdí na byvolovi a je ozbrojený ťažkým kyjakom a slučkou pre pútanie svojich obetí. Purány uvádzajú legendu, v ktorej Yama pozdvihol nohu, aby nakopal Čáju, slúžku svojho otca. Tá ho prekliala, aby jeho nohu sužovali vredy a červy, ale jeho otec mu venoval kohúta, ktorý červíky vykloval a rany vyliečil. Kvôli tejto príhode je nazývaný Širnapáda, „Zvráštená noha“.
Yama má niekoľko manželiek ako sú Hemamálá, Sušílá a Vidžajá. Pobýva v nižšom svete, vo svojom meste Yamapur. Tam vo svojom paláci zvanom Kaliči sedí na súdnom tróne, Vičárabhú. Pomáha mu jeho zapisovateľ a radca Čitragupta a je obsluhovaný svojimi dvoma hlavnými služobníkmi a strážcami, Maháčandou a Kálapurušou. Jeho poslovia, Yamadútovia, privádzajú duše zosnulých a dvere jeho súdnej siene stráži jeho nosič Vaidhjáta.
„Tí, ktorí strávili niekoľko rokov v strašnom pekle a nemajú vo svojej priazni potomkov (ktorí by im ponúkli dary – t.j. pri obrade šráddha) sa stanú poslovia Yamy.“
Garuda Purána 2.18.34
Yama má mnoho mien, ktoré popisujú jeho funkciu. Je Mrityu, Antaka (smrť); Kála (zosobnený čas); Kritána (ukončovateľ); Šámana (ten, kto vyrovnáva účty); Dandí či Dandadhara (nositeľ žezla trestu); Bhímašásana (ten, kto vynáša desivé rozsudky); Páší (nositeľ oprátky); Pitripati (pán predkov); Prétarádza (král duchov); Šráddhadéva (boh pohrebných obetí); a zvlášť Dharmarádža (vládca spravodlivosti). Existuje veľké množstvo jeho popisov v rôznych Védskych textoch.
Ako sa vyhnúť Yamarádžovi: príbeh o Adžámilovi
Adžámilov príbeh uvádza Bhágavata Purána (6. kniha, kapitola 1.) ako príklad toho, že i tá najhriešnejšia osoba môže dosiahnuť oslobodenie.
Adžámil bol bráhmana, ktorého raz otec poslal do džungle pre samit (listy a vetvičky pre prípravu obetného ohňa). Adžámil tam stretol prostitútku. Bráhmana na všetko zabudol, oženil sa s ňou, narodili sa im deti a viedli hrubý materialistický život. Keď bolo tomuto bráhmanovi, ktorý bol stelesnením všetkých nerestí, osemdesiatsedem rokov, nastal čas, aby si po neho prišla smrť a prišli k nemu Yamadútovia. Vydesený Adžámil hlasne volal meno svojho najstaršieho syna, „Náráyana“. Keď počuli opakované volanie Višnuovho mena „Náráyana“, objavili sa tam Višnuovi služobníci a odvolali Yamových zástupcov. Od toho dňa sa z Adžámila stal oddaný Višnua, činil pokánie na brehu Gangy a po niekoľkých rokoch dosiahol spásy.
Adžámil bol zachránený pred peklom, pretože keď k nemu prišli Yamadútovia, opakoval meno „Náráyana“. Kvôli tomu Yamarádž zakázal svojim sluhom sa čo i len dotknúť i tých oddaných, ktorí „omylom alebo vinou svojho zmätenia ilúziou niekedy spáchajú hriešne činy“, pretože sú chránení pred hriešnymi reakciami vďaka tomu, že stále spievajú mantry s menom Boha.
Yamarádž potom povedal Yamadútom: „Paramahamsovia sú vznešené osoby, ktoré nemajú záľubu v hmotnom pôžitku a ktoré s láskou uctievajú najvyššieho Pána. Moji drahí služobníci, privádzajte mi k potrestaniu len tie osoby, ktoré majú k tomuto uctievaniu odpor, nezdružujú sa s Paramahamsami a sú pripútaní k rodinnému životu a svetskému prchavému potešeniu, ktoré tvoria cestu do pekla. Moji drahí služobníci, privádzajte ku mne, prosím, len tie hriešne osoby, ktoré nevyužívajú svoj jazyk k ospevovaniu svätého mena a Krišnovych vlastností, ktorých srdce si ani raz nespomenulo na Krišnove lotosové nohy a ktorých hlava sa pred Pánom Krišnom ani raz nesklonila. Posielajte mi tých, ktorí nevykonávajú svoje povinnosti voči Najvyššiemu, ktoré sú jedinými povinnosťami ľudského života. Privádzajte mi prosím všetkých takýchto hlupákov a darebákov.“
“Člověk může být velice učený a moudrý, ale jestliže nechápe, že snaha o uspokojení smyslů je zbytečnou ztrátou času, pak je šílený. Zapomíná na svůj vlastní zájem, snaží se být šťastný v hmotném světě a své zájmy soustřeďuje na domov, který se zakládá na pohlavním styku a přináší mu hmotná utrpení všeho druhu. Takový člověk není o nic lepší než tupé zvíře.”
Śrímad Bhagavatam 5.5.7
Príbeh – Umieranie ako čas Yamadútov
Subhángí Deví Dásí
(do slovenčiny prekladaný odborný výraz „terminálna fáza“ znie v angličtine „terminal restlessness“, tj. doslova „smrteľný nepokoj“ – pozn. prekl.)
Počuli ste niekedy o terminálnej fáze? Pravdepodobne nie, pokiaľ nie ste lekár alebo zdravotná sestra. Ale hoci ide o tzv. novodobé pomenovanie, sú tieto okolnosti popísané v Šrímad Bhagavatame.
Šríla Prabhupáda hovorí:
„A sú tu zároveň skľučujúce okolnosti smrti. Keď človek leží v kóme, prežíva toľko utrpenia, toľko snov, prichádzajú Yamadútovia. Niekedy človek na smrteľnej posteli plače, toľko trpí, ale nie je mu pomoci. Nikto nemôže pomôcť. To sú skľučujúce okolnosti sprevádzajúce umieranie…“ (Šríla Prabhupáda, Górakhpur, 18. februára 1971)
Budem vám rozprávať, ako som sa o tom dozvedela. Tento príbeh je typickým príkladom hrozivej reality, pred ktorú sú postavené všetky trpiace duše v tomto hmotnom svete. Ukazuje tiež jasne, pred čím nás Šríla Prabhupáda zachránil a prečo by sme mu mali byť naveky vďační.
Všetko to začalo telefonátom od mojich rodičov, že otec má rakovinu. Verím na znamenia a v tu chvíľu mi začalo silne ťukať pravé oko (nimitta), takže som vedela, že to nedopadne dobre. To bolo na začiatku novembra.
Ale otec bol optimistický. Bol si istý, že môže všetko prekonať, pretože bol vždy pánom každej situácie a vo svojom živote čelil mnohým ťažkostiam, ktoré všetky zvládol. Až doposiaľ sa zdalo, že je šťastlivcom, ktorý si v každom ohľade užíva všetkých dobrých možností a dobrej karmy. Vedel pramálo o tom, že s jeho dobrou karmou bude rýchly koniec.
Otec mal rakovinu prostaty a rozšírila sa mu do kostí. Podstúpil chemoterapiu, tá ale dvakrát zlyhala. Jedného dňa som zavolala a on doslova plakal: „Ja umieram,“ povedal. Cítila som s ním súcit. Bol v rukách „krutého“ osudu bezmocný. Snažila som sa mu pomôcť. „Netráp sa,“ povedala som, „existuje reinkarnácia. Budeš v poriadku. Len sa modli. Boh je láskavý.“
To však bola len malá útecha pre niekoho, kto bol zmätený a o Bohu nič nevedel. Potom som mala dojem, že som nejakým spôsobom s jeho utrpením spojená. Cítila som všetok jeho strach a úzkosť. Stále som sa modlila. Nič také som prežívať nechcela, ale myslím si, že som s ním bola nejako karmicky prepojená, takže z toho nebolo úniku bez ohľadu na to, ako ďaleko od neho som bola. Telesné utrpenie nebolo ničím v zrovnaní s psychickými mukami, ktoré zažíval. Začal byť pokorný a ja som niekoľkokrát všetko nechala a odletela z Vrindávanu, aby som bola s ním.
O Krišnovi skôr nikdy nechcel nič počuť, tak som sa o to prestala už pred rokmi pokúšať. Nikdy sme sa spolu na túto tému nebavili. Len som mu dávala prasádam (miloval to, čo som varila) a hovorili sme o iných veciach. Mala som so sebou vrindávanský prach a trochu vody z Yamuny zmiešanú s vodou z Gangy. A tiež nejaké malé Džagannátove Božstvá. Všetky tieto veci som uložila v dome, pretože som dúfala, že by mohli mať nejaký účinok a kedykoľvek to bolo možné, tak som ich používala – pri otcovom jedle a tak ďalej. Pokračovala som stále vo svojich modlitbách a dúfala som, že by som ho skôr, ako si poňho príde smrť, nejakým spôsobom mohla presvedčiť o Krišnovi. Bol stratou kontroly nad svojou situáciu tak vyvedený z miery a pokorený, že bol do určitej miery ochotný počúvať. Chytal sa stebla.
Predčítala som mu trochu z Bhagavad-gíty a on hovoril, že je to povzbudivé. Tiež som mu čítala z knihy Návraty. Páčilo sa mu to, pretože myšlienka reinkarnácie bola niečo pozitívneho, s čím sa dalo hľadieť do budúcnosti a to on zúfalo potreboval. Všimla som si tam kapitoly o Adžámilovi a cítila som, že by som mu ich mala prečítať, ale myslela som si, že by to naňho bol príliš veľký tlak. Naviac som tam predsa bola ja a hovorila som si niečo v tom zmysle, že pretože spievam sväté mená, malo by byť všetko v poriadku.
Naozaj som verila, že stačí, keď budete jednoducho spievať Hare Krišna a iné silné mantry, všetky nepriaznivé veci odídu a umieranie nebude také bolestné. Neskôr som však poznala, že toto je povrchný a nováčikovský názor. Hmotný svet je tak náročné miesto a ja som vďaka svojmu veľkému egu precenila svoju vlastnú čistotu. Neskôr som si uvedomila, že v skutočnosti vlastne nie som ani skutočne oddaná Krišnovi. Pokiaľ nie ste schopní zachrániť sami seba, ako by ste mohli zachrániť niekoho iného?
Niekoľkokrát som odišla do Indie do Vrindávanu, pretože som tam mala rodinné a pracovné povinnosti, avšak celú dobu som cítila, ako ma to k otcovi tiahne. Keď som bola preč, nemala som počas tej doby žiadny vnútorný pokoj. Myslím, že ma doma skutočne potreboval a bol na mne citovo závislý, pretože som bola jediný človek, ktorý mu predkladal nejaké skutočné riešenie.
Ľudia naviac v zásade nie sú súcitiaci a on potreboval veľa porozumenia. Nie som nijak zvlášť dobrá vo zvládaní utrpenia, takže bolo ťažké uniesť, keď som videla, ako niekto, o ktorého sa staráte, trpí tak veľkou úzkosťou. Nechala som tam Džagannátove Božstvá a prosila som Ich o odpustenie všetkých priestupkov a aby láskavo ochránili môjho otca, zatiaľ čo som len na pár týždňov pracovne odišla späť do Indie.
Posledné chvíle
Potom zavolala moja matka. Nevedela kade kam. „Prosím, príď,“ povedala. „On ide teraz do nemocnice a potrebujeme ťa tu.“ Skočila som na prvé lietadlo a akonáhle som dorazila, presunuli sme sa s otcom do nemocnice. Zdalo sa, že to Krišna zariadil úplne fantasticky. Dali nám súkromnú izbu a nechali ma tam spať a starať sa o neho. Nikto nespochybňoval, či som k tomu oprávnená a moja matka sa len stiahla, do ničoho sa neplietla a nechala ma robiť čokoľvek. Je rímokatolíčka a obvykle ma o Krišnovi hovoriť nenecháva.
Uvedomila som si, že tzv. karmíci natoľko popierajú smrť a ignorujú umieranie, že sa snažia vyhnúť realite ako to len ide, takže pre ňu bolo vítané východisko, keď som sa tohto bremena ujala ja. Mohla ísť domov a predstierať, že sa nič nedeje, s vedomím, že sa o otca postarám. Alebo snáď hlboko vo vnútri tiež cítila zúfalú túžbu po jeho duchovnom prospechu a ja som bola tým najlepším riešením, ktoré mali. Nie som si tak úplne istá. Akonáhle sa všetko dostane mimo rámec ich hmotného vnímania a kontroly, začnú byť úplne zmätení. Viem len to, že som sa bola schopná starostlivosti o môjho otca úplne ujať. Mnoho ľudí musí v nemocniciach trpieť a umierať osamote, keď si prechádzajú tým, o čom sa chystám rozprávať…
Spala som vedľa otca a starala sa o každú jeho potrebu. Podarilo sa mi navliecť mu korálky z Tulasí (kantí-mala), ktoré mu potom jedna materialistická sestrička ustavične dávala dolu. Začínala som z toho byť mentálna. Ach nie, myslela som si, on je tak hriešny, že na sebe nemôže mať Tulasí. Tento prístup ma náležite nahneval, takže som začala byť smelšia a nechávala som mu tie korálky, nech sa deje, čo sa deje. Ona ich dala dolu a ja som sa len láskavo usmiala a hneď som mu ich zasa navliekla.
Čítala som mu dosť z Bhagavad-gíty. Posledných dvanásť dní pred tým, ako nastala smrť, už vôbec nejedol. Osem z týchto dní dostával len vodu z Gangy a Yamuny a nič iné. Mala som pod kontrolou všetko, čo mu šlo do úst. Dokonca som mu do vody začala pridávať vrindávanský prach (považuje sa za posvätný).
Ako sa blížil ku koncu, bol už v inej úrovni, ktorá nie je súčasťou tohto sveta. Zdalo sa, že vníma veci, ktoré ostatní ľudia vidieť nemôžu. Každú noc som si napríklad na seba do postele obliekala tričko so Šivom. Bol na ňom vpredu veľký obrázok Pána Šivy. Mala som vo zvyku počkať, než otec zaspí a potom mu sotva znateľne poprášiť hlavu prachom z Vrindávanu pre prípad, že by zomrel, zatiaľ čo budem spať.
Jednu noc, práve keď som mu poprášila hlavu, vyskočil s očami široko otvorenými úžasom. „Och, si celá obklopená prachom,“ povedal.
Ďalšiu noc sa vymrštil zo spánku rovnakým spôsobom a uprene sa pozeral na moje tričko s Pánom Šivou. „Dávaj pozor!“ povedal. „Z tvojho trička vychádza oheň.“ Deň predtým než zomrel, povedal, že v izbe sú veľkí psi a že sa vonku za oknom vznáša nejaká škaredá postava.
Nevítaná návšteva
Večer pred svojou smrťou začal byť rozrušený. „Rozviažte mi nohy,“ hovoril neviem komu a bol viditeľne vystrašený. Moja matka s mojou dcérou sa rozhodli, že zostanú cez noc v nemocnici, čo normálne nerobili. Zaspávala som únavou a rovnako tak i mama.
Asi v 9:30 večer ma zobudila dcéra. „Mami,“ povedala, „poď rýchlo! S dedom sa niečo deje.“ Hnala som sa k posteli a otec stonal. „Prosím, prosím,“ hovoril, „úpenlivo vás prosím, pustite ma, prosím, pustite ma.“ Jeho tón bol pokorný a vydesený, oči mal sklopené. Tieto slová povedal počas budúcich šiestich hodín mnohokrát. Snažil sa zoskočiť z postele a schovať sa pod vankúš. Musíte pochopiť, že bol kosť a koža, bez pomoci nemohol ani močiť a teraz sa naraz pokúšal vstať a utiecť. Hádzal so sebou ako šialenec. Toto je naozaj nepriaznivé, pomyslela som si. Chytila som ho za ramená. „Oci,“ povedala som, „čo sa deje? Si v poriadku?“
Bol vystrašený. „Ó, Tamara,“ plakal, „skúšal som utiecť, naozaj som sa snažil, ale oni ma chytili.“ Jeho hlas sa zmenil v krik. „Ona ma chytila!“ zakričal. V tu chvíľu som si mala uvedomiť, čo sa stalo, ale skutočnosť, že povedal, „Ona ma chytila“ ma zmiatla. Nejako ma to zaskočilo a ďalších šesť hodín som sa ho len snažila utešiť.
On plakal znovu a znovu. „Ach, preboha,“ kričal, „len ma nechajte odpočinúť, len desať minút. Prosím, úpenlivo vás prosím.“ Tón jeho hlasu bol celú dobu vystrašený, ponížený a žiadostivý. Spievala som a on sa trochu upokojil. Potom prišla sestra a vyrušila ma. On začal znovu. Hádzal so sebou a úpenlivo prosil.
„Čo je s tebou?“ spýtala som sa. Vyzeral zúfalo. „Snažím sa ti to povedať,“ odpovedal, „ale proste nemôžem.“
Potom, o tretej hodine ráno, mi náhle došlo, že tí, kto ho chytili, sú Yamadútovia. Bolo to predsa úplne jasné a ja som sa cítila tak hlúpo, že som to až doteraz nepochopila. Obrátila som sa k svojej 13 ročnej dcére a povedala jej, že si myslím, že ho držia Yamadútovia.
„Áno,“ povedala. „Ja viem. Zobudila som ťa, pretože som troch z nich videla, ako sa vznášajú nad jeho posteľou. On sa krčil a pozeral sa na nich.“
Naozaj ich videla. Neskôr popísala, ako vyzerali, s tesákmi ako majú diviaci, ktoré vyčnievali dohora z ich úst a s horiacimi očami. Myslela si, že je to nejaký druh duchov, ktorí sa snažia ukradnúť otcovu dušu z jeho tela. Moja matka samozrejme Krišnovym riadením celú dobu spala a o ničom nemala ani potuchy.
„Čo mám robiť?“ myslela som si. Začala som sa modliť ku Krišnovi: „Ach, prosím, Krišna, nechaj ho ísť, uľahči mu umieranie,“ prosila som.
Vtedy mi vnútorný hlas odpovedal: „Prečo? Bude len znovu hrešiť.“
Potom som už bola úplne vyvedená z miery. Začala som sa modliť k Yamarádžovi. „Yamarádž, prosím…“ A neustále som spievala mantry. Povedala som otcovi, že je mi ľúto, že som nepochopila skôr, že sa ho zmocnili oni. Vo svojom traumatizovanom stave mi prikyvoval. Celá jeho skúsenosť s umieraním bola pekelná. Je mi ľúto, že niektoré duše musia prežívať niečo takéto a teraz chápem, prečo Šríla Prabhupáda cítil tak naliehavú potrebu všetkých zachrániť.
„Oci,“ povedala som, „chceš, aby som ťa držala a spievala?“ „Áno, áno“ odpovedal. „Stále ťa držia?“ „Nie, pustili ma.“
Potom som ho ďalšie tri hodiny pevne držala a on sa pomaly vzdával života. Odišiel ústami, pokojne a ja som mu pritom spievala priamo do ucha a nakvapkala mu do úst vodu z Gangy a Yamuny. Sústredila som sa na spievanie veľmi blízko jeho ucha, kým o šiestej ráno naposledy nevydýchol. Vyšiel priamo ústami a jeho oči sa len zavreli.
Úbohý otec! Krutý, krutý a pekelný hmotný svet! Ubehlo len sedem mesiacov od začiatku jeho choroby a sedemdesiatjedenročný príbeh jeho života bol takto násilne ukončený.
Nič nezvyčajné
Keď so sebou hádzal a kričal „Pustite ma!“ pýtala som sa sestier, čo sa to s ním deje.
„Ach, to je normálne,“ hovorili. „Akurát s tým bojuje a to sa deje každému. Existuje pre to i názov. Hovorí sa tomu terminálna fáza. Sestry sa zúčastňujú seminárov, aby sa naučili, ako sa s tým vysporiadať.“
Takže ľudia, mám pre vás novinu. Je to v skutočnosti „fáza Yamadútov“. Sestrám je samozrejme doporučované, aby do umierajúcich napumpovali plnú dávku morfínu a nevšímali si všetkého toho ich blúznenia.
Ďalšia vec je, že o tom nemá nikto vedieť. Bola to čisto Krišnova milosť, že my sme to mohli pochopiť a i tak som to skoro premeškala. Šesť hodín som bola zmätená, hoci mi to otec hovoril úplne jasne a úpenlivo prosil o pomoc. Všetko to zakrýva materiálna ilúzia a ľudia si preto neuvedomujú, o čo ide. Vie to len tá osoba, ktorá tým prechádza.
Bola tu zmienka o psoch. Jeden bhakta mi neskôr hovoril, že čítali posvätné písma o Yamarádžovi, ktoré podávajú podrobné popisy. V nich je povedané, že niekoľko dní pred tým, ako nastane smrť, prichádzajú pekelní psy, ktorí vyčuchajú, kde umierajú darebáci. Tiež tu bola tá skutočnosť, že otec povedal: „Ona ma chytila.“ Podľa všetkého Yamadútovia majú svoju vlastnú spoločnosť. So ženami, deťmi a všetkým ostatným. Pretože sú to tiež živé bytosti v tomto hmotnom svete, rodia sa do tej svojej spoločnosti.
Normálne sa nedotknem perom papiera, pretože sa k tomu necítim byť kvalifikovaná, ale matka Rádhá Déví Dásí ma k tomu povzbudzovala a povedala, že by som sa o túto skúsenosť mala podeliť so všetkými bhaktami (oddanými Krišnu). Prepáčte mi teda prosím moje nedostatky. Nie som veľký filozof ani akademik. Tu sú niektoré komentáre Šrílu Prabhupádu k tejto téme:
„Vidieť Jamadútov alebo služobníkov Jamarádža, vládcu smrti, vidieť ich tvárou v tvár… Vo chvíli smrti, keď zomiera veľmi hriešny človek, uvidí Yamarádža alebo jeho služobníkov. Tí vyzerajú veľmi divoko. Niekedy začne byť človek na smrteľnej posteli veľmi vydesený a plače: ´Pomôžte mi, pomôžte mi.´“ (Prednáška zo Šrímad Bhágavatamu, Denver, 2. júla 1975)
„Vy však prijímate toto poslanie a idete všade, do každého kúta sveta. Som vám vďačný. Robíte to tak už v Európe a v Amerike, kde sú ľudia v hlbokom spánku. Ľudia spia vinou zlého vedenia spoločnosti a stávajú sa tak kandidátmi na to, aby boli unesení Yamadútmi. To je situácia celého sveta, Yamadútovia. Yamadútovia vám nič neodpustia, hoci môžete byť veľmi hrdí na to, akými nezávislými ste sa stali. Nie je možné zachrániť civilizáciu darebákov, ktorá propaguje. ‚Po smrti nie je žiadny život a vy si ďalej užívajte toľko, koľko sa vám len zapáči.‘ Táto skazená civilizácia je smrtiaca civilizácia. Vy ich teda zachráňte. Zachráňte ich. Inak sú tu Yamadútovia.“ (Vrindávan, 5. septembra 1975)
„Tento človek taký bol a musí byť odvedený k Yamarádžovi pre potrestanie… Na čo je trest? … Nie, je tu kvôli očisteniu. Je povedané „potrebný trest“. To je zákon prírody. Zrovna tak ako keď ste sa nakazili nejakou chorobou. Trestom je, že kvôli tejto chorobe musíte trpieť. Trest je priaznivý. Keď ste sa nakazili nejakou chorobou a trpíte, znamená to, že sa touto chorobou očisťujete. Nie je nepriaznivé trpieť, stávate sa tak očisteným. Preto keď oddaný trpí, neprijíma to v zlom. Premýšľa takto: ‚Očisťujem sa. Očisťujem sa.’“ (Vrindávan, 5. septembra 1975)
Pripúšťam teda, že aj napriek tomu, že mal otec na sebe korálky z Tulasí a bol podľa obvyklých štandardov dobrý človek, mal ale tiež rád lov a býval opilcom, sukničkárom a pojedačom kráv. A hoci k tomu mal posledných 28 rokov všetky možnosti, Krišnovi sa neodovzdal. Dokonca ani vo chvíli smrti, keď sa blížilo umieranie, sa nezdalo, že by bol schopný o Krišnovi premýšľať ako o riešení svojho trápenia. Nevyvinul ani vyššie kvality ako kvalitu dobra, ktoré prinášajú dobrú karmu, aby sa mohol dostať na vyššiu úroveň. Žil bez jasného chápania zmyslu jeho života.
Šríla Prabhupáda to zhrňuje vo význame k Šrímad Bhágavatamu 6.2.49: „V okamihu smrti je každý zmätený, pretože jeho telo prestáva náležite fungovať. I ten, kto po celý život spieval sväté mená Pána možno v túto chvíľu nebude schopný Hare Krišna mantru zreteľne vysloviť. Napriek tomu však získa všetok prospech, ktorý spievanie svätého mena prináša. Prečo by sme teda nemali spievať sväté meno nahlas a zreteľne, dokiaľ je naše telo v poriadku? Ak budeme tak činiť, je celkom možné, že i v okamžiku smrti budeme schopní vysloviť sväté meno Pána s láskou a vierou.“
Význam k Šrímad Bhágavatamu 6.2.15:
„Každý dospeje práve do toho stavu bytia, na ktorý spomína, keď opúšťa svoje telo. Ten, kto je zvyknutý spievať Hare Krišna mantru, bude prirodzene spievať Hare Krišna tiež vtedy, keď ho stretne nejaká nehoda. I keď na to však niekto nie je zvyknutý a ak vysloví nejakým spôsobom sväté meno Pána (Hare Krišna) pri smrteľnej nehode, zachráni sa od pekelného života po smrti.“
„Keď hriešny človek vysloví len jedno sväté meno Hariho, môže odstrániť reakcie za viacej hriechov než dokáže spáchať.“
(Brhad-višnu Purána)
„Ak niekto prednáša sväté meno Pána – či už v bezmocnom stave alebo bez toho, aby si to prial – všetky reakcie za jeho hriešny život okamžite zmiznú, rovnako ako sa všetky malé zvieratá od strachu rozutekajú, keď zareve lev.“
(Garuda Purána)
„Kto raz čisto vysloví sväté meno Pána, ktoré zostáva z dvoch slabík, ha-ri, má zaistenú cestu k oslobodeniu.“
(Skanda Purána)
Môžem teda len dúfať a modliť sa, že môj otec vplyvom môjho chabého úsilia a vďaka bezpríčinnej milosti Gurua a Gaurángu aspoň máličko na Krišnu myslel.
Subhángí Deví Dásí
Posmrtný život, svedectvo človeka, ktorý sa vrátil z pekelnej planéty
Antolij Todorov
Tento príbeh mi hovoril môj známy, Hare Krišna mních, Dhumrákša dás. „Ty si novinár. Skús to, možno sa ti podarí (napísať a vydať),“ povedal. „Len, prosím ťa, neuvádzaj moje priezvisko, pre tento svet už som dávno mŕtvy.“ Jeho rozprávanie bolo plné emócií. Ostalo len odstrániť slang a pridať vysvetlivky. Tu je ten príbeh:
Už nemôžem ďalej mlčať. Pred piatimi rokmi, keď som odišiel z nemocnice, som sa skúšal podeliť o to, čo som videl, s lekármi, príbuznými, známymi, písal som do novín a jediné, čoho som dosiahol, bolo úplné odcudzenie. Nakoniec sa mi začalo zdať, že to, čo sa mi stalo, bol len výplod predstavivosti, ak je to možné u človeka ležiaceho v kóme 23 dní. Ale realita posmrtnej existencie je natoľko krutá, že vám o tom musím povedať.
Do okamihu, kedy som prežil umieranie som ja a väčšina mojich vrstovníkov viedol veľmi hriešny život. Venovali sme sa špinavému a podvodnému biznisu a po večeroch sme sa schádzali v podozrivých podnikoch a užívali si naplno ako sme len mohli. Zarábali sme kopy peňazí a zároveň ich ihneď bezmyšlienkovito utrácali za skvelé autá, pitie, drogy a dievčatá. To hlavné v našom živote bolo umenie zarobiť peniaze. Akým spôsobom, to nás nezaujímalo. Môžeš byť to posledné hovädo, ale keď máš prachy, tak si autorita. Moralistami sme opovrhovali, považovali sme ich za závistlivcov a smoliarov.
Keď sa ma zmocnila úzkosť, čo sa niekedy stávalo, chodieval som za svojím mladším bratom do kláštora. Bol prostý ako dieťa a mal ma úprimne rád. Snažil sa mi vždy niečo prečítať zo svojich starozákonných knižiek, niečo o vyššom poslaní človeka, o tom že nás Boh všetkých miluje. Choval som sa k nemu nadradene, chválil som sa zárobkom a ponúkal mu peniaze, ale on sa len ticho usmieval a hovoril: „Nemá to zmysel, Koljo. Márnosť nad márnosť. Skôr či neskôr všetko pominie a príde hlavná skúška – smrť.“ Pritom ma ale nikdy nestrašil Božím hnevom ani peklom. Viedol čistý život a jediný hriech, ktorý mal, bolo pitie, ale zdá sa, že to kresťanstvo nezakazuje.
Jedného večera sme sa veľmi pohádali. On ako vždy nemal peniaze. Vysvetľoval som mu: „Neblázni, musíš pracovať“, ale on neustále hovoril o službe Bohu. Odišiel som podráždený. A ráno už nebol. Ponáhľal sa na bohoslužbu a cestou ho zrazila električka. Po prvýkrát v živote som zažil šok a silno pocítil, že na smrť nemusíš čakať ani ju volať, je vždy nablízku.
Celý týždeň som pil a potom som začal vypratávať jeho izbu. Medzi početnou kresťanskou literatúrou som nečakane objavil Bhagavad-gítu s veľa záložkami. Divil som sa, nakoľko som nevedel, že sa zaujíma o indickú filozofiu. S napätím som tú knihu otvoril a začítal sa. Nasledujúci deň si pre Bhagavad-gítu prišiel náš spoločný známy a keď uvidel moju úzkosť, povedal: „Dobre, nechaj si ju, teraz ju potrebuješ viac.“
Po týždni som pretrhal vzťahy so svojimi spoločníkmi. Prehlásil som, že budem pracovať sám a upadol do depresie. Nič sa mi nechcelo robiť. Skúšal som čítať Bibliu, ale nič som z nej nepochopil. Bhagavad-gíta na mňa ale urobila dojem, ako keď sa do temnej miestnosti vpustí svetlo. Na moje otázky „Kto sme? Prečo tu žijeme?“ som dostával podivuhodne jasné a prosté odpovede. Vyhľadal som podľa adresy v knihe chrám „krišňákov“ a s radosťou som tam trávil voľný čas.
Títo tichí a láskaví ľudia nazývajúci sa oddanými služobníkmi Krišnu sa mi páčili. V ich spoločnosti nejak sami od seba zmizli všetky moje zármutky. Začal som navštevovať ich ranné bohoslužby a prednášky, občas som prispel nejakou maličkosťou a dokonca som pomáhal v kuchyni šúpať zemiaky. Potom, aby som sa rozptýlil, som so ženou a s dieťaťom odišiel na Kaukaz. Peniaze som ešte mal a opäť som bezmyšlienkovito premárňoval život, tak ako predtým. Zdalo sa, že tomu tak bude večne.
Ale zakrátko bol s našou idylkou koniec. Prišli problémy s peniazmi a tak bolo nutné sa znovu pohrúžiť do obchodných záležitostí so všetkým, čo k tomu patrí – reštaurácie, pitie, hádky, bitky a tak ďalej. Vďaka podvodu som získal slušnú sumu a začal znovu piť.
V jednom okamihu som začal vidieť inú realitu, jednoducho povedané čertov. V lekárskom jazyku sa tomu hovorí „delirium tremens“. To je choroba, ktorá človeka dostane na psychiatrickú kliniku. Človek presekáva tenké energetické pole, ktoré nás oddeľuje od iných planét. Oveľa neskôr som vo védskej knihe Šrímad-Bhágavatam našiel presný popis všetkých tých bytostí, ktoré žijú vedľa nás v paralelných svetoch.
Neviem, akým zázrakom sa mi vtedy podarilo samostatne sa zbaviť tak hroznej spoločnosti, ale od toho momentu som sa rozhodol, že nebudem piť. Držal som sa asi dva týždne. Potom som vypil fľašku piva a z ničoho nič som pocítil, že sa oddeľujem od svojho tela. Izba sa rýchlo naplnila povedomými šedo zelenými bytosťami. Ale v ich chovaní sa niečo zmenilo. Zdalo sa, že na niekoho čakajú. Potom sa objavili bytosti, ktoré som nikdy predtým nevidel. Všetky ostatné sa pred nimi úctivo rozostúpili. Nebolo žiadnych pochýb – prišli si po mňa! Pocítil som, ako mi po nohách tečie teplý pramienok.
„V okamžiku smrti vidí, jak k němu s očima plnýma hněvu přicházejí poslové pána smrti, a velkým strachem se pokálí a pomočí.“ (Šrímad-Bhágavatam 3.30.19)
Následok
Môžu prijímať akékoľvek podoby. Najčastejšie tie, ktorých sa človek najviac bojí. Mne osobne boli ľahostajné postavy z hororov, ale jediné, čoho som sa bál, bola zrada. Oni toho okamžite využili, prijali podoby mojich priateľov, rozvalili sa na gauči a začali obyčajný svetský rozhovor. S hrôzou som si uvedomil, že z mojej pamäte vychádzajú tie najšpinavejšie činnosti a myšlienky. Dokonca som netušil, koľko odporu sa tam nahromadilo. Tak som pocítil vnútornú bolesť za to, že som celé tie roky žil bez cieľa. Hanbím sa za svoju špinavú a hriešnu minulosť.
Potom začal krížový výsluch. Rýchlo som sa zamotal a začal šalieť. Nevydržal som ten tlak, vrhol sa k oknu a preskočil ním. Počas pádu zo siedmeho poschodia som začal rýchlo opakovať nejakú modlitbu.
Trest
Boli štyri ráno, deň narodenia Ježiša Krista. Bolesť z nárazu o zem som nepocítil a preto som sa kľudne zdvihol a začal chodiť okolo svojho zmrzačeného tela. Pozeral som na kaluž krvi, na úlomok kosti vyčnievajúcej z nohavíc a keď som si uvedomil výšku pádu, jasne som pochopil, že spoliehať sa na zázrak bolo naivné. Nič iného než odpor som k sebe necítil. Manželka odo mňa odišla a správne urobila. Kto potrebuje ožrana? Zaslúžil by som si smrť.
O pol šiestej ma našli. Keď sa okolo mňa zhromaždili ľudia, rozhodol som sa zažartovať a nahlas povedal: „Čo na mňa všetci čumíte? Živú mŕtvolu ste nikdy nevideli, čo? Zavolajte pohrebnú službu.“ Nikto ale nereagoval. „Teraz sa zasmejeme zasa my,“ povedal odniekadiaľ zozadu zlovestný hlas. Ohliadol som sa a stuhol – znova tie bytosti (ako som neskôr zistil, takzvaní Yamadútovia)! Vyzeralo to, že opustením tela sa pre mňa nič nezmenilo, ale naviac pribudli priťažujúce okolnosti.
Prišla sanitka. Hrudu mäsa bez zbytočného sentimentu naložili. Vrhol som sa za autom, ale hneď som bol zrazený desivým úderom. Yamadútovia cezo mňa okamžite prehodili pevnú neviditeľnú sieť a ťahali ma do vesmíru. Aj keď som nemal telo, plne som si uvedomoval svoju osobnosť – videl som, počul som, cítil som a klepal som sa v mrazivom strachu, ktorý prichádza, keď chápeš, že ťa čaká niečo hrozného, ale nevieš presne čo.
„Podobně jako státní policie zajme zločince, aby ho potrestala, tak člověka, který se věnoval zločinnému uspokojování smyslů, zajmou Yamadūtové. Kolem krku mu přiváží silný provaz a zahalí jeho jemnohmotné tělo, aby mohl podstoupit přísný trest.“ (Šrímad-Bhágavatam 3.30.20)
„Můj milý králi, člověka, který si přivlastní právoplatnou manželku, děti nebo peníze někoho jiného, zajmou v okamžiku smrti divocí Yamadūtové, sváží ho provazem času a násilně uvrhnou do pekla zvaného Tāmisra. Na této velmi temné planetě hříšníka trestají — bijí ho a spílají mu. Je mučen hladem a nedostává žádnou vodu k pití. Hrůzostrašní pomocníci Yamarāje mu tímto způsobem působí kruté utrpení, následkem kterého někdy omdlévá.“(Šrímad-Bhágavatam 5.26.8)
Biť ma začali hneď. Od úderov kyjakom do hlavy som strácal čas od času vedomie a nemohol som rozoznať, či vidím hviezdy alebo iskry z očí (obdivuhodné je, že v jemnohmotnom tele sa tiež stráca vedomie). Postupne som si začal zvykať na nový stav. Bijú ma po hlave, no a čo. Ako by to tak malo byť. Keď si toho Yamadútovia všimli, kyjaky vymenili za biče – utrpenie zosilnilo. V jednom okamihu mi napadlo, keby som sa napil, bolesť by nebola taká prenikavá. Poprosil som o vodku. Oni povedali: „Chvíľočku.“ Jeden mi rozovrel čeľusť a druhý mi začal pomaly nalievať do hrdla nejakú tekutinu a hovoril: „Pi zlatko, nehanbi sa.“ Zakvílil som. To nebola vodka! Zvíjal som sa bolesťou, dusil sa a bol opitý. A oni boli ešte škodoradostní: „Nič si z toho nerob, bude horšie!“ Skúsenosti mám, vedel som, čo ma ráno čaká.
„Každý brāhmaṇa či jeho žena, kteří pijí alkohol, jsou po smrti odvlečeni Yamarājovými pomocníky do pekla jménem Ayaḥpāna. Toto peklo také čeká každého kṣatriyu, vaiśyu či člověka vázaného slibem, kteří v iluzi pijí soma-rasu. Yamarājovi pomocníci tam stojí na jejich hrudích a lijí jim do úst roztavené železo.“ (Šrímad-Bhágavatam 5.26.29)
V pekle bolo mnoho druhov trestov: Trhali ma na kúsky nejakí zlí, zvieratám podobní tvorovia (nazývaní ruru a kravjáda, na Zemi nežijú – pozn. autora) a na kosť ma ohlodávali termiti. Smažili ma v medenej panvici, mrazili v lade, ťahali tŕním, sťahovali mi kožu. Mnohé z týchto útrap sú známe na Zemi, ale že všetky budú použité na mne, to som nečakal. Niektoré som si zapamätal navždy. Raz ma zaveseného pomaly spúšťali do vriaceho oleja. Keď bolesť dosiahla vrcholu, vytiahli ma, ale keď odznela, ponorili ma znova.
Tiež je veľmi bolestivé, keď telom prerastajú steblá mladého bambusu ostré ako ihla. Za noc vyrastú o tridsať centimetrov. Ale ešte ťažšie je stáť nahý a byť verejne potupený, keď ťa míňa dav tých, pre ktorých si žil a drel ako vôl a oni ti kruto nadávajú. Hovoria ti všetko, čo sa v nich nahromadilo a všetko je to holá pravda. Ty sa pri tom nemôžeš ani prikryť, ani nič namietať, pretože si umrel. Až po smrti poznávaš, akým darebákom si bol. Nie je zvykom hovoriť zle o mŕtvych, ale kto to dodržuje?
„Člověk, který živil sebe a členy své rodiny hříšnými činnostmi, trpí po opuštění tohoto těla v pekelných podmínkách a jeho příbuzní trpí také.“(Šrímad-Bhágavatam 3.30.30)
Veľa som vytrpel, dokonca aj od vlastnej mysle. Je mi na vracanie a ona furt fňuká a strká mi pod nos všelijaké svinstvo, ako by v živote nebolo nič dobrého. Možno, že naozaj nič dobrého nebolo. Na čo spomínať? Na falošné sviatky? Alebo ako ma prijímali za pioniera? Život je na hovno a smrť nie je žiadna úľava! Žiadne svetlo na konci tunela som nevidel.
V jednom okamihu som sa ocitol vo veľmi veľkej, svetlej izbe, kde hebký ženský hlas preniesol: „Máte všetko vo vnútri polámané a roztrhané, ale nemajte strach. My vás určite vyliečime. Zatiaľ sa uvoľnite a užívajte si.“ No konečne. Skončilo moje utrpenie – som v raji. Zhromaždení ľudia, svetská spoločnosť, si začali objednávať rôzne nápoje. Tiež som si objednal ružové šampanské. Priniesli ho celú bednu. Všetci mi blahopriali, prenášali nejaké príjemné predslovy, povzbudivo na mňa kývali, usmievali sa a pili a pili. Ale ja som zistil, že nemôžem dočiahnuť na pohár. Márne som sa snažil gestami naznačiť, že chcem piť! Nikdy v živote som nemal tak strašný smäd. Za dúšok vody z hrdzavého potrubia by som urobil čokoľvek. A potom znova väzenie, kati, výsmech, ponižovanie. Nekonečné umieranie a umieranie dookola.
Išli mi už na nervy, tí, kto tam so mnou trpeli. Spoločne sme trpeli v pekle, nebolo cesty späť a oni sa stále snažili urobiť niečo ohavného! Ako by im to robilo dobre! Takto to pokračovalo veľmi dlho. Umieral som možno niekoľko stokrát, menil som telá a planéty, ktorých bolo obrovské množstvo. O jednej planéte – Krmibhodžane – stojí porozprávať podrobnejšie. „Krmi“ znamená v sanskrite „červy.“ Na túto planétu sa dostávajú zločinci, ktorí žijú na úkor utrpenia iných. Celú planétu tvorilo nekonečné jazero zaplnené krvavou kašou v podobe hromady plaziacich sa obrovských tučných červov. Nestihol som tam ešte ani padnúť a hneď sa do mňa tie potvory zo všetkých strán zahryzli. Začal som ich tiež chamtivo požierať. Ó Bože, ako mi to všetko pripomínalo náš pozemský život! Keby tí, ktorí propagujú zločin a sex, vedeli, ako skončia. Môžem im len popriať večný život. Radšej nech neumierajú a smrť ich obíde!
Potom ma nejaký čas držali v žumpe s nejakou odpornou substanciou, ale pocit hanblivosti a bolesti už veľmi zoslabli, dokonca aj spolutýraní susedia už neboli tak zlomyseľní. Tiež toho mali dosť.
„Pokud pošetilý člen některé třídy dvojzrozených (brāhmaṇa, kṣatriya a vaiśya) nutí svou ženu pít jeho semeno pod vlivem chtivé touhy udržet ji ve své moci, je po smrti uvržen do pekla zvaného Lālābhakṣa. Tam je vhozen do řeky tekoucího semene, které musí pít.“ (Šrímad-Bhágavatam 5.26.26)
Teraz už chápem, čo znamená trpieť v pekle tisíce životov. Nie je to zveličovanie. V jemnohmotnom tele cítite presne tak ako v hrubohmotnom. Rozdiel je len v tom, že hrubohmotné dovoľuje zomrieť len jedenkrát a jemnohmotné je možné donútiť umierať donekonečna. Všetky tieto pekelné utrpenia sú určené pre to, aby zúžili vedomie človeka na jednoduché inštinkty. Potom sa už pokorne narodí v akejkoľvek zvieracej podobe.
„Když živá bytost projde všemi strastiplnými pekelnými podmínkami a v náležitém pořadí také nejnižšími podobami zvířecího života, které předcházejí lidskému zrození, je očištěna od všech hříchů a narodí se znovu jako člověk na této Zemi.“ (Šrímad-Bhágavatam 3.30.34)
„Můj milý králi Parīkṣite, v Yamarājově provincii existují stovky a tisíce pekelných planet. Všichni bezbožní lidé, o kterých jsem hovořil — a také ti, o kterých jsem se nezmínil — musí vstoupit na tyto planety podle míry své bezbožnosti. Zbožní lidé však vstoupí na jiné planetární soustavy, na planety polobohů. Nicméně zbožní i bezbožní se po vyčerpání výsledků svých zbožných či bezbožných činností opět vracejí na Zemi.“ (Šrímad-Bhágavatam 5.26.37)
„Poté, co se těšili nesmírnému nebeskému požitku smyslů a vyčerpali výsledky svých zbožných činností, se vracejí na Zemi, planetu smrti. Ti, kdo chtějí uspokojit smysly pomocí dodržování zásad tří Ved, tak dosahují pouze opakovaného rození a umírání.“ (Bhagavad-gíta 9.21)
Amnestia
Jedného dňa ma v priehľadnom balení odviezli do obrovského trónneho sálu. Na tróne sedel človek, ktorý sa niečím podobal cárovi Ivanovi Hroznému. Zahájil súd a keď na mňa došla rada, tajomník prečítal môj rozsudok o nápravných prostriedkoch, z čoho vyplývalo, že s budúcim pekelným životom som celkom dobre oboznámený.
A mimochodom, práve tu bol prvýkrát premietnutý film môjho života. Hnusný film – žiadny scenár, žiadny nápad. Porno a samá špina.
Z blízka Boh smrti Yamarádža nevyzeral tak desivo. Jeho milý a ľudský úsmev sa rozhodne líšil od tvárí mojich mučiteľov. Na niečo sa ma vypytoval a napomínal ma tak mäkko, otcovsky, že som to nevydržal a rozplakal sa. Dali mi vodu, obyčajnú, bez žiadnych podvodov. Napil som sa a započul otázku: „Keď ta prepustím, čomu sa budeš venovať?“ Úplne nečakane, sám od seba som povedal: „Budem mních. Budem slúžiť Bohu.“ Yamarádža to prekvapilo: „Bohu? To je dobré, mnohí slúžia Bohu – napríklad títo,“ zaznela príjemná hudba, cirkevný zbor zaspieval chorál. „Nie to nie je ono,“ povedal som. Naraz sa rozozneli varhany. Ťažko ako vo filme. „Ale nie, to tiež nie,“ hovorím. „Mne sa viac páči: Hare Krišna, Hare Krišna, Krišna Krišna, Hare Hare, Hare Ráma, Hare Ráma, Ráma Ráma, Hare Hare.“
On sa rozosmial: „Aby si mohol slúžiť Bohu, musíš mať vieru. Veríš vôbec niekomu?“ Zamyslel som sa a v ten okamih sa predo mnou objavil Dáruka, mních, ktorého som stretol v chráme Krišnu. Jeho pohľad bol tak čistý, žiarivý a hľadel na mňa s takou láskou, že som sa takmer zadusil šťastím: „Tu jemu, jemu verím!“ „Sláva!“ povedal spokojne Yamarádža a zatlieskal. Všetko zmizlo.
„Pán Brahmá mĕ zamĕstnal tím, abych posuzoval dobré a zlé skutky lidí, a tak mĕ oslovil jménem Yama. Podléhají mi pouze lidé, kteří neposlouchají duchovního mistra a Višnua a nejsou jim oddáni. Já sám vzdávam poctu lidem, kteří se klanĕjí u lotosových nohou Šrí Hariho.“ (Narasimha Purána 9.2)
„…ekam dinam varsa sata pramanam narake bhavet.“ – jeden den (na Zemi) se stane sto lety v Narace (pekle). (Garuda Purána 2.3.79)
Lekári žasli, ako mužne som znášal všetky procedúry. Aby nie. Tunajšie utrpenie je úbohosť v porovnaní s tým, čo som zažil tam. Keď bola bolesť neznesiteľná, úmyselne som odchádzal z tela preč, prechádzal som sa po izbe a načúval spor lekárov o tom, či prežijem alebo nie. Presvedčený o tom, že ma nikto nevidí, som sa začal po dlhú dobu túlať vo svojom jemnohmotnom tele, najskôr po nemocnici a potom po celej Moskve. Niekoľkokrát som navštívil byt manželky a videl som, že moje návštevy jej spôsobujú veľký nepokoj. Začali na mňa hneď spomínať, nadávať mi, potom ma ľutovali a dokonca ma chceli aj navštíviť, ale neprišli. Ale okamžite zareagoval na moje návštevy otec. Žil pri Moskve a vždy, keď som sa u neho objavil, okamžite odložil svoje povinnosti, zobral košík s ovocím a zeleninou a išiel za mnou.
V nemocnici som niekoľkokrát zazrel Yamadútov. Pri pohľade na to, ako vyťahujú dušu umierajúceho, mi behal mráz po chrbte, ale našťastie som ich už nezaujímal. Umieranie to zjavne bežne sprevádza, aj keď to nevidíme.
Keď ma pustili z nemocnice, do bytu za mnou zas prišli moji starí kamaráti a kamarátky – samozrejme, že nie s prázdnymi rukami. Keď som sa chystal začať piť, tej istej noci ku mne prišla pekelná návšteva a začali ma vyťahovať z tela von. So zbytkom dychu som zachrapotal „Hare Krišna“ a prebral som sa obliaty studeným potom. Zo strachu, že zaspím, som až do svitania opakoval túto záchrannú modlitbu.
„Tak jako oheň rychle spálí chomáč bavlny, svaté jméno Pána Hariho („Hare Krišna“) rychle spálí všechny hříchy osoby, která je vĕdomĕ či nevĕdomnĕ prednáší.“ (Sátvata tantra 7.12)
Ráno som s ťažkosťami dokríval na stanicu a odišiel na dedinu, čo najďalej od hriechu. U babičky som v pokojnom prostredí začal vážne študovať Šrímad-Bhágavatam, diel za dielom, a v treťom a piatom som našiel podrobný popis vesmíru, od vyšších planét až po mne známe pekelné planéty. Vtedy som sa konečne rozhodol, že sa budem venovať službe Bohu. Za pol roka som išiel do Moskvy nechať si odstrániť kovový postroj fixujúci moje telo. Lekári boli prekvapení, že samostatne chodím bez bariel. V skutočnosti som mal ešte minimálne pol roka ležať v posteli.
Keď som sa po operácii uzdravil, išiel som ku krišňákom, ale na pôvodnom mieste už neboli. Chrám sa presťahoval do Sucharjova pri Moskve. Zistil som novú adresu a išiel tam. Prvý, koho som stretol, bol Dáruka – ten, ktorý ma vytiahol z pekla. So slzami a smiechom som mu rozprával o svojom utrpení a sľube Yamarádžovi. Za rok som dostal zasvätenie od duchovného učiteľa a stal sa mníchom.
„Človĕk by se mĕl snažit sdružovat s oddanými Pána Hariho, kteří poskytují osvobození ptákům a zvířatům, o lidech nemluvĕ.“ (Sátvata tantra 8.32)
„Ó nejlepší z bráhmanů, osoba, která s vírou pronáší svaté jméno Pána Hariho, postupnĕ dosáhne vĕčného výsledku. Dosáhne velké zbožnosti, zničení svých hříchů, čtyř druhů odříkání, služby duchovnímu mistrovi, uvĕdomnĕní si vlastního já, odstránĕní iluzí a vĕčného vnímání dokonalé transcendentní blaženosti.“ (Sátvata tantra 7.13-14)
Teraz ponúkam ľuďom sväté písma – Bhagavad-gítu a Šrímad-Bhágavatam a úprimne im hovorím, že mňa tieto knihy zachránili. Ľudia vidia v mojich slovách úprimnú túžbu im pomôcť a s radosťou si knižky berú. Som absolútne šťastný a jediné, o čo prosím každý deň Pána, je, aby si ľudia pripomínali svoju pôvodnú duchovnú podstatu. Potom dostanú šancu opustiť tento hrozný materiálny svet, kde nie je pokoj dokonca ani po smrti a možnosť vrátiť sa do duchovného sveta.
Ten, kto nevyhnutnými strasťami hmotnej existencie nie je zmätený a trpezlivo sa venuje duchovnej sebarealizácii, má byť považovaný za najprednejšieho jogína. Bhagavad-gíta
Znovuzrodenie
Narodíme sa podľa toho, aká karma sa nám má odčiniť, aké lekcie máme prežiť, aby sme vedeli spraviť pokrok ako aj podľa toho, na čo myslíme v momente smrti. Vstúpime do lona matky buď v čase, keď sa tvorí vajíčko alebo počas štvrtého až piateho mesiaca, niekedy dokonca v posledný okamih tesne pred narodením.
Hmotné zákony sú také dokonalé, že čas a miesto zrodenia určí horoskop, ktorý je v skutočnosti plánom pre nasledujúci život. Väčšina z nás si myslí, že máme zlé hviezdy a nemáme šťastie, ale v skutočnosti ony len odzrkadľujú lekcie, ktoré nám dajú možnosť poučiť sa a postupne sa oslobodzovať od hmotných túžob.
Keď už sa zrodíme znova, väčšinou pri pôrode stratíme pamäť, ale v niektorých prípadoch si ešte ako malé deti pamätáme náš minulý život. Potom sú spomienky na minulý život úplne odstrihnuté a zažívame život ako keby sme v minulosti neboli existovali.
„To, čomu sa vraví zrodenie, je len plné stotožnenie osoby s novým telom. Prijíma svoje nové telo rovnako bezvýhradne ako ten, kto považuje zážitky v sne alebo nejaké preludy za realitu.“
Šrímad Bhagavatam 11.22.40
Celý článok popisujúci vtelenie duše a proces zrodenia v hmotnom tele si prečítajte tu.
Neberte smrť na ľahkú váhu. V súčasnej dobe Kali-yuga sú duše uviaznuté v zemskej sfére viac než kedykoľvek predtým. Je to spôsobené nedostatkom viery a plnenia svojich dharmických povinností.
Bonus: Vznešenosť Tulasí (z Padma Purány)
Na rastlinke Tulasí je posvätné všetko: listy, kvety, plody, korene, vetvičky, kôra a dokonca i okolitá pôda. Duša zosnulého, ktorého mŕtve telo je spálené na ohni z dreva vetvičiek Tulasí, natrvalo dosiahne Višnulóky. Dokonca i veľkí hriešnici môžu byť oprostení svojich hriechov, pokiaľ sú ich mŕtve telá spopolnené pomocou vetvičiek Tulasí.
Pokiaľ človek vo chvíli smrti myslí na Boha a opakuje Jeho meno a pokiaľ je jeho mŕtve telo neskôr spálené pomocou vetvičiek Tulasí, už sa nebude opätovne rodiť. I ten, kto spáchal milióny hriechov, dosiahne mókšu (oslobodenie), pokiaľ je pri kremácii jeho mŕtveho tela na spodok pohrebnej hranice položená vetvička Tulasí. Rovnako tak sa pri spojení s ňou stane čistou všetka voda. Voda z Gangy i všetko palivové drevo sa stane čistým pomocou pridania malého kúsku vetvičky Tulasí.
Ak je niečie mŕtve telo spálené len za použitia Tulasí, budú zmyté jeho hriechy za miliónov rokov jednej kalpy. Od toho, ktorého mŕtve telo je spopolnené pomocou Tulasí, sa budú Yamadútovia držať ďalej a naopak sa priblížia služobníci Višnua. Pokiaľ sa zapáli pre Višnua lampička pomocou vetvičky Tulasí, výsledok bude rovnaký ako pri zapálení státisícov lampičiek pre Višnua. Ak človek pripraví z lístkov Tulasí pastu, potrie si s ňou svoje telo a potom jeden deň uctieva Višnua, získa prospech zo stovky obyčajných uctievaní a tiež prospech z vykonávania stovky go-dan (obdarovanie kravami).
Tento článok vznikol ako reakcia na rastúci nepomer medzi dostupnými a serióznymi informáciami v slovenčine a záujem verejnosti o fenomén, ktorý duch a duchovia predstavujú. Ako hlavné zdroje informácií používam staroindické texty (Védy) pre ich podrobnosť a presnosť. Pokiaľ to pripravuje o zisk rôznych profesionálnych New Age „ezoterikov“, ktorí v honbe za ziskom zneužívajú nevedomosť trpiacich ľudí, napr. v podobe drahých kurzov na odvádzanie prevtelených duchov, potom tento článok plní svoj účel. Rovnako na to slúži naša sekcia článkov Pretvárky v duchovne.
Varovanie: Mnoho (zvlášť mladých) ľudí považuje vyvolávanie duchov a mágiu za zábavu. Keď zistia, že je to vážna vec, býva často neskoro a situáciu musí riešiť niekto skúsený. Niekedy sú však následky nenapraviteľné – ako trvalé poškodenie zdravia a samovraždy. Preto dôrazne doporučujem nájsť si iné vyžitie a nezahrávať sa s neznámym. Rodičia, snažte sa to deťom pokojne, ale dôrazne vyhovoriť.
Príklad priebehu: „Skúšali sme to raz a viackrát by som to už neurobila. Ducha sme vyvolali a nemohli sme sa ho zbaviť, na to nás upozornil pes, keď pozeral do prázdna a začal cúvať ako keby sa niekoho bál. A to sme boli doma, tak sme odišli do druhej izby a pes „mazal“ rýchlejšie ako my. Radšej to nerobiť.“
„Keď sa ma niekto snaží presvedčiť, že duchovia neexistujú, vyzvem ich, aby sa o polnoci prešli po cintoríne a oni zblednú.
Jediným liekom na bezbožnosť je mystický zážitok.“ (Thomas Merton)
1. Kto som ja ?
Som živá bytosť (sanskrit: džívátmá / átma) teraz umiestnená v jemnohmotnom alebo astrálnom tele (zloženom z mysle, inteligencie a falošného ega) a fyzickom tele (tvoreného piatimi hrubými prvkami). Keď je fyzické telo staré alebo príliš zničené, opustím ho v jemnohmotnom tele (smrť) a prijímam nové fyzické telo podobne ako si prezliekam šaty a to podľa karmy a stavu vedomia v momente smrti (reinkarnácia).
„Tak jako si člověk obléká nové šaty a odkládá staré, duše přijímá nová hmotná těla a odkládá stará a neužitečná.“
Bhagavad-Gíta 2.22
2. Čo je to smrť? Ako prebieha umieranie?
Keď živá bytosť prechádza zo súčastného tela vytvoreného vlastnou karmou, pohrúži sa do príjemných a bolestivých vnemov nového tela a úplne zabudne na skúsenosť v tele minulom. Tomuto úplnému zabudnutiu na svoju predchádzajúcu hmotnú totožnosť, ku ktorému dochádza z toho či iného dôvodu, sa hovorí smrť. Čítajte náš článok o umieraní a smrti a ako prebieha.
3. Čo je duch?
Keď nemám fyzické telo, som duch. O fyzické telo prídem smrťou.
Viac: Garuda Purána (anglicky) (v tejto kapitole je najrozsiahlejšie rozobraná téma o záhrobí, duchoch).
4. Z koho sa stane duch?
Duchom sa stáva osoba, ktorá zomrela násilnou smrťou, žila nesprávnym spôsobom života (a tak si vytvorila negatívnu karmu) či je pripútaná k svojej rodine, miestu pobytu atď., takže po opustení fyzického tela nemôže hneď odísť do iných dimenzií (v jazyku sanskrit: Loka), kde sa pripravuje na ďalšie vtelenie.
5. Čo duch robí?
Cez deň sa väčšinou zdržujú vo svojej nadzemnej dimenzii (Antaríkša, tiež nazývaná Bhútalóka) a v noci zostupujú na Zem. Podľa Garuda Purany 2.49.11 môžu vstúpiť (tzv. posadnutie) do neživých predmetov, hmyzu, vtákov, zvierat a ľudí. Znamená to, že sa duch prichytí k subtílnemu telu bytosti a žije z jej energie (zvanej prána) ako parazit. Živí sa tiež nečistými substanciami (odpadky všetkého druhu). Trpí, pretože bez fyzického tela nemôže uspokojiť svoje materiálne túžby ako hlad, smäd alebo túžbu po sexe. Čaká, až uplynie karmou určená doba a bude sa môcť znova vteliť.
6. Prečo sa nám duchovia zjavujú?
Väčšina ľudí ich za celý život neuvidí. Záleží na citlivosti danej osoby, t.j. schopnosti vnímať subtílnu realitu. Niekedy sa zjavujú príbuzným, s ktorými sa prichádzajú krátko po smrti rozlúčiť alebo im chcú niečo povedať, väčšinou vo sne.
Príkladom je film Duch (Patrick Swayze, Demi Moore, Whoopi Goldberg), ktorý ako jeden z mála popisuje skutočnosť viac-menej bez výmyslov. Bol údajne inšpirovaný Bhágavata Puranou, jedným z najuznávanejších indických svätých textov.
Niektoré filmy s New Age tématikou môžu prilákať duchov. Sledovanie filmu možno považovať za formu meditácie a sústredenie na duchov vo filme či dokonca článku (vrátane tohto) teda môže prilákať ich pozornosť. Natáčanie niektorých filmov s paranormálnym námetom sprevádzali podivné javy, nehody a predčasná smrť zainteresovaných ľudí (séria Poltergeist, Vrana a pod.).
Mnohí duchovia, ktorí „strašia“ na rôznych miestach, ku ktorým sú emocionálne pripútaní, ani nevedia, že sú po smrti. Ak sa niekomu zjavia, väčšinou na seba chcú upozorniť a tak zvýšiť svoju šancu, že im niekto z ich situácie pomôže. Sami sa z nej hneď tak nedostanú, pretože zostať uviaznutý v podobe ducha je forma negatívnej karmy, ktorá často trvá veľmi dlho. V modernej dobe, kedy obrady za zosnulými prestávajú byť bežné a sú nahradzované duchovne neúčinnými svetskými obradmi alebo sa na ne zabudlo úplne, je takýchto duchov stále viac.
Ak sa duch príbuzným zjavuje opakovane a pôsobí naliehavým dojmom, hľadá pomoc, aby mohol opustiť túto dimenziu.
7. Máme sa duchov báť?
Bežní duchovia nebývajú bezprostredne životu nebezpeční, ale mať ich v tele či žiť v ich prítomnosti, zvlášť dlhodobo, má na nás škodlivý účinok. Mali by odísť na iné úrovne. Väčšinou k tomu však potrebujú pomoc.
8. Ako zistiť prítomnosť ducha?
Duch môže byť prítomný interne, privtelený (pripútaný k nášmu subtílnemu – astrálnemu telu) alebo externe, obývať náš životný priestor (byt, dom).
Príznaky privteleného ducha:
– Neustála únava a nedostatok energie (duch parazituje na práne, telesnej energii)
– Vnútorné napätie, ktoré nemožno ovládať mysľou
– Nedostatok sústredenia
– Nedostatok sebavedomia, neistota
– Nezáujem o zmysluplné činnosti, apatia, nuda, odkladanie, zabíjanie času
– Negatívne a potlačené emócie – depresie, fóbie, zlosť, poruchy príjmu potravy, závislosti, neuróza, sebapoškodzovanie, samovražda
– Problémy so vzťahmi s ľuďmi (často nahradzované nadštandardnými vzťahmi so zvieratami), podliehanie manipulácii
– Sexuálne problémy (hypersexualita, autosexualita)
– Opakujúce sa problémy, kde „niečo“ bráni v ich riešení
– Nárast agresie
– Osobe vadia zvuky ako lúskanie prstov (odpudzuje duchov)
– Strach zo spirituality (stiesnený a nepríjemný pocit na svätých miestach, v blízkosti duchovne založených osôb a predmetov, pri počúvaní spirituálnej hudby, modlitieb, mantier)
Garuda Purána pripisuje tieto okolnosti duchom:
– Osoba má dlhotrvajúce zlozvyky
– Osoba je na nože so svojimi príbuznými
– Žena je neplodná, potratí alebo porodí deti, ktoré zomrú veľmi skoro
– Dôjde k náhlej zmene charakteru osoby
– Osoba stratí vieru v život, náboženstvo alebo príde o živobytie
– Osoba uráža sväté osoby a osoby žijúce duchovným životom
– V dome sú pravidelné bezdôvodné hádky, najmä pri jedle
– Nastane nevyliečiteľná choroba alebo deti či manželka trpia veľkými bolesťami
– Osoba nevykonáva výročný obrad šraddhá úprimne (tento sa v dnešnej dobe nevykonáva už vôbec, aspoň nie na Západe)
Prítomnosť ducha v obydlí obvykle prezradí:
– Mantické (veštecké) metódy
– Nepríjemný pocit (negatívne vibrácie), pocit niečej prítomnosti, domáce zvieratá prejavujú strach, sledujú ľuďom neviditeľné objekty, odmietajú vstúpiť do určitých miest
– Neobvyklé, väčšinou nepríjemné sny u viac prítomných osôb
– Prievan, chladné miesta a ochladenie bez zjavnej príčiny
– Zvuky znejúce ako dýchanie, hlasy, kroky, presúvanie ťažkých vecí atď. z prázdnych, zamknutých miestností môžu tiež značiť, že sa tam nachádza duch
– Nezvyčajné pachy bez zjavnej príčiny
– Škvrny od krvi, ktoré nie je možné odstrániť
– Náhle reakcie kompasu bez zjavnej príčiny (bez blízkosti kovu)
– Premiestňovanie a strácanie sa predmetov
– Kinetické javy (poltergeist) ako pohyb a levitácia predmetov, zapínanie a vypínanie vody, svetelných a ďalších elektrických spotrebičov môžu byť výsledkom psychickej energie vtelenej osoby, nie nutne duch
– Fotografie, na ktorých sú neznáme javy, siluety
– Uzretie ducha viacerými ľuďmi (najmä deťmi) a domácimi zvieratami (vylúčenie subjektívne halucinácie), povahu ducha možno zhruba odhadnúť podľa jeho farby – biela je pozitívny, čím tmavší, tým negatívnejší
– Spánková paralýza
Spánková paralýza
Spánková paralýza je známy jav. Z hľadiska náuk ako sú jóga a Ayurveda ide o útok agresívneho ducha, ktorý sa snaží dostať do tela spiacej osoby. Paralyzuje pritom jej pránu (životný vzduch), ktorý je súčasťou subtílneho tela (Čhandógja Upanišády 8.12.2-3). Spiaca osoba sa v tú chvíľu začne dusiť a môže pohybovať akurát očami. Zjednodušene povedané, telo sa „neprebudí“ zásahom ducha. Tieto útoky obvykle trvajú niekoľko sekúnd. Zámer, ktorý má duch, je použiť fyzické telo k parazitickému uspokojeniu svojich túžob. Napadnutý zvyčajne cíti veľkú ťažobu na hrudníku, ako by na ňom niekto sedel alebo ležal a dusí sa.
Ľahšia forma spánkovej paralýzy je spôsobená náhlym prebudením z fázy hlbokého spánku, keď fyzické telo niekoľko okamihov nefunguje, pretože prána nie je doteraz aktívna. (Aj po bežnom prebudení máme skúsenosť, že sa telesné potreby a príznaky chorôb ako nádcha, kašeľ a bolesť prejavia až za nejakú chvíľu.) Človek je po takom prebudení časovo dezorientovaný – nevie, či je deň alebo noc a ako dlho spal. Samovoľné prípady nie sú u zdravých ľudí bežné. Čítajte aj článok o prebúdzaní v noci.
9. Aká je prevencia proti duchom?
Vyčistiť dom či byt a nenechávať v ňom žiadne nečisté substancie, najmä telesného pôvodu, a zvyšky jedla a nápojov (duchovia sa nimi živia, tak ako napríklad hmyz a mikróby). Duchov priťahuje neutešená rodinná situácia, oslabené osoby (deti, chorí – najmä mentálne, starí), osoby závislé na toxických látkach (drogy všetkého druhu), násilné, zvrhlé, venujúce sa mágii, vyvolávaniu duchov, satanistickým obradom a používajúce magické predmety. Ak boli pochovaní bez duchovných obradov a ak si potomkovia nechajú urnu s popolom doma, zostávajú tam tiež.
Táto pasáž z Garuda Purány (2.23. *, Anglické vydanie JL Shastri / A board of scholars. Ancient Indian Tradition and Mythology 12-14. Motilal Banarsidass, Delhi 1982.) opisuje konkrétne sny spôsobené duchmi. Na konci uvádza svoj účinok: duch zmizne z dosahu osoby, ktorá ju s vierou prečíta (v sanskrite, pre uľahčenie je tu slovenská fonetická transkripcia).
Šrí Garuda mahápuránam-23
Garuda uváča /
kinkim kurvanti vai prétáh pišáčatvé vjavasthitáh /
vadanti vá kadáčitkim tad vadasva suréšvara / / GP 2.23.1 / /
1. Garuda povedal: Čo robia duchovia v ich situácii? Prečo sa zjavujú? Prosím, povedz mi to, ó Bože Bohov!
utthitah pašjati jas tu tad vindját pret nirmitam / / 2.23.5 / /
4. Navštevujú miesto, kde spia ich synovia, manželky a príbuzní.
5. Ak sa človeku zdá o koňovi, slonovi, býkovi alebo mužovi s deformovanou tvárou, ak človek prebudený zo spánku vidí sám seba na opačnej strane postele, je to všetko spôsobené duchom.
13. Tieto príznaky, ó vládca vtákov, vyzývajú k obradnému odčineniu. Treba sa vykúpať doma alebo na svätom mieste a obetovať vodu Božstvu u koreňa figovníka.
Takto končí Šrí Garuda Mahápurána, Uttar khanda, druhá časť zvaná Dharmakánda, jej časť zvaná Prétakalpa, obsahujúce rozhovor Šrí Krišnu a Garudu s názvom – O činnostiach a znameniach duchov a prostriedkoch oslobodenia sa od nich, dvadsiata tretia kapitola.
10. Ako sa ducha zbaviť ?
Začať najjednoduchším spôsobom – povedať mu nahlas, že je po smrti (väčšinou si to duch neuvedomuje) a na danom mieste už nemá čo robiť. Podporiť to treba výzvou, aby sa pozrel do vedľajšej miestnosti (za zatvorenými dverami). Potom chvíľu počkať a povedať mu, že ak tam bol, tak musel prejsť zatvorenými dverami, čo dokazuje, že už nemá fyzické telo. Väčšina ich to pochopí a odídu. Ak nie, nasledujú ďalšie metódy.
Najprv je potreba byt alebo dom dôkladne vyčistiť. V Indii sa pre očistu používa voda s primiešaným sušeným rozdrobeným kravským trusom, ktorý má na fyzickej úrovni antiseptické účinky a na jemnohmotnej úrovni očisťuje priestor. Odstráňte predmety, obzvlášť už používané (napr. z bazáru) a darované v dobe, keď sa prejavili problémy. Môžu mať vzťah s duchmi či mágiou.
Môžete taktiež :
– Nasypať pozdĺž okien a dverí morskú soľ v tenkej neprerušenej línii
– Pod posteľ položiť na tanier trochu uhlia
– Vedľa postele položiť pohár s vodou a ráno ju vyliať
– Do postele vložiť nejaký ostrý železný predmet, napríklad nožnice (na vlastnú zodpovednosť). Tiež sezamové semená odpudzujú duchov (Garuda Purána 2.2.16, 2.29.7-16)
– Pokropiť miestnosti svätenou vodou, ideálne z posvätných riek ako je Ganga, Yamuna atď.
– Vykurovať ich santalovými tyčinkami, šalviou alebo borievkou. Do vázy dať šípové ruže, symbol Déví
– Nosiť kanti-málu – náhrdelník alebo náramok z najposvätnejšej rastlinky Tulasí
– Na dvere a steny umiestniť preferované ochranné symboly. Každá ľudová a duchovná tradícia má nejaké a môžu byť rôzne účinné. Védske symboly, ktoré sú autorizované, sú napr. Swastika, Óm, rôzne špecifické yantry
– Na okná napísať ílom (najlepšie zo svätého miesta, t.j. „Tilak“) preferované ochranné symboly, mantry alebo Božie mená
– V miestnosti ponechať Bhagavad-gítu alebo Bhágavata Puránu (Šrímad Bhágavatam). Vyžarujú čistú duchovnú energiu, ktorú negatívne entity neznášajú
– Trúbiť na lastúru, zvoniť na väčší zvon, hlasno lúskať prstami. Tieto vibrácie odpudzujú negatívne entity. Naopak pískanie ich privoláva
– Dlhodobo prehrávať Bhagavad-gítu (forma exorcizmu), v audio podobe
– Vyslovovať, spievať alebo inak reprodukovať Védske mantry, obzvlášť Mahá-mantru, a mantru určenú pre Śrí Nrisimhadévu. Samotné vyslovenia mena Krišna alebo Nrisimha, alebo pomyslenie na túto vibráciu je veľmi účinné
11. Ako duchovi pomôcť?
Zbaviť sa ducha znamená, že len odíde inam. Odporúčame mu teda pomôcť odísť na vyššie úrovne.
Je potrebné zistiť, o koho ide, príčinu, prečo tu zostal a odviesť ho. Existujú rôzne metódy ako modlitby, mantry, obete alebo iné obrady v jeho prospech. Jednou z najjednoduchších je recitácia Bhagavad-gíty (len sanskrit, aspoň jednu kapitolu, odporúčajú sa hlavne 3., 7. a 8.). V mysli mu venujeme výsledok, a tak dostane zbožný kredit (sanskrit: púnja) potrebný k odchodu. (Je to podobná situácia ako keď niekto zostane na cestách bez peňazí a príbuzní mu ich musí poslať, aby mohol pokračovať.) Pojednáva o tom Gita Mahátmja z Padma Purány, kap. 1.
Mali by to urobiť potomkovia. Ak to neurobia (alebo niekto iný), duch na seba bude ďalej upozorňovať a oni sami sa podľa Garuda Purány 2.20.44 tiež stanú duchmi. To môže trvať aj mnoho storočí v prípade, že nikto z potomkov nevie, čo urobiť, odmieta to urobiť alebo rod vymrie.
Mladá žena Gókula Lílá stretla mladého nepálskeho obchodného učiteľa, ktorý jej pri ich druhom stretnutí povedal: „Potom, čo som ťa stretol, sa mi vo sne zjavil môj pradedo, ktorého som nikdy nevidel ani sa s ním nestretol, a povedal mi: ‚Naša rodina začína duchovne strádať a je tvojou povinnosťou s tým niečo urobiť, čítaj Bhagavad-gítu a raz týždenne a opakuj si Mahá-mantru.'“ Keď sen rozprával svojej matke, nadobudol presvedčenie, že tento pokyn musí nasledovať, pretože pradedo presne zodpovedal popisu.
12. Osobná ochrana
Obecné zásady:
– Dodržiavať čistotu
– Nenosiť čiernu farbu oblečenia alebo obuvi
– Nenosiť cudzie odevy a obuv
– Pozor počas novu. Šoférujte opatrne
– Ženy by nemali chodiť von neskoro v noci počas menštruácie, pretože sú náchylnejšie k útoku ducha
– Pred spaním aspoň dve hodiny nejesť
– Pred spaním sa vykúpať (najlepšie v slanej vode alebo s použitím soli miesto mydla) a dôkladne si osušiť ruky a nohy
12.1 Jednoduché ochrany proti negatívnym vplyvom v každodennom živote, napr. emočným upírom, v nemocniciach a ďalších miestach s vyššou koncentráciou negatívnej energie:
– V mysli si okolo seba vytvorte bariéru zo slnečného svetla a nechajte sa ním zalievať
– Keď hovoríte s problematickou osobou, skrížte nohy alebo prsty na rukách
– V mysli si opakujte Mahá-mantru
12.2 Mantra-njása:
Tantrická metóda chrániaca proti všemožným negatívnym vplyvom (Haribhaktivilása 4.238) používaná vaišnavami (tí, ktorí uctievajú Višnua alebo Krišnu) v podobe aplikácie Tilaku. Ak nemáte k dispozícii tilakový íl, možno ho nahradiť čistou vodou. (Keď to situácia nedovoľuje, Śríla Prabhupáda vravel, že nie je absolútne nevyhnutné nanášať Tilak, ale oddaný by mal aspoň naniesť vodný Tilak na svoje telo z rána a posvätiť si svoje telo s menami Višnua.) Pred použitím sa vykúpte. Postup je popísaný v príručke VEM, str 34-36.
12.3 Ochranné mantry a stótry:
Najjednoduchší spôsob je spomenúť si na sväté meno Pána – Šrí Krišna alebo Šrí Nrisimha – a vysloviť ich.
A. Nrisimha mahámantra:
óm hrím kšraum
ugram víram Mahá-Višnum
džvalantam sarvatho mukham
Nrisimham bhíšanam bhadram
mritju-mritjum namámy aham
Ak ju nemôžeme vysloviť nahlas, ako napr. pri spánkovej paralýze, stačí ju vysloviť v mysli. Jej vysvetlenie podáva Nrisimha tapaní Upanišada. Môžete si ju napísať na papier a zavesiť do izby alebo nosiť pri sebe. V Indii ľudia túto či iné ochranné mantry (všeobecný názov: Kavača) píšu na rolku papiera a vkladajú ju do malého valčekového amuletu (tiež nazývaného Kavača), ktorý sa nosí na krku alebo na pravej ruke. Dlhodobé prehrávanie tejto mantry je forma exorcizmu.
13. Čo robiť, keď nič z uvedeného nepomáha a problémy sa zhoršujú?
V pomerne zriedkavých prípadoch, keď je duch veľmi negatívny (vrahovia atď.), iné entity (démonské), kliatby, kúzla atď., je potrebné použiť exorcizmus. Je ich veľa druhov. U nás ho oficiálne vykonáva napríklad rímsko-katolícka cirkev, ale je založený viac-menej len na prázdnych nefunkčných rituáloch. Ideálne by mu mala predchádzať diagnostika pomocou spoľahlivých mantických metód, ktoré určia, či bude daný postup účinný (ušetria sa peniaze a čas, často aj zdravie a niekedy aj život). Jednou z týchto metód je prašna, odbor védskej astrológie. Védske metódy sú najautorizovanejšie, problémom býva, že si vyžadujú vysokú mieru kvalifikácie. Je preto potrebné obrátiť sa na zasväteného brahmánu v oficiálnej žiackej postupnosti, ktorý môže poradiť ďalší postup. Yogíni pokročilí na ceste Sanatana-dharmy vedia používať ochranné mantry, yantry a mudry – gestá, na manipuláciu s jemnohmotnými prvkami s požadovaným výsledkom.
AKTUALIZOVANÉ : V prípade, že by ste mali záujem o služby Védskeho astrológa a exorcizmus, napíšte na namaste@reinkarnacia.sk, a vieme vám dať kontakt. Zatiaľ bol vždy úspešný.
14. Čo je čierna mágia a ako ju rozpoznať?
Čierna mágia (sanskrit: abhičára) je hrubý, tamasický proces manipulácie s prírodou používaný asurickými (démonskými) osobami. Praktizujúci si vytvára hrozivú, sebadeštruktívnu karmu. Možno ju prekonať pomocou jógových siddhi (mystických síl) a duchovného vplyvu.
Brahma dal pôvodným asurom ako ich podiel na obete sily temna a klamu (čiernu mágiu), ako uvádza Šatapatha Bráhmana 2.3.2.5:
„Potom sa na neho asurovia obrátili priamo, ako hovoria. Dal im temnotu a klam, mayu [čiernu mágiu] démonov. Oni [asurovia zo starých čias] sú teraz preč, ale iní tvorovia teraz žijú spôsobom, ktorý Pradžápati prikázal. „
Arthur C. Clarke, autor ’2001 — Vesmírna odysea’ a vynálezca telekomunikačnej družice, je často citovaný:
“Akákoľvek dostatočne pokročilá technológia je nerozoznateľná od mágie.” (21C Magazine—Scanning the Future, 1996, 60.)
Abhičára blokuje inteligenciu postihnutej osoby a všetko úsilie vyriešiť problém vychádza naprázdno. Osoba cíti mentálny blok, nepokojne spí so zlými snami a má negatívne myšlienky. Cíti ťažkosť na srdci a zovreté hrdlo. Niekedy sa jej na tele objavujú modré škvrny, má rýchly a nepravidelný tlkot srdca a dýchanie bez fyzickej námahy, hádky v rodine bez akéhokoľvek dôvodu, pocit niečej prítomnosti v dome, pocit trvalého dusenia sa a nepokoja, depresie s nedostatkom nadšenia alebo túžby žiť a rozvíjať sa v živote.
Poznámka: Na mnohých ezoterických fórach je spomínaná metóda tzv. „channeling“. Praktizujúci sa domnievajú, že komunikujú s „anjelmi“. Pravda je ale väčšinou iná. Sú to duchovia, ktorí sa vyvolávačov snažia manipulovať hlavne jeho hlúpou nováčikovskou naivitou. Často takýto duch prezentuje istú formu impersonalistickej filozofie, vydáva sa za „anjela“ alebo vyššiu bytosť s cieľom emocionálne a neskôr aj fyzicky manipulovať a vykorisťovať svoju obeť. Nie všetko, čo dokážeme vnímať, je automaticky „dobré“ alebo „duchovné“. Na kontakt so skutočne vyššími bytosťami, t.j. dévovia (polobohovia), ktorí sú v kresťanstve označovaní ako anjeli a pod., je potrebná pokročilá duchovná prax. Počas predchádzajúcich yug – vesmírnych vekov, bolo bežné, že sa polobohovia objavovali aj na Zemi kvôli vykonávaniu fungujúcich Védskych obetí. V dnešnej dobe zvanej Kali-yuga je to veľmi zriedkavé a pre bežného smrteľníka to nie je možné vnímať.
Táto webová stránka používa cookies, aby sme vám mohli poskytnúť čo najlepší používateľský zážitok. Informácie o súboroch cookie sa ukladajú vo vašom prehliadači a vykonávajú funkcie, ako je rozpoznanie vás, keď sa vrátite na našu webovú stránku, a pomáhajú nášmu tímu pochopiť, ktoré časti webovej stránky sú pre vás najzaujímavejšie a najužitočnejšie.
Nevyhnutne potrebné súbory cookie
Nevyhnutne nevyhnutné súbory cookie by mali byť vždy povolené, aby sme mohli uložiť vaše preferencie pre nastavenia súborov cookie.
Ak zakážete tento súbor cookie, nebudeme môcť uložiť vaše preferencie. To znamená, že zakaždým, keď navštívite túto webovú stránku, budete musieť znova povoliť alebo zakázať súbory cookie.
