4 regulácie

V tomto svete podmienené bytosti považujú za šťastie jednoducho dočasné zabudnutie na utrpenie hmotnej existencie. Ľudia síce môžu namietať, že vo svojich životoch zažívajú skutočnú radosť, ale pozrime sa na naše snahy o hmotné šťastie. Buď sa o niečo snažíme a nedosiahneme to, alebo vytúžené dosiahneme, ale zasa to nesplní naše očakávania.

Keď už máme to šťastie, že dosiahneme splnenie svojich očakávaných prianí, skôr alebo neskôr o to pôsobením nezastaviteľného času prídeme. Inými slovami, pokiaľ sa budeme usilovať o hmotný pôžitok, nakoniec budeme porazení. Hmotná existencia vedie skôr alebo neskôr k nešťastiu. Dokonca i dočasná úľava od utrpenia, ktorú považujeme za pôžitok, sa niekedy musí skončiť, i keď si to vôbec neželáme.

Túžime po nikdy nekončiacom šťastí. To je prirodzené, pretože duša je svojou povahou večne blažená. Sme ako pútnici na púšti, ktorí majú vidinu oázy s priezračnými jazierkami obklopenými palmami. Hoci ideme ďalej a ďalej, nikdy sa k tejto oáze nedostaneme. Tak zostávame po celý život v jednej veľkej ilúzii. Je ťažké porozumieť duchovnej blaženosti, pokiaľ ju sami nezakúsime. Prinajmenšom niekoľko posledných generácií ľudí, a to zvlášť na Západe, dokázalo, že hmotný zmyslový pôžitok, ktorého základom je intoxikácia, jedenie mäsa, nezákonný sex a hazard, nemôže priniesť naozajstné uspokojenie. I doba pokrokovej technológie splodila generácie znechutených mladých ľudí (hippies, punk, hip-hop). Duchovný pokrok, ale nie hmotný zmyslový pôžitok, je skutočnou nevyhnutnosťou našej civilizácie.

 

“ Jsou dány zásady pro usměrnění připoutanosti a odporu smyslů ke smyslovým objektům. Nikdo by neměl takové připoutanosti a odporu podlehnout, protože jsou překážkami na cestě seberealizace.“

Bhagavad-gíta 3.34

 

Nikto nemá rád, keď sa mu hovorí, čo má robiť. Sme pyšní na svoju slobodu. A keď počujeme o nejakých usmerňujúcich zásadách, prirodzene sa o ne nezaujímame. Naša sloboda by nimi bola obmedzená. Ale usmernenia nemusia nutne znamenať obmedzenie slobody. V skutočnosti určité usmernenia nám umožňujú dosiahnuť slobodu.

Môžeme uviesť pekný príklad. Keď vám poviem, aby ste neskákali po rozpadnutej streche, a tým vás takzvane budem obmedzovať vo vašej slobode pohybu, neznamená to, že ide o skutočné obmedzovanie. Keď budete na streche, pravdepodobne skoro spadnete a skončíte niekde v nemocnici pripútaní na lôžko. Alebo keď vám poradím, aby ste nepili jed, je to obmedzovanie? V jednom zmysle, veľmi krátkodobom, ide síce o obmedzovanie, ale zo širšieho uhlu pohľadu sa jedná o umožnenie slobody.

Dnes však mnoho ľudí v mene slobody dobrovoľne pije jed. Podľa védskej literatúry teraz žijeme vo veku Kali, veku charakterizovanom hádkami, pokrytectvom a celkovou degradáciou. Aj napriek tomu je možné sa týmto následkom vyhnúť – prinajmenšom aspoň vo vlastných životoch. Nasledovaním určitých usmernení môžeme zostať ochránení pred zlými skutkami, ktoré zasahujú bežného človeka. Rovnako ako lotosový kvet môže rásť uprostred veľkého jazera, a i napriek tomu zostať suchý, podobne človek môže žiť vo veku Kali a poznať pravú slobodu, nedotknutý ohavnosťami tohto veku.

Šrímad-Bhágavatam (Bhágavata Purána) 1.17.38 nám radí, aby sme sa zriekli určitých činností, a tak sa vyhli nežiaducim vplyvom veku Kali. Tieto činnosti sú strijah (nezákonné styky s opačným pohlavím), šúna (jedenie mäsa), pánam (intoxikácia) a djútam (hazard). Moderný človek tieto činnosti považuje za prejav slobody. Bohužiaľ si ale vôbec nie je vedomý otroctva, ktoré tieto aktivity spôsobujú.

Jedenie mäsa, nezákonný sex, intoxikácia a hazard sú štyri piliere hriešneho života. Sú protipólom štyroch pilierov zbožného života, menovite milostivosti, čistotnosti, odriekania a pravdovravnosti. Tieto štyri usmerňujúce zásady aj napriek tomu nie sú skutočnou podstatou duchovného života. Ten, kto ale tieto princípy dodržuje, stavia si pre duchovný život pevný základ. Šrímad-Bhágavatam (12.3.51) uvádza:

kalér dóša nidhé rádžann
asti hj ékó mahán gunán
kírtanád éva krišnasja
mukta-sangah param vradžét

„Môj drahý kráľ, hoci je Kali-yuga plná chýb, stále má tento vek jednu dobrú vlastnosť. Čisto spievaním svätého mena Krišny môžeme dosiahnuť oslobodenie z hmotného otroctva a byť povýšení do transcendentálneho kráľovstva.“

Preto všetkých povzbudzujeme, aby spievali alebo si opakovali túto mantru :

 

Haré Krišna, Haré Krišna,

Krišna Krišna, Haré Haré

Haré Ráma, Haré Ráma

Ráma Ráma, Haré Haré

 

Týmto procesom prirodzene rozvinieme sklon nasledovať usmerňujúce zásady. Pri ich nasledovaní o nič neprichádzame. Môžete len získať šťastie ako v tomto živote, tak i v budúcom. Každý to môže realizovať sám na sebe, pokiaľ ho neodradí nedôverčivosť prameniaca z nedostatku poznania a naučených stereotypov.

 

Hazard

Védska literatúra (Šrímad-Bhágavatam a i.) sa zmieňuje o tom, ako pred piatimi tisíckami rokov Kali, zosobnený hnev, požiadal Mahárádža Paríkšita, aby mu venoval nejaké miesta k životu. Kráľ mu dovolil žiť na miestach, kde sa prevádzkuje hazard, pitie alkoholu, prostitúcia a jedenie mäsa. Kdekoľvek je hazard, nasledujú ho i podvod a pokrytectvo. Hazardní hráči sú unášaní kvalitou vášne, ako popisuje Bhagavad-gíta (18.27):

„O konateľovi, ktorý je pripútaný k práci a jej plodom a túži po ich užívaní, ktorý je chamtivý, závistlivý, nečistý a podlieha radosti a smútku, sa hovorí, že sa nachádza v kvalite vášne.“

Hazardný hráč si myslí, že môže získavať stále viac a viac peňazí, a tak si viac a viac užíva zmyslového pôžitku. Ale isté zákony prírody zmaria jeho plány. Život za životom putujeme podľa výsledkov svojej práce (karmy) z jedného životného druhu do druhého. Táto karma určuje našu životnú situáciu. Hazardní hráči dúfajú v šťastie, v nádeji, že vyhrajú. Bohužiaľ im ale uniká, že ich šťastie, nešťastie, bohatstvo a napríklad i krása a vzdelanie sú predurčené ich karmou. Táto viera vo výhru je obyčajná materialistická mentalita, ktorá vedie k úplnej degradácii duše. Hazard na jemnej úrovni predstavuje riskovanie v akýchkoľvek situáciách, keď to nie je nevyhnuté.

 

Jedenie mäsa

Mnoho ľudí sa stále domnieva, že stať sa vegetariánom prinajmenšom znamená zblázniť sa. V posledných rokoch ale bezmäsitá strava postupne získava na popularite. Vychádza najavo stále väčší počet presvedčivých dôkazov, že vegetariánske jedlá sú pre človeka lepšie než typická mäsitá strava. Lekárske výskumy už preukázali súvislosti medzi konzumáciou mäsa a chorobami, ako sú ischemická choroba srdca a rakovina. Zažívacie ústrojenstvo človeka nie je na trávenie mäsa uspôsobené. Mäsožravé zvieratá majú krátku tráviacu sústavu (asi trojnásobnú dĺžku ich tela), aby sa mäso z tela dostalo čo najrýchlejšie, pretože pri jeho rozklade vznikajú veľmi jedovaté látky. Človek má relatívne dlhé črevá, takže ak zje mäso, veľké množstvo toxínov preťažuje obličky a môže viesť k artritíde, reumatizmu, k rakovine alebo k arteroskleróze tepien.

Do samotného mäsa sa pridáva tiež mnoho chemikálií. Akonáhle je zviera zabité, začína sa jeho mäso rozkladať a po niekoľkých dňoch začína šedivieť  a zelenať. Mäsový priemysel maskuje toto sfarbenie prísadou dusitanov, dusičnanov a iných konzervačných látok, aby mäso dostalo jasnú červenú farbu. Súčasné výskumy ale dokazujú, že veľa týchto látok je karcinogénnych. Celú situáciu zhoršuje tiež obrovské množstvo chemikálií, ktoré zvieratá do seba dostávajú ešte počas svojho života, pretože sú obsiahnuté v ich potrave. Zvieratá sú kŕmené a ošetrované ukľudňujúcimi prostriedkami, hormónmi, antibiotikami a inými liekmi. I napriek tomu, že tieto látky stále zostávajú v mäse, zákon nevyžaduje, aby bol ich zoznam uvádzaný na obale.

Čo sa týka ekonomiky, mäso slúži k nasýteniu len niekoľkých na úkor mnohých iných. Obilie, ktoré by mohlo uživiť mnoho ľudí, vykrmuje dobytok na porážku. Z každých 16 kg obilia slúžiacich k výkrmu dobytka, získame naspäť len 1 kg mäsa.

Aj keď je predstava karmy všeobecne spojovaná s východnou filozofiou, mnoho ľudí na Západe už začína chápať, že karma je prírodným zákonom, podobne ako zákon gravitácie, a nedá sa jej vyhnúť. Za každú akciu existuje reakcia. Keď spôsobujeme bolesť a utrpenie iným živým tvorom, musíme podľa zákona karmy následne znášať bolesť a utrpenie ako individuálne, tak kolektívne. Zožneme čo zasejeme, v tomto živote alebo v budúcom, pretože príroda má svoju vlastnú spravodlivosť. Zákonu karmy neunikne nikto okrem tých, ktorí porozumejú, ako funguje. Keď ľudia jedia mäso, tvrdia, že oni zvieratá nezabíjajú. Ale keď toto mäso kupujú v obchode, platia vlastne niekoho iného, aby za nich zabil a všetci, ktorý sú zapojení v tomto procese si tak privolávajú následky karmy.

Článok s argumentami na podporu vegetariánstva nájdete – tu.

 

Intoxikácia

Medzi omamné látky patria také látky, ktoré nie sú priamo potrebné k udržiavaniu tela a ktoré majú na myseľ a telo povzbudzujúci alebo naopak utlmujúci účinok. Do tejto skupiny védske písma zahrňujú všetko počnúc čajom obsahujúcim teín, kávou, kakaom (obsahujú kofeín), tabakom, liehovinami a končiac tvrdými drogami. Veľa ľudí je dnes závislých na nejakých omamných látkach, či už pre povzbudenie alebo aby zabudli na utrpenie. Ale každý vonkajší pozorovateľ chápe, že taká úľava je len dočasná. Miesto toho po sebe tieto zlozvyky zanechávajú škodlivé následky. Poškodzujú zdravie, spôsobujú rôzne telesné a mentálne problémy, predčasné starnutie, poruchy sústredenia a pod. Tieto neduhy bránia duchovnému pokroku tým, že osobu spútavajú hmotnou pripútanosťou a zároveň rozrušujú myseľ, ktorú potom nie je možné zamerať na meditáciu. Užívanie drog postupne ničí čistotu. Dokazujú to podmienky, v ktorých žijú alkoholici a ľudia závislí na drogách. Samozrejme, čím sú omamné látky silnejšie, tým viacej prehlbujú svoje účinky, ale štatistiky ukazujú, že závislosť na tých ľahších látkach postupne vedie k vážnejším závislostiam.

Túžba po intoxikácii naznačuje, že ľuďom chýba uspokojenie. Lenže účinok omamnej látky čoskoro vyprchá a vedomie sa opäť dostáva do svojho pôvodného stavu nespokojnosti. Ako ale zmieňujú svätci dávnej Indie, tupé vedomie nie je pôvodným stavom bytosti. Ku skutočnej povahe vnútorného ja patrí rastúca transcendentálna blaženosť. Túto radosť môžeme zakúšať, keď sa vlastné ja spojí so Zvrchovaným Ja. Duchovná veda Véd popisuje Boha ako zásobáreň všetkej blaženosti. Pomocou systému meditácie môže vlastné ja dosiahnuť Zvrchovaného Ja. Veľkí mystici toto popisovali ako ponorenie sa do oceánu blaženosti. Táto blaženosť je tak intenzívna, že ďaleko prekoná akúkoľvek tzv. radosť tohto sveta. Pritom sa nejedná o nejakú neosobnú energetickú explóziu, ale o vzájomné radostné výmeny medzi vlastným ja a Zvrchovaným Ja. Hlavnou technikou pre prebudenie vnútorného zdroja blaženosti je mantra meditácia.

Alkohol je pre nervový systém jed. Pretože sa mieša ako s vodou, tak i s tukom, preniká do nervových buniek. Človek sa môže stať chronickým alkoholikom, bez toho, aby vykazoval nejaké symptómy opitosti. Alkoholizmus môže začať jednoduchým spoločenským pripíjaním. Ľudia sú ale naivní. Stačí im reklama, trochu nátlaku okolia a priemerný človek urobí čokoľvek. Ľudia sa ale oháňajú tým, že i veľkí svätci, emblémy triezvosti, požívali alkoholické nápoje. Ale také prehlásenia nie sú ničím podložené. Vezmime si za príklad Bibliu a Ježiša Krista. V tých dobách sa všetkým produktom vínnej révy hovorilo víno, či už bolo fermentované alebo nie. V hebrejčine a chaldejštine sa používa pre víno trinásť rôznych slov a v gréčtine štyri. V gréčtine sa bežne užívalo slovo oinos. Toto slovo zodpovedá hebrejskému yain, talianskemu vinum a českému víno. Víno v klasickom biblickom použití ale len označovalo šťavu z vínnej révy. Podľa profesora Samuela Leeho z Cambridgskej univerzity toto slovo neoznačovalo kvasený opojný nápoj, ale hustý sirup, ktorý sa vyrábal varením. Bol skladovaný tak, aby nepodliehal fermentácii. Natierali ho na chleba alebo riedili vodou. Bol to teda veľmi obľúbený nápoj.

Prečo by sme mali prijímať, že učiteľ vedomia Boha, najvyššia úroveň reality, by schvaľoval intoxikáciu, únik od reality? Aké absurdné! Biblia nám hovorí, že omamné nápoje sú návykové (Príslovie 23:35), vedú k násiliu (Príslovie 4:17) a odvracajú od Boha (Ámos 6:6).

Problémy neprinášajú len drogy a alkohol, ale i cigarety, káva a dokonca i čaj s teínom alebo kofeínom. Uznávaný PhD. David A. Phillips poznamenáva: „Požívanie čaju, kávy, kakaa a mäsa spôsobuje postupné hromadenie oxalických kyselín, ktoré sú v nich obsiahnuté. Kyseliny poškodzujú obličky, vytvárajú rôzne kryštály a ľadvinové kamene.“ Kofeín je síce celkom bežná „povolená“ látka, ktorú obsahuje mnoho potravín. V najväčšej miere ju obsahuje asi káva (šálka kávy 90-150 mg), ďalej čierny alebo zelený čaj (30-70 mg), cola (30-45 mg), čokoláda, kakao a v poslednej dobe tzv. energy drinky. Po prechodnej radostnej nálade prichádza zlom, závislosť a depresie. To je problém všetkých omamných látok. „Hore“ dlho zostať nemôžete. Skoro spadnete a ste na tom ako na začiatku, skôr ešte horšie. Len ste stratili čas a peniaze.

Ďalej môžeme zmieniť ekonomický aspekt. Káva, tabak, kakao apod. (tzv. tržné plodiny s veľmi malou alebo žiadnou výživnou hodnotou) sa musia niekde pestovať. Kolonizátori pre svoj vlastný zisk zaviedli do im podriadených zemí plantážové poľnohospodárstvo. Teraz sú štáty tretieho sveta pestovaním týchto plodín ekonomicky zaviazané. Na produkcii týchto plodín závisí ich prežitie. Zem využívaná k pestovaniu týchto plodín by mohla dodávať potravu pre podvyživenú miestnu populáciu. Miesto toho tam ale ľudia hladujú, aby si tí z bohatších zemí mohli dopriať kávu, cigarety atď., ktoré svojim požívateľom paradoxne spôsobujú len veľa zdravotných problémov.

Dôležité je spomenúť aj karmický aspekt. Ľudia, ktorí si dobrovoľne ničia telo alkoholom, cigaretami, a inými drogami si vytvárajú karmu, ktorá im v budúcom vtelení zaručuje pozíciu ducha. Jednoducho, po tom, ako si dobrovoľne ničili svoje hmotné telo, nedostanú nárok na ďalšie.

 

Nezákonný sex

Hoci si takzvane sexuálne neviazaní ľudia o sebe myslia, že sú úplne slobodní, sú v skutočnosti spútaní od hlavy k päte. Ich „sloboda“ sa dá prirovnať k slobode futbalovej lopty, ktorá len lieta po ihrisku podľa toho, ako do nej druhí kopú. Mnohí ľudia si myslia, že sa zbavili hlúpych a primitívnych náboženských pút a otvorili sa modernému a slobodnému pojatiu sexuality. Ale tí, ktorí vyhľadávajú neobmedzený sexuálny styk, musia čeliť mnohým pohlavne prenosným chorobám (kvapavka, syfilis, AIDS,…). Promiskuita okrem týchto chorôb spôsobuje tiež nežiaduce sociálne následky. Nechcené deti, ktoré unikli potratom, sú často zavrhnuté. Nezriedka sa stáva, že otec sa zriekne svojho dieťaťa i jeho matky. Niekedy sa dieťaťa zrieknu obidvaja. Také nechcené deti vyrastajú s nedostatočnou výchovou a starostlivosťou a ľahko prepadnú zlej spoločnosti. Ulice a väzenie sú plné týchto výrastkov. To všetko začalo už u ich rodičov. A potraty – ich počet neustále vzrastá. Mnoho žien dostáva rakovinu alebo iné choroby, pretože používajú antikoncepčné tabletky alebo iné metódy antikoncepcie. Samotné  používanie antikoncepcie je karmicky závažná činnosť, o absolvovaní potratu ani nehovoriac.

Prečo nás príroda zachvátila takou nočnou morou? Prečo si nemôžeme plne užívať, viesť zdravý sexuálny život bez týchto hrozných následkov? Asi by sme mali vážne prehodnotiť význam sexu. Možno, že ho zneužívame a ten na druhú stranu zneužíva nás. Naše idey sexuality sú omnoho zvrátenejšie, než aby nás viedli k niečomu vyššiemu. Sú skôr nehanebné než oslobodzujúce.

V dnešnej spoločnosti je neregulovaný sex úplne bežnou záležitosťou, a začína sa približovať zvieracej úrovni. Takmer nahé ženy sa usmievajú z billboardov, povrchná fyzická atraktivita je štartovacím bodom spoločenského života, hlavne mladých ľudí. Tí sú napokon sfrustrovaní z toho, že si nedokážu vytvoriť s nikým vzťah na jemnejšej úrovni a striedajú partnera za partnerom bez akéhokoľvek výsledku.

Keď sa pozrieme na prírodu, na rôzne živočíšne druhy, musí nám byť jasné, že sex je určený k plodeniu potomkov. Prirodzený následok sexuálneho pôžitku je tehotenstvo. Pretože sa ale ľudia chcú vyhnúť tomuto prírodnému poriadku, používajú antikoncepčné prípravky, vykonávajú potraty, trpia chorobami, a tým všetkým ničia spoločnosť. Nemali by sme považovať tieto výsledky promiskuity za odplatu nemilosrdného Boha. Jedná sa len o jednu z prirodzených ciest, ako nám povedať, že neobmedzená sexualita je neprirodzená. V skutočnosti, keď je sex využitý pre plodenie detí, ktoré neskôr dostanú duchovnú výchovu, stáva sa prínosom.

Krišna hovorí v Bhagavad-gíte (7.11) : “ Ó nejlepší z Bhāratovců (Arjuno)! Jsem síla silných, oproštěná od vášně a touhy, a jsem pohlavní život, který není v rozporu s náboženskými zásadami.“ 

Ale sex za iným účelom než pre plodenie detí – zneužívanie tela pre dočasný pôžitok, o ktorý tak či tak časom prídeme, naplnenie ilúzie vlastného ega – je príčinou hmotného otroctva. Sex ďaleko viac než čokoľvek iného sústredí našu pozornosť na stotožňovanie sa s telom, púta nás k mäsu a k svetskému chápaniu pokroku. Sexuálnu túžbu nie je možné nikdy uspokojiť.

 

„Tak je čisté vědomí znalé živé bytosti zahalené jejím věčným nepřítelem v podobě chtíče, který není nikdy ukojen a spaluje jako oheň.“ Bhagavad-gíta 3.38

 

Pokiaľ sa ju snažíme uspokojiť, len narastá. Táto opakovane nenaplnená túžba spôsobuje hnev, ktorý len zväčšuje našu ilúziu.

„Odevzdávají se neukojitelnému chtíči a jsou pohrouženi v samolibosti tvořené pýchou a falešnou slávou. Takto ovlivnění iluzí jsou stále oddáni nečisté práci a přitahují je pomíjivé věci.“ Bhagavad-gíta 16.10

Hmotná existencia predstavuje ilúziu, ktorú sme na seba sami uvalili svojou túžbou užívať si nezávisle na Bohu. A sex je podstatou tohto pôžitku. Zo sexu teda pochádza naša ilúzia. Napriek tomu môže byť táto túžba po sexuálnom pôžitku očistená. Keď sa očistí, chtíč sa premení na lásku. Postupne, nasledovaním procesu vedomia Krišny, obnovíme svoju večnú prirodzenosť a budeme vychutnávať lásku k Bohu. Naše predošlé objekty pôžitku budeme vnímať v správnej perspektíve, ako čiastočky Boha. Toto obnovenie čistého vedomia nie je založené na potlačovaní tejto túžby, ale na jej zduchovnení. Toto bol pôvodný význam všetkých náboženských obmedzení v sexe. Boli určené k tomu, aby ľudia mohli zažívať omnoho vznešenejšiu radosť lásky k Bohu. Do dnešnej doby však prežili len rôzne zákazy, bez toho, aby niekto chápal ich zmysel.

Uchovanie semena v tele má veľmi blahodarné a posilňujúce účinky na celý organizmus a zvlášť na mozog. Tento fakt západnej medicíne nie je príliš známy, ale tradičná ájurvédska alebo i čínska medicína na ňu kladie veľký dôraz. Semeno uchovávané v tele stúpa hore a vyživuje mozog, posilňuje telo, pamäť a ostrí inteligenciu. Ďalej zväčšuje odhodlanie, optimizmus, sebadôveru, spevňuje vôľu, bystrí inteligenciu, zlepšuje pamäť a prináša dobré zdravie. Vedci zistili, že semeno je úžasne bohaté na hormóny, proteíny, vitamíny, minerli, ionty, enzýmy, stopové prvky a ďalšie výživné látky, obzvlášť lecitín, ktorý vyživuje mozgové tkanivo. Riadením prírody táto látka spojená s vajíčkom dokáže vytvoriť zárodok nového tela. Pokiaľ nie je semeno použité k vytvoreniu zárodku, ale je uchované vo vnútri tela, prirodzene vyživuje telo a mozog spôsobom, ktorého nie je možné dosiahnuť žiadnymi posilňujúcimi alebo vyživujúcimi liekmi. Súčasná posadnutosť po vitamínoch a mineráloch je pokusom vyvážiť nedostatky týchto látok v tele. Väčšina ľudí proste nevie, že sa s touto nepostrádateľnou telesnou tekutinou zbavuje svojej vlastnej životnej sily. Stratou semena sú oslabované všetky telesné a zmyslové činnosti. Opakovaná strata semena ničí odhodlanie, čistotu a sattvickú inteligenciu potrebnú k duchovnému chápaniu. Ak je však semeno zadržiavané v tele, vytvára tu čosi, čomu ájurvéda hovorí ódžas, životná tekutina, ktorá dáva silu, telesnú žiaru, väčšie schopnosti mysle, odolnosť proti chorobám a ktorá tiež spomaľuje starnutie.

Na druhú stranu tí, ktorí sú zvyknutí vypúšťať semeno pri každom nutkaní neovládnutej mysle, sa stanú malichernými a veľmi chtivími. Nadmerná strata semena vedie k telesnej a mentálnej slabosti. Ako telo starne, vytráca sa z neho vitalita a vôľa dosiahnuť veci do konca a nastupuje opakovaná únava. Prášky a omamné látky, ktoré ľudia berú, aby si udržali bdelosť a aktivitu, postupne pridávajú na ich telesnom a mentálnom úpadku. A keď sa priblíži staroba, ich vyčerpané telá nedokážu odolávať chorobám, ktoré postupne ničia všetky bunky v tele. Pre takých ľudí sa potom stáva dnes tak bežná starecká senilita vlastne úľavou. Šríla Prabhupáda hovoril: „Čím viac si niekto užíva v mladosti, tým viac bude v starobe trpieť.“ Vypúšťanie semena je príčinou smrti. Preto sa jogíni a transcendentalisti, ktorí chcú žiť dlhšie, dobrovoľne vzdávajú vypúšťania semena. Čím viac sa tomu človek dokáže vyhnúť, tým viac sa tiež odďaľuje problém smrti.

Pre materialistov je vzdanie sa sexuality tak či tak len otázkou času, pretože v istom bode a veku im to už fyzické telo neumožňuje. Hmotná pripútanosť, ktorú ale počas života usilovne kŕmili, ostáva silná a tak sú s narastajúcim vekom stále viac a viac sfrustrovaní. Stavili proste na nesprávnu kartu. Po opustení tela obvykle takéto osoby smerujú do nižších živočíšnych druhov, keďže ich vedomie je nastavené na hrubú telesnú úroveň. V takýchto telách si budú môcť užívať to, o čo im v podstate išlo aj počas ľudského vtelenia. Zvieracie telá sú na fyzické uspokojovanie zmyslov oveľa viac prispôsobené, kdežto vzácna forma ľudského zrodenia je určená výhradne na duchovnú sebarealizáciu a oslobodenie sa od hmotnej pripútanosti.

 

 

5 Komentárov Pripojiť sa ku konverzácii →


  1. Miro

    Mužom dodáva vitalitu tela ich nazad vstrebané semeno. Ženy sú ochudobnené o túto vitalitu, alebo práve naopak, sú rovnako vitálne a len muži sa neovládaným chtíčom ochudobňujú?

    Reply
    • nrayn

      Aj ženy vylučujú podobné látky ako muži, funguje to rovnako.

      Reply (in reply to Miro)
  2. Sciphy

    Akonahle sa snazim stopnut s masturbaciou, po 2-4 dnoch mam mokre sny. Predtym som zvykol vypustat svoje tekutiny do atmosfery 3 krat denne, mam taky pocit, ze ma caka dlha cesta 🙂

    Reply
  3. buchtotronik

    s tymi mokrymi snami mam rovnakproblem , vydrzal som 6 tyzdnov nemasturbovat ale tak dva niekeddy az trikrat do tyzdna som sa nadranom budil na silne prezitky

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

2 − one =