4 ašrámy (životné štádiá)

ŠTYRI ŽIVOTNÉ ŠTÁDIÁ (ĀŚRAMY)

 

Ak využijeme čas rozumne v tomto živote, budeme ho rozumne využívať vždy. Od toho, ako konáme v tomto živote, závisí naša budúcnosť. Podľa védskej kultúry možno život intelektuálov a duchovných rozdeliť do štyroch častí: prvé štádium je vzdelávacie (brahmacarya), ďalej nasleduje rodinný život (gṛhasta), tretie štádium je charakteristické odchodom do ústrania (vānaprastha) a posledné nazývame štádiom odriekania (sannyāsa). Každé životné štádium zaberá zhruba dvadsaťpäť percent života, takže ak niekto žije sto rokov, prvé štádium trvá od 0 do 25 rokov, druhé od 25 do 50, tretie od 50 do 75 a štvrté od 75 do 100 rokov. Toto členenie zvané āśramy presne určuje, kto patrí do ktorého štádia, v ktorom roku života doň vstupuje a na aké priority sa v ňom treba zamerať. Okrem toho systém āśramov zabraňuje viacerým možným problémom a poskytuje ľuďom dobrú štruktúru, ktorá im pomáha mať po hmotnej stránke dosiahnuť pokojnú myseľ a robiť pokrok. Zároveň tento systém umožňuje tým, ktorí ho nasledujú, sa postupne zameriavať na duchovné ciele. Nemožno očakávať, že štádium odriekania dosiahneme hneď, pretože trvá nejaký čas, kým vyvinieme požadované vlastnosti. V živote musíme byť trpezliví; ovocie tiež nedozrie zo dňa na deň.

Povedzme, že máme dvadsať rokov. V takom veku sa nám ľahko rozhoduje o tom, čo treba robiť. Keďže sme mladí, asi bude najlepšie sa venovať dokončeniu vzdelávacieho procesu. Vieme totiž, ako je život naplánovaný v systéme āśramov, a uvedomíme si, že podľa tohto systému by sme mali v dvadsiatich piatich rokoch vstúpiť do ďalšieho štádia, štádia rodinného života. Počas tohto ďalšieho štádia sa nám vzdelanie, na ktorom sme predtým pracovali, zíde a využijeme ho.

 

Prvé štádium (vek 0-25 rokov) Vzdelávanie

 

Rodičia dieťaťa a blízki príbuzní sa venujú výchove svojich potomkov od narodenia až do piatich rokov. Keď dieťa dovŕši piaty rok života, rodičia ho zapíšu do nejakej vzdelávacej inštitúcie vediac, že je to najvhodnejší čas na vzdelávanie. Nie je múdre nechať dieťa rozhodnúť sa, kedy sa mu zachce učiť sa čítať, pretože je oveľa ťažšie učiť sa neskôr. Z tohto dôvodu je mladosť obdobím na učenie sa základných schopností. Počas tohto štádia alebo prvých dvadsiatich piatich rokov by si mal žiak osvojovať duchovné aj materiálne poznanie, pretože potrebuje vedieť tak veľa, ako je len možné o tom, ako žiť prakticky a múdro. Z našej skúsenosti je evidentné, že obdobie maximálneho výkonu vo vzdelávaní vrcholí okolo dvadsiateho piateho roku života. Prvých dvadsaťpäť rokov je teda na vzdelávanie a nie na produkciu tovarov.

 

Druhé štádium (vek 25-50 rokov) Produktívny vek

 

Kto dovŕši dvadsaťpäť rokov, preorientuje sa na produktívne využitie vzdelania, ktoré dosiahol. Obdobie hromadenia teoretického poznania vo vzdelávacom procese sa v zásade skončilo a prioritou sa stáva zárobková činnosť. Napríklad ten, kto študuje medicínu do dvadsiatich piatich a stane sa lekárom, mal by nastúpiť na prax. Dosť bolo učenia! S poznaním, ktoré dosiahol, treba niečo urobiť a byť prospešný spoločnosti. Toto druhé štádium je teda produktívnym štádiom. V tomto štádiu sa človek stáva hospodárom a pracuje, aby uživil rodinu, čo je jeho druhá najväčšia zodpovednosť. K obchodu a rodinným povinnostiam sa pridávajú aj spoločenské záväzky; mal by si vážiť starších a udržiavať duchovné hodnoty. V tomto období je oveľa ťažšie sa pohrúžiť do duchovných činností tak, ako by si predstavoval, ale vie, že toto štádium netrvá večne. Jedného dňa určite skončí s obchodovaním a prenechá tieto záležitosti svojím synom. Väčšina ľudí znáša neľahkú situáciu vtedy, keď vie, že nepotrvá donekonečna. Mali by sme teda vedieť, ako dlho to bude trvať a kedy sa môžeme tešiť na prechod do ďalšieho štádia, pre ktoré sú typické iné povinnosti.

 

Tretie štádium (vek 50-75 rokov) Odchod do ústrania

 

Po dovŕšení päťdesiatich rokov, čo by teoreticky mala byť polovica života, by sme mali odísť zo zamestnania a upriamiť pozornosť na pozdvihnutie vedomia, aby sme dosiahli priaznivejší budúci život. V tomto štádiu sa zriekame tvrdej práce a snahy zarobiť peniaze na uživenie rodiny a výchovu detí, a mali by sme sa vážnejšie zaoberať tým, ako zredukovať svoje materiálne pripútanosti. Príchod päťdesiatych narodenín (pancaśordhvaṁ vanaṁ vrajet) naznačuje, že je čas venovať sa duchovnej stránke života. Keď si splníme povinnosti súvisiace so zamestnaním, rodinou, financiami a spoločnosťou, nemali by sme sa pre tieto nové priority cítiť previnilo.

Hoci telo v tomto veku chradne, odporúča sa radostne vykonávať odriekanie za účelom dosiahnutia vyššieho cieľa. Keď nepodnikneme tento krok a budeme naďalej riešiť záležitosti týkajúce sa peňazí, rodiny a spoločenských vzťahov, bude veľmi komplikované priviesť myseľ k čo i len zdaniu duchovnej realizácie. Čím viac je človek uchvátený hmotnými záležitosťami, tým väčšie je jeho zapletenie.

 

Štvrté štádium (vek 75-100 rokov) Odriekanie

 

V sedemdesiatich piatich by si mal človek odriekať úplne. To znamená prerušiť styky s rodinou, spoločenskými a občianskymi povinnosťami. Je prospešné sa úplne odovzdať duchovným činnostiam. Pre poctivých ľudí je toto štádium čas tešiť sa z výsledkov práce, ktorú v živote vykonali. Tešia sa zo života pre svoju múdrosť, odpútanosť a sebaovládanie, a mali by preukázať súcit. „Už som sa naučil všetku túto cennú múdrosť, tak by som sa o ňu teraz rád podelil s ostatnými.“

 

ŽENA V ŽIVOTNÝCH ŠTÁDIÁCH

 

Podľa Manu-saṁhity (knihy zákonov pre ľudstvo) žena takisto prechádza štyrmi štádiami života. V detstve je pod ochranou otca, matky a ďalších príbuzných. Jej mravná výchova je podobná mužskej v tom zmysle, že aj žena žije pred manželstvom v celibáte. Okrem toho dostáva rozsiahle vzdelanie v kultúrnych záležitostiach, kuchárskom umení, domácom hospodárení, psychológii, starostlivosti o deti a náboženstve.

Po svadbe vstupuje do druhého štádia, v ktorom sa začína starať o rodinu. Keď jej muž odíde do ústrania a začína cestovať na pútnické miesta, spolu vstupujú do tretieho štádia, štádia odchodu do ústrania s možnosťou sprevádzať svojho manžela, ktorému pomáha, alebo môže zostať doma so svojimi dospelými deťmi. Štvrté štádium pre ženu začína vtedy, keď muž vstúpi do štvrtého štádia, sannyāsu, štádia odriekania, v ktorom sa vráti domov a starajú sa o ňu jej starší synovia.

 

SKRÁTENÉ ŽIVOTNÉ ŠTÁDIÁ

 

Okrem vyššie popísaného brāhmaṇského systému štyroch štádií možno využiť aj tri ďalšie védske procesy. Vrstva ľudí, ktorých úlohou je správa a ochrana verejnosti (kṣatriyovia), nasleduje prvé tri štádiá (vzdelávanie, produktívny vek, odchod do ústrania), no nie štvrté (odriekanie). Ďalšej vrstvy ľudí, ktorá je samostatne zárobkovo činná a zaoberá sa predovšetkým poľnohospodárstvom a obchodom, sa týkajú iba prvé dve štádiá. Okrem týchto troch skupín, ktoré si sami určujú svoje zamestnanie, existujú ešte ľudia, ktorí sa u niekoho zamestnajú. Tí prechádzajú iba jedným štádiom, štádiom produktívneho veku, a ostatné tri štádiá sa ich netýkajú.

Teoreticky by malo 99,9 % populácie viesť podľa vyššie popísaných princípov šťastný život. Životný štýl na základe štyroch štádií nie je ani rýchly, ani pomalý. Odriekanie a učenie sa v štádiu študenta vytvára základ pre ďalší život. Druhé štádium produktívneho veku umožňuje trochu zmyslového pôžitku vďaka rodine a spoločenským kontaktom. Tretie štádium vyžaduje znovu zjednodušenie životného štýlu a štvrté štádium by sme mohli charakterizovať ako zameranie sa na iný druh zmyslového pôžitku, duchovného zmyslového pôžitku. Výnimočné osoby to celé niekedy urýchlia a vstúpia do štádia úplného odriekania už skôr.

0 Komentárov Pripojiť sa ku konverzácii →


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

20 − 18 =