Brahmačárya (celibát)

Význam brahmacaryi

 

Brahmacarya v podstate znamená celibát.

 

karmaṇā manasā vācā

sarvāvasthāsu sarvadā

sarvatra maithuna-tyāgo

brahmacarya pracakate

 

“Sľub brahmacaryi má človeku pomôcť celkom sa zdržať sexu vo svojom jednaní, slovách a v mysli – v ktorejkoľvek dobe, za akýchkoľvek podmienok a na akomkoľvek mieste.”

(Yājñavalkya-smṛti, citované v Bg. 6.13-14)

 

Vo výklade Śrīdhara Svāmīho k Śrīmad-Bhāgavatamu (6.1.12) je popísaných osem aspektov brahmacaryi:

 

smaraṇaṁ kīrtanaṁ keliḥ

prekṣaṇaṁ guhyabhāṣaṇam

sakalpo‘dhyavasāyaṣ ca

kriyā-nirvṛttir eva ca

 

Nemali by sme:

  1. Myslieť na ženy (a vo všetkých prípadoch to platí aj opačne – ženy na mužov)
  2. Hovoriť o pohlavnom živote.
  3. Byť ľahkovážny pri jednaní so ženami.
  4. Pozerať sa na ženy chtivo.
  5. Hovoriť dôverne so ženami.
  6. Rozhodnúť sa k pohlavnému styku.
  7. Usilovať sa o pohlavný život.
  8. Mať sex.

(ŚB 6.1.13, význam)

Ten, kto praktizuje brahmacaryu, sa nazýva brahmacārī. Vo varṇāśrāmskom systéme je brahmacārī-āśram prvým zo štyroch stavov (brahmacārī, gṛhastha, vānaprastha, sannyās).

“Podľa védskych princípov by mala byť v prvej časti života dodržiavaná brahmacarya. Tak sa rozvinie charakter a duchovné vlastnosti.” (ŚB 3.22.19)

 

Brahmacarya je študentský život. Tradične bol prísny, disciplinovaný a odriekavý. Bol to život zdokonaľovania, príprava na budúcnosť. Oddaní vo všetkých āśramoch zdokonaľujú svoje vedomie Kṛṣṇy, a pripravujú sa tak na skúšku v čase smrti. Ale obdobie brahmacaryi je obzvlášť určené pre výcvik. Výcvik v ovládaní zmyslov a podmanení si mysle. Výcvik, ako sa stať gṛhasthou, vānaprasthou a sannyāsīm. Pri tomto výcviku sa odovzdávame guruovi, slúžime mu a priatelíme sa s ním. (ŚB 7.12.1)

Z hľadiska varṇāśramskych princípov znamená najvyššiu úroveň brahmacaryi sľub doživotného celibátu bez manželstva. (ŚB 7.12.7) Hovorí sa tomu bṛhad-vrata (“veľký sľub”) alebo naiṣṭhika-brahmacarya. “Naiṣṭhika-brahmacārī označuje toho, kto nikdy nevypustil semeno.” (ŚB 3.24.20) “Slovo mahā-vrata-dharaḥ označuje brahmacārīho, ktorý nikdy nepoklesol.” (ŚB 6.17.8)

V indickej spoločnosti je brahmacarya často chápaná ako súbor obmedzení, ktoré sú zamerané na udržanie dobrého zdravia a morálnych zásad s konečným cieľom civilizovane si užívať zmyslového pôžitku. Avšak brahmacarya vo vedomí Kṛṣṇy je postavená na dynamických princípoch poznania a odriekania, ktoré sú plne zamestnané v službe Bohu. Śrīla Prabhupāda: “Ten, kto praktizuje brahmacaryu, by sa mal naplno zamestnať v službe Pánovi a vôbec sa nezdružovať so ženami.” (ŚB 4.28.3) Podľa popisu brahmacaryi v Śrīmad-Bhāgavatame (7.12.1) nemôže človek, ktorý je slobodný a nežije v āśrame gurua, nepodvolí sa strohému životu v odriekaní a nie je priamo a výhradne zamestnaný v službe guruovi, tvrdiť, že je pravý brahmacārī.

Širší význam brahmacaryi je brahme carati iti brahmacarya: “Jednať na duchovnej úrovni.”

 

Prínos brahmacaryi

 

āyus tejo balaṁ vīryaṁ

prajñā śrīś yaśas tathā

puṇyatā satpriyatvaṁ ca

vardhate brahmacaryayā

 

“Praktizovaním brahmacaryi sa predlžuje život, nadobúdame telesný lesk, sily, nadšenia, poznania, krásy, slávy, zbožnosti a oddanosti pravde.” (Citované podľa knihy Dodržiavanie brahmacaryi od Śivanandy Svāmīho)

Praktizovanie brahmacaryi udrží dobré zdravie, vnútornú silu, pokojnú myseľ, vytrvalosť a predĺži život. Pomáha zachovať fyzickú a mentálnu silu. Zlepšuje pamäť, silu vôle, jasné uvažovanie, sústredenie a schopnosť pochopiť filozofické témy. Dodáva fyzickú silu, nadšenie, sviežosť, odvahu, nebojácnosť a charakter. Tomu, kto praktikuje brahmacaryu, pripadá duchovné poznanie celkom prirodzené. Jeho slová dávajú zmysel, sú rešpektované a zanechávajú na poslucháčoch dobrý dojem.

Na druhú stranu ten, kto nepraktikuje brahmacaryu, je určite stále v ilúzii. Śrīla Prabhupāda: “Brahmacarya je veľmi, veľmi dôležitá. Keď sa niekomu sprotiví pohlavný život, začína tým jeho duchovný život.” (Prednáška 4.4.1975) “Nikto nemôže pochopiť duchovný život, bez toho aby sa stal brahmacārīm.” (Privítanie na letisku 18.9.1969)

“Brahmacārī” je tiež označenie

 

Śrī Caitanya prehlásil: “Nie som brāhmaṇa, kṣatriya, vaiśya alebo śūdra. Nie som brahmacārī, gṛhastha, vānaprastha ani sannyāsī. Som iba služobník služobníka Kṛṣṇy, Pána gopí.” (Cc. Madhya 13.80) Cieľ života nie je stať sa brahmacārīm, gṛhasthou, dokonca ani sannyāsīm. Cieľom života je stať sa čistým oddaným Kṛṣṇy.

Viac o ašrámoch a varnách.

 

Śrīla Prabhupāda často citoval Nārada-pañcarātru:

 

sarvopādhi-vinirmuktaṁ

tat-paratvena nirmalam

hṛṣīkeṇa hṛṣīkeśa-

sevanaṁ bhaktir ucyate

 

“Čistá oddaná služba je zbavená všetkých hmotných označení.”

“Brahmacārī” je tiež označenie. Pokiaľ, obzvlášť medzi oddanými, príliš zdôrazňujeme rozdiely medzi varṇami a āśramami, nachádzame sa na úrovni telesného poňatia života. Pretože “človek nemôže realizovať Absolútnu Pravdu obyčajným dodržiavaním celibátu”. (ŚB 5.12.12) V Indii nájdeme māyāvādskych sannyāsīch, ktorí nasledujú náročné pravidlá a usmernenia tak dôsledne, že by sa o tom mnohým oddaným mohlo sotva snívať. Ale i tak nie sú drahí Kṛṣṇovi.

Caitanya Mahāprabhu podľa spoločenskej etikety vzdával úctu dokonca i māyāvādskym sannyāsīnom, ale združoval sa len s oddanými. Keď Mahāprabhu navštívil Vārānasī, vyhol sa toľkým māyāvādskym sannyāsīm a rozhodol sa žiť u oddaných gṛhasthpv – Tapana Miśru, Candraśekhara (podľa spoločenského postavenia śūdra) a bráhmanmi z Mahāraṣtry. Māyāvādskí sannyāsī tým boli šokovaní a Pána kritizovali. Až keď ich Pán obrátil k vaiṣṇavismu, bol natoľko potešený, že si medzi nich sadol a jedol s nimi prasādam.

Čo sa týka duchovného pokroku oddaného, Caitanya Mahāprabhu nikdy nebral do úvahy jeho vonkajšiu situáciu. Z jeho “tri a pol” dôverných spoločníkov boli dvaja (Rāmānanda Rāya a Śikhi Māhiti) hospodári, “polovica” (Mādhavī-devī) bola stará žena a tretí (Svarūpa Dāmodara) žil v odriekaní a ani sa neobťažoval prijať všetky formality sannyāsu. Mnohí poprední oddaní Caitanyu Mahāprabhua boli hospodári a niektorí boli spoločnosťou zavrhnutí. Pán Caitanya dal požehnanie Haridāsovi Thākurovi (ktorý bol pôvodom moslim), aby sa stal ācāryom svätého mena, a tým ukázal, že duchovný pokrok nezávisí na váženom postavení vo varṇách a āśramoch.

Preto by sme sa nemali prehnane zaoberať vonkajšími označeniami “Som brahmacārī”, “Som sannyāsī”. Sme služobníkmi Kṛṣṇy. Jīvera svarūpa haya-kṛṣṇera nitya-dāsa. “Živá bytosť je vo svojom pôvodnom postavení večným služobníkom Kṛṣṇy.” (Cc. Madhya 20.108) Miera pokroku vaiṣṇavu závisí jedine na úrovni jeho oddanosti Kṛṣṇovi. Varṇa a āśram s tým nemajú nič spoločného. (Cc. Antya 4.66-67)

Avšak pre nás je brahmacarya zdôrazňovaná ako nevyhnutná časť prostriedkov, ktoré vedú k dosiahnutiu lásky ku Kṛṣṇovi. Pokiaľ v našom súčasnom postavení začiatočníka nezvolíme správny spôsob, ako ovládať svoje zmysly, nepriblížime sa nikdy k vyšším úrovniam.

“Ľudia by mali byť trénovaní podľa daných princípov, aby oživili svoje pôvodné poznanie. Takýto usmernený život je popisovaný ako tapasya. Môžeme sa postupne povýšiť na úroveň skutočného poznania alebo vedomia Kṛṣṇy tým, že budeme praktizovať odriekanie a celibát (brahmacaryu), ovládať myseľ, zmysly, odovzdávať naše vlastníctvo pre dobročinné účely, budeme pravdiví, udržovať čistotu a cvičiť jogové āsany… Dokiaľ nie je človek pánom svojich zmyslov, nemal by byť nazývaný gosvāmī, ale go-dāsa, služobník zmyslov. Podľa príkladu šiestich gosvāmīch z Vṛndāvanu by mali všetci svāmī a gosvāmī láskyplne slúžiť Pánovi. Opakom je go-dāsa, ktorý slúži zmyslom alebo hmotnému svetu. Nejde mu o nič iné. Prahlāda Mahārāja ďalej popisuje go-dāsu ako adānta-go, čo označuje toho, koho zmysly nie sú pod kontrolou. Adānta-go sa nemôže stáť služobníkom Kṛṣṇy. (Nektár pokynov, prvý verš)

 

Obmedzenie styku so ženami

 

Už od úsvitu veku materialisti píšu tisíce kníh zaoberajúcimi sa jednaním so ženami (a naopak to platí pre ženy – s mužmi), ale napriek tomu stále pre nich zostáva tajomstvom. Obzvlášť, ak je žena braná ako zmyslový predmet, sú vzťahy s nimi neuveriteľne zložité. Na začiatku ako med, na konci ako jed. Brahmacārī nemá žiaden dôvod, prečo by sa mal združovať zo ženami – keď už to musí byť, je čo najstručnejší. Dobre vie, že ľudská podoba je určená pre sebarealizáciu a že pripútanosť k ženám je prekážkou duchovného pokroku.

Preto sa vo védskej kultúre vždy starostlivo dbalo na obmedzenie styku mužov a žien. Tradiční brahmacārī väčšinu svojho času vôbec ženy nevideli, pretože boli veľmi zaneprázdnení štúdiom. Oslovovali všetky ženy “ mātā“ (matka) a mohli sa jedine vzťahovať k žene svojho gurua, ktorá sa v neprítomnosti ich skutočnej matky o chlapcov starala. A i tam boli obmedzenia, zvlášť keď chlapci dosiahli puberty a keď bola žena mladá. Brahmacārī občas dokonca nevideli žiadnu mladú ženu až do svojich 25 rokov. (Prednáška 6.2.1975) Vānaprasthovia ešte zostávali pod prísnym sľubom so svojimi starnúcimi ženami, ale sannyāsī nemal vôbec žiadnu spoločnosť žien. Iba gṛhasthovia mohli mať spoločnosť žien, ale iba v obmedzenej miere. Voľné združovanie so ženami bolo len pre śūdrov a bezkastovných (pre tých, ktorí nemajú žiadne vyššie životné hodnoty).

Tí, ktorým ide o duchovný pokrok, musia obmedziť spoločnosť žien na minimum. V prítomnosti ženy sa vedomie muža mení. Aj keď je v miestnosti niekoľko vážnych brahmacārīov a z nejakého dôvodu tam vstúpi počestná oddaná žena, myseľ mužov sa vedome či nevedome zmení. Začnú sa správať a hovoriť viac sebavedome. Takže aj keď filozoficky prijímame, že sme všetci duše a aj keď chceme byť nezaujatí, zabudnúť na formality a vzťahovať sa k ženám na osobnej úrovni, śāstra nám to zakazuje. „Pokiaľ živá bytosť nedosiahla úplnú sebarealizáciu – pokiaľ sa neodpútala od mylného stotožňovania sa s telom, ktoré nie je ničím iným než odrazom pôvodného tela a zmyslov – nemôže byť zbavená pojatia duality, symbolizovaného protikladmi muža a ženy. Hrozí jej teda, že poklesne, lebo jej inteligencia je zmätená.“ (Śrímad Bhagavatam 7.12.10)

Vo význame k tomuto veršu Śrīla Prabhupāda uvádza: „Človek si musí dokonale uvedomiť, že živá bytosť je duša a že skúša rôzne druhy hmotných tiel. Môže tomu teoreticky rozumieť, ale keď to pochopí prakticky, stáva sa paṇḍitom, tým, ktorý vie. Do tej doby tu ale dvojakosť zostáva, rovnako ako pojatie muža a ženy. Na tejto úrovni by sme mali byť veľmi opatrní v našom jednaní so ženami. Nemali by sme si myslieť, že sme dokonalí, a zabúdať na príkazy śāstier. Človek by si mal dať pozor, dokonca aj keď je v spoločnosti svojej dcéry, matky alebo sestry, o iných ženách ani nehovoriac.“

Vo vedomí Kṛṣṇy sú muž a žena rovnako dobrí. V podmienenom stave je ale ich spojenie vždy nebezpečné. (Rozhovor 31.7.1976) Je lepšie byť opatrný, než potom ľutovať. Aj v krátkej histórii ISKCONu už tu boli vážni, odhodlaní oddaní (vrátane sannyāsīnov), ktorí poklesli, pretože neopatrne a samoľúbo jednali so ženami. „V hnutí pre vedomie Kṛṣṇu odporúčame sannyāsīm a brahmacārīnom, aby sa dôsledne držali bokom od spoločnosti žien, aby tak nevznikla žiadna šanca, že by mohli znovu padnúť za obeť chtivým túžbam.“ (Śrímad Bhagavatam 7.15.36)

Hmotný svet je taký, že pokiaľ niekto neodíde do pralesa alebo do hôr, musí nejako jednať s opačným pohlavím. V modernom svete neexistuje pre brahmacārīov žiadna ochrana. Vzťahy mužov a žien sú dosť voľné (čo je začiatok materialistického konzumného života, a je to veľmi nepriaznivé pre duchovný pokrok).

 

Brahmacārī

 

Brahmacārī v ISKCONe musí jednať so ženami (či oddanými, či neoddanými) omnoho viac než tradičný brahmacārī a za omnoho ťažších okolností. Jednanie so ženami by malo byť formálne, zdvorilé – a čo najkratšie. Keď už s nimi musíte hovoriť, udržte si odstup (stojte dosť ďaleko), vyhnite sa kontaktu očí a vyriešte celú záležitosť čo najrýchlejšie. Nikdy sa nehádajte so ženou. Striktní brahmacārī sa nezúčastňujú svadobných obradov (ŚB 3.24.20), nesledujú hry, v ktorých hrajú ženy (prednáška po hre 6.4.1975), nepozerajú sa ako ženy tancujú, ani nepočúvajú ženský spev. (ŚB 6.18.41) Tento obecný princíp vyhýbať sa blízkej spoločnosti musíme dôsledne dodržiavať. Je hlúpe si myslieť, že sa môžeme voľne stýkať s opačným pohlavím a nebyť rozrušený. Dokonca aj veľký brahmacārī Bhīṣmadeva povedal, že by sa neubránil, keby sa mal združovať s mladými dievčatami. (Prednáška 16.8.1978)

Brahmacārī by si ani nemal nechať od žien slúžiť (aj slúženie prasādam by malo byť oddelené). Pre brahmacārīho je obzvlášť nebezpečné vídať nejakú peknú ženu opakovane a hovoriť s ňou. Ako náhle s ňou naviaže priatelstvo, začína jeho pád.

Pamätajte, ženy sú mocné. Caesar ovládal ohromnú ríšu, ale jeho ovládala Kleopatra. Samozrejme nie je možné sa vyhnúť rozhovorom so ženami. Ale ak je to nejako možné, skúste si zariadiť život tak, aby ste za normálnych okolností nemuseli vôbec jednať so ženami.

Brahmacārī by sa mal vyhýbať telesnému dotyku žien, pretože dokonca aj keď sa to stane náhodou, rozruší to myseľ.  Aspoň buďte tak ďaleko, aby nebolo možné  dotknúť sa ženského odevu, najlepšie však ešte ďalej. Aj ako hospodár Pán Caitanya vždy stál úplne bokom, keď šla proti Nemu nejaká žena. A už vôbec so ženami nežartoval. Brahmacārī by mali nasledovať Pánov príklad.

Oči majú sklon dívať sa po ženách, ale to by sme mali zanechať. Ak sa pozrie muž na ženu, Amor (Kāmadeva) stojaci blízko so svojim kvetinovým lukom okamžite vystrelí šíp zvaný Mohana (poblúznenie, pomätenie či bláznovstvo), ktorí spôsobí, že muž je uchvátený ženskou podobou. Po tomto prvotnom zmätení vystrelí ďalšie štyri šípy: Stambhanu, ktorý môže omráčiť tak, že zabudneme na všetko ostatné; Unmādanu, kôli ktorému sa správa ako omámený; Śoṣaṇu, ktorý spôsobí silnú príťažlivosť; a Tāpanu, ktorý prenikne hlboko do srdca, ktoré potom vzplanie.

Ťažko je niekto v troch svetoch dosť silný, aby odolal vplyvu týchto šípov. Māyā je tak silná, že dokonca aj uprostred búrlivého kīrtanu, oddaný pohrúžený do spievania čistých mien Najvyššieho Pána môže byť priťahovaný podobou opačného pohlavia (hlavne ak uvidí ženu tancovať). Preto by sa brahmacārī mal cvičiť, aby sa nedíval na ženy, predovšetkým keď sa obliekajú, češú si vlasy, behajú, športujú, spia, kúpu sa alebo sú vyzlečené alebo len čiastočne oblečené.

Nikdy neverte svojej mysli. Povie vám: „Ja môžem s touto ženou hovoriť, mňa to neovplyvní,“ „Je to len dieťa,“ „Je o dosť staršia ako ja, tak o čo ide,“ alebo „Je to počestná manželka toho a toho,“ alebo “ O čo ide, poznám filozofiu, a na viac  s ňou nebudem hovoriť veľmi dlho, je to dôležité, a vôbec, ja nepoklesnem.“ Ale śāstra uvádza, že dokonca aj vzdelaný učenci védskych dôb (čo potom chtiví darebáci, vychovaní v modernej takzvanej civilizácii, ktorá sa točí len okolo sexu) mali zakázané sadať si blízko svojich matiek, sestier alebo dcér! (ŚB 9.19.17)

Takéto cudné správanie pomáha ovládať myseľ. Prirodzený sklon byť chtivý sa dá ovládať tým, že sa vyhýbame jednaniu s opačným pohlavím. Akonáhle sa niekto len trochu začne dívať na ženy, hovoriť s nimi, keď to nie je nutné, alebo akýmkoľvek spôsobom sa k nim správať uvoľnene, potom poľaví opatrnosť a chtivé túžby vnikajú dovnútra. Po chvíli je inteligencia zmätená a potom taký človek poháňaný svojimi zmyslami nedokáže rozlišovať medzi prospešnými činnosťami a tými, ktorým by sa mal vyhnúť. Kto prestane ovládať svoju myseľ, stratí vládu aj nad svojim životom a začne byť ovládaný māyou v podobe ženy.

Brahmacārī preto musí pozorne ovládať svoje zmysly a myseľ a nezapájať ich do iluzórneho pôžitku pochádzajúceho zo sledovania žien, rozjímania o nich alebo rozprávania s nimi. Myseľ a zmysly sú tak silné, že by sme im nikdy za žiadnych okolností nemali veriť. Môžeme si byť istí jedine tým, že nás zapredajú māyi, ak im dáme čo i len nepatrnú príležitosť. Jediné skĺznutie k nezákonnému sexu spôsobí v živote oddaného pohromu.

Tak veľké obmedzenia môžu v dnešných spoločenských vzťahoch vyzerať dosť podivne, ale v skutočnosti pokiaľ nezačneme rozlišovať medzi pohlaviami, nemôžeme hovoriť o ľudskej spoločnosti. „Civilizácia, ktorá umožňuje mužom voľne sa stýkať so ženami, je zvieracia spoločnosť. V Kali-juge sú ľudia obzvlášť liberálni, ale styky so ženami a hovorenie s nimi ako so seberovnými je v skutočnosti začiatok necivilizovaného života.“ (ŚB 7.12.8)

Písma nám prikazujú, aby sme sa na každú ženu pozerali ako na matku. To je zdravý prístup brahmacārīho, aj keď väčšina žien kvôli zlej výchove nejedná ako matka.

Nesnažte sa na ženy urobiť dojem. Nemusíme si toho ani byť plne vedomí, ale v prítomnosti žien máme sklony snažiť sa ich zaujať našim vybraným správaním, výrečnosťou, ladným tancom, alebo čímkoľvek iným. Majte sa na pozore.

Avšak fanaticky opovrhovať ženami tiež nie je zdravé. Koľko takých „skalopevných brahmacārīov“, ktorí nenávideli ženy, už podľahlo a stalo sa honosne  si užívajúcimi hospodármi? Hrubé správanie takzvaných „superbrahmacārīov“, ako keby nevľúdnosť a hrubosť k ženám boli dôkazom ich odpútanosti od pohlavnej túžby, je v skutočnosti známkou ich rozrušenia. Nechcené povahové rysy ako túžba ovládať druhých alebo snaha upútať pozornosť druhých, zbytočný hnev a nenásytné jedenie sú všetko príznaky pohlavnej túžby prejavené rôznymi spôsobmi. Pripútanosť a odpor sú dve strany jednej mince kvality vášne. Nestrannosť a odpútanie pochádzajúce zo sattva-guṇy sú pre stáleho oddaného potrebné. Človek musí dosiahnuť kvalitu dobra, aby si udržal brahmacaryu. V kvalite dobra sa rozvíja poznanie a odriekanie.

Naša filozofia zažína ātma-jñānou, nie sme tieto telá, či už mužské, či ženské. Takže by sme sa nemali považovať za nadradených: „So veľký odriekavý brahmacārī. Čo sú zač tieto menej inteligentné ženy?“ Kto vie, možno sme v našom minulom živote my mali ženské telá a tieto ženy mali zase mužské telá! Ale aj tak musíme zachovávať odstup. „Pozor, držte sa stranou!“ Nebuďte neslušní, nebuďte hrubí, ale tiež si nič nerobte z toho, že vás ostatní budú považovať za podivných, alebo za nespoločenské tvory, pretože si držíte odstup. Je lepšie byť opatrný, než potom ľutovať.

 

0 Komentárov Pripojiť sa ku konverzácii →


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

five × one =