Cestovateľ

Bežné klišé sú únavné . Ten kto ich používa, akosi vyšiel z módy spoločne s nimi. Bohužiaľ tie najotrepanejšie frázy sú vždy najviac pravdivé. Napríklad fráza: „Sme tu len na návšteve.“ Je naozaj už dosť otrepaná, ale rovnako tak pravdivá. Môžeme ju povedať komukoľvek, ale nikto na ňu asi nezareaguje inak, než buď mlčaním, alebo v lepšom prípade súhlasným prikývnutím sprevádzaným povzdychom. A to bude všetko. Koniec ešte pred začiatkom. Frázy všeobecne jednoducho plodia apatiu, namiesto toho, aby vyvolávali diskusiu. „Čo z toho,“ odpovie taký priemerný Rozumbrada z ľudu, „narodíš sa, zostarneš a potom dožiješ.“

Je to fakt, ale čo keď zameníme slovo „návštevníci“ za slovo „cestovatelia.“ ? To už znie trochu inak. Má to pre nás určitý exotický význam . Byť cestovateľom neznamená len tak sa niekde zjaviť, zdržať sa a potom sa zobrať, odísť a už sa nikde nikdy neobjaviť ani na tomto, ani na žiadnom inom mieste. Len tak, bez zodpovednosti…Ak som niekde na návšteve a verím, že odtiaľ naveky zmiznem, tak potom funguje čo iného než ono známe príslovie, „po mne potopa.“ Problém však nastáva v okamihu, keď zistím, že som len cestovateľom, ktorý sa pohybuje z miesta na miesto a musí tak počítať s tým, že sa na toto konkrétne miesto môže ešte vrátiť. A tiež musí počítať s tým, že jeho prípadná zlá povesť bude cestovať nielen s ním, ale ešte ho priamo predchádzať. Taký cestovateľ si dá naozaj pozor, aby sa neprezentoval zle. Bude si asi chcieť nejako nakloniť hostiteľa, aby až príde nabudúce, mu zachoval čo najvyšší štandard pohostinnosti. A aj postúpil kladné referencie ostatným. Príkladný couchsurfing. Naraz je tu zodpovednosť. Ľudia ju dnes nielenže neprijímajú, ale nechcú o nej ani počuť. Zodpovednosť vyplýva z prijatia náuky reinkarnácie, s ktorou sa spája ako druhá strana mince náuka karmy.

Tieto slová dnes každý pozná, ale nie každý ich správne chápe, alebo sa k nim dobre vzťahuje. Bohužiaľ aj samo slovo reinkarnácia, dnes až príliš spopularizované, znie vďaka tomu banálnym prízvukom. Pre lepší zvuk, pre zbavenie nežiaducej patiny ho môžeme pokojne nahradiť slovom „preexistencia,“ čo je slovo zo starých kresťanských spisov, ktoré boli vyčiarknuté a označené za apokryfné. Reinkarnácia, teda prevteľovanie, to je dnes žiadano-nežiadúca téma. Je to preto, že ho uchopili do rúk rôzni ezoterickí cirkusanti, a začali pretvárať na svoj obraz. V takýchto prípadoch sa na ňom dá aj celkom ľahko zarobiť. Vďaka tomu sa nám môže dostať do rúk podivne úžasná kniha, ktorá začína šialenou vetou typu: „Prišla ku mne a povedala mi, že v minulom živote bola egyptskou kráľovnou.“ Úžasné, že! Žiadna z týchto kníh však nezačína vetou: „Bola-bol som prasaťom.“ Kdeže, prasa nebrať do úvahy! To je moc nepekná predstava. Ba predstava skoro nepredstaviteľná, pretože je neznesiteľná. Alebo, čo napríklad taký červík vo výkaloch, nič moc čo? Samozrejme, že nie! To je veľmi nepekné, to taká kráľovná … Lenže, život nie je rozprávka.

A poďme ešte ďalej. S prijatím zodpovednosti sa naskytá tiež otázka, či niečo tak náročné a vysiľujúce ako toto  túlanie po rôznych miestach, ktoré mnohokrát nepôsobí práve priaznivo, sa aj naďalej oplatí praktizovať. Čo keď už cestovateľ nechce byť cestovateľom? Ako vlastne také cestovanie ukončiť? To je naozaj tá správna otázka, pretože je otázkou skutočne ľudskou. Otázkou Človeka s veľkým C-, tvora hodným tohto označenia.

Problém je, že spočiatku takého cestovateľova jeho potulky bavia. To je logické, inak by to nebol cestovateľ. Je to pre neho zaujímavé, byť stále na iných miestach a čo je ešte dôležitejšie, v rôznych telách. Tých úbohých foriem plných špiny a hlúposti pochádzajúcich z totálnej nevedomosti, ktorá je bránou k životu zvieraťa.

Cestovateľ to tak však spočiatku nevníma, pretože nášmu cestovateľovi je po každom výlete vymazaná pamäť. A to je práve ten háčik. Nič moc mu z tých všetkých končín, čo precestuje, nezostane. Ale jeho pôvodné zastreté vedomie, zasadené do stroja z hmoty-tela, to všetko vníma, ako sen, ktorému verí. Sen má ale moc meniť. Vonkajšia pamäť je potlačená, ale vnútorná tu je. Kto môže zabrániť snu, aby prešiel do druhého? Život za životom, návštevou za návštevou spiaca duša prežíva svoje sny. Ale navonok, žiadne fotky ani suveníry. Vlastne … nejaké áno! Hovorí sa im karmické reakcie. Môžeme ich pokojne nazvať, karmickou výslužkou. Cestovateľ dostane za svoju prezentáciu svoj diel. Výslužku, ktorú dostane, si musí vziať, či už chce alebo nie, na ďalšie miesto svojho putovania. Jeho výslužka sa stále zväčuje s dĺžkou a počtom ciest, ktoré vykonáva. Sú to semená, ktoré spočiatku nič nevážia, až kým nezačnú klíčiť. Niektoré klíčia pomaly, iné vyklíčia veľmi rýchlo a začnú dávať plody, mnohokrát kyslé. Všetko čo cestovateľ urobí, monitoruje totiž Hlavný Hospodár. Je dokonalý a všemocný, preto nemôže dôjsť k omylu. Všetky svety sú Jeho časťou. Časti Jeho tela. A všetky bytosti sú bunkami tohto Tela. Tela Boha, Najvyššieho Pána všetkých svetov. Mikrokozmos je súčasťou makrokozmu. Všetko je symbol, spätosť s Najvyšším Pánom.

Špirála, do ktorej sa zatáča reťazec DNA, napodobňuje skrutku, ktorú opisujú planéty okolo slnka putujúceho okolo vesmírneho stredu. Symbolom je vesmír zhodný s atómom, ktorý je sám pre seba vesmírom.

Symbolom je tiež bunka nášho tela. Aj ona je živá bytosť a rovnako tak ako sme my, aj ona môže byť svojhlavá, začať sa správať nezávisle. Zrazu sa zvrhne, mysliac si ako blázon, že ona je tým telom, že má rovnakú moc ako telo. Nechápe, že ona je len služobník, že si užíva skrze pôžitok Absolútneho tela. Ak sa začne naša bunka správať ako by ona sama bola úplným telom a nie len malou bunkou, je to u nás nazývané rakovinou, pretože naše vedomie nie je schopné ovládať zvlášť každú svoju bunku. Absolútne vedomie však áno. Cíti s každou bunkou. Vidí myšlienky a túžby každej bunky. Chorá bunka, ako šialená iskra je ihneď oddelená od Ohňa. Je umiestnená do špeciálneho sveta-blázninca, kde je uspaná, aby po tom čo zabudne svoju pôvodnú podstatu, sa stala cestovateľom, neustále putujúcim meniacim sa svetom, ktorý bol pre ňu vytvorený. Cestuje tak dlho, kým nepocíti únavu. Únava zmení jej túžbu po šialenstve, v túžbu znova sa primknúť k absolútnemu duchovnému Telu. Stať sa opäť fungujúcou súčasťou. Vtedy cestovateľ prestáva byť cestovateľom, prebúdza sa zo snov a nadobúda svoju pôvodnú duchovnú identitu..