Démonkracia

Otroci stavali palác pre panovníka. Boli unavení, zničení a nenávideli otroctvo. Ani tí, ktorí ich bičovali, to už nerobili s takým nadšením. Otroci sa chystali vzbúriť, bolo cítiť nepokoj. Aby predišiel vzbure otrokov, prišiel panovníkov radca s dobrým nápadom.

„Všetci nech sú odteraz slobodní a každý, kto bude chcieť jedlo, pitie, alebo dom, môže si na to zarobiť. Každý, kto prinesie kameň k palácu, dostane zlato a za to si môže kúpiť čokoľvek!“ A otroci nadšení touto slobodou začali otročiť od rána do večera. Niekto nosil aj viac kameňov, len aby mal na jedlo a dom. To, po čom každý túžil.

Panovníkov radca sa volal Kracios a tento nápad bol tak démonicky dobrý, že ho nazvali démonom. Systém, ktorý vymyslel, sa volá demokracia.
Dnes je to krásny systém, ktorý každý miluje. Bohatí otroci systému si môžu kupovať, čo chcú a tí chudobní, čo nedokážu priniesť ani korunu do domu, musia hladovať a živoriť.
„Toto je najlepší systém na zotročenie ľudí!“ povedal mi Kracios.
„Je to lepšie než feudalizmus, lepšie než socializmus a je to lepšie než komunizmus. Tam to bolo príliš obmedzené, príliš očividné a ľudia príliš nespokojní. Je pravda, že nemali slobodu. Pozri, ako sa teraz ľudia naháňajú za bohatstvom a peniazmi, za mocou a slávou a len preto, lebo si myslia, že sú slobodní.“

„Dobre si to vymyslel Kracios.“ povedal som mu „Naozaj mám pocit, že som slobodný, no musím otročiť. Ak chcem peniaze, musím robiť od rána do večera, musím neustále myslieť na to, ako si udržať prácu, musím dávať pozor, aby ma nevyhodili, musím si dávať pozor na splácanie dlhov a na to, aby som nespravil chybu pri platení daní.“
„Áno, je to geniálne, nie?“ usmial sa démon Kracios. „Ľudia vôbec nemajú na nič čas. Ich myseľ je zotročená starosťami a ich telo musí robiť, robiť, robiť, aby mohlo žiť. A to najlepšie ešte len príde. Kto netúži po bohatstve? Myslia si, že čím budú bohatší, tým budú šťastnejší, slobodnejší a hodnotnejší. Úplne sú tým posadnutí, len preto aby mohli žiť. No keď začnú zarábať veľa peňazí, ešte viac ich to zotročí. Budú musieť robiť 24 hodín denne, budú musieť neustále myslieť na obchody, na riadenie svojej firmy, na problémy v podniku a nikdy to neskončí.

Ani v dôchodku. Keď otroci začali celou svojou podstatou robiť na tie nezmyselné blyštiace sa mince, ktoré boli len akýmsi kusom kovu, začal sa točiť okolo nich celý systém. Donášači vody im predávali vodu za peniaze, lekári im poskytovali pomoc za peniaze atď.
A teraz je to dokonalé. Banky určujú ceny a ostatní len otročia pre kusy papieru, ktorý nemá žiadnu hodnotu. Ľudia ťa kvôli tomu aj zabijú, urobia čokoľvek, len aby mali peniaze. A stali sa dokonalými otrokmi systému. Kto nerobí, toho označia za podčloveka, pretože oni robiť musia. Musia, aby mohli žiť.
Je jedno, že svoju prácu nenávidia. Aj otroci neznášali to neustále vláčenie kameňov. Toto je lepšie. Dnes si otroci myslia, že sú slobodní a preto sú ochotní robiť čokoľvek a nikto sa nevzbúri. Nemajú sa proti čomu vzbúriť, pretože sú slobodní. A kto je slobodný sa nemôže vzbúriť, však?“ jeho diabolský úsmev mi hovoril, že sa z toho teší. Bol to démon a bol geniálny.

„Keďže sa ľudia naučili myslieť iba na seba, tak sa začali zaujímať aj o bezpečnosť toho, čo si nazbierali. A tak sú ochotní sa vzdávať čoraz viac svojej slobody, ak im niekto zaručí, že ich peniaze a majetok nikto nezoberie. Ľudia sú kontrolovaní, kamery ich pozorujú na každom kroku, boja sa vzbúriť proti politikom a len preto, aby nestratili aj to málo, čo majú. A postupne stratia aj slobodu. A to preto, lebo sa slobodne vzdajú všetkých svojich právomocí v záujme bezpečnosti.“
„Počul som, že demokracia znamená aj vláda ľudu.“
„He, he, skôr zotročenie ľudu. Ale áno, majú ten pocit. A zotročujú ich nielen peniaze. Časom prišiel aj diktát módy, diktát krásy, diktát imidžu, diktát etiky a morálky. To všetko ľuďom panuje a oni len ticho a s frustráciou prežívajú svoj život. A je to to najlepšie, čo im svet môže dať.“
„Tak toto je teda tá demokracia, svet slobody?“ spýtal som sa ho ešte pre istotu.
„Áno, pozri sa okolo seba a uvidíš ju v celej jej kráse. Nikto nie je šťastný, každý je plný starostí a na vlastný život mu ostáva iba pár okamihov v jeho živote. Dosť na to, aby sa cítil byť slobodný.

Vitaj v demokracii!“

6 Komentárov Pripojiť sa ku konverzácii →


  1. marek

    úžasne napísané, ale je jedno v akom systéme žiješ, všade musíš robiť a odvádzať dane či menej a či viac, inak to už nebude…

    Reply
  2. Nina

    \“ vezeň ktorý si myslí že je slobodný sa nesnaží utiecť\“ to som už niekde počula

    Reply
  3. Martin Červenka

    demokracia – je slovo z gréčtiny, kde demos znamená ľud a kratos sila, moc. Takže je to skôr moc ľudu než nejaký démon Kracios

    Reply
  4. Marcy

    Martin..Tady nejde o to, co to slovo znamená ani jestli byl nějaký démon nebo tak..jde o to co vlastně ta úžasná \“demokracie\“ kde všichni můžou mít svůj názor a jsou \“svobodní\“ je..Hodně úžasný článek 🙂

    Reply
  5. Myrthu Namarutu

    a čo bude následovať teraz,keď demokracia padla,budeme vedieť aj slobodne žiť,alebo radšej rýchlo prijmeme názori a pohľady druhých?

    Reply
  6. …DĚKUJU…

    Reply

Pridaj komentár