Dharma

Dharma tvorí základ filozofií a náboženstiev. Kto žije v súlade s dharmou, dosiahne mókšu alebo nirvánu – vyslobodenie z kolotoča reinkarnácií…

Dharma (v sanskrite धर्म) je v indickom myslení prirodzený zákon, povinnosť, vytýčená cesta.

Dharma tvorí základ filozofií a náboženstiev, ktoré vznikli v Indii: hinduizmus, budhizmus, džinizmus a sikhizmus. Kto žije v súlade s dharmou, dosiahne mókšu alebo nirvánu – vyslobodenie z kolotoča reinkarnácií.

 

Slovo dharma etymologicky pochádza z koreňa “dhar” ( niesť, udržiavať, podopierať ). V tradičnej Védskej spoločnosti dharma znamenala viacero vecí. Védsky rituál, etický princíp, kastovné pravidlá a súkromné a trestné právo.

 

Najobecnejší význam spočíva na dvoch ideáloch :

 

Spoločenský život by mal byť štrukturovaný a regulovaný pomocou kást (varien) : 

brahmána – hlava spoločnosti – myslitelia, duchovne vyspelí jednotlivci ;

kšatrija – ruky spoločnosti – výkonná moc, panovníci, vojaci ;

vaišja – trup spoločnosti – hospodári, remeselníci, priemysel ;

šúdra – nohy spoločnosti – slúžia vyšším trom kastám

 

Individuálny život vrámci kasty by mal dodržiavať ašrámy – postupné kroky, etapy k naplneniu duchovného života :

brahmačarí študent, vzdeláva sa v náuke o sebarealizácii ;

grihasta – rodinný život, dosahuje hospodárske ciele ;

vannáprastha – život v ústraní ;

sannjasín – vzdanie sa pripútanosti ku všetkému hmotnému.

 

Tento systém 4 varien a 4 ašrámov sa nazýva Varnashrama dharma. Počas štádia grihasta, človek sleduje ďalšie 4 ciele, a to, Káma – zmyslový pôžitok, Artha – svetské ciele a pokrok, Dharma – dodržiavanie pravidiel a Mókša – oslobodenie sa od hmotného života. Mokšu začína človek najviac vyhľadávať na konci ašrámu grihasta, keď odchádza do ústrania.

Dharma sprevádza človeka celým životom. Dá sa povedať, že  je v pozadí, a pomocou nej človek plánuje a uskutočňuje všetky styky s vonkajším svetom. S týmto dharmickým pohľadom sa zameriava na to, čo je správne a vyhýba sa tomu, čo je zlé.

” Skutočne, to, čo je v súlade s dharmou je pravdivé.
Preto o tom, kto vraví pravdu, sa hovorí  ’vraví dharmu,’
alebo o tom, kto vraví dharmu  ’hovorí Pravdu.’
V skutku, obe veci sú tým istým.“
(Brh. Upanišáda, 1.4.14)

 

Ďalší význam dharmy je “prirodzená povaha vecí”. Všetko má svoju esenciálnu charakteristiku. Charakteristika chilly papričky je, že je štipľavá, to je jej dharma. Dharma cukru je, že je sladký a dharma vody je, že je mokrá.

Čo je potom dharma ľudskej duše? 

Keď je duša zajatá v materiálnej prírode, privlastní si veľa mylných dhariem, lebo sa stotožňuje so svojím telom, telesným poňatím. Niekto, kto sa narodí v hindskej rodine si povie, že je Ind, niekto v moslimskej, a myslí si, že je moslim a niekto v kresťanskej, a prehlasuje, že je kresťan, atď. Skutočná identita ale spočíva v aham brahmasmi : “Ja som brahman”. Som večná duša. Keď sa dostaneme na túto rovinu duchovného chápania, naša esenciálna charakteristika, dharma, sa nám vyjasní.

Ako je vysvetlené tu – sa vai pumsam paro dharmo yato bhaktir adhokshaje

( Śrímad Bhagavatam. 1.2.6 )

„Najvyššia dharma duše je bhakti , oddaná služba Najvyššej Božskej Osobnosti.“

 

To je naša prirodzená vlastnosť. Každý je už teraz oddaným – oddaný svojej krajine, spoločnosti, rodine, manželke, manželovi, deťom, svojim zmyslom, a pod. Nikto nemôže tvrdiť, že NIKOMU neslúži. Každý musí slúžiť, lebo to je naša dharma. Takže oddane a s láskou niekomu slúžiť je pre nás to najprirodzenejšie a charakteristické pre našu dušu. Milujeme a oddávame sa toľkým veciam, ale nie Bohu. Práve preto nemôžme prežívať skutočné trvalé šťastie. Až keď nasmerujeme našu lásku a priazeň k správnemu objektu, až potom môžeme byť šťastní.

V skutočnosti každý slúži Bohu istým spôsobom, dokonca aj tí, ktorí nechcú. Tí, ktorí o Ňom nič nevedia a neveria v Jeho existenciu, slúžia mayi – ilúzii, a hmotnej energii, ktorá je Jeho oddelenou energiou. Ide o to, či mu budeme slúžiť priamo a úprimne, alebo nepriamo a v nevedomosti. Výber je len na nás.

Keď berieme slovo dharma vo význame “náboženstvo”, tak predchádzajúci citát zo Śrímad Bhagavatamu nám jasne naznačuje, že preukazovanie oddanosti Najvyššej Božskej Osobnosti je to najvyššie náboženstvo v pravom slova zmysle. Dávni védski mudrci sa pýtali  : “Aká je najlepšia forma náboženstva, pomocou ktorej sa môže hocikto pozdvihnúť na úroveň duchovnej sebarealizácie?”

Niekto by mohol povedať, že hinduizmus je najlepší, niekto ďalší, že buddhizmus je veľmi dobrý, niekto by mohol doporučiť kresťanstvo, atď. Śrímad Bhagavatam sa o tom ale nevyjadruje v tom zmysle, že obhajuje hinduizmus, kresťanstvo, islam,.. Dáva všeobecný popis najlepšieho náboženstva : “Najlepšie náboženstvo je to, ktoré nám dovoľuje stať sa oddaným Najvyššej Božskej Osobnosti.”

0 Komentárov Pripojiť sa ku konverzácii →


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

nineteen − sixteen =