fbpx

purāny

Purány (v sanskrite पुराण, doslova Staré rozpravy) sú zbierky starých vedomostí, sanatána-dharma, večné poznanie. Svojimi koreňmi siahajú hlboko do minulosti, a najstaršie z nich získali svoju dnešnú podobu až na počiatku nášho letopočtu vďaka význačnému vplyvu sanátana-dharmy na západe. Napriek tisícročiam ostávajú nezmenené .

Purány, ktorých je 18 – predstavujú hlavne historické a filozofické spisy. Purány sú rozdelené na 3 časti podľa gún: 6 Višnu Purán, 6 Brahmá Purán a 6 Šiva Purán.
Upapurány, ktorých je tiež 18 – predstavujú vedľajšie/doplnkové Purány.
Védangy – je ich 6 a sú to tzv. údy Véd – rozdelené a nazvané: Šikša (písma o výslovnosti), Čanda (o poézií), Nirukta (o etymológií a lexikológií), Vjákárana (o gramatike), Kalpa (o metódach obradov), a Džjotiša (o astronómií a astrológií).
Agamy – príručky pre posvätné uctievania a ďalšie šástry, ktoré ustanovujú zákony pre ľudskú spoločnosť.V Šrúti, konkrétne v jednej Upanišáde – v Čandogja Upanišáde (ktorá patrí k Sáma Véde) sa píše, že v Smriti, lepšie povedané v časti Smriti sa nachádza tzv. Piata Véda. Túto Piatu Védu tvoria Itihásy (Rámájana a Mahábhárata – ktorá obsahuje Bhagavad-Gítu) a Purány (ktoré obsahujú Šrímad Bhágavatam).

Bhagavad-Gíta je esenciou a predstavuje základnú podstatu celej Védskej posvätnej literatúry – histórie, filozofie aj teológie. Má 700 veršov a je rozdelená do 18 kapitol. Tvorí 25.- 42. kapitolu Bhismaparvy. Bhismaparva má 5884 veršov a je to šiesta kniha z 18 kníh, ktoré tvoria veľký historický epos Mahábhárata. Tá má 110 000 sanskritských dvojverší, teda 220 000 veršov. K Itihásam okrem Mahábháraty patrí prvý historický epos – Rámájana, ktorá má 24 000 dvojverší, čiže 48 000 veršov a je rozdelená do 7 kníh.
Najhlavnejšou, najhlbšou a najdôležitejšou zo všetkých Purán – je jednou z Višnu Purán a názov má Bhagavata Purána – inak nazývaná aj Šrímad Bhágavatam. Ten tvorí 12 spevov, ktoré sú rozdelené do 335 kapitol a dokopy má 18 000 veršov.
Celá Védska literatúra bola zhrnutá a vysvetlená v diele s názvom Védanta Sútra. Tá má zasa ďalej svoj prirodzený komentár – teda výklad a ešte hlbšie historické a filozofické vysvetlenie, a tým je práve už spomínaný Šrímad Bhágavatam. V celej Védskej literatúre sú 2 diela, ktoré sú tzv. esenciou a úplnou podstatou celej Védskej posvätnej literatúry. Prvou knihou je Bhagavad-Gíta – tá sa popisuje ako stredná škola poznania. Druhou je akoby jej prirodzený, veľmi detailný a hlboký historicko-filozoficko-teologický výklad a rozbor, ktorým je Šrímad-Bhágavatam – ten sa už označuje ako vysoká škola poznania. Najprv je treba si veľmi pozorne a detailne prečítať Bhagavad-Gítu a až potom následne Šrímad Bhágavatam. Už v samotnej Bhagavad-Gíte je zjavené všetko – síce stručne, ale veľmi jasne popísané a hlavne sa človek dozvie súvislosti podstatné a dôležité, a tak principiálne pochopí podstatu a hlavný zmysel toho, čo sa Védska posvätná literatúra snaží odovzdať a vysvetliť rôznymi jej knihami a spismi, rôznymi spôsobmi vysvetlenia, pre rôzny typ ľudí, ktorí sú na rôznom stupni poznania, úrovni chápania súvislostí, duchovného pokroku, ako aj samotnej realizácie.

Zdieľajte článok s vašimi priateľmi

Mohlo by vás zaujímať

29. januára 2019 5 alarmujúcich príčin nefunkčného trávenia a ako sa ich ľahko zbaviť

Keď som začal asi pred 10 rokmi optimalizovať svoju životosprávu, veľmi rýchlo som si uvedomil, že kvalitná...

ČÍTAŤ VIAC
21. marca 2020 Koronavírus alebo karmavírus? Aká je skutočná príčina?

Celá situácia, ktorú spôsobil koronavírus, evokuje až surreálne pocity. Je neuveriteľné, čo sa deje. Po celom...

ČÍTAŤ VIAC
9. júna 2016 6 zásad dobrých vzťahov

Śrīla Rūpa Gosvami, svätec a učenec, ktorý žil v 15. storočí, hovorieval, že na to, aby sme vybudovali...

ČÍTAŤ VIAC

Pin It on Pinterest