Duša

 

Duša – Átma alebo tiež átman (v dévanágarí आत्मा ),

je hinduistický termín označujúci najvnútornejšie Ja jedinca – dušu. Toto slovo je prvýkrát dopodrobna rozoberané v Upanišádach, ktorej základným posolstvom je totožnosť átma a brahmanu, teda kvalitatívna totožnosť individuálnej duše a najvyššej neopísateľnej skutočnosti.

 

“Táto átma je hrádza (most), rozdelovateľ k oddeleniu týchto svetov. Túto hrádzu neprekročia dni a noci, ani starnutie, ani smrť, ani zármutok, ani dobré, ani zlé skutky. Všetky zlá sa od nej odvrátia, lebo tento brahmovský svet je oslobodený od zla. Preto prejdúc cez tento most, slepec sa stane neslepým, zranený nezraneným a trápený netrápeným.” (Čhándógjópanišáda VIII.4.2)

 

Základom je teda poznanie átma  a zistenie, že je v skutku totožné s brahmanom. Tak je možné dosiahnuť oslobodenie , mokšu, z kolobehu životov – samsára. Toto poznanie nie je iba intelektuálne poznanie, ale prežívanie tejto jednoty, ktoré je možné dosiahnuť rôznymi spôsobmi, meditáciou a praktizovaním jógy. V Upanišádach sa dá nájsť aj zmienka o milosti, pomocou ktorej môže človek dojsť k tomuto zisteniu.

Splynutie s Najvyšším, s Jeho energiou popisuje Advaita Vedanta. O to sa snažia hlavne buddhistické školy, splynúť s neosobným Brahmajyoti ( žiarením, ktoré obklopuje Najvyššiu Božskú Osobnosť ). Védy ale na viacerých miestach prehlasujú, že to nie je konečným cieľom, lebo to pre átmu nie je prirodzené. Prirodzenosťou živej bytosti je vykonávať neustále činnosť a slúžiť.

Dvaita Védanta považuje átmu zároveň kvalitatívne totožnú s Brahmanom, lebo individuálna duša je časťou Najvyššej Absolútnej Pravdy, ale kvantitatívne neporovnateľne menšiu časť. Existuje viac individuálnych, večných a nepatrných Ja, ako uvádzajú Upanišády, Bhagavad-Gíta, Védanta sútra. Podľa tohto učenia ostáva individualita večne zachovaná. Átmou – jivatma, sa označuje tá zložka človeka, ktorá prechádza reinkarnáciami.

 

„Tak, ako vtelená duša prechádza v tomto tele z detstva do mladosti a do staroby, prechádza tiež duša v okamihu smrti do iného tela. Múdry človek sa touto zmenou nedá zmiasť.“

(Bhagavad-Gíta 2.13)

 

Podľa Véd sa átma a Paramátma ( Nadduša ) nachádzajú v tele ako dva vtáky na strome. Naša duša – átma si užíva plodov hmotného stvorenia a Paramátma ju pri tom pozoruje. Často sa Paramátma stotožňuje s ľudským svedomím.

Ich vzájomnú interakciu si môžme aspoň mierne priblížiť na analógii s počítačom. Fyzické telo môžeme prirovnať k hardware, subtílne, či astrálne telo k software, falošné ego ( ahankára ) k rozhraniu, dušu – átmu k užívateľovi a Paramátmu k systémovému operátorovi ovládajúcemu sieť ostatných počítačov, teda tiel. Funkčnosť systému je daná stavom tiel. Keď je telo už nepoužiteľné, duša ho opustí a Paramátma jej pridelí ďalšie podľa jej potrieb, túžob a zásluh ( reinkarnácia na základe túžby a karmy ).

 

„..som Naddušou sídliacou v srdci všetkých živých bytostí. Som počiatkom, stredom i koncom všetkých tvorov.“

( Krišna v Bhagavad-Gíte 10.20 )

 

Syntézou advaity a dvaity je acintya bhedabheda tattva – náuka o nepochopiteľnej odlišnosti a totožnosti Najvyššej Božskej Osobnosti, ktorú učil Śrí Caitanya Maháprabhu. Totožnosť sa chápe ako kvalitatívna totožnosť, nie kvantitatívna.

Všetky duše sú neoddeliteľné čiastočky Najvyššej Božskej Osoby a ich prirodzenou dharmou je mu láskyplne slúžiť. To sa nazýva bhakti-yoga a je to dokonalosťou existencie. Po dosiahnutí tohto stavu sa po opustení hmotného tela duša – átman dostane do duchovného sveta, z kadiaľ sa už nikdy nevracia.

 

 

Definícia duše v Bhagavad-Gíte

 

 Najvyššia Božská Osobnosť – Śrī Kṛṣṇa vyhlasuje o duši v Bhagavad-gīte – v časti 2. kapitoly, verše 11 – 30; toto:

 

2.11:

 

śrī-bhagavān uvāca

aśocyān anvaśocas tvaṁ

prajñā-vādāṁś ca bhāṣase

gatāsūn agatāsūṁś ca

nānuśocanti paṇḍitāḥ

 

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: Zatiaľ, čo prednášaš učené slová, nariekaš nad niečím, čo nie je hodné zármutku. Múdri nesmútia ani nad živými, ani nad mŕtvymi.

 

 

2.12:

 

na tv evāhaṁ jātu nāsaṁ

na tvaṁ neme janādhipāḥ

na caiva na bhaviṣyāmaḥ

sarve vayam ataḥ param

 

Nikdy sa veru nestalo, že by nebolo Mňa, teba či týchto kráľov; a ani v budúcnosti nikto z nás neprestane existovať.

 

 

2.13:

 

dehino ‘smin yathā dehe

kaumāraṁ yauvanaṁ jarā

tathā dehāntara-prāptir

dhīras tatra na muhyati

 

Tak, ako vtelená duša prechádza v tomto tele z detstva do mladosti a do staroby, prechádza tiež duša v okamihu smrti do iného tela. Múdry človek sa touto zmenou nedá zmiasť.

 

 

2.14:

 

mātrā-sparśās tu kaunteya

śītoṣṇa-sukha-duḥkha-dāḥ

āgamāpāyino ‘nityās

tāṁs titikṣasva bhārata

 

Ó, syn Kuntī, krátkodobé radosti a bolesti prichádzajú a odchádzajú ako leto a zima. Pochádzajú zo zmyslových vnemov, ó, potomok Bharatov, a človek sa musí naučiť znášať ich a nenechať sa nimi rozrušovať.

 

 

2.15:  

 

yaṁ hi na vyathayanty ete

puruṣaṁ puruṣarṣabha

sama-duḥkha-sukhaṁ dhīraṁ

so ‘mṛtatvāya kalpate

 

Ó, najlepší z mužov, Arjuna, ten, koho nerozruší ani radosť, ani bolesť a kto za každých okolností zostáva pokojný, je nepochybne hodný oslobodenia.

 

 

2.16:

 

nāsato vidyate bhāvo

nābhāvo vidyate sataḥ

ubhayor api dṛṣṭo ‘ntas

tv anayos tattva-darśibhiḥ

 

Tí, ktorí vidia pravdu, dospeli k záveru, že to, čo je iluzórne (hmotné telo), je pominuteľné, a to, čo je večné (duša), sa nemení. K tomuto záveru dospeli, keď študovali povahu jedného i druhého.

 

 

2.17:  

 

avināśi tu tad viddhi

yena sarvam idaṁ tatam

vināśam avyayasyāsya

na kaścit kartum arhati

 

Vedz, že to, čo preniká celým telom, je nezničiteľné. Nikto nemôže zničiť nehynúcu dušu.

 

 

2.18:

 

antavanta ime dehā

nityasyoktāḥ śarīriṇaḥ

anāśino ‘prameyasya

tasmād yudhyasva bhārata

 

Hmotné telo tejto nezničiteľnej, nezmerateľnej a večnej živej bytosti istotne pominie, preto bojuj, ó, potomok Bharatov.

 

 

2.19:  

 

ya enaṁ vetti hantāraṁ

yaś cainaṁ manyate hatam

ubhau tau na vijānīto

nāyaṁ hanti na hanyate

 

Nevedomý je ten, kto si myslí, že živá bytosť môže zabiť alebo byť zabitá. Kto dosiahol poznanie, vie, že duša ani nezabíja, ani nemôže byť zabitá.

 

 

2.20: 

 

na jāyate mriyate vā kadācin

nāyaṁ bhūtvā bhavitā vā na bhūyaḥ

ajo nityaḥ śāśvato ‘yaṁ purāṇo

na hanyate hanyamāne śarīre

 

Duša sa nerodí, ani nikdy neumiera. Nikdy nevznikla, nikdy nevzniká a ani nikdy nevznikne. Je nezrodená, večná, trvalá a pôvodná. Nezahynie, keď je telo zabité.

 

 

2.21:

 

vedāvināśinaṁ nityaṁ

ya enam ajam avyayam

kathaṁ sa puruṣaḥ pārtha

kaṁ ghātayati hanti kam

 

Ó, Pārtha, ako môže človek, ktorý vie, že duša je nezničiteľná, nezrodená, večná a nemenná, niekoho zabiť alebo dať niekoho zabiť?

 

 

2.22:

 

vāsāṁsi jīrṇāni yathā vihāya

navāni gṛhṇāti naro ‘parāṇi

tathā śarīrāṇi vihāya jīrṇāny

anyāni saṁyāti navāni dehī

 

Ako si človek oblieka nové šaty a odkladá staré, tak aj duša prijíma nové hmotné telá a odkladá staré a neužitočné.

 

 

2.23:

 

nainaṁ chindanti śastrāṇi

nainaṁ dahati pāvakaḥ

na cainaṁ kledayanty āpo

na śoṣayati mārutaḥ

 

Dušu nikdy nemožno žiadnou zbraňou rozťať na kúsky, spáliť ohňom, premočiť vodou či vysušiť vetrom.

 

 

2.24:

 

acchedyo ‘yam adāhyo ‘yam

akledyo ‘śoṣya eva ca

nityaḥ sarva-gataḥ sthāṇur

acalo ‘yaṁ sanātanaḥ

 

Individuálna duša je nezničiteľná, nerozpustná a nemožno ju ani spáliť, ani vysušiť. Je trvalá, všadeprítomná, nemenná, nehybná a večne rovnaká.

 

 

2.25: 

 

avyakto ‘yam acintyo ‘yam

avikāryo ‘yam ucyate

tasmād evaṁ viditvainaṁ

nānuśocitum arhasi

 

Vraví sa, že duša je neviditeľná, nepredstaviteľná a nemenná. Keď to všetko vieš, nemal by si bedákať nad telom.

 

 

2.26:

 

atha cainaṁ nitya-jātaṁ

nityaṁ vā manyase mṛtam

tathāpi tvaṁ mahā-bāho

nainaṁ śocitum arhasi

 

Ak si však myslíš, že duša (alebo príznaky života) sa zakaždým rodí a potom navždy umiera, ani tak nemáš žiadny dôvod žialiť, ó, bojovník mocných paží.

 

 

2.27: 

 

jātasya hi dhruvo mṛtyur

dhruvaṁ janma mṛtasya ca

tasmād aparihārye ‘rthe

na tvaṁ śocitum arhasi

 

Pre toho, kto sa narodil, je smrť celkom istá a ten, kto zomrel, sa celkom iste narodí. Preto by si nemal bedákať pri plnení svojej nevyhnutnej povinnosti.

 

 

2.28: 

 

avyaktādīni bhūtāni

vyakta-madhyāni bhārata

avyakta-nidhanāny eva

tatra kā paridevanā

 

Všetky stvorené bytosti sú na počiatku neprejavené, v prechodnom štádiu sú prejavené a po zničení opäť neprejavené. Prečo teda nariekať, ó, potomok Bharatov?

 

 

2.29:

 

āścarya-vat paśyati kaścid enam

āścarya-vad vadati tathaiva cānyaḥ

āścarya-vac cainam anyaḥ śṛṇoti

śrutvāpy enaṁ veda na caiva kaścit

 

Niektorí sa na dušu pozerajú ako na zázračnú, iní o nej hovoria ako o zázračnej a ďalší o nej počujú ako o zázračnej. Pritom niektorí, hoci o nej počuli, nedokážu ju pochopiť vôbec.

 

 

2.30: 

 

dehī nityam avadhyo ‘yaṁ

dehe sarvasya bhārata

tasmāt sarvāṇi bhūtāni

na tvaṁ śocitum arhasi

 

Ó, potomok Bharatov, duša, ktorá pretrváva v tele, je večná a nikdy nemôže byť zabitá. Preto za žiadnym tvorom nemusíš smútiť.

 

 

4.35:

 

yaj jñātvā na punar moham

evaṁ yāsyasi pāṇḍava

yena bhūtāny aśeṣāṇi

drakṣyasy ātmany atho mayi

 

A keď takto spoznáš pravdu, neupadneš znovu do klamu. Pomocou tohoto poznania zistíš, že všetky živé bytosti nie sú ničím iným než časťami Najvyššieho, alebo inými slovami, že sú Moje.

 

 

7.5:

 

apareyam itas tv anyāṁ

prakṛtiṁ viddhi me parām

jīva-bhūtāṁ mahā-bāho

yayedaṁ dhāryate jagat

 

Ale vedz, ó, bojovník mocných paží, že okrem tejto nižšej energie mám ešte inú, vyššiu energiu, zahŕňajúcu živé bytosti, ktoré vykorisťujú zdroje hmotnej prírody.

 

 

8.3:

 

śrī-bhagavān uvāca

akṣaraṁ brahma paramaṁ

svabhāvo ‘dhyātmam ucyate

bhūta-bhāvodbhava-karo

visargaḥ karma-saṁjñitaḥ

 

Kṛṣṇa, Najvyšší Pán, riekol: Nezničiteľná, transcendentálna živá bytosť sa nazýva Brahman a jej večná podstata sa nazýva adhyātma, vlastné ja. Činnosť, ktorá prispieva k vytváraniu hmotných tiel živých bytostí sa nazýva karma, plodonosná činnosť.

 

 

13.28:

 

samaṁ sarveṣu bhūteṣu

tiṣṭhantaṁ parameśvaram

vinaśyatsv avinaśyantaṁ

yaḥ paśyati sa paśyati

 

Ten, kto vidí, že individuálnu dušu sprevádza vo všetkých telách Nadduša, a chápe, že ani duša, ani Nadduša, nemôžu zaniknúť spolu so zánikom tela, ten vpravde vidí. 

 

 

15.7:

 

mamaivāṁśo jīva-loke

jīva-bhūtaḥ sanātanaḥ

manaḥ-ṣaṣṭhānīndriyāṇi

prakṛti-sthāni karṣati

 

Živé bytosti v tomto podmienenom svete sú Mojimi večnými fragmentárnymi čiastočkami. Žijúc podmieneným životom, ťažko bojujú so šiestimi zmyslami, vrátane mysle.

 

 

Ochutnávka a rozbor jedného verša z Bhagavad-Gíty – Bg 2.17 – aj s výkladom:

 

avināśi tu tad viddhi

yena sarvam idaṁ tatam

vināśam avyayasyāsya

na kaścit kartum arhati

 

avináśi – nezničiteľné; tu – ale; tat – to; viddhi – vedz; yena – kým; sarvam – celé telo; idam – toto; tatam – prenikajúce; vináśam – zničenie; avyayasya – nehynúca; asya – toto; na kaścit – nikto; kartum – urobiť;arhati – schopný.

 

Vedz, že to, čo preniká celým telom, je nezničiteľné. Nikto nemôže zničiť nehynúcu dušu.

 

VÝZNAM: V tomto verši je ešte podrobnejšie vysvetlená skutočná povaha duše, sídliacej v tele každej živej bytosti. Každý môže pochopiť, že vedomie prestupuje celé telo. Každý si je vedomý bolestí a pôžitkov celého tela alebo niektorej jeho časti. Naše vedomie je však rozšírené iba v našom tele, a tak radosti a bolesti nášho tela nie sú iným známe. Každé telo je schránkou individuálnej duše a príznaky jej prítomnosti vnímame ako individuálne vedomie. Vo Śvetāśvatara Upaniṣade (5.9) sú rozmery duše prirovnané k desaťtisícine končeka vlasu:

 

bālāgra-śata-bhāgasya

śatadhā kalpitasya ca

bhāgo jīvaḥ sa vijñeyaḥ

sa cānantyāya kalpate

 

 „Keď sa konček vlasu rozdelí na sto dielikov a každý z nich na ďalších sto, potom každý tento dielik predstavuje veľkosť duše.“ Podobný opis sa nachádza aj v Caitanya Caritamrite (Madya 19.140):

 

keśāgra-śata-bhāgasya

śatāṁśaḥ sādṛśātmakaḥ

jīvaḥ sūkṣma-svarūpo ‘yaṁ

saṅkhyātīto hi cit-kaṇaḥ

 

 „Je nespočetne veľa duchovných atómov, ktoré svojou veľkosťou predstavujú desaťtisícinu končeka vlasu.“

 

Individuálna duša je teda duchovný atóm menší než hmotné atómy a ich počet je nesmierny. Táto veľmi malá duchovná iskra je základnou podstatou hmotného tela a jej vplyv preniká celým telom, tak, ako sa po celom tele šíria účinky lieku. Existenciu duše pociťujeme vo forme vedomia a to je dôkaz toho, že duša je v tele. Každý laik vie, že hmotné telo je bez vedomia mŕtve a že toto vedomie sa nedá oživiť alebo obnoviť žiadnym hmotným zásahom. Preto vedomie nevzniká vzájomným pôsobením akýchsi hmotných zlúčenín, ale prítomnosťou duše. V Muṇḍaka Upaniṣade (3.1.9) sa tiež opisuje veľkosť nepatrnej duše:

 

eṣo ‘ṇur ātmā cetasā veditavyo

yasmin prāṇaḥ pañcadhā saṁviveśa

prāṇaiś cittaṁ sarvam otaṁ prajānāṁ

yasmin viśuddhe vibhavaty eṣa ātmā

 

 „Duša má rozmer atómu, ale môže byť postrehnuteľná dokonalou inteligenciou. Pohybuje sa v piatich druhoch vzduchu (prāṇa, apāna, vyāna, samāna a udāna). Duša je umiestnená v srdci a šíri svoju energiu po celom tele. Keď je od týchto piatich druhov hmotného vzduchu očistená, odhalí svoju duchovnú silu.“

 

Účelom haṭha-yogy je pomocou rôznych pozícií tela ovládnuť päť druhov vzduchu, ktoré dušu obklopujú. Zmyslom týchto cvičení nie je hmotný zisk, ale vyslobodenie nepatrnej duše zo spleti hmotnej atmosféry. Povaha nepatrnej duše je opísaná vo všetkých védskych písmách a jej prítomnosť môže na základe praktickej skúsenosti pocítiť každý rozumný človek.

Podľa Muṇḍaka Upaniṣady je nepatrná duša umiestnená v srdci každej živej bytosti a jej vplyv sa šíri po celom tele. No vzhľadom k tomu, že veľkosť nepatrnej duše sa vymyká vnímaniu materialistických vedcov, niektorí z nich naivne tvrdia, že duša nejestvuje. Nepatrná individuálna duša nesporne sídli v srdci každej živej bytosti spolu s Naddušou a vydáva odtiaľ všetku energiu, ktorú telo potrebuje. Krvinky, ktoré z pľúc rozvádzajú kyslík do celého tela, získavajú svoju energiu od duše. Keď duša opustí telo, krv prestane plniť svoju funkciu a jej kolobeh v tele sa zastaví. Moderná medicína síce pripisuje červeným krvinkám dôležitosť, ale nie je schopná dospieť k záveru, že zdrojom všetkej energie v tele je duša. Uznáva však, že srdce je sídlom všetkých energií v tele.

Tieto nepatrné častice duchovného celku sa prirovnávajú k molekulám slnečnej žiary. Slnečná žiara obsahuje nespočetne veľa molekúl. Podobne sú nepatrnými časticami Najvyššieho Pána duchovné iskry, ktoré tvoria Jeho žiaru. Volajú sa prabhā, lebo patria do vyššej Pánovej energie. Z hľadiska vedskeho poznania a ani z hľadiska modernej vedy teda nemožno vylúčiť existenciu duše v tele. Dokonalý opis vedy o duši však podáva samotný Boh v Bhagavad-gīte.

 

 

0 Komentárov Pripojiť sa ku konverzácii →


Pridaj komentár