Impersonálna špekulácia

V našej tradícii máme jednu zo základných mantier : 

 

nama om vishnu-padaya krishna-preshthaya bhu-tale

srimate bhaktivedanta-svamin iti namine

namas te saraswate deve gaura-vani-pracarine

nirvishesha-shunyavadi-pashchatya-desha-tarine

 

S úctou sa klaniam Jeho Božskej milosti A.Č. Bhaktivédantovi Swamimu Prabhupádovi, ktorý je veľmi drahý Pánovi Krišnovi, pretože prijal útočisko pri Jeho lotosových nohách. S úctou sa klaniam Vám, ó duchovný učiteľ, služobník Sarasvatího Gosvámího. Láskavo kážete posolstvo Pána Čajtanji, a tak oslobodzujete západné krajiny od impersonalismu a voidismu.

 

Čo to znamená, že západné krajiny sú plné voidismu a impersonalismu? Šríla Prabhupáda raz novinárom na otázku: „Prečo ste prišli do našej krajiny?“ odpovedal: „Prišiel som vás učiť to, čo ste zabudli.“

„Čo máte na mysli?“ Pýtali sa novinári.

„Prišiel som vás učiť o Bohu.“

Poslaním Šrílu Prabhupádu bolo obnoviť u ľudí vedomie Boha a dať celému západnému svetu jedinečnú príležitosť – spoznať Krišnu v Jeho najdôvernejších zábavách. K vytvoreniu atmosféry vhodnej na rozvíjanie vedomia Boha je nutné najprv odstrániť prekážky, ktoré sa môžu vyskytnúť. A jednou z najväčších prekážok je impersonalistická filozofia, ktorá sa snaží jemným spôsobom Boha ignorovať a zapierať. Tých , čo odopierajú Bohu osobné vlastnosti a hovoria, že Najvyšší je čosi neosobné, neurčité, nepostihnutelné, nazývame impersonalistami a máyávádskými filozofmi.

 

Impersonalismus: Suhotra Svámí

Impersonalisti tvrdia, že realita je neosobná, a že Boh neexistuje a nemá žiadne energie. Špekulujú o tom, že všetko je akási indiferentná jednota. Tá jednota, ktorú oni vidia, je ich vlastné ego. Som to ja. Takže inými slovami, ich záver je, ja som Boh. K tomu chcú v podstate dospieť a preto vzniká aj takáto „ezoterická“ pseudofilozofia. Predstavujú si, že úrovne vesmíru idú vyššie a vyššie a na konci zostáva len myšlienka. Čistá, nevtelená a s ničím nespojená myšlienka. Už nie je ten, kto by myslel, už je len myšlienka. Ak teda nejakým spôsobom dokážeme ísť vyššie a vyššie a docieliť tú čistú myšlienku, tak potom je to naša myšlienka. A my sa s tým staneme zajedno, potom my sme Boh a všetko vo vesmíre sa otáča okolo nás. To je klasické májávádské poňatie špekulantov, ktoré nájdeme po celom svete (v Indii aj na západe) a tento ich nezmyselný záver je tiež dôvodom, prečo sa im impersonalismus tak zapáčil.

Tí, ktorí nemajú radi špecifické odpovede v duchovnom živote, hovoria: „Prečo dávate Bohu meno? Prečo hovoríte, že zostáva na jednom mieste? Prečo hovoríte, že vyzerá tak alebo tak? “ Tvrdí:“ Nie, Boh je všetko. Boh si ty a Boh som ja. „To sú závery a tendencie v mysliach impersonalistov. Ignorovať alebo dokonca vygumovať všetky detaily, všetky kvality a vlastnosti Boha, pretože ich nepoznajú, alebo nechcú poznať. Chcú nakresliť svoju vlastnú tvár a napísať svoje vlastné meno – áno, tu je Boh, ja.

Naša Bhagavat tattva filozofia zabraňuje tomuto zmätenému uvažovaniu. Žiadne možnosti nie sú, je to On, pretože to je Krišna. On je prekrásna, modrá, všepritahujúca mužská osoba Narayána – večne mladý a večne sa sladko smeje smerom k Jeho oddaným, ktorí sú plní lásky a On im tak dáva šťastný život. Všetko o čo oddaný žiada, je možnosť slúžiť Krišnovi, uspokojiť Ho a vidieť, že je spokojný. To je život s vedomím Krišnu.

 

Voidismus (Sunyavada, Budhizmus) – moderný ale pokrivený

 

Prabhupáda, Prednáška, Bombay, 31. marca, 1974

 

Voidismus je prospešný, aspoň do tej miery, že je nástrojom ako sa odpútať od materiálnych túžob a bezcieľneho užívania si hmotných zmyslových vnemov a objektov. Keď máme aj tú najmenšiu túžbu si materiálne užívať, musíme sa znova narodiť. Oni (materialisti) to ale nenasledujú. Keby sa nezabíjali zvieratá a nerobilo toľko nezmyselných aktivít, potom by nasledovali Buddhu, ktorý to hlásal. Bol by to krok vpred. Ale oni idú inam. Na Buddhu sa už dávno zabudlo. Robia nezmysly, aj keď by nemali nič robiť, alebo robiť len minimálne. A tiež hovoria nezmysly, aj keď by nemali vôbec hovoriť, alebo hovoriť len minimálne. A navyše títo takzvaní moderní buddhisti, sú radoví asfaltoví cowboys kráčajúci po hlavnej triede ktoréhokoľvek veľkomesta, štvrte alebo dediny, alebo teatrálni predstavitelia svetových veľmocí alebo malomocí, urážajú Budhu a urážajú iné inkarnácie Najvyššieho Pána a oddaných Krišnu, Višnu či Budhu, tým že všetci spoločne a jednohlasne hovoria jednu vec: „Všetko je jedno.“ To je zaklínacia formula moderného sunyavadiho.

Sunya znamená nula a vada znamená vedieť. Nepoznajú nič iné ako nulu, nič. „Nakoniec nemá nič zmysel.“ Aj keď vezmete len tento výrok samotný, tak ten skutočne nemá zmysel. Ale oni takto hovoria. To im stále beží v pozadí myslenia. Po toľko životov robili hrozné hriešne činnosti, preto pre nich nemá nič zmysel. A preto spochybňujú, relativizujú a umelo dávajú všetko na nejakú vymyslenú rovnakú rovinu v mene rovnoprávnosti, mieru, bratstva, humanizmu a demokracie. Podľa nich nikto nie je lepší, nikto nie je horší, jednoducho utópia. Takto berú pôdu pod nohami aj bežnému normálnemu ťažko pracujúcemu človeku, alebo materiálnemu moralistovi, tým že spochybňujú aj tie najzákladnejšie rozlišovacie schopnosti zdravej inteligencie. Tým páchajú najväčšie zlo miesto ahimsy (nenásilia) a prispievajú k pekelnej situácii propagáciou povrchného zjednotenia miesto skutočného ničnerobenia, sunyavady.

 

Vedomie Krišnu

„To je tiež nálada alebo zámer všetkých planetárnych vládcov vo vesmíre. „Obchádzajme Pána a slúžme Mu v našich postaveniach ako vodcovia planét a tak Ho uspokojme. Kiež by sme mohli niekedy vidieť, že je s nami spokojný. “ Nie je ľahké vidieť Pána, ale On sa čas od času zjaví vo vesmíre vo svojich rôznych podobách avatárov a potom Ho niektorí môžu vidieť priamo a to je ich životným cieľom. Jednoducho vidieť Pána, vidieť Jeho zábavy a byť požehnaní tým, že je s nimi spokojný. To je vedomie Krišnu. To by mala byť teda snaha všetkých jeho oddaných (jogínov). To je pravá služba duše a to je personalismus.

Mali by sme vedieť, že vidieť a robiť všetko neosobné a nejasne definovateľné sú prirodzené sklony mysle, ktorá si vytvára priestor pre svoju vlastnú špekuláciu. To sú tendencie ateizmu. Májávádská filozofia je zakukleným ateizmom a prezlečeným teizmom zároveň. Vedomie Krišnu je veľmi špecifické a je jasne definované. Každý má svoju príslušnú úlohu alebo funkciu, ktorá je definovaná, ale zmyslom toho nie je držať nás v nejakom väzení a obmedzovať nás. Zmyslom je nájsť špecifické miesto v službe Pánovi, a má svoje určité špecifiká, túžby a vlastnosti. Preto tiež existujú určité konkrétne možnosti, ako k Nemu pristúpiť a určitý spôsob ako Ho dosiahnuť.

Aby sme Mu mohli slúžiť, musíme odhaliť a prijať svoju správnu pozíciu a prijať identitu služobníka. Nemali by sme si sami vyšpekulovat nejakú svoju vymyslenú identitu (ktorá vyhovuje neovládnutej mysli). Urobiť seba samého centrom všetkého, to je opäť máyávádská filozofia.