Inteligentný dizajn – revolúcia proti Darvinovej evolučnej teórii

„Naše gymnáziá patria medzi najhoršie platených umelcov vo svete – obzvlášť v matematike a vo vede. Na hodinách biológie sa obhajuje protipriemyslová propaganda v rámci globálneho nadšenia a vplyv DDT na škrupinky vajíčok orlov a medzitým nám rozprávajú príbehy o náhodnom vývoji od prvotnej polievky po Britney Spears. Učitelia popierajú, že evolúcia má nejaký plán a zámer a vytvárajú materialistické povery, ktoré vyvracajú samé seba. Týmto tiež nepriamo vylučujú, že ich vlastné myslenie bolo vytvorené s určitým zámerom a vďaka nejakému plánu.“

(George Gilder v článku Hnutie inteligentného dizajnu, časopis Wired, s. 155).

 

Darwinistická materialistická dogma stojí na pokraji rovnakej revolúcie, pred ktorú bola postavená Newtonovská fyzika pred sto rokmi. Podobne ako fyzici zistili, že atóm nie je časticou hmoty, za ktorú ho Newton považoval, ale záhadná kvantová oblasť, ktorá je dostupná len cez matematiku, rovnako tak biológovia prichádzajú k záveru, že bunka nie je len hruda protoplazmy, ako tomu veril Charles Darwin. Je to komplexná informácia – komplexný spracovávací stroj, ktorý sa skladá z desiatok tisíc proteínov usporiadaných nádherným spôsobom podľa zložitých algoritmov komunikácie a syntézy. Ľudské telo obsahuje približne 60 biliónov buniek. Každá z týchto buniek uchováva informáciu v kódoch DNA, spracováva ich a replikuje ich do troch rôznych podôb RNA a tisícky podporných enzýmov a rovnomerne zásobuje systém energiou a utesňuje ju do polopriepustných fosfolipidových membrán. Je to proces, ktorý je podriadený matematickej teórii informácie, ktorá ukazuje, že dokonca ani mutácie, ktoré prebiehajú v bunkách gigahertzovou rýchlosťou Intelu a sú triedené rýchlosťou vyhľadávača Google, nemôžu vytvoriť tak zložitú vláknitú štruktúru a funkciu ľudskej bytosti za tak krátky čas. Prirodzený výber by sa mal vyučovať pre svoju dôležitosť v oblasti prispôsobovania druhov, avšak Darwinistický materializmus je trápnou karikatúrou modernej vedy.

Aká je alternatíva? Inteligentný dizajn kladie správne otázky. Vo svete vedy je však táto alternatíva stále považovaná za nedostačujúcu voči nekompromisným teóriám o ľudskom vedomí alebo veľkom tresku. Teória inteligentného dizajnu začína tým, že uznáva, že všade v prírode je prítomná hierarchická informácia, ktorá predchádza svojmu stelesneniu – myšlienka predchádza hmatateľnej skutočnosti. Jedná sa o opačné poňatie voči tomu, že svet mysle, vrátane samotnej vedy, náhodne vybublal z prapôvodnej polievky a inšpiroval k vytvoreniu všetkých redukcionistických zbytočností dvadsiateho storočia od Marxovho tupého materializmu, až k zastaveniu ekologickej paniky, vrátane Malthusiánskeho strachu pred preľudnením. Na hodinách biológie nie sú naši študenti z veľkej časti vzdelávaní o matematických faktoch vedy 21. storočia. Namiesto toho sú utešovaní vierou, ktorá sa zakladá na zavedených a dávno prekonaných materialistických mýtoch 19. storočia.

V októbrovom čísle časopisu Wired vyšiel zaujímavý článok o inteligentnom dizajne s názvom „Sprisahanie za účelom zabitia evolúcie“ (The plot to kill evolution). Nie je to bez predsudkov. Nadpis článku hlása: „NIEKTORÍ POPIERAJÚ HOLOCAUST, ALE NA HODINÁCH DEJEPISU O TOM NEUČÍME.“ To je spôsob akým evolucionisti kritizujú nedávne vyučovanie inteligentného dizajnu na niektorých amerických školách. Je tu snaha konečne oboznámiť ľudí s faktom, že Darwin nevedel nič o úžasnej zložitosti mikroskopických štruktúr bunkových tkanív. Evolucionisti sú podľa názoru zástancov inteligentného dizajn naprogramovaní svojou vlastnou teóriou, aby ignorovali a zmietli ohromné množstvo dôkazov, ktoré naznačujú, že tu existuje vyšší dizajn na úrovni buniek. Evolucionisti na oplátku prirovnávajú zástancov dizajnu k osobám, ktoré popierajú holocaust, teda k ľuďom, ktorí neveria, že nacisti v druhej svetovej vojne vyvraždili šesť miliónov Židov. Bláznivým, krátkozrakým spôsobom teraz niekto chce vyvrátiť evolúciu. Evolucionisti sa obhajujú tým, že nikto v hodinách dejepisu neučí, že „niektorí ľudia hovoria, že šesť miliónov ľudí nezahynulo v koncentračných táboroch.“ Prečo by na hodinách biológie mali študenti počúvať, že evolúcia možno nie je pravdivá?

Odpoveď na túto otázku je vlastne jednoduchá, ale evolucionistom to nedochádza. Ľudia, ktorí sedia v komisiách a vytvárajú školské osnovy, nie sú presvedčení Darwinovými argumentmi, že prípad evolúcie je otvorený a rovnako tak uzatvorený ako prípad Holocaustu. Vlastný dogmatizmus evolucionistov, kedy za každým spochybnením Darwina vidia hrozbu fundamentálneho náboženstva, ich prípadu nenapomáha. Kniha „Neobyčajná nezhoda“ (Uncommon dissent) privádza čitateľa do stredu tejto ohnivej bitky. Dozvedáme sa, že evolucionista Daniel Dennet, autor „Darwinovej nebezpečnej myšlienky“ (Darwin’s dangerous idea) sa teší na deň, kedy budú všetci veriaci uzatvorení do ZOO pre zábavu „normálnych“ (= ateistických) ľudí. Profesor William Provine z Cornellovej univerzity vedie kampaň, aby ukázal verejnosti, že je najvyšší čas vybrať si medzi Darwinom a Bohom (alebo vedou a poverami). A ak si verejnosť zvolí Darwina, potom je asi na mieste, aby prijala aj nevyhnutný dôsledok tejto filozofie, a to, že neexistuje žiadna slobodná vôľa ani objektívna morálka.

Zástancovia inteligentného dizajnu sa často snažia odlíšiť od „Vedy o stvorení“, anti-evolučného hnutia, ktoré chce vedeckými metódami dokázať literárny biblický popis stvorenia. Zástancovia ID sa naopak nesnažia argumentovať na základe písma. Pokúšajú sa ukázať inteligentný dizajn na príkladoch z prírody, obzvlášť na základných úrovniach, kde ortodoxní Darwinisti tvrdia, že menej rozvinuté veci musia byť jednoduchšie. Zástancovia ID neargumentujú, že dôkaz pre inteligentný dizajn musí znamenať, že existuje Boh. Je však zjavné, že študenti, ktorí sa učia vidieť dizajn v prírode, pravdepodobne k tomuto záveru prídu.

To je dôvod, prečo evolucionisti cítia z ID také ohrozenie. Hovoria, že školy by mali učiť skutočnú vedu. Tým však majú na mysli, že v skutočnej vede nie je vôbec miesto pre Boha. Vtipné na tom je, ako vysvetľuje Dembski v “Revolučnom dizajne“, že dokonca niektorí kresťanskí teológovia sa stavajú proti ID. Jedná sa o teológov, ktorí prispôsobili evolúciu viere v Boha. Ich Boh je však obnažená deistická verzia Boha, ktorý nemá absolútne nič dočinenia s týmto svetom, okrem toho, že ho uviedol na začiatku do pohybu.

Evolucionisti vysvetľujú, že predstavitelia ID zamlčujú Boha a považujú to za vyšpekulovanú stratégiu. Darwinisti zúria: „Keď sa o vedeckom vzdelaní rozhoduje na základe pôvabu a divadelného prejavu, tak „Objavný inštitút“ víťazí.“ (Wired, str. 203.)

V Scientific american zo septembra 2004 je na str. 24 uvedený článok, o ktorom si myslím, že vysvetľuje skutočný dôvod, prečo je široká verejnosť stále skeptická k evolúcii a vďaka tomu otvorená výzve ID. Článok má názov „Mustangs, monists and meaning“ od Micheala Shermera. Shermer pripúšťa, že sa všetci prirodzene rodíme ako dualisti. (Myslí tým, že prirodzene rozlišujeme medzi „našim telom“ a „ja“ alebo medzi hmotou a vedomím). Náboženstvo je rovnako tak dualistické. Veda je však monistická – jej snahou je zredukovať všetky skúsenosti späť na konečnú úroveň: hmotu. Shermer ale dúfa, že veda čoskoro vygeneruje vedomie zo silikónových čipov. Toto bude nepriamym dôkazom, že sme len hmota.

Je úsmevné, že materialistickí vedci používajú vedomie a inteligenciu k obhájeniu toho, že konečná realita je nevedomá a neinteligentná.

 

0 Komentárov Pripojiť sa ku konverzácii →


Pridaj komentár

91023