Náboženstvo – Dogma – Morálka – Sekta

Vymedzenie pojmov – náboženstvo, dogma, morálka a sekta

NÁBOŽENSTVO

Náboženstvo predstavuje platné dokonalé zákony (nie sentimenty a špekulácie) vytvorené Najvyššou Bytosťou – Bohom. Skutočné náboženstvo je len jedno, a sú to stálé, všade platné, nikým, ničím a nikdy nemenné, neodstrániteľné a fungujúce zákony Boha, teda platnosť mali odjakživa a budú mať stále. Tieto zákony sú nezávislé od viery, či sentimentu ľudí a nie sú ani nimi podmienené.

Náboženstvo = zákony Boha – čiže božie pravidlá a sú ustanovené a nám dané v pôvodných textoch – práve vo Védach a hlavne v ich esenciálnych záveroch. V nich je to definované pojmom: sanātana-dharma, teda večná dharma.

Dharma = neoddeliteľná charakteristická vlastnosť, ktorou je v prípade duše služba; ide teda o večné náboženstvo duše, ktorým je láskyplná oddaná služba Bohu = bhakti. Používa sa tiež pojem: bhāgavata-dharma = teda láskyplná oddaná služba Najvyššej Božskej Osobnosti, ktorou je Śrī Kṛṣṇa. Bhāgavata-dharma je teda večné, nemenné a pravé náboženstvo. Nejde tu o slepú vieru, mentálne špekulácie, ani sentiment; je to duchovná veda, veda o Bohu – o Absolútnej Pravde.

Pravda je len jedna – nikdy sa nemení a nepodlieha žiadnym sezónnym módam, ani zmenám. Skutočná a večná Pravda je len jedna – a tou je Absolútna Pravda. Všetky ostatné „pravdy“ sú len subjektívne polopravdy – teda len relatívne „pravdy“, keďže sú len v rámci hmotného sveta, ktorý je založený na troch kvalitách hmotnej prírody, dualite, čase, karmemāyi.

Náboženstvo v skutočnosti nie je vytvorené, lebo pochádza z duchovného sveta, ktorý nie je duálny, subjektívny, ani relatívny ako je tento hmotný svet, ktorý je dočasný, plný utrpenia a ilúzie. Náboženstvo je teda absolútne – večné, teda nemá začiatok, ani koniec. Skutočné náboženstvo je duchovná veda.

Náboženstvo = pokyny k používaniu systému, dané priamo tvorcom systému, a ktoré sú určené pre užívateľov systému – pre ich najvyšší prospech a (znova)dosiahnutie dokonalosti.

DOGMA 

Dogmy sú umelé dočasne pevne stanovené pravidlá a usmernenia vytvorené ľudmi, ktorí sa sami stavajú do pozície zvrchovanej autority a zákonodarcu. Dogmy sú dnes falošne prezentované ako náboženstvo, ale sú to v skutočnosti len tendenčné a prospechárske pravidlá – teda vytvorené nedokonalými podmienenými živými bytosťami, ktoré majú tu v hmotnom svete neodstrániteľné 4 chyby :

1) nutne sa dopúšťa omylov/chýb;

2) nevyhnutne podlieha ilúzií (māyi);

3) má sklon podvádzať druhých;

4) majú nedokonalé zmysly.

Dogmy boli vytvorené pre zmyslový pôžitok, na ovládanie ľudí a zvyšovanie moci ich zriaďovateľa. Sú vytvárané v konkrétnych obdobiach ich potreby a tiež len na základe kvalít vášne a nevedomosti. Dogma nie je večné pravidlo, ani zákon, teda boli časy kedy neexistovala a platnosť nemala. Dogma je vecou slepej viery, účelovej tendencie a nie logiky, či dokonca vedy.

„Nízcí lidé kvůli své naprosté nevědomosti zavádějí systém náboženství, který se odchyluje od védských zásad. Následují vlastní mentální výmysly, a automaticky tak klesají do nejtemnějších končin existence.“

Śrímad Bhagavatam 5.6.11

MORÁLKA 

Sú isté pravidlá, ktoré sú v súlade s vlastnosťami prirodzene nadobudnutými nasledovaným večne platných zákonov Boha = náboženstva. Sú to spoločenské zásady, ktoré vzišli a boli odvodené z nasledovania konkrétneho zdroja (teda buď náboženstva, alebo dogmy) a podľa toho je aj morálka dvoch druhov:

1) čistá = pravá morálka je len v rámci náboženstva – sú to vlastnosti a pravidlá nadobudnuté nasledovaním pravého náboženstva

2) znečistená = prekrútené a vyšpekulované zásady vzišlé z nasledovania dogiem

Podľa toho má potom morálka aj svoju kvalitu a následne aj ľudia prospech z nej.

Náboženstvo nie je to, čo sme určili my (ľudia), ale to, čo určil samotný Boh – a to je uvedené v pôvodných autorizovaných Písmach. To, čo určili ľudia je dogma, a nie náboženstvo. Dnes ľudia považujú dogmy za náboženstvo, lebo to, čo je dnes verejne šírené cirkvami je práve dogma – sú to cirkvou – a teda obmedzenými podmienenými živými bytosťami, ľudmi, ktorí ani nenasledujú princípy, ktoré si sami určili – umelo vytvorené prospechárske pravidlá. Skutočná morálka sú pravidlá a spoločenské zásady, ktoré sú v súlade s vlastnosťami prirodzene nadobudnutými a vzišlými z nasledovania zdroja – náboženstva.

Dnes zväčša ľudia považujú dogmu za náboženstvo, resp. materialistická morálka je ich dogmou, ale pritom nevedia čo skutočné večné náboženstvo znamená, práve preto, lebo sú pomýlení a ovládaní dogmami. Riešia veci od stredu, pitvú sa len v symptómoch, nepoznajú a ani nejdú k podstate (ku koreňu, k prameňu, k pôvodnému zdroju). Pohodlné užívanie si svojho zmyslového pôžitku je ich dogmou, a všetko je podriadené tejto zásade.

SEKTA

Nevedomí a menej inteligentní ľudia niekedy falošne a neprávom označujú ISKCON (Medzinárodnú spoločnosť pre vedomie Krišnu) ako sektu. No pritom o ISKCONe a Vedomí Krišnu nemajú žiadne presné, pravé, či autorizované informácie; a ani nevedia, čo v skutočnosti pojem sekta znamená. Vedome, a niektorí aj nevedome, papagájujú to čo len počuli od iných nekvalifikovaných a zmätených ľudí v tejto problematike sa neorientujúcich, a takýmto šírením verejne degradujú pôvodný vaišnavizmus, a vo svojej nevedomosti zhadzujú odkaz Véd, áčárjov a Krišnu Samotného.

Sekta má podľa dnes oficiálnych definícií 3 také hlavné aspekty:

1) Odtrhnutie sa od hlavného prúdu a následné zavedenie novej organizácie – s úplne zmenenými výkladmi, obradmi, liturgiou, názvoslovím a novovytvorenou tradíciou, ktorá sa v princípe líši od pôvodnej.

Védy sú naopak najstaršou zachovalou filozofiou na svete, o tisíce rokov staršou ako kresťanstvo, judaizmus, islam, egyptský hermetizmus alebo starogrécka filozofia, uznávané najväčšími mysliteľmi v dejinách.

Nikdy sa neodtrhli od ničoho, naopak väčšina tradícií z Véd priamo či nepriamo čerpá. Všetky jazyky pochádzajú z hinduistického védskeho sanskritu.

Čiže to, čo je verejne známe ako „Hnutie Hare Krišna“ – resp. organizácia ISKCON – nie je v žiadnom prípade sekta. Kedže ISKCON učí to najpôvodnejšie jadro Ved, resp. ich finálny esenciálny záver. Od ničoho sa neodelila – neučí teda nič nové a ani nič čo by niekto zmenil. Neoddelili sa od hlavného prúdu, pretože sami sú pôvodným prúdom – čistým a hlavne autorizovaným vaišnavizmom = pôvodný teizmus – s osobným ponímaním Absolútnej Pravdy – Boha.

2) Život strávený, rozvíjanie a praktizovanie ich učenia výhradne v konkrétnej uzavretej komunite a nikde inde, a teda apeluje na život a realizovanie ich učenia a činností výhradne v ich komunite – buď tajne, alebo oficiálne.

Toto ISKCON nijako nerieši, väčšina priaznivcov ISKCONu si žijú svoj život normálne doma, a ak niekto naozaj chce, a berie to úprimne vážne a má túžbu to praktikovať bhakti-yogu naplno medzi oddanými, tak môže odísť do chrámu, či ášramu a tam žiť čistejší život a sústredenejšie sa venovať Bhakti – naplno. Prabhupáda vždy apeloval na to, že všetci môžu zostať tam kde sú v zamestnaniach, sociálnom zaradení – teda nemusia nevyhnutne meniť svoje postavenie, ale jediné čo je treba zmeniť je vedomie – cez svoj úprimný postoj a osobný prístup.

3) Má despotického vodcu, ktorý zneužíva a využíva ostatných členov pre svoj vlastný osobný prospech, klame členov, zavádza ich, okráda a manipuluje nimi.

ISKCON nenúti nikoho žiť len v komunite a nemá jedného vodcu, ktorý využíva svojich podriadených k osobnému prospechu, či slávu a seba-prezentovanie. Kto si myslí opak – zjavne nevie naozaj nič o štruktúre „Hinduizmu“, jeho pôvodnom a hlavom jadre – o vaišnavizme (mala by si taká osoba prinajmenšom podrobne naštudovať súvislosti) a nevie ani nič o Vedach, lebo v nich samotných je všetko veľmi jasne popísané. Lenže kto si nedá námahu si to aspoň preštudovať, nemá to potom ani ako pochopiť a dozvedieť sa o čom to v skutočnosti vlastne celé je. ISKCON je v svojej podstate decentraizovaný systém, neexistuje v ňom žiadna záväzná hierarchia. Záväzné je iba dodržiavanie istého stanoveného štandardu, pôvodnej filozofie a pod.

Šríla Prabhupáda – bol zakladateľ vaišnavskej organizácie ISKCON – ktorá združuje oddaných Krišnu, teda Jediného a zvrchovaného Boha, ktorí sa snažia žiť a žijú presne podľa pokynov Pána Krišnu uvedených v autorizovaných védskych Písmach, resp. v ich konečných záveroch = v Bhagavad-gīte & Śrīmad-Bhāgavatame. V sanskrite je meno jediného a zvrchovaného Boha: Šrí Krišna – Meno pre Najvyššiu Božskú Osobu, a kedže slovo Boh je len akýmsi titulom, či označením Najvyššej pôvodnej bytosti, Zdroja všetkého, Príčíny všetkých príčin, Absolútnej Pravdy – to je aj popísané a vysvetlené v esenciálnych záveroch Ved – v Brahma-Madhva-Gaudíja Vaišnava Sampradāyi (autorizovaná škola duchovného učenia, jedna zo štyroch existujúcich) – bol Prabhupáda posledným ācāryom = pravým duchovným učiteľom, ktorý učí vlastným príkladom, a svojho času bol posledným ācāryom v príslušnej Parampare (neprerušená učennícka postupnosť, v ktorej sa odovzdáva pôvodné do bodky nezmenené učenie z duchovného učiteľa na žiaka, ktorý sa časom kvalifikuje na duchovného učiteľa a odovzdáva toto učenie zasa v pôvodnej podobe ďalej svojim žiakom), ktorá pokračuje ním zasvätenými už plne kvalifikovanými žiakmi, z ktorých sú už duchovní učitelia (guruovia) majúci ďalej svojich žiakov, čím je Paramparā  zachovaná a pretrváva naďalej.

Šríla Prabhupáda nezaložil a ani neučil nič nové. Nič nemenil, práveže všetko odovzdával a učil do bodky tak, ako naučil Prabhupádu jeho guru; a takto je toto učenie v nezmenenom stave odovzdávané ďalej. Šríla Prabhupáda nezaložil žiadne nové náboženstvo, žiadnu novú Sampradāyu, žiadnu novú Paramparu – kedže predstavuje líniu odkazu záverov Véd. On práveže učil a šíril v nezmenej forme to, čo sa šírilo celé tie dlhé tisícročia, a tiež nepridával ani neodoberal nič; nič nové netvoril a neučil nič ani inak, čo by bolo v rozpore s jeho predchodcami – vaišnavskými áčárjami a pôvodnými védskymi písmami – resp. ich finálom, ktorý je v esenciálnej podobe v záveroch Véd = Vedānta-sūtra a jej prirodzený podrobný komentár =Śrīmad-Bhāgavatam a tiež samotná Bhagavad Gītā. Toto všetko si môže každý sám do bodky overiť v šástre (v autorizovaných védskych písmach).

„Náboženstvo bez filozofie je sentimentalizmus, alebo dokonca fanatizmus, a filozofia bez náboženstva je mentálna špekulácia.“(Śrīla Prabhupāda vo Význame k BG 3.3)

0 Komentárov Pripojiť sa ku konverzácii →


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

5 + thirteen =