Obetovanie jedla

Kedy sa jedlo stáva Prasadam?

Prednáška Shivaramu Swámiho

Január / Február 2007

Pod správnym vedením môže každý premeniť bežné jedlo na duchovnú podstatu. Tento fenomén zmeny niečoho z materiálneho na duchovné je pozoruhodný, ale je to zároveň niečo, čomu sa my oddaní venujeme každý deň – dokonca viackrát denne. Stáva sa to, keď sa neobetované jedlo stáva prasadam, teda jedlo posvätené Pánom.

Keď som bol novým oddaným v Montreale, robili sme program, ktorý sa konal v areáli na univerzite McGill. Leták, ktorý ohlasoval túto udalosť, oznamoval : „Príďte sa pozrieť, ako sa hmota mení na duchovno pred vašim zrakom“. Tento nadpis vzbudil pozornosť  u mnohých ľudí.

Počas programu mal chrámový prezident prezentáciu, ktorá viedla  k tomuto bodu. Nakoniec povedal :  „OK, teraz sa to stane. Uvidíte na vlastné oči, ako sa prejaví duchovno“.

Študenti sedeli nedočkavo na svojich stoličkách. Tanier neobetovaného jedla, ktorý bol určený na  hostinu, doniesli a položili pred obrázok Panca-tattvy ( Pán Čaitanja a Jeho štyria hlavní spoločníci ).  Oddaný sa potom sklonil, zazvonil na zvonček a predniesol niekoľko mantier.

Nakoniec sa postavil a povedal : „Je to tu. Priniesli sme bežné jedlo, a teraz je transformované na duchovnú substanciu.“

Predtým ako mohol niekto niečo namietať, povedal : „Dôkaz bude, keď to teraz zjete a uvidíte, aký to bude mať na vás vplyv.“

Ako Krišna vraví  : pratyakshavagamam dharmyam „Princíp náboženstva je chápaný priamou skúsenosťou.“ ( Bhagavad-gita 9.2 ),  alebo v tomto prípade, dôkaz je istotne v samotnom ochutnaní. Tí, ktorí ochutnali Krišnovo prasadam, vedia, že má výnimočný účinok, a jedenie prasadam  je veľmi rozdielnou skúsenosťou, ako keď jeme jedlo, ktoré nebolo obetované Pánovi s láskou a oddanosťou.

Takže kedy sa prasadam mení na prasadam? Keď je obetované. Ale aby obetovanie bolo úspešné, musí byť prijaté. Keď Krišna príjme to, čo Mu obetujeme, stáva sa to prasadam. Slovo prasadam znamená „milosť“, a v Bhagavad-gíte Pán Krišna vraví, prasade sarva-duhkhanam hanir asyopajayate : „Prijímanie Pánovej milosti  ničí všetko utrpenie“.  Teda, keď jeme (alebo ako my vravíme – prijímame) prasadam, cítime radosť a prasadam ničí výsledky našich predošlých hriešnych činov. Rupa Goswami vraví, že to potom spôsobuje to, že sa cítime veľmi priaznivo.

A čo je to, čo je skutočne prijímané? Je to samotné jedlo? Krišna vraví v Bhagavad-gíte ( 9.26 ) :

Patram pushpam phalam toyam

Yo me bhaktya prayacchati

Tad aham bhakty-upahritam

Ashnami prayatatmanah

„Keď Mi niekto s láskou a oddanosťou ponúkne lístok, kvet, ovocie, alebo vodu, prijmem to.“  Vraví, „prijímam bhakti“. Môžeme ponúknuť lístok, kvet, ovocie, mlieko, alebo jedlo pripravené na ghí, ale oddanosť je to, čo tieto preparácie prinesie ku Krišnovi, a čo Ho priťahuje k tomu, aby ich nakoniec prijal.

Šrí Išopanišád (Mantra 5) nám vraví, tad dure tad v antike : „Hoci je Krišna veľmi ďaleko, je tiež veľmi blízko. „ Kdekoľvek sme a niečo Mu obetujeme, vďaka našej oddanosti sa to k Nemu dostane. Mali by sme pochopiť, že nie každé obetovanie je na rovnakej úrovni. Záleží to na úrovni oddaného. Hoci je veľa spôsobov ako kategorizovať oddaných, v tomto prípade môžeme rozpoznať tri typy : Motivovaní, čistí, a nasýtení láskou. Ich obetovanie tak isto spadá do jednej z týchto troch kategórií.

Motivované obetovanie

O motivovanom obetovaní vravíme vtedy, keď niečo obetujeme Krišnovi s myšlienkou, že sa nám to vráti v podobe istej hmotnej výhody, benefitu, napríklad – oslobodenie od hmotného utrpenia.  „Keď dám toto Krišnovi, budem prosperovať, budem zdravý, moje deti si nájdu vhodných partnerov“, atď. Niekto si môže priať zbaviť sa bolesti, alebo vyliečiť sa z choroby – to je motivované obetovanie.

Toto motivované obetovanie sa môže diať dvomi spôsobmi.  Keď je vykonávané cez guru-paramparu, postupnosť guruov, potom to Krišna príjme, pretože čistí oddaní sú veľmi milostiví, a aby pozdvihli motivovaných oddaných, úpenlivo prosia Krišnu, aby prijal ich nedostatočné obetovanie.  Inými slovami, je to čistota oddaných v guru-parampare, čo transformuje nečisté obetovanie na čisté. Keď motivovaná osoba vykoná obetovanie na základe vlastného rozmaru, nie cez guru-paramparu, potom sa obetovanie nestáva prasadam. Stále ale tieto obetovania majú význam v tom zmysle, že obetujúci si myslí : „Aspoň to obetujem Krišnovi.“  Samozrejme, akokoľvek ľudia myslia na Krišnu, je to priaznivé. Akama, sarva-kama, moksha-kama„bez hmotných túžob, plný hmotných túžob, alebo s túžbou po oslobodení.“  V každom prípade sa postupne očisťujú. Pokiaľ ale Krišna neuplatní svoju výnimočnú milosť, neprijíma jedlo obetované s vedľajšími úmyslami.

Yasyaprasadan na gatih kuto ‘pi : „Bez milosti duchovného učiteľa človek nedokáže spraviť žiaden pokrok.“ ( Gurvashtaka 8 ). Krišna neprijme nič, pokiaľ to neprichádza cez guru-paramparu.

Zaujímavá otázka je, ako sa to vzťahuje na kongregačných členov alebo nových oddaných, ktorí nie sú zasvätení, ale robia obetovania. Sú ich obety prasadam? V tomto prípade by sme mali zvážiť silu žiackej postupnosti. Žiacka postupnosť nie je limitovaná iba na zasvätených oddaných. Keď niekto dostane inštrukcie od autorizovaného vaišnavu, ako má obetovať jedlo, potom Krišna jeho obetovanie príjme. Krišna neodmietne jeho úprimný prístup, pretože takýto ľudia sú v skutočnosti prijímajúci guru-paramparu, aj keď ešte neprešli procesom dikša.

 

Čisté obetovanie

Druhý typ obetovania je čisté obetovanie, keď oddaný obetuje niečo Krišnovi, aby Ho potešil. Oddaný nemá žiadne sebecké motívy, chce iba potešiť Pána. Preto doma ponúkne jedlo obrázku, Božstvu, šalagráma-šile. V chráme sa puďžarí s čistým srdcom snažia potešiť Gaura-NitaiRádha-Krišnu. Ale aj v tejto kategórii sú dva typy obetovania : Regulované a spontánne. Regulované obetovania sú vykonávané na základe povinnosti, nasledujúc všetky pravidlá a regulácie. Druhý typ tiež dodržuje všetky zásady správneho obetovania, ale zo spontánnej náklonnosti k Pánovi. Takýto oddaný má istý stupeň náklonnosti , a dominantná myšlienka nie je povinnosť,  „Urobím to, lebo mám také inštrukcie od gurua a šástier..“ Obetovaním podľa gurua a šástier sa ale v oddanom prebudí prirodzená náklonnosť ku Krišnovi a spontánna oddanosť. Táto náklonnosť je mierne odlišná od vyzretej lásky, duchovnej lásky, ale je úprimná. Obidve tieto obetovania musia byť vykonané cez guru-paramparu.

Prasadam v tejto kategórii je rozdielne. Keď niečo Krišnovi ponúkneš z povinnosti, príjme to z povinnosti. Cítim sa zviazaný touto povinnosťou. V Bhagavad-gíte ( 3.24 ) Krišna vraví : „Keby som  nenasledoval pravidlá a regulácie, tak by ostatní ľudia boli zvedení na nesprávnu cestu.“ Krišna koná z povinnosti, ale tí, ktorí mu obetujú prasadam z rýdzej náklonnosti, sú mu najbližší.  Krišna robí na oplátku to isté : Odpovedá s láskavou náklonnosťou k Jeho oddanému. Prirodzene sa naskytá otázka, sú teda rôzne druhy prasadam? A odpoveď je, áno. Krišna vravi : ye yatha mam prapadyante tams tathaiva bhajamyaham. „Ako sa mi kto odovzdáva, podľa toho ho odmeňujem.“ (Bhagavad-Gíta 4.11). Vzhľadom na kvalitu a kvantitu oddanosti, s ktorou oddaný vykonáva obeť Krišnovi, podľa toho sa obetované jedlo stáva prasadam. Je zaujímavé poznamenať, že schopnosť oddaného vychutnávať si prasadam bude porovnateľná s jeho schopnosťou obetovať prasadam. Inými slovami, oddaní budú vychutnávať duchovnú povahu prasadam na takom stupni, na akom prejavujú oddanosť pri obetovaní.

 

Obetovanie v čistej láske

Posledný druh obetovania je ten, ktorý je z čistej lásky. Keď sa oddaný dostane do štádia láskyplnej oddanej služby, Krišna priamo prijíma obety z rúk oddaného, a takto ho odmeňuje. Láskyplná oddanosť je tá, ktorú predvádzajú Krišnoví veční spoločníci v duchovnom svete, kde je priamo zapojený v ochutnávaní všetkých druhov lásky, ktorú Mu Jeho oddaní ponúkajú.

Tak v čom je ten rozdiel a prečo sa teda prasadam stáva duchovným? Jedlo vyzerá rovnako predtým aj po obetovaní, ale to, čo sa v skutočnosti deje, je, že Krišna oddaného obetovanie vzájomne odmeňuje vyjavením Jeho svarupa-šakti, alebo Jeho daivi-prakriti, vnútornej duchovnej sily do tej miery, do akej je oddaný schopný ju prijať. Do úrovne, do ktorej ju chce prijať, alebo do úrovne, ktorú má oddaný v kvalite a kvantite jeho oddanej služby.

Keď bol Pán Čaitanja Maháprabhu v Džaganátha Puri a ochutnával Džaganátha prasadam, bol zaplavený extatickou chuťou. Velebil prasadam, a mohol priamo zakúsiť slinu Krišnových lotosových pier zmiešanú s jedlom. Potom oslavoval účinok dotyku Krišnovych pier.

To sa stáva, keď niekto v láskyplnej oddanosti ochutná jedlo, ktoré bolo obetované Pánovi. V tomto prípade, bezpochyby, schopnosť Čaitanju Maháprabhua zakúsiť silu prasadam prekonala schopnosť brahmánov, ktorí ho obetovali Pánovi Džaganáthovi. Prasadam je Krišnova vnútorná sila. Je nerozdielne od Krišnu Samotného a je dynamické. Milujúci oddaný môže zakúsiť viac duchovnej sily nachádzajúcej sa v prasadam, než bolo pôvodne prejavené pudžárimu, ktorý ho obetoval.

Môžeme tiež spomenúť príklad Prahládu Maharádža a Mirabai : Obom bol podaný do nápoja jed, ale vďaka ich veľkej láskyplnej oddanosti sa jed zmenil na nektár, a nemal žiaden účinok. Ako je to možné? Pretože aj jed, aj výživné jedlo, sú časťou relativity tohto hmotného sveta. Keď ale ponúkneme niečo Krišnovi s láskou, potom sa sila Krišnovej sač-čid-ánandy prejaví v tom jedle. Týmto spôsobom sa jed stane tak isto prasadam, ako pakora.

 

Obetovanie našich životov

Akokoľvek, nemali by sme si ale myslieť, že obetovanie je jednoducho iba prasadam alebo jedlo, ktoré ponúkame Krišnovi. Oddaní obetujú Krišnovi celý svoj život.

Yat karoshi yad ashnasi

Yaj juhoshi dadasi yat

Yat tapasyasi kaunteya

Tat kurushva mad-arpanam

Krišna vraví :  „Čokoľvek robíš, čokoľvek ješ, čokoľvek obetuješ alebo dávaš, a akékoľvek odriekania konáš, – rob to, ó syn Kuntí, ako obeť Mne. „ ( Bhagavad-Gíta. 9.27 ). Konieckoncov, každý nádych a výdych, čo oddaný koná, je obeta. Keď oddaní spia, pretože potrebujú dať oddýchnuť svojim telám, aby ostali zdravé, a aby mohli ďalej slúžiť Krišnovi, je tiež obeta Pánovi. Čokoľvek prijímajú, jedlo, mydlo, peniaze – všetky tieto veci sú obetované Krišnovi. V Novej vradža dháme ( farma oddaných v Maďarsku ), všetko, čo oddaný získa alebo dostane, najskôr obetuje Rádha-Syamasundarovi, sídliacim Božstvám, na tácku pred oltár. Týmto spôsobom sa stáva praktické obetovanie Krišnovi prirodzeným.

Mali by sme sa naučiť, ako možno všetko obetovať. Vstávame skoro ráno, a prvá vec, čo robíme, je, že obetujeme naše modlitby Pánovi. Spievame Hare Krišna nie zo zábavy, ale ako obetovanie, aby sme ospevovali Krišnu. A keď niekto žije týmto spôsobom, samotný akt obetovania sa stáva nepotrebný (aj keď to oddaní robia, aby išli príkladom), pretože takíto oddaní sú vždy pohltení v konaní všetkého pre Krišnu. Preto, yo me bhaktya prayacchati – bhakti tam už je, a Krišna ju veľmi rád prijíma. V skutočnosti, Krišna  pozorne sleduje oddaných, aby mohol prijímať ich láskyplnú oddanú službu každý okamih dňa, v každom pohybe ich tela, a v každej myšlienke, ktorú prejavia vo vzťahu ich oddanej služby Jemu. To je konieckoncov to, čo chceme dosiahnuť, a to, čo milujúci oddaní robia : žijú pre Krišnu, a tak všetko, čo konajú, je vo vedomí Krišnu – stáva sa prasadam.

Pastierikovia si jednoducho sadnú ku Krišnovi a jedia jedlo zo svojich batôžkov – neobetujú nič Krišnovi. Keď niečo Krišnovi ponúknu, vytiahnu to z batôžteka a dajú Mu to rovno do úst. Alebo polovičku sladkosti odkusnú a povedia : „Ó, Krišna, ochutnaj, ako to skvelo chutí !“ a zvyšok mu dajú do úst. Yo me bhaktya prayacchati : je to proste ich láska. Formálnosť obetovania nie je viac potrebná, pretože to, čo Krišna naozaj chce je láska a oddanosť. To je v skutočnosti jediné, čo Ho zaujíma. A kedykoľvek Mu Jašóda ponúkne mlieko z prsníka, gópie ponúknu svoje telá, kravy ich mlieko, pasáčkovia s ním zápasia a vyskakujú na Jeho ramená – všetko sa stáva prasadam, pretože všetko je obetovanie z lásky.

Naša práca vo vedomí Krišny teda je, aby sme žili v tomto svete prasadam, a sami sa teda stali prasadam. To je to, čo tvrdí Krišna v Bhagavad-gíte, ( 4.24 ) keď vraví, brahmarpanam brahma havir brahmagnau brahmana hutam … : „Človek, ktorý je úplne pohrúžený vo vedomí Krišny, iste dosiahne duchovné kráľovstvo, lebo sa podieľa na duchovných činnostiach, v ktorých obeť a obetný dar majú rovnakú absolútnu duchovnú povahu.“ Keď rozmýšľame nad tým, ako obetovať všetko Krišnovi, keď sú naše činy obetovaním Krišnovi, keď sú naše slová obetovaním Krišnovi, potom sa určite stávame obetovaním pre Krišnu. Potom sa stávame prasadam. A Krišna je vždy veľmi nedočkavý, aby ochutnal úžasné nálady našich obetovaní Jemu.

0 Komentárov Pripojiť sa ku konverzácii →


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

seventeen − 16 =