Na čo je dobrá existencia, keď vždy keď existujes tak si niekoho/niečoho podmnozinou a musíš robiť zo seba otroka? Nebolo by v tomto prípade Neexistencia,alebo mysticka smrť jediným východiskom ku…

Myslíš, že takto uvažuje aj tvoja ruka, ktorá napísala túto otázku? Alebo skôr cíti sunáležitosť k poslaniu a vôli teba ako celku, a je to pre ňu prirodzené, pretože tvoje šťastie je aj jej šťastím?

Na druhej strane, časť, ktorá nechce slúžiť celku a búri sa proti nemu, je rakovina…

Na tretej strane, nečinná časť tela, napríklad ruka, ktorá si povie, že nechce slúžiť nikomu, a ani sebe, je proste odumretá, a tak či tak trpí, lebo nedostáva živiny, a je pre celok len príťaž, preto sa jej celok zbaví…

To ale neznamená, že sa dokážeš od celku oddeliť, a prestať existovať. Nie. Duša je večná. Nikdy sa nestalo, že nebol, a tak isto sa nikdy nestane, že by prestala existovať. Kľudne si to volaj aj zákon zachovania energie. Alebo inak…Z ničoho nikdy nevznikne niečo, a z niečoho nikdy nevznikne nič.. 🙂

Pointa je v tom, že pokoj od všetkého chceš, lebo poznáš iba hmotné utrpenie, a dočasnú úľavu od toho utrpenia. Nepoznáš ešte čo to je skutočné duchovné šťastie…Preto sa ti ani nedivím.

96932