Prekonanie pohlavnej túžby

 

Pohlavná túžba je taká mocná, že prekonať ju sa zdá nemožné. Jogín sľubuje, že bude s pohlavnou túžbou bojovať, a niekedy to vyzerá, že nad ňou víťazí, lenže hneď vzápätí sa znovu ocitne uprostred oceánu hmotných túžob.

To spôsobujú saṁskāry (dojmy v citte, podvedomí). Každá činnosť, myšlienka a zmyslový vnem podmienenej duše vytvára nejakú saṁskāru. Každá saṁskāra sa ukladá do zásobárne dojmov, ktorá nie je zničená ani po smrti. Pohlavné činnosti, alebo dokonca i len myšlienky na sex, vytvárajú obzvlášť silné saṁskāry. Tie ovplyvňujú povahu (vṛtti) osobnosti a z nich povstávajú nespočetné vāsany (hmotné túžby).

Saṁskāry, dojmy z predchádzajúcich životov, sú uložené hlboko v podvedomí, a preto i oddaný vážne dodržujúci brahmacaryu stále môže mať silné pohlavné túžby. Dokonca i zjavne čistý brahmacārī môže mať neprejavené pohlavné túžby, ktoré sa môžu kedykoľvek objaviť a zničiť ho, ako sa to stalo Ajāmilovi (ŚB 6.1.56-63). Ako môžeme prekonať tohto večného nepriateľa, tohto ničiteľa poznania a sebarealizácie? (Bhagavad-Gíta. 3.39-41). Čo môžeme urobiť, ak sme pohlavne rozrušovaní?

Existuje postup, ako prekonať pohlavnú príťažlivosť, a to systém oddanej služby (bhakti-yogy). Dodržovanie brahmacaryi je síce podstatnou časťou očistného procesu oddanej služby, ale podriaďuje sa mu. Hmotné túžby môžeme prekonať jedine oddanou službou. Je to rovnaké ako u áyurvédskych liekov. Človek sa nemusí uzdraviť ihneď, ale nakoniec sa uzdraví úplne. Táto choroba je hlboko zakorenená a spletitá. Pohlavné túžby nás ovládajú už po milióny životov a nie je jednoduché sa ich zbaviť. Aby sme ich prekonali, musíme urobiť vážne a zrelé rozhodnutie pokračovať v oddanej službe po celý život. To je jediné riešenie.

Najprv musíme pochopiť, že každý je pohlavne rozrušovaný. Okrem celkom čistých oddaných, v tomto svete veľmi vzácnych, je každý, od Brahmu až po mravca a blchy, rozrušovaný pohlavnou príťažlivosťou. Dokonca i sannyásí a iní pokročilí oddaní sa kedykoľvek môžu stať cieľom takýchto útokov māyi. Avšak pretože sa vycvičili v ovládaní hrubých túžob, sú schopní zostať vo vedomí Kṛṣṇu stále.

Nemali by sme byť zastrašení a myslieť si, že nie je možné pohlavnú túžbu prekonať. Musíme mať presvedčenie, že to je uskutočniteľné. Prahlāda Mahārāja prirovnáva pohlavné rozrušenie ku svrbeniu. (Śrímad Bhagavatam 7.9.45). Je nepríjemné, a tak sa chceme poškriabať. Keď to urobíme, bude nás to zvádzať ešte viac. Lepšie je znášať to bez škrabania, potom postupom času ten nepríjemný pocit pomaly zmizne. Musíme si priznať, že vo väčšine prípadov to bude chcieť nejaký ten čas, trpezlivosť a vieru, aby sme prekonali túto prvotnú a najviac prevládajúcu hmotnú túžbu. Musíme sa držať vedomia Kṛṣṇu a modliť sa ku Kṛṣṇovi, aby nám pomohol ovládnuť darebnú myseľ.

V Bhagavad-gīte Kṛṣṇa pripúšťa, že je veľmi náročné skrotiť nepokojnú myseľ, ale uisťuje nás, že je to možné neustálym cvičením a odpútaním. Śrīla Prabhupāda: „Výcvikom môže človek zabudnúť na sex.“ (Rozhovor z 30.8.1973) Podľa tradície boli jogíni prísne cvičení už od narodenia. V tých dobách bolo ešte celé ovzdušie omnoho priaznivejšie pre duchovný pokrok. Ale my sme vyrastali vo veľmi rozrušenej spoločnosti bez akéhokoľvek výcviku v ovládaní zmyslov, skôr naopak. Ako je potom pre nás možné ovládať myseľ a zmysly a byť úspešnými jogínmi?

Ovládať myseľ a zmysly je nepochybne, obzvlášť v dnešnej dobe, nesmierne náročné. Ale to neznamená, že by sme sa o to nemali pokúšať. Pokiaľ to aspoň neskúsime, nemôžeme byť považovaní ani za civilizované ľudské bytosti, nieto ešte za duchovných uchádzačov.

A Kṛṣṇa nám iste pomôže, ak budeme naozaj chcieť jeho pomoc. Kṛṣṇa prišiel ako Pán Caitanya, aby nám pomohol v našom najpoklesnutejšom postavení tou najlepších zo všetkých rád – spievajte Hare Kṛṣṇa. Pre toho, kto spieva sväté meno s úprimnosťou a trpezlivosťou, sa všetko stáva možným. Spievanie očisťuje srdce. Ceto-darpaṇa-mārjanam. Pán Caitanya povedal ihā haite sarva-siddhi haibe sabāra: „Spievaním tejto Hare Kṛṣṇa mantry každý dosiahne dokonalosť.“ (Caitanya-bhāgavata Madhya 23.78)

Śrīla Prabhupāda vysvetľuje: „Každý chce naplniť svoje chtivé túžby. Ak človek nie je na úrovni kvality dobra alebo na transcendentálnej úrovni, vždy takto koná. Tak vyzerá hmotný svet, rajas-tamaḥ. Rovnako ako hladný človek. Tu je nejaké jedlo. Ja ho chcem zjesť. Buď si ho vezmem násilím, a to bude proti zákonu, alebo zaň zaplatím, potom je to zákonné. Ale ja som hladný a chcem jesť. Takto to funguje. Každý je chtivý. Preto hovoria „zákonná prostitúcia“. To chcú.

A manželstvo je čosi zákonné, tak to je. Vášeň a túžby sú rovnaké, či už v manželstve alebo mimo manželstva. A tento védsky zákon hovorí: „Lepšie je manželstvo. Potom budeš kontrolovaný.“ Potom nie sme takí chtiví, ako keď sme slobodní. Život grhasthu je skrátka ústupok. Sú tam rovnaké chtivé túžby, ale ovládané a usmernené. Bez manželského života bude človek len mnohými spôsobmi znásilňovať, preto je lepšie, keď budú muž i žena spokojní s jednou manželkou alebo s jedným manželom. Tak môžu dosiahnuť pokrok v duchovnom živote.

(Viac o vzťahoch medzi mužmi a ženami tu)

Každý prišiel do tohto hmotného sveta s týmito chtivými túžbami a chamtivosťou. Dokonca i polobohovia ako Pán Śiva a Pán Brahmā. Pán Brahmā túžil po svojej vlastnej dcére. A Pán Śiva úplne šalel po Mohinī-mūrti. Čo potom povedať o nás nepatrných bytostiach? Máme chtivé túžby. To je hmotný svet.

Pokiaľ si nie sme plne vedomí Kṛṣṇu, nemôžeme tieto chtivé túžby ovládať. Nie je to možné. To je tapasya, dobrovoľné prijatie nepohodlia. Tapasā brahmayaryena. Tapasya znamená v prvom rade brahmacaryu, ako sa vyhnúť pohlavnej túžbe. To je prvý krok. Ale aká je ich tapasya? Je veľmi náročné podstupovať takú tapasyu. Preto nám Caitanya Mahābrabhu dal harer nāma. Ak budete pravidelne spievať Hare Kṛṣṇa mantru, budete vyliečení. Inak je v dnešnej dobre tapasya takmer nemožná.“ (Rozhovor z 11.5.1975)

Musíme spievať Hare Kṛṣṇa, nie však len mechanicky, ale skutočne volať o Kṛṣṇovu pomoc, aby sme mohli správne nasledovať osem aspektov brahmacaryi. Śrīla Prabhupāda píše: „Ak sa budeme držať princípu spievať Hare Kṛṣṇa mahā-mantru bez priestupkov, potom môžeme byť milosťou Śríly Haridāsa Thākura zachránení od zvodu žien. Pokiaľ však nebudeme dôslední v spievaní Hare Kṛṣṇa mahā-mantry, môžeme sa kedykoľvek stať ich obeťami.“ (ŚB 5.6.3)

Vedānta-sútra (4.4.22) odkazuje na anāvṛttih śabdāt, oslobodenie zvukom. Hlasité a čisté spievanie veľmi napomáha pri prekonávaní túžby. V tradičných gurukulách denne brahmacārīovia spievajú védské mantry celé hodiny. Popri spievaní Hare Kṛṣṇa mahā-mantry môžu oddaní pridať do svojej sādhany hlasité spievanie veršov z Bhagavad-gīty, Śrīmad-Bhāgavatamu alebo z iného písma či stotry.

Spievanie by malo byť sprevádzané pravidelným počúvaním o realite hmotného sveta. Śrīmad-Bhāgavatam opisuje činnosti veľkých osobností ako Yayāti, Purūravā a Saubhari, ktorí po mnohých rokoch premrhaných snahami užívať si sexu zistili, že v ňom vlastne žiadne šťastie nie je. Také osudy boli zaznamenané, a tak inteligentní ľudia môžu dôjsť k rovnakému záveru obyčajným počúvaním o nich.

K odstráneniu chtivých túžob zo srdca sa priamo odporúča počúvať o Kṛṣṇových zábavách s gopīami. (Śrímad Bhagavatam 10.33.39) „Pokiaľ po uzretí Kṛṣṇových zábav s Rādhārāní alebo po naslúchaní o nich vaša túžba len vzrastá, potom to naznačuje, že nie ste spôsobilí. Prestaňte s tým. Nebuďte hlúpi.“ (Prednáška z 30.3.1975)

Počúvanie sprevádzané rozjímaním vedie k pochopeniu. Cieľom je byť úplne znechutení myšlienkami na sex. Ale pokiaľ nie sme na takej úrovni, musíme starostlivo ovládať svoju myseľ a telo rozumovým pochopením, že sex nás proste nezaujíma. Preto by sme pomocou inteligencie mali vziať do úvahy nasledujúce body:

               Krásna mladých žien je pominuteľná. Dnešné mladé dievčatá sú zajtra starými ženami.
               Táto krása je rovnako zdanlivá. Len si skúste predstaviť, aké krásne je ženské telo bez kože!
               Sex neprináša šťastie. Neoddaní ho majú, ale aj tak sú nešťastní. Oddaní sú šťastní, a čím viac sú pokročilí a odpútaní od hmotných túžob, tým sú šťastnejší.
               Na druhej strane pohlavný vzťah, či už zákonný či nezákonný, neodvratne vedie k utrpeniu. Nedá sa tomu vyhnúť. (Viď článok „Sex – príčina nekonečného utrpenia“) I keď si ľudia väčšinou pohlavnú túžbu cenia, tá spôsobuje len bolesť v srdci.
               Sex vedie ku sklamaniu už len preto, že očakávaný pôžitok pri samotnej činnosti nebude nikdy naplnený. Inými slovami nie je to taká radosť, ako nás māyā núti veriť.
               Sex nás neuspokojí, pretože túžby po ňom sú nezmerné, lenže telesné schopnosti sú obmedzené práve len na tých pár minút.
               Oddaní majú vyššie poznanie a zažívajú vyššiu chuť. Bohatý človek nikdy nemôže vychutnať podradnú ryžu, ktorá je pochúťkou pre chudáka, a rovnako tak poklesnutý oddaný si nemôže užívať iluzórne radosti zo sexu, i keby to skúšal.
               Pri zasvätení sme totiž zložili sľub. Tomu, kto pozná rozdiel medzi dobrým a zlým a sľúbil, že nebude hrešiť, prinesie vedomý nezákonný pohlavný styk vážne následky.
               A nakoniec najdôležitejší dôvod, prečo sa strániť nezákonného sexu a vôbec myšlienkam na sex – neteší to gurua ani Kṛṣṇu.

Podľa Śrīly Śrīdhara Svāmīho môžeme meditáciou o Najvyššom Pánovi prekonať túžbu a ďalšie rozrušenie mysle. (ŚB 11.28.40) A ešte podrobnejšie je v Bhāgavatame opísané, že pohlavnú túžbu môžeme prekonať meditáciou o Kṛṣṇovom obočí.  (ŚB 3.28.32) To môže byť veľmi účinné. Môžeme meditovať o Božstvách, ktorým slúžime, alebo o obrázku Kṛṣṇu – a On nám pomôže. Śrīla Prabhupāda tiež odporučil tým, ktorí majú veľké problémy s chtivými túžbami, aby uctievali Božstvá. Možno sa považujeme za natoľko nečistých, že sa ani nemôžeme k Božstvám priblížiť, ale tento postup je odporúčaný, pretože keď je to niekoho povinnosť, len čo sa ocitne v prítomnosti Božstiev, musí svoju myseľ donútiť, aby prestala o sexe premýšľať. A postupne vykonávaním tejto dôvernej služby začne byť svedomitý oddaný tak priťahovaný ku Kṛṣṇovi, že mu potom všetky ostatné nízke túžby budú pripadať bezvýznamné.

Nezahrávajte sa s mysľou. Premýšľať o zmyslovom pôžitku a zároveň dúfať, že sa ho zbavíme, je nezmysel. (ŚB 11.22.56) Lepšie než premýšľať o sexe je uvedomovať si jeho následky. Každý rozumný človek by mal vziať do úvahy utrpenie, ktoré pochádza z pohlavnej činnosti, a rozhodnúť sa, že sa jej neoddá.

Kto si zvykne dívať sa na ženy a premýšľať o nich, bude vrhnutý do oceánu chtivých túžob a zošalie. Taký človek nemôže robiť žiadny duchovný pokrok. A na druhej strane ten, kto sa vzdá tohto zlého zvyku dívať sa na ženy s chtivými zámermi, samovoľne upokojí svoju myseľ. Hovoríme o dívaní sa na ženy, ale jogín by sa nemal dívať dokonca ani na zvieratá pri ich pohlavnej činnosti a mať na pamäti, že i tak veľký yogī ako Saubhari Muni poklesol, keď uvidel párenie dvoch rýb. (ŚB 9.6.39-53)

Nejakým spôsobom musíme odtrhnúť myseľ od zmyslového uspokojovania a sústrediť ju na Kṛṣṇu. Hovorte si pre seba: „Ak chceš sex, môžeš ho mať. Nie je tak ťažké to zariadiť. Každý ho má. Ale ak chceš Kṛṣṇu, to je niečo iné. Takže buď v tom pokračuj, ožeň sa, urob to, alebo na to všetko zabudni.“

Śrīmad-Bhāgavatam (7.15.22) uvádza asaṅkalpāj jayet kāmam – odhodlaným plánovaním sa človek môže vzdať chtivých túžob po zmyslovom pôžitku. Asaṅkalpāt môže byť preložené ako „neplánovaním sexu; nepremýšľaním o sexe; nepredstavovaním si sexu; žiadnym snívaním o sexe“. Vo svojom komentári Śrīla Bhaktisiddhánta Sarasvatī Thākura navrhuje ako synonymum pre slovo asaṅkalpāt výraz bhogárhatí-buddhi varjanát, ktorého základný význam znie „vzdaním sa požívateľskej mentality“. Śrīla Viśvanātha Cakravartī Thākura zasa hovorí: „Asaṅkalpāt znamená, že dokonca i keď chtivé túžby vyvstanú z mysli alebo pri pohľade na ženu, sme rozhodnutí nemyslieť si „Táto žena je tu kvôli môjmu pôžitku.“ Tak pokoríme túžbu.“

Jedna z techník, ako ovládať myseľ, je proste si ju nevšímať. „Pokoja a mieru môže dosiahnuť len ten, koho neznepokojuje neustály tok túžob, ktoré prichádzajú rovnako ako sa rieky vlievajú do oceánu, ktorý je tak večne plnený, ale napriek tomu zostáva vždy pokojný, a nie ten, kto chce tieto túžby ukojiť.“ (Bg. 2.70) „Obyčajnou znášanlivosťou môžeme poraziť túžbu a lakotu.“ (Śrímad Bhagavatam 1.9.27)

Toľko nezmyselných nápadov vstupuje do našej mysle. Keď si ich miesto zhromažďovania nebudeme proste všímať, ony prirodzene a rýchlo zahynú a budú nahradené inými myšlienkami. Preto sa musíme cvičiť myslieť na Kṛṣṇu. Sa vai manaḥ kṛṣṇa-pādāravindayoḥ – Mahārāja Ambarīsa sa zapojil do rôznych činností oddanej služby, ale najprv upevnil svoju myseľ na Kṛṣṇu. (ŚB 9.4.18) Filozofické rozpravy medzi oddanými a snaha porozumieť filozofii vedomiu Kṛṣṇu „z rôznych uhlov pohľadu“ (ako nás v tom Śrīla Prabhupāda podporoval), dávajú mysli zmysluplné námety k premýšľaniu a posilňujú ju. „Nemali by sme byť leniví, čo sa týka pochopenia filozofických záverov oddanej služby, lebo také rozhovory posilňujú myseľ. Tá potom začne byť priťahovaná ku Śrī Kṛṣṇovi.“ (Cc. Ādi 2.117)

Bhaktivinoda Thākura radil oddaným, ktorí sú rozrušovaní chorobnými túžbami po pohlavnom pôžitku, aby rozjímali o Kṛṣṇovej zábave zabitia démona Śaṅkhacūdy. Ten si chcel užívať s gopīami. Tak by sme mali pochopiť, že naša túžba užívať si sexu je démonská, lebo živé bytostí sú prakṛti a je to Kṛṣṇa, kto by si ich mal užívať. Preto by sme mali hlasne volať Kṛṣṇu, aby rovnako ako démona Śaṅkhacūdu láskavo zahubil i naše démonské túžby.

Existuje mnoho vhodných modlitieb, ktoré nám môžu pomôcť prekonať pohlavné rozrušenie. V Śrīmad-Bhāgavatame stojí: „Nech ma Sanat-kumāra ochráni pred chtivými túžbami.“ (6.8.17) Vo význame Śrīla Prabhupāda píše:  „Každý má silné chtivé túžby, ktoré sú tou najväčšou prekážkou vo vykonávaní oddanej služby. Preto sa tým, ktorí sú silno ovplyvnení chtivými túžbami, radí, aby prijali útočisko u Sanat-kumāry, veľkého oddaného brahmacārīho.“ Inú peknú modlitbu nájdeme v Caitanya-caritāmṛte (Madhya 22.16):

 

Kāmādīnāṁ kati na katidhā pālitā durnideśās

teṣāṁ jātā mayi na karuṇā na trapā nopaśāntiḥ

utsṛjyaitān atha yadu-pate sāmprataṁ labdha-buddhis

tvām āyātaḥ śaranam abhayaṁ māṁ niyuṅkṣvātma-dāsye

„Ach môj Pane, rozkazy chtivých túžob nepoznajú medzí. Aj keď som pre ne vykonal už toľko služby, neukázali mi ani kvapku milosti. Nehanbil som sa za to, že som im slúžil, nieto ešte aby som sa ich chcel niekedy vzdať. Ach môj Pane, vodca yaduovskej dynastie, v nedávnej dobe bola však moja inteligencia prebudená a teraz sa ich vzdávam. Vďaka transcendentálnej inteligencii teraz odmietam uposlúchnuť nechcené príkazy týchto služieb a prichádzam k Tebe, aby som sa odovzdal u Tvojich lotosových nôh, ktoré zbavujú strachu. Zamestnaj ma láskavo v osobnej službe Tebe a zachráň ma.“

 

A potom je tu známa modlitba Caitanyi Mahāprabhua:

 

ayi nanda-tanuja kikara

patitaṁ māṁ viṣame bhavāmbudhau

kṛpayā tava pāda-paṅkaja-              

sthita-dhūlī-sadṛśaṁ vicintaya

 

„Ó syn Mahārāja Nandy (Kṛṣṇa), som Tvojím večným služobníkom, ale nejako sa stalo, že som spadol do oceána nevedomosti zrodení a smrti. Prosím, preukáž mi svoju bezpríčinnú milosť, vyzdvihni ma z tohto oceánu smrti a umiestni ma ako čiastočku prachu pri Svojich lotosových nohách.“ (Śīkṣāṣtakam, piaty verš)

 

Nemáme iné útočisko než Kṛṣṇu, ako to vysvetlil Śrīla Prabhupāda: „Najväčšie problémy máme so sexom. Kṛṣṇa nám prostredníctvom māyi dal taký sklon – sex –, ktorý rozrušuje. I keď si odriekate, zložili ste sľuby a pekne ich dodržujete, niekedy, zvlášť v noci, ste rozrušení. A preto suratau – Kṛṣṇa je najväčší odborník v milostnej láske, a my to musíme prijať, odovzdať sa Mu, suratau paṅgor. Sme veľmi slabí a hlúpi a čo sa týka nášho pohlavného pudu, tu je zvlášť zmienený Madana-mohana. Pohlavný pud sa nazýva Amor, Madana. Keď sa staneme skalopevnými oddanými Kṛṣṇu, tieto hmotné pohlavné pudy zmiznú. Pretože i Amora samotného začal priťahovať Kṛṣṇa. Nás priťahuje Amor, ale ten je priťahovaný Kṛṣṇom, ktorému sa preto tiež hovorí Madana-mohana. To je jediný liek. Yadāvadhi mama cetaḥ kṛṣṇa-padāravinde. Ak sa budete držať lotosových nôh Kṛṣṇu – „Kṛṣṇa, prosím zachráň ma“ –, potom vás táto hmotná vec, pohlavné rozrušenie, nebude znepokojovať. To je jediná cesta. Preto sa hovorí „Madana-mohana“. Tento pohlavný pud veľmi silno bráni nášmu duchovnému životu, ale je hmotný, takže sa pokúšame ho znášať.

Tak buďte len trochu znášanliví, spievajte Hare Kṛṣṇa a modlite sa ku Kṛṣṇovi: „Prosím zachráň ma pred týmto rozrušením.“ A tiež by sme to mali hmotne ovládať. Ovládať znamená atyahāraḥ prayāsaś ca prajalpo niyamāgrahaḥ. Atyahāraḥ znamená prejedanie, to tiež rozrušuje. Kṛṣṇovou milosťou môže byť všetko ovládané. On je Madana-mohana, preto je našou najväčšou snahou odovzdať sa Madana-mohanovi a obnoviť svoj vzťah s Ním. „Môj drahý Pán Kṛṣṇa, tak dlho už na teba zabúdam.“ Śrīla Bhaktivinoda Thākura spieval túto pieseň: mānasa deho geho jo kichu mora, arpiluṅ tuwā pade nanda-kiśora. Tomu sa hovorí úplné odovzdanie. Potom Kṛṣṇa odpovedá: ahaṁ tvām sarva-pāpebhyo mokṣayiṣyāmi mā śucaḥ. Ochráni nás, takže tāṁs titikṣasva bhārata. Existuje mnoho rozrušení. Preto Kṛṣṇa hovorí: „Buď znášanlivý a rob svoju prácu s vierou.“ Spievajte Hare Kṛṣṇa, nasledujte usmerňujúce pravidlá a zostaňte plne odovzdaní lotosovým nohám Madana-mohany, a potom všetko rozrušenie zmizne.“ (Prednáška z 8.4.1975) (Śrīla Prabhupāda tiež popísal, že pokiaľ nie sme uchvátení krásou Madana-mohana, potom budeme Madana-dahanou a budeme obťažovaní Amorovými šípmi. Viď Cc. Ādi 1.19 a význam pre väčšie porozumenie tohto vzťahovania sa k Madana-mohanovi.)

Dokonalosť nedosiahneme za jeden deň. Keď lezieme na horu, môžeme pokĺznuť, ale musíme potom znovu nabrať sily a odhodlanie a pokračovať v ceste, pokiaľ nebudeme natoľko skúsení, že už znovu nepokĺzneme. Nakoniec musíme rozvinúť neprekonateľnú vyššiu chuť vedomia Kṛṣṇu. To znamená, že sa musíme dostať na úroveň, v ktorej budeme stále zakúšať veľkú blaženosť.

Dostať sa na vrchol hory a na náhornú plošinu vyžaduje veľké úsilie. Je k tomu treba plného odovzdania mysli, tela a slov dvadsať štyri hodín denne, neustále a ani o trochu menej. Určite je to uskutočniteľné, lebo nám to sľubujú guru a Kṛṣṇa. Ale my sa musíme stať natoľko spôsobilými, aby sme mohli prijať ich milosť.

Pán Kṛṣṇa dal pokyny Uddhavovi (ŚB 11.20.27-29), v ktorých hovorí, že oddaný by mal pokračovať s oddanou službou, bez toho, aby sa cítil skleslo kvôli svojej neschopnosti okamžite prekonať zmyslové túžby. Tieto verše a významy k nim sú v tomto ohľade natoľko podstatné, že ich tu uvádzame v úplnosti.

 

PREKLAD

„Keď Môj oddaný prebudí vieru v naslúchanie o Mojej sláve znechutený hmotnými činnosťami, vie dobre, že všetko zmyslové uspokojovanie vedie k utrpeniu, ale stále nie je schopný vzdať sa všetkých zmyslových pôžitkov. Mal by zostať šťastný a uctievať Ma s veľkou vierou a presvedčením. Dokonca i keď niekedy skĺzne k uspokojovaniu zmyslov, napriek tomu Môj oddaný vie, že všetky zmyslové pôžitky vedú k nepríjemným výsledkom, a úprimne ľutuje svojho jednania.“

 

VÝZNAM

Pán tu opisuje počiatočnú úroveň čistej oddanej služby. Úprimný oddaný už prakticky videl, že všetky hmotné činnosti vedú len k uspokojovaniu zmyslov a všetky tieto zmyslové pôžitky vedú len k utrpeniu. Taký oddaný potom úprimne túži zamestnávať sa dvadsať štyri hodín denne v láskyplnej službe Pána Kṛṣṇu bez akýchkoľvek osobných pohnútok. Tento oddaný zo srdca túži, aby bol umiestnený vo svojom pôvodnom postavení ako Pánov večný služobník, a modlí sa k Pánu, aby ho do tohto vznešeného postavenia pozdvihol. Slovo anīśvara naznačuje, že kvôli svojim minulým hriešnym činnostiam a zlým zvykom nemusíme byť ihneď schopní celkom sa vzdať požívateľskej mentality. Pán tu povzbudzuje takého oddaného, aby nebol skleslý alebo mrzutý, ale aby zostal nadšený a pokračoval so svojou láskyplnou službou. Slovo nirviṇṇa naznačuje, že i keď sa ešte niekedy úprimný oddaný môže stať obeťou zmyslového pôžitku, je celkom znechutený hmotným životom a za žiadnych okolností sa vedome nedopúšťa hriešnych činností. V skutočnosti sa vyhýba všetkým druhom hmotných činností. Slovo kāmān v základe odkazuje k pohlavnej príťažlivosti a jej vedľajším produktom – deťom, domovu atď. V tomto hmotnom svete je pohlavný pud taký silný, že dokonca i úprimný uchádzač o láskyplnú oddanú službu môže byť niekedy rozrušený pohlavnou príťažlivosťou alebo pretrvávajúcimi citmi k žene a deťom. Čistý oddaný má celkom iste duchovný súcit so všetkými živými bytosťami vrátane takzvaných detí a žien, lenže taktiež vie, že hmotná telesná príťažlivosť nevedie k ničomu dobrému, pretože skrátka len zaplieta človeka a jeho takzvaných príbuzných do strastiplného reťazca plodonosných činností. Slovo drdha-niścaya („pevné presvedčenie“) znamená, že oddaný je za akýchkoľvek okolností celkom odhodlaný pokračovať v plnení svojich predpísaných povinností pre Kṛṣṇu. Pritom si myslí: „Kvôli môjmu predchádzajúcemu hanebnému životu je moje srdce znečistené toľkými iluzórnymi putami. Ja sám nemám silu ich zastaviť. Jedine Kṛṣṇa v mojom srdci môže odstrániť túto nepriaznivú nákazu. Avšak či už mi Pán tieto pripútanosti odníme ihneď, alebo nedovolí, aby som nimi bol ďalej ovplyvnený, nikdy sa nevzdám svojej oddanej služby Jemu. I keby mi Pán postavil do cesty milióny prekážok, i keby som mal ísť kvôli svojim priestupkom do pekla, nikdy ani na okamih neprestanem slúžiť Pánovi Kṛṣṇovi. Nezaujíma ma mentálna špekulácia alebo plodonosné činnosti, a i keby predo mňa prišiel samotný Pán Brahmā a ponúkal mi také zamestnanie, ani trochu by ma to nezaujímalo. Hoci som pripútaný k hmotným veciam, môžem napriek tomu jasne chápať, že nevedú k ničomu dobrému, lebo jednoducho len spôsobujú problémy a narušujú moju oddanú službu Pánovi. Preto úprimne ľutujem svoje nerozumné putá k toľkým hmotným veciam a trpezlivo očakávam milosť Pána Kṛṣṇy.“

Slovo príta naznačuje, že oddaný sa cíti ako syn alebo podriadený Najvyššej Osobnosti Božstva a veľmi priľnul ku svojmu vzťahu s Pánom. Preto i keď napriek svojmu úprimnému bedákaniu občas tiahne k zmyslovému pôžitku, nikdy nestráca svoje nadšenie slúžiť Pánovi Kṛṣṇovi. Oddaný, ktorý je mrzutý alebo málo odvážny v oddanej službe, môže skĺznuť k neosobnému vedomiu alebo sa vzdať svojej oddanej služby Pánu. Preto tu Pán radí, že i keď môže niekto úprimne ľutovať, nemal by sa cítiť trvalo skleslo. Mali by sme pochopiť, že kvôli svojim minulým hriechom musíme občas niekedy trpieť rozrušením pochádzajúcim z hmotnej mysli a zmyslov, ale nemali by sme sa kvôli tomu oddávať odriekaniu, ako to robia špekulatívni filozofovia. I keď môžeme túžiť po odriekaní, aby sme tak očistili svoju oddanú službu Pánu, ak sa zaoberáme viac odriekaním než činnosťami pre potešenie Pána Kṛṣṇu, potom sme zle pochopili postavenie láskyplnej oddanej služby. Viera v Pána Kṛṣṇu je taká mocná, že nám postupom času samovoľne udelí odpútanie a dokonalé poznanie. Keď niekto odníme Pána Kṛṣṇu zo stredu svojho uctievania a zameria sa viac na poznanie a odriekanie, potom sa začne odchyľovať od svojho pokroku smerom späť domov k Bohu. Úprimný oddaný Pána musí byť zo srdca presvedčený, že obyčajnou silou oddanej služby a milosťou Pána Kṛṣṇu dosiahne v živote všetko priaznivé. Musí veriť, že Pán Kṛṣṇa je ten najmilostivejší a že je jeho jediným cieľom v živote. Taký rozhodná viera spoločne s úprimnou túžbou vzdať sa zmyslového pôžitku nás prenesie cez prekážky tohto sveta.

Slová játa-śraddhah mat-kathásunesú v tomto verši najväčší význam. Svedomitým naslúchaním o Pánovej milosti a sláve sa postupne oslobodíme od všetkých hmotných túžob a neustále budeme jasne chápať úplné utrpenie plynúce zo zmyslového pôžitku. Ospevovanie Pánovej slávy s pevnou vierou a presvedčením je nesmierne mocný duchovný princíp, ktorý nám umožní vzdať sa akejkoľvek hmotnej spoločnosti.

Na oddanej službe Pánu nie je v pravde nič nepriaznivé. Občasné ťažkosti, ktoré oddaní zakúšajú, sú spôsobené ich predchádzajúcimi hmotnými činnosťami. Na druhej strane usilovať o zmyslové uspokojenie je úplne nepriaznivé. Preto sú zmyslový pôžitok a oddaná služba presnými protikladmi. Za všetkých okolností by sme mali zostať Pánovými úprimnými služobníkmi a vždy veriť v Jeho milosť. Potom sa celkom určite vrátime späť domov, späť k Bohu.

 

PREKLAD

„Ak bude menej inteligentný človek neustále uctievať láskyplnou oddanou službou, ako ju sám popisujem, jeho srdce bude pevne umiestnené vo Mne. Tak budú všetky hmotné túžby v jeho srdci zničené.“

 

VÝZNAM

Hmotné zmysly uspokojujú výplody mysli a spôsobujú, že mnoho rôznych hmotných túžob jedna po druhej nadobúdajú na dôležitosti. Keď niekto neustále oddane slúži Pánu ospevovaním Jeho transcendentálnej slávy a naslúchaním o nej s pevnou vierou, hmotné túžby ho prestanú rozrušovať. Službou Pánu posilníme svoje presvedčenie, že Śrī Kṛṣṇa je jediný skutočný požívateľ a všetci ostatní sú určení k Jeho pôžitku prostredníctvom oddanej služby. Pánov oddaný umiestňuje Śrī Kṛṣṇu na prekrásny trón vo svojom srdci a tam Mu ponúka neustálu službu. Tak ako vychádzajúce slnko postupne odstráni všetky zvyšky temnoty, rovnako i Pánova prítomnosť v srdci spôsobí, že v ňom všetky hmotné túžby zoslabnú a nakoniec zaniknú. Slová mayi hrdi sthite („keď je srdce umiestnené vo Mne“) naznačujú, že pokročilý oddaný vidí Pána Kṛṣṇu nie len vo svojom vlastnom srdci, ale tiež v srdciach všetkých živých bytostí. Úprimný oddaný, ktorý ospevuje slávu Śrī Kṛṣṇy a naslúcha o nej, by sa preto nikdy nemal nechať zneistiť zostávajúcimi hmotnými túžbami vo svojom srdci. Mal by s vierou čakať, až tento duchovný proces prirodzene srdce očistí od všetkého znečistenia.

Predchádzajúce verše sa vzťahovali k oddaným, ktorí sú upevnení vo svojom odhodlaní, ale napriek tomu podliehajú rozrušeniu. Tí, ktorí sú na začiatku a sú rozrušovaní, sa môžu pokúšať násilne potlačiť svoje túžby. Avšak taký postup nemôže mať úspech, pretože túžby sa nedajú prekonať, pokiaľ nie sú očistené. Rovnako ako keď skúšate zatlačiť vypuklinu na koberci, tak sa i potlačovaná túžba skrátka len objaví niekde inde. Jogín, ktorý bojuje s pohlavnou túžbou, si možno niekedy nechce priznať svoje problémy ani sám sebe. Ale ak má zjavné problémy s nenásytnosťou, hnevom a inými znečisteniami, mal by vedieť, že je to stále len rovnaký nepriateľ – pohlavná túžba, ktorá sa len inak prejavuje. Pre takého adepta je najlepšie priznať si svoje problémy a čeliť im s rozumom. Ak bude zatínať zuby a prepínať sa, len aby vydržal, nakoniec sa zrúti.

Oddaní, ktorí sa cítia príliš rozrušovaní a ktorých myseľ zmietajú chtivé túžby, by sa radšej mali obrátiť na starších oddaných a požiadať ich o pomoc. Śrīla Rūpa Gosvāmī odporúča vo svojej Upadeśāmṛte, aby oddaní dôverne vyjavovali svoje mysle druhým oddaným. Rozoberanie duchovných problémov s pokročilými oddanými ich pomôže prekonať.

Mali by sme vedieť, že to nie je žiadna ľahká cesta. Nemôžete si proste len vziať nejaký prášok a zbaviť sa tak pohlavnej túžby. Žiadna mantra, tantra, yantra, kavaca alebo astrologický kameň neodstráni hmotné túžby. A napriek tomu, že mechanické prostriedky ako vyhýbanie sa spoločnosti žien alebo ovládanie sa v jedení môžu pomôcť, skutočná magická formula je vedomie Kṛṣṇy, čistá oddaná služba.

 

kecit kevalayā bhaktyā

vāsudeva-parāyaṇāḥ

aghaṁ dhunvanti kārtsnyena

nīhāram iva bhāskaraḥ

 

„Jedine vzácny človek, ktorý prijal úplnú a nezmiešanú oddanú službu Kṛṣṇovi, môže vykoreniť plevy hriešnych činností, aby už celkom iste nikdy nemohli znovu vyrásť. Dokáže to vykonávaním oddanej služby, rovnako ako slnko môže okamžite svojimi lúčmi rozptýliť hmlu.“ (ŚB 6.1.15)

Śrīla Prabhupāda: „Prečo ste ovplyvnení pohlavným životom? Zastavte to pomocou vedomia Kṛṣṇu. Keď svoj celý život odovzdáte vedomiu Kṛṣṇu, nebudete už pohlavným životom rozrušovaní. Keď je niekto skutočne pokročilý vo vedomý Kṛṣṇu, len sa tomu vysmieva: „Páni! To je nezmysel! Čo to má byť?“ To je pokrok vo vedomí Kṛṣṇu. Jediným riešením je vedomie Kṛṣṇu.“ (Rozhovor z 28.5.1974)

Neexistuje žiadne iné riešenie. Musíme sa veľmi vážne zapojiť do vedomia Kṛṣṇu, a keď Kṛṣṇa uvidí našu úprimnosť, dá nám požehnanie, a potom postupne všetky tieto nečisté veci odídu. Keď sa raz Śríly Prabhupády pýtali, čo robiť s túžbou, odpovedal: „Musíte sa stať vedomými si Kṛṣṇu, tento problém nemá iné riešenie.“ (Pýtal sa Dīna Bandhu dāsa.) „Len milosťou Najvyššieho Pána môže byť človek ochránený od pokušenia chtivých hmotných túžob. Pán dáva ochranu oddaným, ktorí sú vždy zamestnaní transcendentálnou láskyplnou službou Jemu.“ (ŚB 3.12.32)

Śrīla Narottama dāsa Ṭhākura hovorí: kāma kṛṣṇa-karmārpaṇe – chtivé túžby by mali byť presmerované ku službe Kṛṣṇovi. To je praktické. Oddaný, ktorý vyvinul túžbu potešiť Kṛṣṇu a neustále mu slúži, automaticky prekonáva hmotnú túžbu.

Udržať si služobnícku náladu vyžaduje stálosť pochádzajúcu z kvality dobra. Brahmacarya je možná len na úrovni dobra. Ati-brahmacarya, „extrémna brahmacarya“ sa môže prejavovať ako umelé odriekanie alebo nenávisť k ženám, ale to sú len príznaky kvality vášne.

Mylné poňatie, že túžbu môžeme prekonať neslušným chovaním k ženám, je vcelku bežné, ale tradiční brahmacārī sú vedení, aby chovali úctu k ženám. Človek, ktorý nebol takto trénovaný, bude zaplavený ohavnými vášňami, len čo zhliadne krásnu mladú ženu. Ale u toho, kto bol vychovaný poriadne, vzbudí pohľad na tú istú ženu v srdci úctivé pocity, aké by vyjadril svojej matke. Ten, kto ctí ženy a považuje ich za svoje matky, po nich nemôže dychtiť a ani ich nechce vykorisťovať.

Sklony mysli k pokleskom môžu byť prekonané tým, že ich vyzdvihneme na najvyššiu úroveň. Miesto aby brahmacārī myslel na zneužívanie tiel ostatných v pohlavnom živote, mal by meditovať o tom, ako dosiahnuť toho najväčšieho prospechu zo všetkých – kázaním vedomia Kṛṣṇu. Brahmacārī vidí ženské telo ako vábenie māyi, ale tiež v ňom vidí dušu, ktorá volá po Kṛṣṇovi.

Narottama dāsa Ṭhākura uvádza, že hmotné túžby stratia na dôležitosti, len čo dosiahneme milosť Pána Nityánandy. Pán Nityānanda dostal od Pána Caitanyi pokyn kázať vedomie Kṛṣṇu všetkým triedam ľudí, dokonca i tým najpoklesnutejším, čo tiež splnil tým, že i za tých najťažších okolností prejavil nesmiernu pokoru. Keď na seba vezmeme ťažkosti späté s kázaním a budeme sa modliť o milosť Pána Nityānandy, iste nám pomôže.

Niektorí noví oddaní majú tú skúsenosť, že po príchode k vedomiu Kṛṣṇu cítia dokonca ešte väčšie pohlavné rozrušenie, než predtým! Filozoficky ale môžeme chápať, že títo oddaní neboli čistejší pred svojím príchodom ku Kṛṣṇovi, ale že sa v ich srdciach prebudili driemajúce hmotné túžby (ŚB 4.29.69). Keď po dlhej dobe začneme upratovať nejakú miestnosť, objaví sa všade prach a špina, ktoré sú skryté v temných zákutiach. Na začiatku upratovania to dokonca vyzerá, že je tá miestnosť ešte špinavšia, než predtým. V skutočnosti bola ale plná špiny už predtým, lenže nikto ju neupratoval, a tak špina zostala bez povšimnutia. Nakoniec je ale miestnosť skutočne vyčistená – nie len zbežne, ale úplne. Podobne spievanie Hare Kṛṣṇa čistí zrkadlo srdca. Keď vychádzajú von hmotné túžby, pokračujte v spievaní. Pokiaľ je srdce veľmi špinavé, môže byť očistný proces zdĺhavý a náročný. Ale konečným výsledkom, ktorý môže prísť až po mnohých a mnohých pokusoch, bude naše čisté srdce bez jedinej škvrny. V tejto súvislosti je veľmi poučná 12. kapitola Madhja-líly Čaitanja-čaritámrity nazvaná „Upratovanie chrámu Gundičá“.

0 Komentárov Pripojiť sa ku konverzácii →


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

eighteen − two =