Reinkarnácia

„V hmotnom svete prenáša živá bytosť svoje rôzne poňatia života z jedného tela do druhého, podobne ako vietor prenáša vône. Takto prijíma jeden druh tela a znovu ho opúšťa, aby prijala ďalší.“

Védy vysvetľujú, že átma, duša, je pokrytá dvomi druhmi tiel, hrubohmotným (fyzickým) a jemnohmotným telom (subtílnym, astrálnym). Smrť potom iba znamená, že hrubohmotné telo prestane fungovať a živá bytosť, duša, je prenesená v jemnohmotnom tele do iného hrubého tela. Jemné telo sa skladá z mysle, inteligencie a falošného ega (ahankára). Falošné ego má za následok mylné stotožňovanie duše s hrubým fyzickým telom. Jemné telo je tiež hmotné, ale skladá sa z jemnej fyzickej substancie, ktorá formuje psychiku. Pamäť, myšlienky, vôľa, vnútorné zážitky, to všetko prebieha na úrovni jemného tela.

Najbežnejším príkladom činností jemného tela sú sny počas spánku. V sne jednáme v jemnom tele, zatiaľčo hrubé telo je nečinné.

Jemnohmotné telo existuje stále, aj keď hrubohmotné telo prestane fungovať. Po smrti si v ňom duša so sebou odnáša myšlienky, plány, spomienky a priania.

 

Bhagavad-gíta (15.8) vysvetľuje:

„V hmotnom svete prenáša živá bytosť svoje rôzne poňatia života z jedného tela do druhého, podobne ako vietor prenáša vône. Takto prijíma jeden druh tela a znovu ho opúšťa, aby prijala ďalší.“

 

Stáva sa, že niektorí ľudia už odmalička vynikajú nejakou neobyčajnou vlastnosťou alebo talentom. W. A. Mozart bol napríklad klavírny virtuóz už v štyroch rokoch. Ako malé dieťa prišiel jedného dňa k svojmu otcovi so skladbou, ktorú sám napísal. Otec sa usmial nad pokusom svojho syna, ale keď si preštudoval partitúru, zistil, že jeho syn napísal tak zložitú symfóniu, že ju dokážu zahrať len tí najlepší interpreti.

Odkiaľ dostal Mozart a ďalšie „zázračné deti“ túto schopnosť? Védy odpovedajú, že tieto skúsenosti a schopnosti z minulých životov zostávajú v podvedomí mysle a znovu sa prejavia, keď je nové telo dostatočne vyvinuté. Skúsenosti a poznanie z predošlých životov sa teda ukladajú v jemnohmotnom tele a prejavujú sa v rôznych schopnostiach a nadaní.

 

Śrímad-Bhágavatam (4.29.66) vysvetľuje:

„Myseľ spôsobuje, že živá bytosť prijme určitý druh tela podľa styku s hmotnou prírodou. Pozorovaním povahy človeka môžeme dôjsť k záveru, ako žil v predošlom živote a aké telo príjme v budúcnosti. Takto stav mysli naznačuje minulé a budúce telá.“

 

Vedomie a fyzická podoba sú úzko prepojené. Telo a vedomie malého dieťaťa sa jednoznačne líši od tela a vedomia dospelého človeka. Môžeme povedať, že duša putuje behom vývoja tela skrz rôzne telá s odlišným vedomím. Nemusíme si byť vedomí, ako v súčasnom živote meníme telá, pretože tieto zmeny sú veľmi subtílne, postupné a ťažko vnímateľné. Všimli sme si ako deti, ako naše telá rastú? Zistili sme to iba vtedy, keď sme po dlhej dobe prišli napríklad za babičkou, ktorá keď nás vítala, zvolala : „Jéj, ty si ale vyrástol!“ 🙂 Túto skutočnosť potvrdzujú aj biológovia. Americký antropológ John E. Pfeiffer píše vo svojej knihe „Human brain“ (1955): „Naše telo dnes neobsahuje ani jednu molekulu z tých, ktoré ho tvorili pred siedmymi rokmi.“ Navzdory tejto neustálej zmene tiel, my, duše, zostávame rovnakou individualitou, či už máme päť alebo dvadsaťpäť rokov. Sme len v iných hrubých telách. Naše hrubé a jemné telo sa v priebehu času zmenilo, máme väčšiu silu, viac schopností, poznania, ale sami sme zostali rovnakí. Nestali sme sa ničím iným. Túto transmigráciu duše mnohými telami v rámci jedného života môžeme nazvať postupnou alebo vnútornou reinkarnáciou.

Vonkajšia reinkarnácia (zmena tela po smrti)

Čo sa deje v okamihu smrti? Máme vplyv na našu budúcu situáciu? Môžeme si vybrať náš budúci život? v Bhagavad-gíte nachádzame nasledujúce odpovede:

„Tak, ako vtelená duša prechádza v tomto tele z detstva do mladosti a do staroby, prechádza tiež duša v okamihu smrti do iného tela. Múdry človek sa touto zmenou nedá zmiasť.“

(Bhagavad-Gíta. 2.13).

 

Bhagavad-gíta ďalej vysvetľuje, že stav vedomia v okamihu smrti je kľúčovým pre voľbu ďalšieho tela.

„Každý dosiahne práve ten stav bytia, na ktorý myslí, keď opúšťa svoje telo.“

(Bhagavad-Gíta 8.6).

 

Pri smrti duše spoločne so subtílnym telom opúšťa hrubé, fyzické telo. Toto jemné telo, naše túžby a myšlienky zaznamenané v ňom, ktoré sa nám vybavia v tomto momente, sú rozhodujúce pri získaní ďalšieho tela. Táto transmigrácia duše z jedného tela do druhého sa nazýva vonkajšia reinkarnácia (v sanskrite samsára alebo tiež samsriti).
Śrímad-Bhágavatam (5.11.5–7) sa zmieňuje, že myseľ je priťahovaná zmyslovým pôžitkom, zbožným alebo bezbožným. Takáto myseľ je pod vplyvom kvalít hmotnej prírody a zapríčiňuje zodpovedajúce zrodenie v rôznych druhoch tiel, vyšších či nižších. Kvôli mysli preto duša trpí hmotnými strasťami alebo si užíva takzvaný pôžitok. Myseľ pod vplyvom ilúzie je príčinou ďalších zbožných či bezbožných činností a ich karmy. Duša je nimi potom podmienená. Svätci vravia, že myseľ určuje telesné rysy, prináša spútanosť alebo oslobodenie. Tu je zavrhnutá široko rozšírená myšlienka, že duša ľudského tela už nemôže poklesnúť (získať zvieracie alebo iné nižšie telo). Ľudská podoba sa líši od nižších foriem tým, že duša v takomto postavení má slobodnú voľbu v jednaní, s ktorou sa spája zodpovednosť za jej činy (karma).

Skutočnosť reinkarnácie duše spoločne s jemnohmotným telom tiež potvrdzuje parapsychologický výskum. Pomocou rôznych metód si mnoho ľudí môže spomenúť na udalosti zo svojich predošlých životov. To by nebolo možné, keby sa tieto spomienky neprenášali spoločne s dušou. Podľa védskych písiem je pamäť funkcia inteligencie, časťou subtílneho tela. Aj keď v okamihu smrti na svoj minulý život zabúdame, je možné tieto spomienky určitými technikami obnoviť. Tieto spôsoby ale nie sú vždy stopercentne hodnoverné. V niektorých výnimočných prípadoch, hlavne u detí, je dokázaná spontánna schopnosť si tieto zážitky vybaviť aj bez vonkajšieho vplyvu psychológa či terapeuta.

100
Reinkarnácia

0 Komentárov Pripojiť sa ku konverzácii →


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

seventeen − 10 =