Rovnováha

 

Najlepšie je kráčať životom pokojne a vyrovnane – nebyť príliš ovplyvnený tým, čo sa nám stane. Mali by sme byť vyrovnaní, či sme bohatí alebo chudobní, či získame zlato a či len obyčajné kamene. Nemali by sme cítiť ani nenávisť, ani túžbu po výsledkoch svojej práce. Nemali by sme byť rozrušení v okamihoch radosti, ani keď zakúšame bolesť. Mali by sme byť pokojní, keď nás chvália alebo nám niečo vyčítajú. A vyrovnaní by sme mali byť aj vtedy, keď nás majú v úcte alebo sme vystavení pohane. K priateľom a nepriateľom by sme sa mali správať rovnako, znášať leto a zimu, teplo a chlad, šťastie a nešťastie. Mali by sme byť nestranní a na všetko nazerať rovnako, neovplyvnení sociálnymi a politickými záležitosťami.

V dvanástich rokoch som sa raz po prehre na volejbalovom turnaji rozplakal. Otec povedal, aby som sa buď usmial, alebo so športom nadobro skončil. Usmial som sa.

Pri hodnotení výkonu bral do úvahy koncentráciu, postoj, mieru vynaloženého úsilia, ako aj kvalitu predvedeného výkonu. Ako protihráč nepoznal zľutovanie, no po zápase sa správal tak, že nikto nevedel, či vyhral alebo prehral.

 

Keď bezhlavosť okom meriaš pokojne

hoci tupený, sám, že nie si bezhlavý,

keď, podozrievaný, v seba veríš pevne,

však z bezprávia sokov neviníš,

keď čakať vieš, ba čakať bez mdloby,

byť klamaný, no neupadať v lož,

keď nenávidený sám si bez zloby,

slov cnosti neberieš však nadarmo,

 

keď vieš sniť a nepodľahnúť sneniu,

keď hĺbať vieš a dokážeš aj žiť,

keď proti úspechu i poníženiu,

a proti zvodcom spoločným sa kryť,

keď nezúfaš, nech pravdivé tvoje slová

ľsťou chudákov sú pošliapané v kale,               

keď rúcajú sa tvoje stavby a znova,

ako robotník v pote lopotíš sa stále,

 

keď spočítať vieš hromadu zisku,

a na jediný hod všetko riskovať,

po prehre vrátiť sa k východisku,

a nevzdychnúť nad trpkosťou strát,

keď prinútiť vieš srdce, čuvy,

aby s tebou vytrvali veľa,

hoci tep a pohyb uniká ti živý,

a „Vytrvaj!“ ti káže len tvoja vôľa,

 

keď nehu znesieš priveľkú, i tvrdosť,

keď svoj si, a každému druhom si sa stal,

keď zbrataný s davom uchováš si hrdosť,

a nespyšnieš, keď hovoril s tebou kráľ,

keď povieš: „Svojimi sekundami všetkými,

mne, čas, sťaby pretekár bol som, slúž!“,

potom pán, potom víťaz na šírej si zemi –

a čo viac: potom, syn môj, si muž!

 

Rudyard Kipling  

 

Zachovať vyrovnanosť za každých okolností je potrebné v hmotných i v duchovných činnostiach. Mali by sme ostať vyrovnaní, či nás preklínajú alebo chvália, či žijeme na nebi alebo v pekle. Nemalo by nás zaujímať kritizovanie druhých a nemali by sme prijímať vymyslené filozofie obyčajného človeka. Nemalo by nás rozrušiť, ani keď sme konfrontovaní s dualitami hmotného sveta – túžbou a nenávisťou, trestom a odmenou, slávou a hanbou.

 

Pokročilejší je ten, kto sa pozerá rovnako na priateľov, nepriateľov, druhov, na ľudí nestranných, závistlivcov, príbuzných, zbožných či hriešnikov. 

Bhagavad-Gíta 6.9.

 

A ako byť vždy vyrovnaný? Predovšetkým by sme mali zohľadniť povahu hmotného sveta – dočasné šťastie a utrpenie, ktoré sú v tomto svete nevyhnutné. Utrpenie príde, aj keď sa mu snažíme vyhnúť, a radosť takisto prichádza nezávisle na našom úsilí.

Shakespeare vykreslil tento svet ako javisko a živé bytosti ako hercov. My všetci iba vystupujeme na javisku tohto sveta – v „šatách“ otca, matky, detí, priateľa, nepriateľa, pekára, cukrára atď. Je to ako veľké divadelné predstavenie s mnohými postavami, hrajúcimi svoje role. Na pódiu môžu hrať nepriateľov, no mimo neho sú opäť dobrí priatelia. Je to imaginárny svet, v ktorom hercom nepatria kostýmy, nikto nie je hrdina ani zloduch a všetky scény sú vymyslené. Nijaký herec nezomiera a ani sa nezamiluje do herečky, ako si to diváci často myslia. Je to všetko iba naoko.

V noci sa nám sníva všetko možné, a podobne je to aj počas dňa – snívame a hráme svoje denné sny. Nočné a denné sny sú však ilúzia a tento svet a jeho súčasti nemajú trvalú identitu – také sú len v našich predstavách. Preto rozlišovanie medzi dobrým a zlým, šťastím a nešťastím, nemá význam – to všetko sú mentálne výmysly. Zoberme si napríklad peniaze. Keď ich máme v rukách, máme ich radi, no keď ich má náš nepriateľ, nenávidíme ich. Peniaze zostávajú peniazmi, to my si iba predstavujeme, že ich máme radi alebo že sa nám priečia. 26

Duše obývajúce tento svet spia, neuvedomujúc si svoju skutočnú duchovnú povahu, a spiaci človek si svoje šťastie a nešťastie vytvára snením.

 

NEBERTE VECI PRÍLIŠ OSOBNE

 

Sem-tam sa nám stane, že pri vykonávaní našich každodenných povinností nás niekto zraní, nahnevá alebo urazí. Predstavme si, že mi niekto v kancelárii povie, že mám účes ako Drakula. Kolegovia sa na tom srdečne zasmejú, ale mňa sa to dotkne. Utratil som na nový účes päťdesiat dolárov, a keďže vlasy mám ostrihané, potrvá mesiace, kým mi znovu dorastú. Celé týždne sa tým umáram a myslím na to, ako sa pomstiť, ako na všetko zabudnúť alebo dať si iný účes. V každom prípade prežívam stavy hlbokej úzkosti.

Tie však vôbec zažívať nemusím. Mal by som zobrať do úvahy, že je prirodzené, že niektorým ľuďom sa bude účes páčiť, kým iným nie. Koniec-koncov, ja sám mám niektoré účesy rád a iné sa mi nepozdávajú. Vôbec by ma teda nemalo prekvapiť, že môj účes si nezíska obdiv všetkých – predstava, že každý má rovnaký vkus, je iluzórna.  Potom si aj uvedomím, že každý má právo na svoj názor, no stále mi je záhadou, prečo kolega cítil potrebu vysloviť svoj názor verejne a takým ponižujúcim spôsobom. Ak ma to stále trápi, môže mi pomôcť, keď si spomeniem, ako si malé dievčatá na školskom dvore, keď im chlapci robili zle, vzdorovito spievali:

 

Palice a kamene mi môžu zlámať kosti, slová ale vo mne nenechajú zlosti.“

 

Malé dievčatá pochopili význam tejto riekanky, ktorú im matky spievali, keď boli malé, a preto, keď sa bránili pred chlapcami, mohli ukázať odvahu. „Vaše hrubé slová mi neublížia, keď nebudem chcieť, aby mi ublížili.“ Táto jednoduchá metóda ušetrila veľa detského plaču a mohla by byť prospešná aj dospelým.

Ak ma niekto urazí, je to súčasť „divadla života“. Na tomto divadle je úžasné, že ani jeden herec presne nevie, ako sa druhí zachovajú, no všetci aj tak musia svoju rolu hrať tak, ako treba.

 

NEMÔŽETE VYHOVIEŤ VŠETKÝM

 

Len čo sa muž a žena vezmú, je viac než isté, že niekto z nevestiných príbuzných si manžela obľúbi a iný zasa nie. Je to prirodzené a dá sa to čakať – nemôžete potešiť každého. Aj taký výnimočný a vznešený človek ako Pán Ježiš Kristus mal nepriateľov, a veľký kráľ Yudhiṣṭhira bol taký láskavý a tak prial druhým, že ľudia ho prezývali „ten, koho nepriateľ sa nikdy nenarodil“. Nikoho nepovažoval za svojho nepriateľa, ku každému sa správal, ako by bol jeho najdrahší priateľ, a strpel dokonca úbohosti, ktorých sa voči nemu dopúšťali jeho bratanci. Na Pána Krišnu to však bolo priveľa, a tak prišlo k veľkej bitke na Kurukṣetre.

Príklad veľkých osobností by nás mal inšpirovať k tomu, aby sme boli dobrí ku všetkým živým bytostiam a neočakávali, že ostatní budú dobrí na nás. Keď sa k nám správajú zle, je oveľa lepšie naučiť sa brať to ako bežnú súčasť života v hmotnom svete, nie sa prekvapiť, uraziť či nebodaj nahnevať. Je pravda, že v duchovnom svete neexistujú nepriatelia, ale pokým sme tu, v hmotnom svete, mali by sme sa naučiť s týmto faktom žiť.

Raz sa jeden muž viezol na koni a jeho syn kráčal vedľa neho. „Čo je to za otca? Syna nechá ísť pešo a sám sa vezie!“ neodpustili si ľudia kritické poznámky. Tak sa muž  rozhodol, že syna vyloží na koňa a on pôjde pešo. „Čo je to za syna, že nechá chudáka otca ísť pešo a on sa vezie na koni?“ ozývali sa ďalší. Tak teda vysadli na koňa obaja. „Aké kruté – nechať úbohého koňa vláčiť dvoch jazdcov,“ dali sa počuť podaktorí, a tak im nezostávalo im nič iné, len zosadnúť z koňa a kráčať pekne po svojich pred ním. No aj teraz sa našli nespokojenci: „Čo je to za hlupáka? Má koňa a namiesto toho, aby naňho vysadol, vykračuje pred ním!“ Fortunate Souls (Šťastlivé duše), Danavir Goswami, str. 116.

Keďže nemôžeme vyhovieť všetkým, musíme si vybrať, koho chceme potešiť najviac a sústrediť sa na to.

0 Komentárov Pripojiť sa ku konverzácii →


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

nineteen + eighteen =