Sanskrit संस्कृत

SANSKRIT (saṁskṛt)  संस्कृत

 

Sanskrit  je jedným z najstarších známych jazykov. Približný slovenský preklad slovného základu sanskrtam je “dokonale zložený”. Sanskrit je v súčasnosti považovaný za mŕtvu reč. Napriek tomu je stále jedným z 23 oficiálnych jazykov Indie a ako jeden z najlepšie zachovaných jazykov staroveku, je používaný na porovnávanie v lingvistike. V Indii a juhovýchodnej Ázii má sanskrit podobnú úlohu ako gréčtina a latinčina v Európe. Vplyv mal v historických dobách aj v krajinách strednej Ázie a na Ďalekom východe, najmä v súvislosti so šírením hinduizmu a buddhizmu. V sanskritskom jazyku sú napísané védske spisy a hinduistická literatúra staroveku, stredoveku a čiastočne aj novoveku. Sanskrit je však aj jazykom mimonáboženskej literatúry klasickej kultúry južnej a juhovýchodnej Ázie: umeleckej literatúry (poézia, próza aj dráma), filozofie (daršana), astrológia, zákonodarstvo (dharmašástra) a všetkých vtedajších vedných oborov (napr. medicína – ájurvéda, lingvistika a aj technické vedy ako matematika, architektúra atď.) Rovnakú funkciou plnil sanskrit aj v buddhizme .

 

Preklady Védskych textov zo sanskritu – a hlavne ROZDIELY medzi západnými (neautorizovanými a nekvalifikovanými) indológmi a prekladateľmi) – & – pôvodnými indickými prekladateľmi.

Dnešní moderní tzv.vedci totiž tvrdia, že Árijci prišli do Indie zo západu, priniesli západnú kultúru na územie Indie, následne vytvorili sanskrit a takýmto kolonizovaním vznikla svetu známu prvá Indická civilizácia – a to všetko sa udialo pred 4600 rokmi. Pritom ani nepoznajú význam pojmu Árijec, a ani to, čo o tom píšu samotné Védy, odkiaľ aj tzv. moderní vedci a celý svet vlastne pozná vôbec pojem Árya.

Toto celé je samozrejme obrovský omyl a prejav hlbokej nevedomosti a je to v úplnom rozpore s verdiktom samotných Véd. Je to spôsobené aj slepým odmietaním védskych písiem ako zdroja pravých vedomostí zjaveného Bohom ako dar podmieneným dušiam v hmotnom svete, a tiež aj spôsob, ako si máme možnosť uvedomiť naše pôvodné prirodzené vedomie a postavenie večných služobníkov Boha. Védske písma sú akoby návod pre náš návrat späť domov, späť do duchovného sveta.

 

Sanskrt je dokonalý jazyk, a preto mu  náleží všetka sláva. (Śrīla Prabhupāda vo Význame k Bg 10.34)

 

Jeden vzdelaný a pokročilý transcendentalista, ktorý podrobne študuje védske písma a ich závery, raz napísal o sanskrite toto:

 

„Sanskrit, no k tomu, čo tvrdí dnešná veda a „civilizácia“, že niekto prišiel do Indie zo západu a vytvoril jazyk sanskrit … to je smiešne a smutné zároveň. Ako môže niekto také niečo povedať ?  Však okrem iného v sanskrite existuje výraz pre „lietadlo“, existujú tam výrazy pre polobohov, zložité a fungujúce mantry, keď toto niekto vie, tak nikdy sa neodváži ani pred zrkadlom povedať niečo také o sanskrite. Základy sanskritu sa učia 12 rokov a neexistuje človek, ktorý by bol schopný vytvoriť sanskrit. Aj naša inteligencia „hovorí“ v sanskrite, každý z nás ako duša prirodzene ovláda sanskrit, je to jazyk, v ktorom sa objekt nelíši od svojho mena. Skúsme si povedať dvadsať krát „les“ – a po dvadsiatom raze sa nám bude zdať čudné prečo „les“ je názov pre les. A telepatia? To je predsa tiež zvuk! Je len na jemnej úrovni. Telepatia je, že dve inteligencie sa rozprávajú – a inteligencia rozpráva v sanskrite, to len pri prechode z inteligencie do mysle sa to prekladá do nášho jazyka. Zostupnosť poradí je: duchovný, intelektuálny, mentálny a fyzický. Fyzický je ten čo počujeme, mentálny je tým čo myslíme, intelektuálny je tým čo chápeme a duchovný zvuk je naša existencia 🙂 ako je aj napr mahámantra, ale táto problematika je zmienená aj v Śrímad Bhagavatame v treťom speve.“

 

Podľa záverov Véd má myseľ tri funkcie: cítenie, myslenie a chcenie. V inom pohľade/aspekte má dve ďalšie funkcie: prijímať a odmietať. Nad mysľou ale stojí inteligencia, a tá má tiež tri funkcie/schopnosti: rozlišovaciu, rozhodovaciu a chápaciu. Nad inteligenciou stojí Falošné ego – a to je vrcholom hmoty. Nad hmotnou úrovňou stojí duša a nad ňou Nadduša – a obe tieto duchovné expanzie Boha „oživujú“ hmotu.

 

„Činné zmysly sú nadradené neživej hmote a vyššie než zmysly je myseľ. Ešte vyššie než myseľ je inteligencia a zo všetkého najvyššia je duša.“

(Bhagavad Gíta 3.42)

 

Sanskritom sa „rozpráva“ aj na nebeských planétach – teda vo vyšších planetárnych systémoch v hmotnom svete. Je to duchovný jazyk, ktorým sa komunikuje aj na Vaikhunthých svetoch – teda vo večnom duchovnom svete. Sanskrit je pôvodný večný prajazyk, ktorý v nepodmienenom stave prirodzene ovládajú všetky duše. Pôvodné védske písma sú práve v jazyku sanskrit a dnes sú zapisované najčastejšie písmom Dévanágarí (देवनागरी) – čo znamená písmo miest polobohov (kedže ide o zjavenie transcendentálnych védskych písiem v tomto hmotnom svete).

 

a) SANSKRIT sa nedá dnes naučiť tak ako ho učia tzv. odborní vedci na západe, kde je nesprávny spôsob pochopenia aj výučby. Tento jazyk taký aký je – NIE je možné plne pochopiť, ani sa ho naučiť len na báze akademického západného vzdelávania. Sanskrit sa dá sa naučiť LEN v originálnej a autorizovanej gurukule (škole kvalifikovanej a plne autorizovanej osobou – duchovným učiteľom) určenej na výhradne túto vec. Jedna vec je pochopiť za tých 12 rokov sanskritskej školy gramatiku a zloženie sanskritu, a druhá vec je poznať všetky pôvodné významy slov, ktoré sú skutočné vo vzťahu k iným slovám šlók a významov, a na to treba inú kvalifikáciu akú je možné na západe v dnešnom akademickom hmotnom učení dosiahnuť. Druhou možnosťou je sa oslobodiť od hmoty – a vtedy sanskrit ovládajú plne a prirodzene všetky jívy (duše). Ani jedna z týchto možností nie je ľahká. 😛

 

b) Pozrime sa, čo o prekladoch sankritských textov napísal odborník na Védy a sanskrit ako odpoveď v jednej diskusií:

 

„Mám svůj chrám doma, kde si spokojeně dělám svou púdžu (obrad, pozn. admina) a čerpám inspiraci z filozofie dávných Véd, které nám Šríla Prabhupáda v čisté podobě předal. Prabhupáda nebyl akademik a mezi duchovními mistry dávné Indie těžko najdete gurua, který předkládal učení Véd ve stylu odborníků z FFUK. Je pro vás vidu nepochopitelné, proč se Prabhupáda nepřizpůsobil západnímu způsobu myšlení a nepředložil nám akademické překlady védských textů ve stylu západních indologů. Budete-li studovat překlady a výklady dávných mistrů, jako byl Ramanudža nebo Šankara setkáte se s dosti obdobným způsobem dynamického výkladu Bhagavad-gíty, jaký předložil Prabhupáda. My, zápaďané si naivně myslíme, že určujeme směr, jakým od nynejška budou indičtí guruové překládat sanskritská písma. Vaši spolužáci jeli studovat do Indie sanskrit v západním stylu, nikoliv do tradiční hinduistické školy. Životopisné knihy velkých mistrů se velmi často zmiňují o školách sanskritu a mluví o tom jakým způsobem se sanskrit vyučoval. V Indii existovali a existují různé školy sanskritu, jako například pandží-tiká, nebo asi nejznámější Kálapa či Kaumudí mudrce Pániniho s jejíž gramatikou se žák seznamoval 12 let. Pochopení gramatiky však nestačilo k tomu, aby mohl znalec sanskritu vyučovat či překládat písma. Podle hinduistické tradice je k tomu zapotřebí výcvik gurua a duchovní vhled. Překládat slovo po slovu má možná úspěch v kruzích odborníků FFUK, ale není to styl, kterým se ubírají výklady dávných hinduistických mistrů. Chápu, že vás Prabhupáda svými překlady irituje, k tomu je dobré si uvědomit, že on šel pouze ve šlépějích tradic předchozích ačárjů. Tudíž ať se vám to líbí nebo ne, Prabhupáda překládal a vykládal písma způsobem stejným jako jeho předchůdci. To, že se vám více líbí Janíček vám však vůbec neberu. Jestli však chcete mít v této věci skutečně objektivní názor, doporučuji kromě Janíčkovo překladů a odborníků FFUK, prozkoumat také překlady a výklady Bhagavad-gíty mistrů dávné Indie, jako byl Šankara (7.stol.) Ramanudža (10.stol. Tamilština) Vallabha (16.stol. hindština). Budete-li mít vážný zájem, mohu vám tyto různé knihy z Indie poslat, jsou k dostání i v angličtině. Jen prosím uvažte nakolik je tento váš argument silný. Vážím si vašeho zájmu o západní indologii, ale indologický výklad písem je zkrátka jiný a je hloupé Prabhupádovi vyčítat, že se tomuto západnímu trendu nepřizpůsobil.“

„V Indii se používá pro různé filozofie dvojího označení. Náštika a Astika (manusamhita II. 11 Náštiko vedanindakaha…) Za Aštikové jsou považovány filozofické školy Kapilova Sankhja, Kannadova Vaišíšeka, Patandžaliho Joga…atd. To jsou školy zabývající se oddělenými doktrínami jako je atomová analýza, logika, jogové cviky atd. Naproti tomu existovali Astikové školy teologické, kam patří pět základních védantských systémů: majávádí, tattvavádí, šudhadvaitavádí, dvaitadvaitavádí (viz šankara, madhva, ramanudža, nimbárka). Ty jsou odjakživa považovány za Astika. A co znamená Astika? To co je ve shodě s Védy, nebo to co uznává autoritu Véd. Proto se také říká všem uvedeným védantské školy. Astika není ten kdo uznává jen čtyři Védy. Všechny védantské školy považují Védantu za tresť Véd a Purány za védské komentáře. Prabhupada přinesl na západ učení, které je v naprosté shodě s učením jeho učitele a učením jeho učitele atd… jako důkaz si musíte přečíst knihy vydané ještě před Prabhupádou gaudskými vaišnavy. Učení Hare Krišna je souhrnem všech vádí. Proto se nazývá bhédabhéda tattva. Toto učení má přímé napojení na Madhvovo tattvavádí školu. V Prabhupádovo Gítě, v úvodu je uvedena celá parampara od Madhvy po Prabhupádu. V Padma puráně, je psáno, že poznání šáster musíme přijmout pouze od učitele nacházející se v učednické sampradáji (všechny pravé školy v Indii se tím drží. V některých verzích padma purány se uvádějí i jména těchto sampradájí).“

 

„Překlady Véd a upanišad, které nám nabízejí indologové, jsou plny nepochopitelné mystiky. Překlady Véd západních indologů jsou špatné, dle mého názoru nemající pro člověka žádný prospěch. Neboť indologové spadají podle Véd samotných do kategorie náštika. Ti co autoritu Véd neuznávají.“

 

c) V Šrímad Bhágavatame je možnosť prečítať tieto Prabhupádove slová o nekvalifikovaných a neautorizovaných prekladateľoch a vykladačoch BG & ŠB. Je to časť výkladu k veršu 2.8.27 zo Šrímad Bhágavatamu na str. 377-378:

 

„Pošetilí lidé se snaží vysvětlovat Bhagavad-Gítu a Šrímad Bhágavatam, přestože se tyto knihy vymykají jejich chápání. Když se neoddaní zbytečně pokoušejí interpretovat dvě vrcholná díla védske literatury, nepŕináší to naprosto žádný úžitek, a Šankaráčaryá se proto svými komentáři Šrímad Bhágavatamu ani nedotkl. V komentáři k Bhagavad-Gítě přijal Šrípádá Šankaráčaryá Pána Kršnu za Nejvyšší Osobnost Božství, ale dále pokračoval v komentářích z neosobnýho hledisla. Jelikož si však byl vědom svého postavení, vyhnul se komentování Šrímad Bhágavatamu.“

 

d) Raz jeden oddaný Krišnu v istej korešpondencií napísal aj tieto veci – vybral som ich – lebo sú tiež aj na tému sanskrit – a preklady a výklady Védskych písiem, napadlo ma, že to tu doplním, aby to mali tiež možnosť si prečítať ľudia, ktorých táto téma zaujíma, prípadne sa zamyslieť nad logikou a odkazom, ktorú v sebe tie slová nesú:

 

„Ja apelujem na to, že kým v takej Biblii sa nedopátraš ani k samotnému písmu v pôvodnej podobe, v prípade Véd sa nik nesporí o originálne texty. Nič nechýba, všetko je tu dodnes predávané a chránené z generácie na generáciu. Argumenty Śrílu Prabhupádu však sú: kedže učenie Véd pochádza od Krišnu, autorom Véd je Vyasadeva, ten kto chce vysvetlovať Védy by mal pochádzať z jeho učeníckej postupnosti. Príklad lekára – ak chceš liečiť, potrebuješ poznanie naštudovať u autority a zíiskať diplom. Keď budeš študovať len doma, nedosiahneš požadovanú úroveň. Mňa osobne vždy fascinovalo ako je učenie Véd totálne logické. Žiadna slepá viera, náboženstvo. Tým, že sú to fakty, nájdeš na všetko prirodzené zdôvodnenie. Ak je osoba inteligentná  zvnútra to pochopí  Ja mam na to jednoduchý argument: to, že si niekto naštuduje cudzí jazyk ho automaticky robí odborníkom napr. v medicíne, ekonómii,  automobilovom priemysle? Marketingu? Asi ťažko. Hlupáci z indologických univerzít nepochopili tento bod. 1. krok urobili – ok. Naštudovali si sanskrit. Ale aby pochopili Védy, musia urobiť krok 2. začať študovať Védy = študovať ich tak, ako to predpisujú oni samé a ako to títo profesori sami robia, keď vyučujú jazyk na ich univerzitách. Môžu byť odborníci na jazyk (aj keď v skutočnosti nie sú , ale aby sa stali odborníci na filozofiu, musia sa najprv stat študentami filozofie). Myslia si, že keď sú profesori jazyka, automaticky budu profesori medicíny, náboženstva, ekonómie … Ale to je hlúposť. Čo sa týka Indie – tak 90% ľudí uctieva v Indii Krišnu Višnua, Ramu – rôznym spôsobom a Vaišnavizmus v najčistejšej podobe uctievania ignorujú. Je to ako chodiť do kostola a robiť si čo chceš = to robí väčšina Indov.

 

Je český prekladateľ Janáček v originálnej sampradaji – duchovnej postupnosti? Pokúsil sa preložiť čosi, čomu sám nerozumie. Môžem so svojimi znalosťami angličtiny prekladať odbornú literatúru z geológie? Keď nepoznám o čo ide, nepoznám pravý význam výrazov, atď. Kniha sa nedá prekladať doslovne. Aby mohol prekladať, musí chápať, o čo tam ide. Každý verš v sanskrite, ktorý vyslovil Krišna, je mantra. Aby chápal jej význam  musí byť očistený od 4 nedokonalostí – musí to byť Krišnov čistý oddaný. “

Preto sa odporúča čítať iba autorizované verzie, konkrétne Bhagavad-Gíta, taká, aká je – od Śrílu Prabhupádu.

 

 

0 Komentárov Pripojiť sa ku konverzácii →


Pridaj komentár