Empirizmus/Empíria

Empirizmus je filozofický smer – učenie, ktoré za zdroj poznatkov pokladá jedine skúsenosť (empíriu). Empirizmus sa snaži celé poznanie zdôvodniť skúsenosťou alebo na základe skúsenosti. Empirizmus je filozoficko-gnozeologické stanovisko, podľa ktorého pôvod, obsah, forma a kritériá všetkého poznania, princípy ľudského konania a mravnosti pochádzajú zo skúsenosti.

Hlavný problém tohto učenia sa formuluje v podobe otázky, ako možno od vedenia o jednotlivých faktoch dospieť k všeobecnému, teoretickému vedeniu. Prostriedkom, ako dospieť od empírie k teórii, od vedenia o jednotlivom k všeobecnému poznaniu, je indukcia. Predstavitelia empirizmu od F. Bacona po J. St. Milla predpokladali, že vedecké poznanie sa zakladá na odhaľovaní kauzálnych vzťahov, ku ktorým vedci musia dospievať induktívnym spôsobom. V európskej filozofii sa s empirizmom stretávame najmä na pôde anglickej filozofie.

Etymologický výklad termínu „Empirizmus“ je dvojaký. Jeho pôvod je v starogréckom slove εμπειρισμός a jeho latinský preklad je experientia. Podoba slova teda nesie stopy klasickej gréčtiny i románskych jazykov. Empirický – podávajúci dôkaz na základe fyzickej skúsenosti, odvodený od praktického experimentu, v opozícii s teoretickou analýzou.

Termín „empirický“ sa v starom Grécku použival na označenie ľudí praktikujúcich medicínu, ktorí odmietali súdobé dogmatické teórie, miesto spoľahlivého, vlastného pozorovania javu. Teória empirizmu bola prvýkrát formulovaná Johnom Lockem v sedemnástom storočí. Locke tvrdil, že v okamihu narodenia je ľudská myseľ tabula rasa („čístá doska“; formulované Lockem ako „biely papier“) na ktorom iba skúsenosť necháva stopy. Empirizmus odmieta apriórne súdy bez vzťahu ku konkrétnej skúsenosti.

To však neznamená, že získavame skúsenosti automaticky. Skôr na základe empirického myslenia je pred dedukciou uprednostnený výsledok na základe individuálnej zmyslovej skúsenosti. Z historického hľadiska je empirizmus v priamom kontraste s filozofiou racionalizmu, ktorý presadzuje racionálne poznanie bez ohľadu na zmyslovú skúsenosť. Tento kontrast je dnes vzhľadom na silné zjednodušenie výrazu veľmi komplikovaný, pretože väčšina európskych racionalistov (Descartes, Leibniz a Spinoza) schvaľovala empirickú „vedeckú metódu“. Locke zato prijíma fakt, že k niektorým poznaniam (napr. k poznaniu existencie Boha) môže dôjsť na základe intuície a samostatnej úvahy.

0 Komentárov Pripojiť sa ku konverzácii →


Pridaj komentár

88937