Prasádam je jedlo obetované Najvyššej Božskej Osobnosti, Krišnovi. Konzumáciou takéhoto jedla na seba nenanášame karmickú reakciu a udržujeme svoju existenciu na duchovnej platforme. Pod správnym vedením môže každý premeniť bežné jedlo na duchovnú podstatu. Tento fenomén zmeny niečoho z materiálneho na duchovné je pozoruhodný, ale je to zároveň niečo, čomu sa oddaní Pána venujú každý deň – dokonca viackrát denne. Stáva sa to, keď sa neobetované jedlo stáva prasádam, teda jedlo posvätené Pánom.
Ako vraví Krišna: pratyakshavagamam dharmyam. „Princíp náboženstva je chápaný priamou skúsenosťou.“ (Bhagavad-gita 9.2), alebo v tomto prípade, dôkaz je istotne v samotnom ochutnaní. Tí, ktorí ochutnali Krišnovo prasadam, vedia, že má výnimočný účinok, a jedenie prasádam je veľmi rozdielnou skúsenosťou, ako keď jeme jedlo, ktoré nebolo obetované Pánovi s láskou a oddanosťou.
Takže kedy sa prasádam mení na prasádam? Keď je obetované. Ale aby obetovanie bolo úspešné, musí byť prijaté. Keď Krišna príjme to, čo Mu obetujeme, stáva sa to prasádam. Slovo prasadam znamená „milosť“, a v Bhagavad-gíte Pán Krišna vraví, prasade sarva-duhkhanam hanir asyopajayate: „Prijímanie Pánovej milosti ničí všetko utrpenie“. Teda, keď jeme (alebo ako my vravíme – prijímame) prasádam, cítime radosť a prasádam ničí výsledky našich predošlých hriešnych činov. Rupa Goswami vraví, že to potom spôsobuje to, že sa cítime veľmi priaznivo.
A čo je to, čo je skutočne prijímané? Je to samotné jedlo? Krišna vraví v Bhagavad-gíte (9.26),
patraṁ puṣpaṁ phalaṁ toyaṁ
yo me bhaktyā prayacchati
tad ahaṁ bhakty-upahṛtam
aśnāmi prayatātmanaḥ
„Keď Mi niekto s láskou a oddanosťou ponúkne lístok, kvet, ovocie, alebo vodu, prijmem to.“
Vraví, „prijímam bhakti“. Môžeme ponúknuť lístok, kvet, ovocie, mlieko, alebo jedlo pripravené na ghí, ale oddanosť je to, čo tieto preparácie prinesie ku Krišnovi, a čo Ho priťahuje k tomu, aby ich nakoniec prijal.
