Védy

Slovo Véda znamená poznanie. Pochádza zo sanskritu a je odvodené z koreňa „vid„, čo znamená „vedieť“, alebo „poznanie“. Védy nie sú len nejakou obyčajnou zbierkou ľudských vedomostí. Prichádzajú z duchovného sveta. Védy sa taktiež nazývajú  „śruti“ ( šruti ), pretože sa nejedná o experimentálne poznanie, ale o poznanie, ktoré sa získava sluchom. Pokiaľ chceme dospieť k poznaniu, ktoré sa nachádza za hranicami našej skúsenosti, neostáva nám nič iné než prijať poznanie od toho, kto túto skúsenosť má.

Védy samotné o svojom pôvode hovoria nasledujúce :

asja maható bhútasja nihšvasitam étad jad rig-védó jadžur védah sáma-védo ‘tharvangirasah.

„Štyri Védy ( menovite – Rig, Jadžur, Sáma a Atharva) vychádzajú z dychu Najvyššej Božskej Osobnosti. .“ (Birhadaranjaka Upanišáda 4.5.11).

V Bhágavata Puráne (6.1.40) je uvedené :

védó nárájana sakšát svajambhur iti šušruma.

„Védy sú priamo Najvyššia Božská Osobnosť, Nárájan, a sú samozrodené.“


Bhágavata Purána ( Šrímad-Bhágavatam ) detailne popisuje, ako toto poznanie zostúpilo učeneckou postupnosťou od najdokonalejšej prvorodenej bytosti Brahmu až sem na Zem. Brahma prijal učenie Véd od Najvyššej Božskej Osobnosti, Krišnu, a ďalej ho predal Náradovi a ďalším svojim synom, ktorí toto poznanie rozširovali ďalej. Toto poznanie sa po dlhú dobu predávalo iba ústne, pretože ľudia boli dostatočne inteligentní a mali tak vynikajúcu pamäť, že im stačilo si raz vypočuť učenie od duchovného učiteľa a ihneď mu porozumeli a zamapätali si ho. Dokonca ešte v dobách starého Grécka existovali rečníci a rozprávači, ktorí poznali Homérove diela celé naspamäť. Pred 5000 rokmi ale Vjásadéva, ktorý je tri-kála-gja ( pozná minulosť, prítomnosť a budúcnosť ), videl, že ľudia v Kali-yuge budú žiť iba krátko a nebudú mať dobrú pamäť ani inteligenciu, a tak védske poznanie zapísal a pre lepšie pochopenie ho rozdelil do štyroch častí ( Rig, Sáma, Jadžur a Atharva). Tieto Védy potom predal svojim žiakom. Ďalej, pre menej inteligentných ľudí Kali-yugy spísal Mahábharátu ( obsahuje Bhagavad-gítu ) a 18 Purán. Nakoniec pre učencov a filozofov zhrnul všetko védske poznanie do Védánta-sútier ( véda-anta = konečné poznanie; sútry sú aforizmy). Vjásadéva, ako uvádza Bhágavata Purána, ani po spísaní Purán a Védánta sútier nebol spokojný. Jeho duchovný učiteľ Nárada Muni mu následne odporučil, aby vysvetlil Védántu. Vjásadéva teda spísal Šrímad-Bhágavatam ( Bhágavata Puránu ) ako prirodzený komentár k Védánta-sútre.

0 Komentárov Pripojiť sa ku konverzácii →


Pridaj komentár

96216