Som duchovný?

Čo si ľudia predstavujú dnes pod pojmom „som duchovný?“

 

Je to len akási nálepka, vďaka ktorej zo seba možno zmyť vrstvu skostnateného materializmu ?

Prečo nie? Pravdou je, že doba už má tak nejak dosť tupého materializmu a túži ho aspoň utlmiť. Takéto príznaky sú určite priaznivým ukazovateľom do budúcnosti, lenže je to len začiatok niečoho, čo je potrebné rozvinúť do šírky a hĺbky. Jeden rozmer svojou plochosťou veľa parády nenarobí, skôr ľudí odradí. Ľudia, ktorí sa do kategórie tzv. „duchovných“ radi zaraďujú, tiež väčšinou patria do rôznorodej duchátorskej škály odborov či záujmov. Sú to najrôznejšie druhy liečiteľstva, ateisticko-duchovné náuky ako buddhizmus, ale aj šamanizmus, a často aj druidi tretieho tisícročia sa urodia na strome dávajúcom duchovné ovocie.

V dnešnej dobe sú pomerne obľúbené jógové cvičenia a potom skupina ľudí, ktorá praktizuje všetko a nič. Čo všetko nie je dnes populárne! Väčšina týchto ľudí, či už patrí len do jednej alebo viacerých skupín, má však spoločnú jednu vec. Totiž to, že sú hľadajúci a blúdiaci. Zaujímajú sa o reinkarnáciu, o to čo boli v predošlom živote, ale až na zriedkavé výnimky, sú si svojim ďalším životom úplne istí. Budú iste úžasní, keď už, podľa svojho názoru, teraz v tomto živote sú takto duchovne pokročilí.

Možno aj preto sa niektorí zaujímajú viac než o seba, o to, čo bol v minulom živote ich psíček, pretože: „on pri spinkani tak zbesilo oháňal pacičky!“ To sa mu chudákovi iste vybavili fragmenty toho, čo bolo kedysi. A keď bude mať maznáčik šťastie, zaiste sa stretne so svojím pánom aj v tom budúcom živote a zasa si užijú srandy. Budú sa mať zase dobre s priateľmi a užívať život plnými dúškami.

Takéto naivné pohľady prekvapivo nie sú také zriedkavé, ako by sa mohlo zdať, skôr naopak. Často sa s tým stretávam na rôznych FB ezo-stránkach, ako aj tej našej, v podaní „duchovných“ päťdesiatníčok.  Takéto názory totiž vyhovujú konceptu ega, ktoré nechce byť zraňované, mysle, ktorá nechce byť spútaná a zmyslov, ktoré vo svojom ukájani nechcú byť obmedzované.

Tak prečo nebyť pozitívny, veď negativizmus je dnes tak veľmi nepopulárny. Duchovné „náuky“ to áno, tie pripúšťame, máme ich radi, ale len do istej miery. Nesmú nás totiž vyvádzať z pokoja. Nesmie sa hovoriť niečo čo je proti zažitému spôsobu života. Jednoducho, nesmú byť tzv. stresujúce. Taká správna ilúzia, taká pekná lož na tému: ako je skoro všetko okolo mňa úžasné a bude ešte lepšie, „to je určite to pravé čo poteší myseľ a dá jej podmet k túlaniu inými svetmi.

Na otázku: „Kde beriete tento svoj všeobecný pozitivizmus? Veď keď veríte v karmu a reinkarnáciu, znamená to logicky, že sa prejavia aj negatívne reakcie. A vôbec ak je teda karma a ďalšie i minulé životy, potom musí logicky existovať onen prvý zdroj, teda Boh. Veríte teda v onen prvý zdroj? Veríte v Boha? “ Ľudia odpovedajú väčšinou tak, že  „oni predsa nikomu nič zlé nerobia, tak čo.“ A otázka ohľadom Boha? Nech už je to čokoľvek, pokiaľ nejde o zarytého ateistu, tak často hovoria: „Niečo nad nami iste je.“

„Niečo? Je to osobné či neosobné, má to podobu a aké má meno? „Znie otázka ďalej.

„Aj to je jedno,“ odtuší duchátor, „ja som duchovný človek a nič nerobím zlého, preto sa mám tiež dobre. Mám svoje staré dobré zvyky. Pred spaním si chodím zabehať, deti uspím a rozprávky viem pekne predčítať. Nech je to čo je to, tá vaša Absolútna Pravda, Krišna alebo Jehova, či neosobná prázdnota, je mi to jedno, ja sa nemám iste čoho báť. Dôležité je zostať  v pohode.“

Zo svojho pohľadu majú títo ľudia určite pravdu. Matku ani otca ešte nepochovali, aj ich súrodenci sú ešte nažive, a ak niekto zomrel, tak to iste nebolo ich vinou. Vtáčikom nasypú omrvinky a prípadný psíček má tú najlepšiu konzervu, ktorá je na trhu. Všetko je tak jednoduché, keď sa takáto duchovná náuka praktizuje iba teoreticky, niekde v mysli, a otvára tak priestor pre našu nespútanú fantáziu požívateľa – materialistu. Teórie, tu v Európe prikrášľované rôznymi pozitívnymi chytrákmi, sú preto naskrz pozitívne. Vypovedajú približne v tomto duchu:

1) Ste tu preto, že si musíte niečo prežiť (?)

2) Z ľudskej podoby zostup do zvieracej v žiadnom prípade nehrozí.

3) Robte si, čo chcete, stačí, keď nebudete priamo ubližovať ostatným.

 

Takáto blamáž je u väčšiny tzv. duchovných obyvateľov bohužiaľ úplne bežná. Väčšina z nich už ale nechce počuť, že žijeme preto, aby sme sa zbavili egocentrizmu a obetovali všetko vrátane našej mysle a ega a hmotného tela Bohu, od ktorého sme to všetko dostali vďaka našej túžbe užívať si sami pre seba a teda na vlastné nebezpečenstvo. Ak budeme ďalej praktizovať činnosti zasvätené iba našej vlastnej potrebe, nečisté túžby ovenčené egoizmom, potom stratíme aj ľudské telo.

Védske písma sa v tomto ohľade vyjadrujú celkom jasne. Nepripúšťajú žiadne výhovorky. Védanta sútra vraví : Atháto brahma jigjásán. Tento aforizmus znamená: Tu a teraz, (v tomto tele) sa pýtaj na Absolútna Pravdu.

Absolútna Pravda je Boh. Ľudské telo má na tejto planéte ako jediné vedomie vyvinuté tak, aby sa mohlo pýtať. Človek si automaticky pokladá večné otázky. Má vrodený sklon k filozofii. Táto civilizácia „pejsánků“ však tento sklon popiera, utláča a ničí práve rozširovaním tupého pozitivizmu. Je to propagácia bezbrehého užívania, do ktorého nás tlačí konzumná spoločnosť. Práve toto užívanie si za každú cenu, je onou zásterkou, ktorá má za úlohu odviesť naše duchovné vedomie od otázok, ktoré sú nám nepríjemné. Môžu nás znepokojiť a vyviesť z ilúzie. Lenže my v tej ilúzii za každú cenu chceme zostať, pretože spoločnosť ľuďom neponúka nič lepšie ako prázdnotu a faloš, a tak si nedokážeme predstaviť zase nič iné ako prázdnotu ovenčenú pozlátkom fráz. Boh­ – Krišna, však ponúka nekonečnú plnosť a pestrosť. Ak je niekto totálny ateista, potom je pochopiteľné, že z dôvodov svojej choroby neverí tzv. „Ničomu.“ Teda nielen v Boha, ale aj v karmu a prevteľovanie duší. Dokonca ani v dušu ako takú, lenže táto jeho neviera paradoxne so sebou nesie podmienku nutnej viery v mnohé nezmysly, v ktoré nás núti veriť naše okolie.

 

(viz.č. Čomu verí ateista. – v príprave, pozn. admina)

 

Dnes sa považuje za zmysel života užívanie si zmyslov a mysle. Keď si nebudeme užívať, nežijeme plnohodnotne. Musíme si teda užívať, lenže z nadmiery užívania budeme nakoniec znechutení. Otázky po dôvodoch tohto znechutenia, sú však u nás zakázané kliatbou materializmu. Materialistická filozofia jasne hovorí, že musíme žiť iba dneškom a nepremýšľať nad zajtrajškom. Nemáme si klásť hlbšie filozofické otázky, ktoré vraj nemožno zodpovedať. Sila človeka je práve v tom, aby sa povzniesol nad strach zo smrti tým, že bude žiť iba dneškom a danou chvíľou. To je však desivá filozofia. Je desivá preto, že je zvieracia, pretože práve zviera žije touto mentalitou. Taký prázdny život sa však stáva ubíjajúcim peklom. Človek ničí sám seba aj svoje okolie bezbrehou túžbou po uspokojení, ktoré neexistuje tam, kde ho hľadá, teda v materialistických činnostiach. Tí duchovnejší sa síce obrátia na rôzne duchovné náuky, ale ide len o čriepky a výňatky niečoho pôvodného, ktoré sa silou času stratilo a zabudlo. Pôvodné boli Védy a výsledne Védska spoločnosť daná Bohom – Krišnom. Akonáhle sa ľudstvo vzdalo tejto náuky, pôvodné učenie sa zatemnilo a roztrieštilo do mnohých podôb. V Indii sa z neho stal tzv. Hinduizmus, čo sú v podstate čriepky tohto pôvodného náboženstva. Čriepky rozbitého džbánu rozdrvené a zmiešané s prachom a bahnom. Ostatné náboženstvá, ktoré vznikli ako z núdze cnosť pre chátrajúce obyvateľstvo určitých oblastí, však nakoniec cez všetku snahu svojich pôvodných zakladateľov, skĺzli k duchovnej nečinnosti a fyzickému uspokojovaniu. Nie je teda divu, že aktívnym činnostiam, vykonávaným z určitej úrovne duchovného vedomia, tým sa už príliš ľahko nekvitne. Falošná meditácia a uvádzanie do minulých životov od mnohých šarlatánov, ktorí len nastavia peňaženku, je síce považovaná za platnú aktivitu, ale v skutočnosti ide len o planú ilúziu, ktorá nikomu nepomôže. Hŕbu ľudí to však baví, pretože presne takúto povrchnosť chcú. Púšťať sa však do hĺbky, sa im zdá namáhavé a aj nebezpečné. Ako bolo už povedané vyššie, mohlo by sa stať, že v tých hĺbkach zbadajú niečo, čo by mohlo zmeniť ich zaužívaný koncept myslenia. To znamená zmeniť aj svoje zvyky a mentalitu. So skutočnými činmi je to teda už ďaleko horšie. Aj tak obľúbený buddhizmus vo všetkých jeho odrodilých pôvodnejších odvetviach, úplne nekompromisne zastáva princíp ahimsa, čiže nenásilia. Tým nie je mienené len nebitie detí a manželky alebo manžela. To sa totiž v starých civilizáciách malo za niečo, čo nie je nutné pripomínať, ale znamená to vyvarovanie absolútne všetkého násilia, aj toho, ktoré pôsobíme nepriamo. Z toho logicky vyplýva, že nemôžeme jesť mäso. Vegetariánstvo je v skutočnosti prvý krok na ceste do duchovného života. Tým ďalším je však nutné domyslieť proces až do konca. To znamená, že ak viem, že prebieha reinkarnácia duší, ak je karma, musí byť aj niekto, kto to vymyslel a riadi. A ten Niekto musí mať tiež dôvod to vymýšľať a riadiť. Tiež musí mať dôvod zostať pred nami skrytý. Prečo? Pretože na golfovom ihrisku, vo feťáckom brlohu, ani v kine, Boha nenájdeme.

To sú otázky a odpovede, ktoré môžu z určitých dôvodov byť pre niekoho nepríjemné. Lenže sú nevyhnutné, a ak chceme byť úprimní sami k sebe a ak sa chceme opečiatkovať ako duchovná bytosť, potom si ich musíme položiť. Sú nevyhnutné, nutne vyžadujúce odpovede, pretože bez nich nemôže prebehnúť ďalší duchovný rozvoj. Aby sme dostali odpoveď, musíme sa pýtať, to je logické. Bez otázky nebude odpoveď, ale aby sme sa mohli opýtať správne, musíme sa najskôr vzdať zažitých konvencií. Napríklad tej o tzv. náhode, z ktorej vznikol tento vesmír a svet, o evolučnú teóriu, o svätej vede, ktorá vie všetko aj keď má problémy s najzákladnejšími otázkami, čo vôbec je vedomie, myseľ, inteligencia, život, energia, a odiaľ pochádza a k čomu má slúžiť. Ale k tomu, aby sme sa mohli takto pýtať, je potrebné potlačiť hlavne svoj egoizmus, ktorý vychádza zo zažitej predstavy neobmedzeného pána a užívateľa všetkého, čo nám príde pod ruku. Príslušníka úžasného ľudstva, ktoré má v rukách túto planétu a veselo expanduje do šíreho vesmíru. To znamená, že musíme pripustiť, že je Boh. Ak však budeme podliehať svojej pýche, nikdy tento krok nebudeme schopní urobiť. To je tiež pravý dôvod skalného ateizmu.

Keď však pripustíme Prvý zdroj, môžeme riešiť otázku kto Boh je. Môžeme pátrať po Jeho identite a Jeho mene, ako to urobil biblický Mojžiš. Vtedy jeho otázka zostala nezodpovedaná, alebo aspoň podľa biblie, je zodpovedaná trochu tajomne: „Ejhe Ašer ejhe­ som ten, ktorý som.“ Na zložitejšie odpoveďe nebol Mojžiš, rovnako ako jeho ľudia, pripravený. Boh Mojžišovi ukázal svoj chrbát, keď prechádzal okolo. Či už túto pasáž budeme brať fundamentálne, doslova, alebo len ako metaforu, v oboch prípadoch to znamená vyslovenie odtažitého vzťahu, ktorý sa nesie v nevedomosti. Dnes však máme oveľa viac milosti, ako mal vtedajší Mojžiš. Védske písma sú dostupné už skoro v každom jazyku a v nich sa Najvyšší plne odhaľuje a zjavuje tým, ktorí túžia po tom sa mu odovzdať. Bhagavad-gíta a Śrímad Bhágavatam sú skvosty náuky o Najvyššom. Pán v nich sám odhaľuje svoju podobu a svoje zábavy. Nemusíme teda spočívať v nevedomosti za Božím chrbtom, ale smelo vykročiť po tejto kráľovskej ceste. Pokiaľ sme teda úprimní.

Už len fakt, že ste sa zhodou tzv.“náhod“ ocitli na tomto blogu, znamená, že hľadáte. Každý by mal hľadať Absolútnu Pravdu, vždy, všade, za všetkých okolností, priamo aj nepriamo.

Až potom je šanca, že ju nájde. Musíme byť ale úprimní, a nebáť sa otvoriť oči, aj keď Pravda a realita môže byť oveľa nepríjemnejšia, ako sme si ju v našej nevedomosti vysnívali.