Svetoví myslitelia o Védach

0 Napísal - 26. jún 2012 - Vedecké poznanie, Védy

Mnohí z najväčších svetových mysliteľov Védy obdivovali ako ohromnú studnicu vyspelého poznania a vznešeného myslenia.

Arthur Shopenhauer (1788-1860), jeden z najznámejších nemeckých filozofov a spisovateľov 19. storočia , napísal :

“Vo Védach sa stretávam s hlbokými, originálnymi, ušľachtilými myšlienkami, naplnenými vznešenou a posvätnou vážnosťou.“

“Aký úžasný duch prúdi celými Védami! Ako veľmi je každý, kto študoval tieto výnimočné knihy zasiahnutý duchovnou iskrou až do hĺbky svojej duše!”

Ralph Waldo Emerson (1803-1882), významný americký autor, esejista, učiteľ, minister. :

„Za nádherný deň som vďačil Bhagavad-gíte. Bolo to ako keby k nám prehovárala úžasná dávna ríša, nič malé alebo bezvýznamné, ale obrovské,jasné, konzistentné, hlas prastarej inteligencie, ktorá v dávnych časoch vyriešila problémy, ktoré nás trápia dnes.”

“Védy ma úplne pohltili. Našiel som v nich večné naplnenie, neopísateľnú silu, nezlomný mier.”

Henry David Thoreau (1817-1862), najväčší americký filozof, spisovateľ, sociálny kritik. :

„Ráno kúpem svoj intelekt v úžasnej filozofii Bhagavad-gíty, v porovnaní s ktorou sa náš moderný svet a jeho literatúra javí nevyspelo a bezvýznamne.“

(Emersonovo a Thoreauovo porozumenie literatúre Véd bolo tak veľké, že boli známi ako americkí transcendentalisti. Ich diela obsahujú množstvo myšlienok  pochádzajúcich z védskej filozofie.)

Alfred North Whitehead (1861-1947), britský matematik, logik. Známy vďaka jeho princípom logiky a matematiky a dielu Principia Mathematica, spolu s Bertrandom Russelom. :

„Védy sú tou najimpozantnejšou metafyzikou, ktorú kedy ľudská myseľ mohla pojmúť.“

“Najrozsiahlejšie vedomosti dneška nedokážu prekonať intelekt a poznanie rišiov – mudrcov – v dávnovekej Indii. A veda, vo svojom najpokročilejšom štádiu, je bližšie k Védam, ako kedykoľvek predtým.”

Julius Robert Oppenheimer (1904-1947), americký teoretický fyzik, spoluzakladateľ odboru jadrovej fyziky a otec atómovej bomby, prehlásil :

„Védy sú tou najväčšou výsadou tohto storočia.“ Počas výbuchu prvej atómovej bomby Oppenheimer citoval niekoľko veršov z jedenástej kapitoly Bhagavad-gíty. Napríklad: „som smrť, ničiteľ svetov…“ Keď sa Oppenheimera pýtali, či je toto prvý nukleárny výbuch, významne odpovedal: „Áno, v modernej dobe,“ čím naznačoval, že skôr pravdepodobne dochádzalo k starovekým nukleárnym exploziám.

Lin Yutang, čínsky učenec a spisovateľ, napísal :

„India bola učiteľom Číny v trigonometrii, kvadratických rovniciach, jazykovede, fonetike… “ a tak ďalej.

Francois Voltaire (1694-1774), jeden z najväčších francúzskych filozofov a spisovateľov, prehlásil : 

„Som presvedčený, že všetko k nám prišlo od brehov Gangy. Astronómia, astrológia, fyzika, matematika“

“Je veľmi dôležité poznamenať, že pred nejakými 2500 rokmi, Pytagoras šiel od Samosy ku Gange, aby sa naučil geometriu. Určite by ale nepodnikol takú zvláštnu cestu, keby reputácia Védskych brahmánov nebola v Európe v tej dobe preslávená.”

“Védy boli isto najväčším darom, ktorý mohol Východ Západu dať.”

Albert Einstein (1879-1955), najznámejší vedec 20.storočia, dostal Nobelovú cenu za jeho teóriu relativity. : 

“Keď čítam Bhagavad-Gítu a predstavujem si ako Boh stvoril tento vesmír, ostatné otázky sa mi zdajú zbytočné.”

“Dlžíme mnoho Indom, ktorí nás naučili ako rátať, bez čoho by nebolo možné spraviť žiaden vedecký objav.”

Mahátma Gándhí (1869-1948), indický mysliteľ a politik, aktivista za ľudské práva. :

“Keď ma chytajú pochybnosti, keď čelím veľkému sklamaniu a nevidím žiadny náznak nádeje, obraciam sa k Bhagavad-Gíte a nájdem si verš, ktorý má upokojí. V tom okamihu sa začnem usmievať, uprostred nesmierneho smútku. Tí, kto meditujú na Gítu, získajú žiarivé šťastie a nové významy z nej každým dňom.”

Dr. Albert Schweitzer (1875-1965), významný kultúrny filozof, etik, misionár.  :

”Bhagavad-Gíta má nesmierny vplyv na ducha ľudstva, skrz jej oddanosť Bohu, ktorý je manifestovaný svojimi činnosťami.”

Carl Jung (1875-1961), známy lekár, psychiater, zakladateľ analytickej psychológie. :

“Idea, že človek je prirovnávaný k obrátenému stromu vyzerá byť bežnou v minulých vekoch. Spojenie s Védskou koncepciou nám naznačuje aj Platón v svojom Timaeus, v ktorom prehlasuje…” hľa, nie sme pozemská ale nebeská odnož” Tento vzájomný vzťah môžme rozpoznať v tom, čo Krišna vyjadruje v kapitole 15 v Bhagavad-Gíte.”

Rudolph Steiner (1861-1925), známy rakúsky filozof, zakladateľ antropozofie.: 

“Aby sme dokázali prijať Stvorenie ako Bhagavad-Gíta, s jej úplným dokonalým chápaním, je potrebné  na ňu naladiť našu Dušu.”

Aldous Huxley (1894-1963), významný anglický novelista, kritik a filozof. :

“Bhagavad-Gíta je najsystematickejším vyjadrením duchovnej evolúcie, ako poskytnutej hodnoty ľudstvu. Je to jedno z najjasnejších a najzrozumiteľnejších zhrnutí večnej pravdy a filozofie, ktorá kedy bola vyjavená. Preto je jej trvalá hodnota dôležitá nie len pre Indiu ale pre celé ľudstvo.”

T. S. Eliot (1888-1965) svetoznámy americký poet, filozof, kritik. V roku 1948 dostal Nobelovú cenu za literatúru. :

“Európski filozofi sa v porovnaní s poznaním indickej filozofie javia ako malé deti.”

“Dva roky strávené štúdiom Véd a sanskritu pod vedením Charlesa Lanmana, a rok štúdia Védskej metafyziky od Patanjaliho pod vedením Jamesa Woodsa, ma zanechali v stave osvieteného mysticizmu.”

Werner Heisenberg (1901-1976), jeden z najznámejších fyzikov, spoluobjaviteľ kvantovej fyziky, držiteľ Nobelovej ceny. :

“Po mnohých konverzáciách o indickej Védskej filozofii, mi mnohé idey kvantovej mechaniky, ktoré sa mi zdali šialené, začali dávať konečne zmysel.”

Mark Twain (1835-1910), jeden  z najznámejších amerických spisovateľov, prednášajúcich a satiristov. :

“Krajina náboženstva, kolíska ľudskej civilizácie, prastarý zdroj tradície. Krajina, ktorú všetci túžia vidieť, a keď ju raz čo i len na chvíľu uzrú, nevymenia ju za pohľad na zvyšok sveta…”

“Naše najcennejšie a najinštruktívnejšie materiály v ľudskej histórii sú uložené v Indii.”

Kráľovná Fredricka (1931-1981), manželka Kráľa Paula Gréckeho, a učiteľka odbornej fyziky.  :

“Vy Indovia ste bohatí, lebo ste zdedili obrovské poznanie. Závidím vám. Aj keď je Grécko krajinou môjho narodenia, India je krajinou mojej duše.”

“Moje štúdium fyziky ma priviedlo na duchovnú cestu. Kulminovalo to vo mne, až som prijala ne-dualizmus, alebo absolútny monizmus Šankary ako moju filozofiu života a vedy.”

George Bernard Shaw (1856-1950), významný dramatik, nominovaný na Nobelovú cenu za literatúru. :

“Indický spôsob života poskytuje víziu prirodzeného, skutočného spôsobu života. My na západe žijeme pod neprirodzenými maskami. Na tváre Indie je vidno jemné výrazy, ktoré nesú znamenie Božej ruky.”

John Archibald Wheeler (1911-2008),  eminentný americký fyzik, autor veľkého množstva vedeckých kníh. Prvý vedec, ktorý sa zaoberal teoretickým výskumom atómovej energie a výskumom čiernych dier – zaviedol pojmy – čierna diera, červia diera, kvantové pole. Prebral výskumnú pozíciu po Alberovi Einstenovi. :

“Mám pocit, že myslitelia Východu to vedeli už od začiatku, a keby sme len vedeli preložiť ich odpovede do nášho vedeckého jazyka, mali by sme odpovede na všetky otázky.”

“Je povšimnutiahodné, že najväčší vedci ako Schrodinger, Niels Bohr, Oppenheimer, atď sú učencami Véd a Upanišád.”

“Rád pomýšľam, že niekto vystopuje ako najhlbšie indické učenie prešlo z Indie do Grécka a odtiaľ do filozofie dnešných dní.”

Jean-Sylvain Bailly (1736-1793), veľký francúzsky astronóm a politik, známy aj vďaka jeho výpočtu obehu Halleyho kométy. :

“Hinduistické systémy astronómie sú najstaršie a omnoho predčia tie z Egypta, Grécka, Ríma. Dokonca ja Židia majú svoje poznanie od Hindov.”

“Pohyby hviezd vypočítané v starovekej Indii niekedy pred 4500 rokmi, sa nelíšia ani o minútu od dnešných výpočtov podľa tabuliek od Cassini a Mayera.”

Fridrich Hegel (1770-1831), jeden z najväčších nemeckých filozofov a autorov. Revolucionár európskej filozofie. :

“India je krajinou snov. India vždy snívala, viac o šťastí, ktoré je cieľom ľudského života. A to jej pomohlo byť kreatívnejšou vo svojej histórii, ako akýkoľvek iný národ. Vďaka svojej bohatosti v náboženstve, filozofii, mytológii, tanci, hudbe a rôznym štýlom architektúry.”

“Každého musí zasiahnuť od začiatku bohatosť a hĺbka indickej literatúry, tak bohatej na intelektuálny obsah a dokonalú logiku myslenia.”

Frederich von Schlegel (1772-1829), známy nemecký spisovateľ, kritik, filozof, zakladateľ nemeckého romantizmu.:

“Vo svete nie je žiaden jazyk, dokonca ani Grécky, ktorý by bol taký precízny ako Sanskrit, a India nie je len pôvodcom všetkého, je vo všetkom aj ultimátne najlepšia, intelektuálne, nábožensky a politicky, a západná tradícia oproti nej vyzerá bledo.”

“Dávni indovia vlastnili poznanie skutočného Boha, získané v ušľachtilom, jasnom a veľkom jazyku. Ani najbystrejšia filozofia európanov, idealizácia zmyslu, nastolená Grékmi, je v porovnaní s bohatým a jasným orientálnym idealizmom, len ako malá iskrička oproti plnej záplave poludňajšieho slnka.”

William Butler Yeats (1856-1939), jeden z najváženejších básnikov, dramatikov a esejistov 20.storočia. Držiteľ Nobelovej ceny za literatúru. :

“Bolo to moje prvé stretnutie s indickou filozofiou, ktoré potvrdilo moje nejasné špekulácie, a zaraz sa stali logické a bezmedzné.”

Erwin Schroedinger (1887-1961), jeden z najväčších fyzikov 20.storočia. Držiteľ Nobelovej ceny za vynájdenie vlnovej mechaniky, Schroedingerovej rovnice, ktorá bola vyhlásená za najväčší objav 20.storočia. :

“Nirvána je stav čistej a blaženej vedomosti. Nemá nič spoločné s individualizmom. Ego a jeho separácia od celku je ilúziou. Cieľom človeka je zbaviť sa karmy, pretože tá ho núti neustále sa reinkarnovať.”

“Dvojnosť je iba zdanlivá. Toto je doktrína Upanišád. A nie len týchto Védskych spisov. Mystické zážitky spojenia sa s Bohom často vedú k tomuto bodu, až na silné predsudky stojace na Západe.”

Profesor F. Max Muller (1823-1900), známy nemecký filozof, filológ a spisovateľ. :

“Koncepcia sveta tak, ako ju popisujú Védy, je ohromujúca.”

“To, čo odlišuje Védy od všetkých ostatných filozofií je to, že je to zároveň filozofia a náboženstvo.”

“Najstaršia filozofia Véd bude mať vždy svoje miesto vo filozofickej literatúre a medzi najúžasnejšími produktmi ľudského myslenia.”

Niels Bohr (1885-1962), dánsky atómový fyzik, ktorý vynašiel Bohrov model atómu. Dostal Nobelovú cenu za fyziku v roku 1922 za jeho teóriu atómovej štruktúry. :

“Nahliadam do Upanišád a Véd, aby som si kládol otázky.”

Alan Watts (1915-1973), eminentný anglický filozof a jeden z najrozšírenejších spisovateľov 20. storočia. :

“Je významné si všimnúť okolnosť, že západná civilizácia využíva teóriu relativity na vytvorenie atómových bômb, kdežto orientálna civilizácia ju využívala na vytvorenie nových stavov vedomia.”

David J. Bohm (1917-1992), jeden z najznámejších kvantovo-mechanistických fyzikov:

“Možno povedať, že Átman je viacmenej významom. Takže potom to, čo je označované je Brahmanom. Myslím tým identitu vedomia a vesmíru. Z toho vychádza, že význam a označenie sú v skutočnosti jedno a to isté, čo je frázou z Véd – Átman je Brahman – v klasickej hinduistickej filozofii.”

Fritjof Capra (1939-), eminentný fyzik a teoretik systémov, zakladateľ centra Ecoliteracy v USA. :

“Pre indických mudrcov, Božská hra, bola evolúciou vesmíru počas nespočítateľne veľa vekov. Vravia, že je nekonečné množstvo stvorení v konečnom vesmíre. Títo mudrci dali meno “kalpa” času, ktorý ohraničuje dobu medzi začiatkom a koncom vesmíru.”

H. G. Wells (1866-1946), známy anglický spisovateľ a filozof. :

“..Toto robí z hinduizmu najtolerantnejšie náboženstvo na svete, pretože jeho jediný transcendentálny Boh obsahuje všetkých možných Bohov. V skutočnosti, hinduizmus je tak flexibilný a jemný, že najdôkladnejší metodista a logik, ako aj najzanietenejší zbožňovateľ, sú v ňom ako doma.”

Herman Hesse (1877-1962), známy nemecký básnik a novelista, držiteľ Nobelovej ceny za literatúru z roku 1946. :

“Pokladom Bhagavad-Gíty je jej nádherné vyjavenie Pravdy a životnej múdrosti, ktorá dovoľuje filozofii, aby prekvitla do náboženstva.”

Ella Wheeler Wilcox (1850-1919), najznámejšia americká poetka a žurnalistka. :

“India, krajina Véd, ktoré obsahujú nie len náboženské idey na perfektný život, ale tiež vedecké fakty, ktoré sú presné a ukázali sa ako pravdivé. Elektrina, radium, elektronika, lietajúce stroje, všetko to je známe tým, ktorí spisovali Védy.”

Roger-Pol Droit (1949-), obľúbený francúzsky spisovateľ a filozof. :

“Gréci tak milovali indickú filozofiu, že Demetrios Galianos preložil Bhagavad-Gítu. Nie je absolútne žiadny tieň pochybnost, že Gréci čerpali všetko z indickej filozofie.”

Carl Sagan (1934-1996), najznámejší moderný astrofyzik, autor mnohých vedeckých publikácií a kníh. :

“Hinduizmus je jediné z náboženských systémov a vier, ktoré vyhlasuje, že vesmír neustále prechádza mnohými zrodeniami a smrťami, teda je cyklický. Je to zároveň jediné náboženstvo, v ktorom časové obdobia udané vo Védach sú v súlade s modernou vedeckou kozmológiou.”

Lord Curzon (1859-1925), britský štátnik, kancelár Oxfordskej Univerzity. :

“India zanechala hlbší odkaz v ľudskej histórii, filozofii a náboženstve ako akákoľvek iná krajina na Zemi.”

Romain Rolland (1866-1944), významný francúzsky spisovateľ, dramatik, kritik, historik. Nominovaný na Nobelovú cenu. :

“Náboženská viera v hinduizme nikdy nebola v rozpore s vedeckým výskumom a jeho zákonmi. Je to viac veda, ako nejaký druh sentimentálnej viery ako poznáme na západe. Dokonca aj ateisti a agnostici môžu dospieť k Pravde svojou vlastnou cestou vrámci Hinduizmu.”

Paul William Roberts, oxfordský profesor, oceňovaný televízny producent, žurnalista, kritik a novelista. :

“Védy vidia ultimátnu Pravdu za všetkými pravdami. Stvorenie nás privádza k Stvoriteľovi, k najvyššiemu poznaniu, ktoré je integrované do jediného.”

“Védy reprezentujú večnú Pravdu v najčistejšej podobe, aká kedy bola napísaná. A je to práve vďaka nim, čo ma priviedlo do Indie, čo ma tam držalo a čo ma tam stále láka späť.”

“India je jediná krajina, v ktorej sa cítim ako doma. Jediná krajina, ktorej letiskovú dráhu som kedy pobozkal po pristátí.”

Paul Deussen (1845-1919), výnimočný nemecký učenec, prvý žiak Arthura Schopenhauera, zakladateľ Schopenhauerovej spoločnosti. :

“Čokoľvek môžu vedecké vynálezy objaviť, nič sa nedá porovnať s večnými pravdami vo Védach.”

“Na strome poznania nie je jasnejší kvet ako Upanišády, a niet lepšieho ovocia ako filozofia Védanty.”

V. S. Naipaul (1932-), jeden z najvýznamnejších moderných anglických spisovateľov. Držiteľ Nobelovej ceny za literatúru z roku 2001. :

“Kľúčový hinduistický koncept dharmy – správneho spôsobu života, ktorý by mali všetci nasledovať, je dokonalý koncept. Kombinuje sebarealizáciu a pravdu k samému sebe, s ideami činnosti z povinnosti, s činnosťami vedúcimi k duchovnému pokroku a ultimátnemu cieľu.”

“Čím starší som, tým sa stávam viac hinduistom”

Žiadne komentáre

Odpovedať