fbpx
Vedecké poznanie

Teobiológia

T.D. Singh, medzinárodný riaditeľ Bhaktivédanta Inštitútu

Prednáška na druhom svetovom kongrese o vede a náboženstve, ktorý sa konal v St. Petersburgu, Florida, USA, 14.-20. júna 1981.

 

S tým, ako sa moderná veda pokúša odkrývať skryté zákony prírody, zároveň vzrastá zložitosť problémov, s ktorými sa stretáva. Napríklad tým, ako veda pokročila od klasickej mechaniky ku kvantovej mechanike, od bunkovej biológie k molekulárnej biológii a tak ďalej, zároveň mnohonásobne vzrástla zložitosť prírodných zákonov, ktoré tieto zlepšenia odhalili. Je teda celkom rozumné tvrdiť, že ľudská myseľ a intelekt nemôžu nikdy plne rozumieť podrobnému pracovnému rádu prírody. Týmto tvrdením samozrejme nechceme znižovať vynikajúce vedecké mozgy a zapálených výskumníkov v rôznych oblastiach vedy. Mnoho vedcov skutočne strávilo životy v snahe pochopiť prírodu a priviesť ju do služieb človeka. Bol to vedecký výskum, ktorý splodil priemyselnú revolúciu, predchodcu nášho veku všadeprenikajúcej technológie, a každý si váži veľkých pozitívnych prínosov vedy v takých oblastiach akými sú zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, doprava a komunikácia.

Je tu ale cena, ktorú za tieto veľké objavy musíme zaplatiť. Hlučnosť prostredia pochádzajúca z rôznych systémov dopravy; vznik ekologickej nerovnováhy zo širokého použitia umelých hnojív, syntetických saponátov, umelých insekticídov a jadrových generátorov – všetky tieto veci degradujú kvalitu nášho života. Akonáhle je dočasne vyriešený jeden problém, okamžite sa objavuje ďalší a verejnosť sa opäť obracia na vedu, aby tento problém riešila. Tímy výskumníkov teda medzi sebou horúčkovito súťažia o podporu a toto zmýšľanie sa prejavuje zakrývaním jemných a vnútorných aspektov života. Genetické inžinierstvo, generácie detí zo skúmaviek, odhaľovanie prirodzenej smrti – to sú skutočne cenené experimenty. Majú vedci na všetkých frontoch zvádzať boj s prírodou? Nestrácame v záplave zázračných vedeckých objavov pojmy o jemnejších aspektoch života? Toto sú niektoré zo zložitých otázok, pred ktorými dnes ľudská spoločnosť stojí.

Ďalší problém je, že s tým, ako veda robí pokroky, zároveň vzrastajú morálne dilemy, ktoré vyvoláva. V súčasnosti každý sleduje jednu z najkontroverznejších tém, aká kedy mohla vyvstať: potrat. Ľudia sú v rozpakoch nad kľúčovou otázkou: ‚Kedy sa skutočne začína ľudský život?‘ Má byť matke dovolené vzoprieť sa plánu prírody a zbaviť sa plodov vo svojej maternici? Je plod osobou alebo jednoduchým zhlukom biologického tkaniva? Kto to rozhodne? Čo je zákonné alebo nezákonné? Ktoré rozhodnutia, ľudské alebo prírodné, má mať prednosť? Keďže na tieto otázky vedci nemajú jasné odpovede, ako môžeme očakávať, že ich zodpovedia tehotné matky, sociálni pracovníci, lekári alebo politici?

Ľudia sú všeobecne zmätení a život sa stále viac a viac komplikuje. Prečo? Jednoduchou odpoveďou na to je, že moderná veda, najmä biologická, nevie nič o skutočnom jave života. Toto tvrdenie môže vyzerať šokujúco, ale jeho pravdivosť objasnia  nasledujúce odseky. Všeobecnou metodológiou vedeckých štúdií je všetko redukovať na atómy, molekuly a ich vzájomné interakcie. To isté platí pre biológiu. Inými slovami, moderní biológovia jednoducho študujú atómy a molekuly bunkových zložiek. Extrapoláciu z týchto štúdií sa snaží vysvetliť celé spektrum života – jeho pôvod, aktivity, cítenie, morálne princípy a tak ďalej – iba chemickými termínmi. Evolucionisti veľmi náruživo učia študentov a verejnosť, že vesmír a život začali veľkým treskom už prvotné chemické zmesi základných prvkov. Tento koncept sa prelína do filozofie, sociológie a politiky. Moderná civilizácia je teda zameraná na dosiahnutie konečnej dokonalosti v materializme. Dnes takmer všetci vodcovia a predstavitelia vo svete túto materialistickú filozofiu prijímajú, pretože nerozhodnosť im bráni pochybovať o impozantnej autorite vedeckého zmýšľania, ktorá jej dala základy. Ale keď sa materialisti stretávajú so zložitými mravnými otázkami ako je potrat, nemôžu dať uspokojivé vysvetlenie. Keby bol život striktne chémiou, morálka a etika by musela byť vysvetliteľná chemickými reakciami. Ale čo bude chemickým základom morálky? Čo bude napríklad chemickým základom vedomia, určitej podstaty života? Nikto nemôže vyvodiť vedomie z chemických reakcií – v tejto oblasti veda totálne zlyhala.

Nikto teda nie je skutočne spokojný s materialistickým výkladom života a odtiaľ plynie dnešný veľký zmätok v životných vedách. Z uvedeného stručného prehľadu je jasné, že vedecká teória základu života potrebuje starostlivú revíziu. Vezmime si otázku pôvodu vesmíru. Keby pôvodný zdroj vesmíru bol slepý, bezúčelný a nevnímavý – ako moderná veda prehlasuje – znamenalo by to, že prejavený vesmír bude tiež slepý, bezúčelný a nevnímavý. Ale tak tomu zjavne nie je. Vedomé, vnímavé živé bytosti sa často vyskytujú vo všetkých smeroch – aspoň podľa našej vlastnej skúsenosti. Je tu teda silný dôkaz, že zdroj vesmíru musí mať vedomé, vnímavé aspekty. Keďže príčina existuje aj vo svojich prejavoch, jej vlastnosti môžu byť vydedukované z analýzy vlastností týchto prejavov. Preto môžeme oprávnene navrhnúť, že prvotná príčina prejaveného vesmíru, vrátane života, je ‚prvotné vedomie‘, čiže ‚kozmické vedomie‘ či ‚vesmírne vedomie‘. A ak biológia má byť vedou, musí včleniť túto ideu – musí sa stať teobiológiou. Teobiológia sa predovšetkým zaoberá vedou a vedomím z pohľadu, že všetko, vnímavé aj nevnímané, pochádza z ‚prvotného vedomia‘.

 

Teobiológia: nová metodika pre životné vedy

 

Poznáme dve rozdielne kategórie vedomostí: /1/ neosobné a nevnímané energie, charakterizované atómami a molekulami a /2/ osobné a vnímavé energie, predstavované nevyčísliteľným počtom živých bytostí. Živé bytosti sa líšia od neosobných atómov a molekúl tým, že majú vedomie. Kategóriu 1 študuje rozsiahla moderná veda. Ako bolo spomenuté predtým, moderná biológia je nedostatočná, pretože študuje iba neosobnú energiu, fyzikálny charakter tela, ale nedáva nám žiaden kľúč k osobnej energii prvotného vedomia. Dúfame, že teobiológia poskytne dostatok svetla k objasneniu mnohých zmätkov v životných vedách. Nebude možné popísať v tejto prednáške podrobnú metodológiu teobiológie, ale môžeme popísať jej podstatu.

 

Tabuľka A ukazuje dve rozdielne kategórie energie, ktoré pochádzajú z prvotného vedomia:

 

Tab. A – Prvotné vedomie

 

NEVEDOMÁ ENERGIA                                                                     VEDOMÁ ENERGIA

/HMOTA/                                                                                                   /ŽIVOT/

 

nečinná                                                                                                         činná

 

riadi sa jednoduchými                                                                                  riadi sa jemnými zákonmi
osobnými črtami,                                                                                          prírody ako je cítenie,
jednoznačnými zákonmi                                                                               láska a oddanosť
– zákony

 

neosobná                                                                                                     osobná

 

Tabuľka A opisuje rozdiely medzi hmotou a životom. Hmota je podradná, ľahostajná, nevnímavá, nevedomá a neosobná energia prvotného vedomia, zatiaľ čo život je vyššia, aktívne vnímavá, vedomá a osobná energia prvotného vedomia. Sú tu dve rozdielne energie; nemožno ich stotožňovať. Podľa túžob častice vedomia energie – živé bytosti – na seba život a hmota vzájomne pôsobia v dvoch kategóriách uvedených nižšie v tabuľkách B a C:

 

Tab. B – Vzájomné pôsobenie života a hmoty

 

/Kategória 1/

 

HMOTA                                                                                                    HMOTA POD VLYVOM ŽIVOTA

 

jednoduchá                                                                                            zložitá

 

pohyb nie je regulovaný a deje sa vždy                                                pohyb je presne regulovaný                                  v smere najmenšieho odporu, napr. rieka                                             a ovládaný

napr. metabolický cyklus

 

redukuje sa na najstabilnejšie stavy                                                      nestabilné vratné stavy

 

vratné termodynamiky                                                                          termodynamike dominantnú rolu

 

rozrastá sa zvonku jednoduchým premiestňovaním                            rozrastá sa zvnútra zložitým
čiastočiek, napr. kandizovanie cukru                                                    mechanizmom konštrukcie, napr.
rast dieťaťa

 

nemá žiadny systematický spôsob plodenia potomstva                      má komplikovaný
mechanizmus pre plodenie
potomstva

 

 

Tab. C

 

/Kategória 2/

 

ŽIVOT                                                                                                       ŽIVOT POD VPLYVOM
MATERIÁLNYCH TÚŽOB

 

/neviazaný stav/                                                                                     /viazaný stav/

 

jednoduchý                                                                                             zložitý

 

činný                                                                                                        činný

 

riadi sa zákonmi absolútneho                                                            snaží sa neriadiť zákonmi /prvotného/
/prvotného/ vedomia                                                                         vedomia

 

vždy sa podriaďuje a načúva prírode                                                kladie odpor a snaží sa prírodu
ovládnuť

 

je vedome očistené od všetkých                                                        je vedome znečistené (rôznou mierou)
materiálnych nečistôt                                                                         materiálnymi nečistotami

 

večný, obdarený pravdivým poznaním,                                          dočasné, postrádajúce pravdivé
vždy spokojný a naplnený                                                              poznanie, stále zažívajúce dočasnú
bolesť a rozkoš

 

 

Tabuľka B popisuje dobre známe charakteristiky živých bytostí a neživých vecí. Ale tab. C je založená na vede teobiológie a vyžaduje isté vysvetlenie. Z tab. C je jasné, že sú dva stavy života. Jeden je viazaný stav /život pod vplyvom materiálnych túžob/. Všeobecne je nám známy stav viazaný, je charakteristickou vlastnosťou prejaveného sveta. Priťahované neosobnou energiou prvotného vedomia živé bytosti zabúdajú na svoju skutočnú identitu – čisté vedomie – a pokladajú dočasný materiálny svet za definitívne miesto pre svoje šťastie. Výsledkom je, že takmer všetky svetové populácie sa zaoberajú fyzikálnymi aspektmi života. Ako bolo spomenuté vyššie, moderná biológia študuje iba nevnímavú energiu /atómy a molekuly/, ktorá je oživená vnímavou energiou prvotného vedomia. Štúdium vnútorného ja, života, vnímavej energie samotnej, teda zostáva nepreskúmané. To nie je prekvapujúce, pretože takéto štúdium ide ďalej než konvenčná veda.

Preto súčasná vedecká spoločnosť pracuje pod vplyvom ilúzie, že život je koordinovaný chemickou reakciou. Ako môžeme vidieť z tab. A, toto zjavne nie je pravda. Ale po tú dobu, kedy táto ilúzia bude ako pravda prijímaná, bude život vždy len neustálym bojom o existenciu a budú pretrvávať morálne dilemy života, o ktorých sme sa zmienili skôr. Viazaný stav života je dočasný; začína v istom časovom okamihu a v konečnom čase končí – konkrétne je to zrodenie a smrť materiálneho tela. A keďže sa nikto nestretol s večne živým materiálnym telom, mohlo by sa zdať, že život sám je dočasný. Ale mudrci pradávnych kultúr vždy chápali, že život je nemateriálny, nechemický. Je to duchovná bytosť, ktorá zostane vždy neviditeľná vedeckým prístrojom ako je elektrónový mikroskop. Inými slovami, život je duchovný a nadzmyslový.

Viazaný stav života je krajne komplikovaný, pretože v tomto stave každý zažíva neobmedzené túžby, ktoré nie sú nikdy naplnené. Vo viazanom stave sú myseľ, inteligencia a päť poznávacích zmyslov /chuťový, zrakový, sluchový, čuchový a dotykový/ živej bytosti znečistené podradnými kvalitami materiálnej prírody. Preto má živá bytosť tendenciu neriadiť sa zákonmi prvotného vedomia. Toto vytvára pre živú bytosť rozporuplnú situáciu, pocit hlbokej nespokojnosti, a ona po nejakom čase začína pátrať po vnútornom, duchovnom poznaní a čoskoro si želá dosiahnuť neviazaný stav života. Neviazaný stav života spoznávajú transcendentálni vedci. Do tejto kategórie patria mudrci a zbožní ľudia. Zaoberajú sa iba vnútorným svetom života, ktorý je úplne duchovný. Dokonca aj počas dočasného zotrvávania vo fyzickom tele sa môžu mentálne odpútať od vplyvu nevnímavej energie /hmoty/ praktizovaním vnútornej vedeckej disciplíny zvanej joga.

Jedným známym príkladom je Pán Buddha, ktorý obetoval palácové šťastie životu v askéze. Vďaka tréningu a mentálnemu ovládaniu je mnoho veľkých jogínov a mysliteľov v krajinách ako India po stáročia schopných dosahovať stav mentálnej rovnováhy a duševného zdravia, v ktorom vykonávajú rýdzo oddanú službu Najvyššiemu, prvotnému vedomiu. V tomto stave človek zažíva stálu, intenzívnu extázu. Ako by mohol ktokoľvek dosiahnuť takéto extatické šťastie? Moderná veda nemá žiadnu predstavu o týchto vnútorných, duchovných sférach života. Napriek tomu zostáva faktom, že cvičená, očistená a sebaovládnutá myseľ môže prekonať telesné materiálne cítenie. Správnou prípravou mysle sa človek môže začať učiť, ako svoje ja zbaviť telesného uväznenia nevnímavou energiou. Toto je podstata celého procesu jogy.

Jóga je striktná duševná disciplína a tréning pre dosiahnutie neviazaného stavu života; nie je to mysticizmus; je to hodnotná duševná fyzika. Teobiológia zdôrazňuje metodológiu oslobodenia ľudského vnútorného JA od stavu, kedy je viazané nevnímavou energiou, hmotou. To zahŕňa správne zdokonaľovanie slobodnej vôle tak, aby človek postupne opúšťal svoj postoj vzbury proti zákonom Absolútna. Toto môže byť dosiahnuté chápaním a praktizovaním procedúry nazývanej bhakti-joga. Bhakti, sanskrtské slovo, znamená doslova ‚bezvýhradná láska a oddanosť absolútnemu Vedomiu‘. Duševný poriadok je rýdzim podriadením sa Absolútnu. To je stav mysle, ktorého sa dosahuje prísnou sebadisciplínou. Bhakti-joga stelesňuje absolútne zákony vedomia uvedené v tab. C.

 

Nižšie predkladáme niekoľko bodov ako pomocné ukazovatele, ako je možné oslobodiť vnútorné JA od viazaného stavu života:

  1. Poznanie – vnemové zmysly sú nedokonalé, preto nemôžeme dúfať, že dosiahneme konečného porozumenia akejkoľvek formy alebo kategórie poznania materiálnymi zmyslovými vnemami a ich rozšírením vedeckými prístrojmi.
  2. Mnohé javy sú ľudskému intelektu nepochopiteľné – napr. prekrásny tanec páva, keď vidí temné mraky na začiatku monzumového obdobia; pre človeka vo viazanom stave existencie sa páví tanec javí byť výsledkom nejakých slepých síl vzbudených nevnímavou energiou. Ale transcendentalisti /ľudia v neviazanom stave existencie/ za týmto javom vidia kozmickú inteligenciu. Inými slovami, keď je človek oslobodený z viazaného stavu kultivovaním vnútornej, duševnej fyziky, je schopný chápať ako zákony prírody, tak i zvrchovanú inteligentnú osobu, stojacu nad nimi. Môže to znieť nábožensky, ale nie je možné sa tomu vyhnúť; priamy zážitok Najvyššej Osoby je faktom vnútorného sveta života. Keď človek takýto stav dosiahne, môže chápať prírodu a žiť s ňou v harmónii.
  3. Pôvod vesmíru vrátane života musí existovať vo forme prvotného vedomia. To je pravda preto, lebo ako bolo uvedené skôr, príčina existuje aj vo svojich prejavoch a vlastnosti príčiny možno vydedukovať z pozorovaného prejavu. Keďže tu na svete zažívame vnímavé, vedomé, osobné bytosti, je rozumné logicky a filozoficky správne vyvodzovať, že pôvodný zdroj, čiže príčina vesmíru, musí mať vlastnosti vedomia, vnímavosti a osobnosti.

 

ZÁVER

 

Teobiológia nie je pokusom predložiť náboženské dogmy. Je to skôr pokus vzbudiť otvorený a zdravý dialóg medzi vedcami, učencami a veľkými mysliteľmi sveta ohľadom poznania pôvodu a povahy života a vedomia v kontraste k čisto materialistickej vede. Teobiológia predkladá vyčerpávajúci a zrozumiteľný výklad života, hmoty a ich vzájomného pôsobenia, a tak poskytuje skutočne použiteľné riešenia pre dilemy a problémy, pred ktorými dnes svet stojí.

O autorovi

Dr Thoudam D. Singh je medzinárodným riaditeľom Bhaktivédanta Inštitútu. T.D. Singh vyštudoval s prvotriednymi výsledkami chémiu na Gauhatskej univerzite a s rovnakými výsledkami technológiu na univerzite v Kalkate. Titul Ph.D. získal vo fyzikálno-organickej chémii na Kalifornskej univerzite v Irvine, kde pracoval pod vedením profesora Roberta W. Tafta. T.D. Singh je autorom ‚Vedeckých základov vedomia Krišnu‘, spoluautorom knihy ‚Čo je život? Čo je hmota?‘ a mnohých technických prednášok. Jeho bádateľské záujmy zahŕňajú štúdium vedy o sebe pomocou bhakti-jogy, molekulárnu biológiu, chemickú evolúciu a pôvod života, povahu vedomia, bio-lekársku etiku, filozofiu vedy a vedu kníh Bhagavad-Gita a Šrímad Bhágavatam. V súčasnej dobe je členom Americkej chemickej spoločnosti, Medzinárodnej spoločnosti pre štúdium pôvodu života a Americkej asociácie pre pokrok vedy.

 

Zdieľajte článok s vašimi priateľmi

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Mohlo by vás zaujímať

25. decembra 2021 Vianoce a ich pohanský pôvod

Výňatok z knihy Stephena Knappa - Dôkazy globálnej existencie védskej kultúry   Nepoškvrnené...

ČÍTAŤ VIAC
4. septembra 2012 Byť človekom raz znamená byť človekom navždy?

Istý populárny mýtus o reinkarnácii predpokladá, že akonáhle raz duša dosiahne ľudskú podobu, v ďalšom...

ČÍTAŤ VIAC
18. marca 2021 Vtelenie duše a vývoj ľudského plodu podľa āyurvédy

Ľudské telo je výsledkom spojenia semena a ova (vajíčka) s pránou (životnou silou) a átmou (vteľujúcou sa...

ČÍTAŤ VIAC

Pin It on Pinterest

Zdieľaj článok priateľom