Tvorivá energia – Kriyā-śakti (6.kapitola)

Preklad 6.kapitoly z knihy Nevyslovené prekážky na ceste k Bhakti od Purnačandra Goswamiho. (Ďalšie kapitoly budú nasledovať postupne ako ich preložíme).
Tieto texty sú odbornejšieho charakteru, a pre začiatočníkov môže byť celkový kontext a špecifické výrazy náročné.
Články sú určené pre praktizujúcich jogínov, a obzvlášť pre členov hnutia Haré Krišna – ISKCON, keďže sa zaoberajú fenoménmi, ktoré z tohto hnutia po odchode jej zakladateľa Šrílu Prabhupádu robia sektu, odkláňajúcu sa od védskych princípov Sanatana-dharmy, jej zakladateľa a predošlých duchovných učiteľov. Keďže mám medzi nimi ale mnoho priateľov, ktorí sa snažia byť úprimní, nasledujúce preklady sú určené práve pre nich ako aj pre zvedavého čitateľa. Obdobné princípy sú uplatniteľné na akékoľvek náboženstvo, cirkev, alebo hierarchické spoločenstvo.
Autor knihy Purnačandra Goswami bol žiakom Šrílu Prabhupádu, ktorý sa (okrem ďalších úprimných duchovných učiteľov) snažil v hnutí o nápravu a preto publikoval túto knihu.

 

Obsah:

Úvod a 1.kapitola – Zásady oddanosti

2.kapitola – Bhakti je nezávislá

3.kapitola – Sloboda a dôvera

4.kapitola – Autorita a sloboda

5.kapitola – Slepé nasledovanie + Zložky vzdelávania

6.kapitola – Tvorivá energia – Kriyā-śakti

7.kapitola – Sám sebou vo varṇāśrama-dharme

 

 

Tvorivá energia – Kriyā-śakti

 

„Každá čiastočka Úplného Celku je vybavená istou energiou, pomocou ktorej má konať podľa Pánovej vôle…. Preto nás Śrī Īśopaniṣad už od samotného začiatku vyzýva, aby sme dôsledne vykonávali našu Pánom určenú úlohu.“ (Śrīla Prabhupāda, Śrī Īśopaniṣad, mantra štvrtá, význam)

 

Pokračujme v našej analýze od procesu osvojenia z predošlej kapitoly. Patañjali tento proces nazýva v jeho Yogaśūtrach ako ānanda (pôžitok) a ācaraṇa (správanie) v Naiṣadha-caritame.

Ak si osvojíme niečo, podľa čoho sa správame alebo čím žijeme, stane sa to zdrojom nášho potešenia. Podobne si môžeme osvojiť vykonávanie oddanej služby. Oddaný tak prijme bhakti-sādhanu ako spôsob svojho života – nie iba ako nejaký víkendový rituál. Stane sa to pravým zdrojom jeho tvorivého potešenia.

Tvorivá energia je samotný život bhakti. Pobáda nás zapojiť všetky naše zmysly zmysluplne a dynamicky. Tvorivá energia závisí na slobode a je vyjadrená povahou danej osoby – počnúc hmotným znečistením začiatočníkov až po duchovnú podstatu pokročilej duše. Toto tvorivé vyjadrenie nás povznesie nad poznanie z kníh a dláždi cestu spontánnosti. Činnosti vykonávané s oddanosťou, ako napríklad: spievanie, tancovanie, modlenie sa, varenie, maľovanie, písanie, učenie, kázanie alebo hranie hudby sú všetko vyjadrenia lásky duše ku Śrī Kṛṣṇovi.

„V súlade s usmerňujúcimi zásadami existuje deväť dielčích činností (načúvanie, ospevovanie, spomínanie, slúženie lotosovým nohám gurua, uctievanie Božstiev, modlenie sa, slúženie, priateľstvo a obetovanie všetkého svojho vlastníctva) a mali by sme sa zamestnať práve v tom druhu oddanej služby, ku ktorému máme prirodzené vlohy. Niekto môže mať napríklad zvláštny záujem načúvať, iný môže chcieť hlavne meditovať a iný zase slúžiť v chráme. Preto by sme mali ktorýkoľvek z týchto deviatich druhov oddanej služby vykonávať s úplnou vážnosťou. Každý by mal jednať podľa svojej osobnej chuti.“ (NOD Kapitola 16)

 

Filozofická paralela

 

Tvorivá energia sa v sanskrite nazýva kriyā-śakti a preto v tejto kapitole používam slovo „tvorivá.“ (1) Kriyā-śakti je spomenutá v Caitanya-caritāmṛte (Madhya 20.252-255):

ananta-śakti-madhye kṛṣṇera tina śakti pradhāna ‘icchā-śakti‘, ‘jñāna-śakti‘, ‘kriyā-śakti‘ nāma

„Kṛṣṇa má neobmedzené energie, z ktorých sú tri hlavné – energia vôle, energia poznania a tvorivá energia.“

icchā-śakti-pradhāna kṛṣṇa — icchāya sarva-kartā jñāna-śakti-pradhāna vāsudeva adhiṣṭhātā

„Vládcom energie vôle je Pán Kṛṣṇa, pretože práve vďaka jeho zvrchovanej vôli začína všetko existovať. K vôli je potrebné poznanie, a toto je prejavené skrze Vāsudevu.“

icchā-jñāna-kriyā vinā nā haya sṛjana tinera tina-śakti meli’ prapañca-racana

„Stvorenie nemôže existovať bez myslenia, cítenia, chcenia, poznania a činnosti. Vesmírny prejav vzniká na základe spojenia najvyššej vôle, poznania a činnosti.“

kriyā-śakti-pradhāna saṅkarṣaṇa balarāma prākṛtāprākṛta-sṛṣṭi karena nirmāṇa

„Pán Saṅkarṣaṇa je Pán Balarāma. Ako vládca tvorivej energie tvorí hmotný aj duchovný svet.“

Kriyā-śakti môže konať v rámci hmotného alebo duchovného sveta. Celý duchovný aj hmotný svet je vytvorený práve kriyā-śakti, ktorá je totožná s Pánom Balarāmom. Stvorenie je teda vyvrcholenie (prayojana) Pánovho myslenia, cítenia a chcenia. Podobnú postupnosť nájdeme v spomínanom procese učenia. Tretia úroveň v procese poznania je práve osvojenie, tj. konanie na základe toho, čo sme sa naučili a pochopili.

1) jñāna-śakti —- poznanie —- vitarka alebo śravaṇa ———————-Vāsudeva

2) icchā-śakti —-(myslenie, cítenie), chcenie —- vicāra / manana ———–Kṛṣṇa

3) kriyā-śakti —- činnosť —- ānanda alebo nidhidhyasana ————– Balarāma

Vo vyššie uvedenom treťom verši sa udáva, že bez všetkých troch energií nie je stvorenie možné; to znamená, že sú všetky tri nevyhnutné. Najvyššia vôľa zahŕňa myslenie, cítenie a chcenie, ktorým Kṛṣṇa vládne. Duchovný život je takisto zložité dosiahnuť bez týchto troch krokov. Len ťažko by sme mohli dosiahnuť darśan alebo stretnutie s Pánom… čo potom povedať o oslobodení?

Zároveň ale musíme pokračovať aj ďalej za tieto tri kroky, keď Ho chceme naozaj stretnúť. Musíme Ho prosiť a modliť sa k Nemu. Śrí Baladeva Vidyabhuṣaṇa toto potvrdzuje v jeho komentári k 15. veršu Śrī Īśopaniṣadu:

„Avšak priame stretnutie s Pánom nie je možné iba prostým načúvaním (śravaṇa), náhľadom a pochopením (manana) a osvojením s realizáciou (nidhidhyasana). A stretnutím s Pánom nedosiahneme automaticky oslobodenie. Aby sme dosiahli Pána, potrebujeme, aby nám udelil milosť. A hoci vykonávame śravaṇu, mananu a nidhidhyasanu, aby sme sa s Ním stretli, musíme sa k Nemu tiež modliť. A môžeme sa s Ním síce stretnúť, ale musíme sa k Nemu tiež modliť, aby sme mohli dosiahnuť oslobodenie.“

Takže najprv by sme mali prejsť tromi úrovňami učenia – śravaṇa, manana, nidhidhyasana – a následne po Ňom a Jeho prítomnosti túžiť z hĺbky srdca a modliť sa k Nemu. Tieto hlboko precítené pocity sú najdôležitejšie a nedajú sa naučiť v škole ani z kníh. Uvedené tri prípravné kroky by však mali byť stále pochopené a aplikované, keď je reč o vzdelávaní či tréningu.

 

Uplatnenie

 

Povzbudzovaním oddaného v jeho tvorivých a produktívnych schopnostiach dokážeme vyzdvihnúť jeho silné stránky a zároveň podporiť našu misiu. Konieckoncov, čo je vlastne ISKCON? Nie je to len niekoľko budov a bankových účtov. Nie je to iba nejaká hierarchia. Spoločnosť nemôže byť nikdy lepšia ako jej členovia. Každý jeden oddaný je ISKCON. Všetci sú jeho súčasťou a čím budeme mať viac oddaných, ktorí budú zamestnaní v službe podľa ich preferencie, tým bude ISKCON atraktívnejšou a šťastnejšou spoločnosťou.

„ISKCONskí vodcovia by mali byť starostliví a mali by sa viac zameriavať na svojich ľudí ako na svoje postavenie v inštitúcii. Nemali by sa snažiť napasovať oddaných do nejakej určenej formy kvôli údajnému benefitu našej spoločnosti; oddaní by mali byť nezávisle tvoriví a hĺbaví v ich službe Kṛṣṇovi. Nesprávni vodcovia môžu zničiť bhakti oddaného. Členovia musia byť šťastní a spokojní. Keď budú šťastní členovia, bude šťastný celý ISKCON. Ten totiž nie je tvorený tehlami budov, ale ľuďmi v ňom.“ (Pañca Tattva Dāsī – Naša Hare Kṛṣṇa mládež)

 

„Ak niekto dokáže spravovať ľud, dokáže vykonať všetko a kvalitne. Myslím si, že to je to najdôležitejšie, čo môže spraviť, aby boli všetci šťastní. Už po jednej základnej prednáške manažmentu som sa naučila, akí sú ľudia dôležití pre projekt. Bez ľudí totiž žiaden projekt neexistuje.“ (Śrī Gandhārī Dāsī – Naša Hare Kṛṣṇa mládež)

Môže to znieť divne, ale niektorí oddaní v našom hnutí naozaj pevne veria, že by sme mali robiť službu, ktorú nemáme radi – a týmto spôsobom, tvrdia, sa očistíme rýchlejšie, pretože obetujeme svoju inklináciu Pánovi. (2)

Je to zaujímavá teória, ale nie je to naša filozofia. Niektorí dokonca citujú verš z Bhagavad-gīty, aby podporili svoje tvrdenie. Hovoria, že Arjuna chcel ísť do lesa, ale Kṛṣṇa mu kázal, aby sa tejto túžby vzdal a aby bojoval. Takto sa Arjuna odovzdal a urobil niečo, čo urobiť nechcel. Preto vravia, že by sme sa mali vzdať našej prirodzenej inklinácie pre určitú službu a robiť niečo, ku čomu nie sme naklonení.

Arjuna však vplyvom okolností túžil po niečom, čo nebolo jeho prirodzenosťou; chcel sa stať svätcom či askétom a Kṛṣṇa ho presvedčil, aby sa tejto vonkajšej túžby vzdal a konal vzhľadom k jeho prirodzenej povahe bojovníka. Oslobodená duša samozrejme môže prekonať svoju hmotnú prirodzenosť, ale obyčajní ľudia toto nemôžu napodobniť. Mali by sa preto snažiť zistiť, k čomu inklinujú a podľa toho aj konať.

Môžeme namietať: „Śrīla Prabhupāda povedal, že musíme robiť všetko potrebné pre to, aby sme pomohli šíriť vedomie Kṛṣṇu.“ To je síce pravda, ale šírenie vedomia Kṛṣṇu nie je suchý a statický proces. Je plný života, neustále sa meniaci a dynamický. To, čo bolo pred tridsiatimi rokmi „všetko potrebné“, môže byť v súčasnosti niečo iné. Keďže je už naša misia tak rozšírená, majúc toľko členov a rôznych centier, mali by sme podporovať oddaných v tom, čo majú radi a čo ich napĺňa. Spravovať a riadiť skupinu ľudí, ktorí sú správne umiestnení v ich vlastnej varne je oveľa jednoduchšie, ako sa snažiť pretlačiť kváder cez okrúhly otvor. Nechajme preto ľudí nech zaplnia miesta, do ktorých sa prirodzene hodia. Napokon tak budú všetky služby pokryté, zatiaľ čo oddaní budú pokojní.

Po tom, čo som roky kázal a učil śāstry, som sa rozhodol v Londýne vykonať službu, ktorá zlomila moju pýchu práce brāhmaṇu. Ponúkol som sa spravovať kuchyňu v reštaurácii. Utekanie schodmi hore-dole, najímanie brigádnikov z ulice na umývanie hrncov, plánovanie, stretnutia, stanovovanie miezd a objednávanie produkcie boli všetko činnosti veľmi odlišné od pokojného učenia. Po asi mesiaci bola potrebná práca vykonaná a ja som sa mohol vrátiť späť k môjmu milovanému učeniu.

Niečo takéto by sa dalo považovať za experiment alebo za naliehavú službu, ktorú môžeme robiť chvíľu, ale nemala by byť trvalá. A ak sa takéto urgentné situácie navyše vyskytujú každý týždeň, je treba niečo zmeniť a celkový plán upraviť.

Śrīla Prabhupāda ohľadom rôznych druhov povinností:

„Predpísané povinnosti môžu byť roztriedené do troch kategórií: všedné, naliehavé a žiadúce činnosti. Všedná činnosť je v súlade s pokynmi písem vykonávaná bez túžby po jej výsledkoch a preto je táto činnosť na úrovni kvality dobra. Plodonosná práca sa stáva príčinou hmotného zotročenia a preto nie je priaznivá. Každý má právo vykonávať svoju predpísanú povinnosť, nemal by však byť pripútaný k jej výsledkom. Preto nás môže nezištné vykonávanie svojich povinností viesť na ceste k oslobodeniu. Pán teda Arjunovi radil, aby bojoval a vykonal tak svoju povinnosť bez pripútanosti k jej výsledkom. Jeho neúčasť v boji by bola len ďalšou formou pripútanosti, ktorá nikdy nevedie na cestu k oslobodeniu. Akákoľvek pripútanosť, či už pozitívna alebo negatívna, je príčinou hmotného zotročenia. Nečinnosť je takisto hriešna. Preto bol pre Arjunu boj v rámci jeho povinnosti jedinou priaznivou cestou k oslobodeniu.“ (Bg. 2.47 význam)

Odpútanie sa od pripútanosti znamená odpútať sa od výsledkov našich činov, nie robením niečoho úplne vzdialeného našej prirodzenosti. Hoci sa niekedy môže stať, že musíme vykonať niečo proti našej prirodzenosti, nie je to práca všeobecne žiadúca, obzvlášť zo začiatku. Táto práca je vykonaná pod vplyvom mimoriadnych okolností a nazýva sa naliehavá.

„Nezištné vykonávanie svojich povinností“ neznamená prácu, ktorá sa nám prieči. Znamená to obetovať plody našej práce a vlastnej prirodzenej inklinácie Najvyššiemu Pánovi. Preto by sme nemali robiť niečo čo nechceme, ale potešiť Pána tým, že pre Neho vykonávame činnosti nám prirodzené.

Samozrejme, že nemusíme vedieť hneď zo začiatku čo je pre nás prirodzené; môže trvať aj roky, kým to zistíme, keďže väčšina z nás nebola v tomto veku správne počatá. Taktiež nám chýba riadny výcvik a saṁskāry. Západná spoločnosť je ako blázninec tvorený disfunkčnými rodinami, rozvodmi, závislosťami na drogách, emočnými problémami, psychologickými ranami, neurózami, zneužívaním a ďalšími zvrátenými druhmi šialenstva. Trvá väčšinou niekoľko rokov regulovanej oddanej služby, kým si všetko vyriešime a vytiahneme našu vnútornú podstatu z trosiek. Zatiaľ môžeme vykonávať rôzne druhy pre nás priaznivej služby. Nemusíme sa nikam ponáhľať. Postupom času bude naša prirodzenosť stále jasnejšia a my sa môžeme približovať k nám vhodnej službe.

Naša tvorivá energia môže byť vyjadrená nespočetnými spôsobmi. Môžeme postaviť chrám, variť pre Božstvá, viesť podnik, vychovávať deti alebo písať knihy. Pán Balarāma tvorí v rozsahu celého vesmíru (makroskopicky), zatiaľ čo my tvoríme mikroskopicky. A pretože sme večné súčasti a čiastočky Pána, oplývame takisto malým množstvom tvorivej energie kriyā-śakti, ktorú by sme mali čo najviac využívať.

„Každá čiastočka Úplného Celku je vybavená istou energiou, pomocou ktorej má konať podľa Pánovej vôle, a ak táto čiastočka zabudne na to, čo má vykonávať, hovoríme, že je pod vplyvom māye – ilúzie. Preto nás Śrī Īśopaniṣad už od samotného začiatku vyzýva, aby sme dôsledne vykonávali našu Pánom určenú úlohu. Neznamená to, že individuálna duša nemá vlastnú vôľu, ale ako nedielna čiastočka Najvyššieho sa musí podieľať aj na Jeho vôli. Ak človek pomocou inteligencie správne využije jeho iniciatívy alebo činorodej povahy, chápajúc, že všetko je Pánovou energiou, môže znova oživiť svoje pôvodné vedomie, ktoré stratil následkom styku s māyou, vonkajšou energiou.“ (Śrī Īśopaniṣad, mantra štvrtá, význam)

Táto myšlienka je najdôležitejšia. Ak chceme byť úspešní na našej ceste k bhakti, musíme vynaložiť našu tvorivú iniciatívu spojenú so službou Najvyššiemu. Pán každému určil jeho vlastnú úlohu v tejto hre. Snažíme sa využiť náš tvorivý podnet s cieľom potešiť Pána, čo vyžaduje slobodu, dôveru a inteligenciu.

Správne využitie kriyā-śakti je nevyhnutné aj pre povznesenie sa nad sexuálnu energiu. Človek držiaci celibát prirodzene oplýva veľkým množstvom kriyā-śakti. Ak kriyā-śakti nevyužijeme v našich tvorivých alebo oddaných snaženiach, bude využitá pohlavne, niekedy transformovaná až v perverznosť. Preto by sa mali všetci tí, ktorí držia celibát, vyjadriť skrze oddanú službu.

„Túžby je veľmi ťažké naplniť, no ak niekto túži po niečom nerozumnom a nesplniteľnom, je možné takú túžbu potlačiť a upokojiť, a to je umenie. Pomocou tohto umenia je možné tiež ovládnuť pohlavné pudy akonáhle povstanú, čo sa stáva aj v živote brahmacārīna.“ (Kṛṣṇa Knižka kap. 45)

Inými slovami, túžby môžu byť ovládnuté pomocou rôznych metód. Jednou z nich je tvorivá oddaná služba. Aby sme boli tvoriví, musíme najprv vykonávať dynamickú službu, ktorá vyzýva a zamestnáva naše schopnosti. Vykonávaním takejto služby pocítime prirodzené nadšenie, za ktoré budeme ocenení našou spoločnosťou, čím pocítime ďalšie uspokojenie. Takto pomôžeme členom našich duchovných spoločenstiev od žiadostivosti a iných hmotných snáh.

————————————————————————————————————————————————————————————————————————————–

  1. Je veľa rôznych typov ľudí. Niektorí nie sú až takí iniciatívni či tvoriví, v zmysle originality ich práce. Napriek tomu má každý do určitej miery schopnosť byť tvorivý v zmysle zapojenia jeho prirodzených pracovných sklonov do oddanej služby a práve to by sme mali podporovať.
  2. Niektorí rozmýšľajú rovnako aj o manželstvách. Hovoria, že by sme si mali vziať niekoho, koho nemilujeme alebo kto nás nepriťahuje, aby nevznikla pripútanosť. Príťažlivosť a pripútanosť však pomáhajú držať manželstvo pokope, čo je v tomto veku krok vpred pre väčšinu ľudí, obzvlášť zo Západu.

0 Komentárov Pripojiť sa ku konverzácii →


Pridaj komentár

play_circle_filled
pause_circle_filled
Louis Armstrong - Hello Dolly
volume_down
volume_up
volume_off
89794