Védska kultúra od čias stvorenia

V tomto článku si ukážeme, ako bola védska kultúra daná ľudstvu Najvyššou Božskou Osobou a tak bola prístupná od čias stvorenia vesmíru. Hoci hovoríme o stvorení, musíme chápať, že neexistuje žiaden „záznam“, kedy samotná živá bytosť prvýkrát vstupuje do hmotného vesmíru, aby sa pokúšala užívať si hmotnú energiu. Každopádne, v istom bode sa stalo, že tieto duchovné bytosti cítili, že si chcú užívať „ nezávisle“ od Najvyššej Bytosti a Jeho duchovného sveta. Preto, aby im to milostivo umožnil, Najvyššia Božská Osoba manifestuje hmotný vesmír, do ktorého sú tieto živé bytosti vtiahnuté. A tými bytosťami sme my.

Védska literatúra popisuje hmotný svet ako malú časť Najvyššej energie. Iba 10 % všetkých živých bytostí žije v tomto hmotnom stvorení. Zvyšných 90 % patrí medzi večne oslobodené duše a žije v duchovnom svete. Toto nám pomôže uvedomiť si aký malý je tento hmotný svet v porovnaní s duchovným. Živá bytosť sa v tomto hmotnom stvorení rodí život za životom, pokiaľ si neuvedomí, kde je jej pravý domov.

Je potrebné pochopiť, že našim skutočným domovom je duchovný svet odkiaľ všetci pochádzame. Tento hmotný svet je len prevráteným obrazom duchovného. Všetko čo nájdeme v tomto hmotnom svete je aj v duchovnom, len vo svojej čistej forme.

Napríklad, je vysvetlené, že duchovný svet je tiež naplnený planétami, ale tieto planéty majú vlastnú žiaru, sú duchovné, večné a miliónkrát väčšie ako tie v hmotnom vesmíre. Obyvatelia týchto planét majú večné, blažené duchovné telá. Je tam úplná sloboda, neustála radosť, šťastie, zábava. Nedokážeme si to predstaviť s našou obmedzenou predstavivosťou. Nemôžeme to pochopiť, pokiaľ sa naša myseľ nestane duchovnou. Až potom pochopíme, aký duchovný svet skutočne je. Povinnosťou každého inteligentného človeka je prebudiť toto pochopenie duchovnej reality. Už v tomto tele môžeme prebudiť túto duchovnú realitu pomocou praktikovania duchovného života. To je jeden z cieľov v rámci védskeho árijského štýlu života.

Védske texty učia, že Najvyššia Osobnosť existovala v duchovnom svete spolu so všetkými oslobodenými živými bytosťami ešte predtým ako vzniklo hmotné stvorenie. Avšak hmotne podmienené duše, ktoré nezískali duchovné vedomie počas predošlého hmotného stvorenia, ležia v tele Najvyššieho spolu s hmotnou energiou. V určitom bode sa Pán bez všetkých Jeho oddelených častí cíti neúplným a znovu  prejavuje svoju hmotnú energiu, v ktorej sa tieto spiace podmienené duše stávajú opäť aktívnymi.

Tento proces začína v okamihu, keď Najvyšší Pán Krišna expanduje do Balaráma, ktorý sa prejavuje ako Krišnov brat. Pán Balaráma je vládca tvorivej energie a je pôvodcom všetkých hmotných vesmírov. Hmotná príroda sama o sebe nemôže nič vytvoriť, musí byť riadená vyššou autoritou. Rovnako ako hlinu musí tvarovať hrnčiar. Týmto spôsobom je hmotná energia riadená Pánom Balarámom k vytvoreniu vesmírneho stvorenia.

Pán sídli vo svojom duchovnom svete a jeho expanzia, ktorá zostupuje do hmotného sveta, sa nazýva avatar. Prvý avatar je Mahá-Višnu, Pán večného času, priestoru, príčin, dôsledkov, mysle, hmotných prvkov a všetkých živých bytostí. Z Mahá-Višnua pochádza neobmedzená rozloha vody, ktorá sa nazýva Oceán Príčin, na ktorý si líha v sprievode všetkých zložiek hmotného stvorenia. Oceán príčin, inak nazývaný aj Rieka Viradža, je hranicou medzi duchovným a hmotným svetom. Vplyv hmotnej prírody nesiaha za túto hranicu Viradži.

Na Oceáne Príčin zaháji Maha Višnu božský spánok. V spánku sa Pánovi zdá sen, ktorý sa prejavuje ako stvorenie, udržiavanie a zničenie vesmírneho prejavu. Preto tento svet nie je nič viac než sen Najvyššej Osobnosti.

Na začiatku nie je žiaden deň, noc, žiadna obloha, zem, svetlo, tma ani žiadne iné veci. Je tu iba Najvyššia Duša a neprejavená materiálna energia. Táto materiálna energia maya nemôže urobiť nič, pokiaľ nepríde splnomocnenie od Mahá-Višnua, ktorý svojim pohľadom oplodní hmotnú prírodu živými bytosťami, ktoré spali v Jeho tele. Takto sa stáva Najvyšší otcom všetkej existencie.

Interakcia času a hmoty sa nazýva Mahá-tattva, v ktorej postupne prebieha rozvoj rôznych prvkov ako je vzduch, voda, oheň, zem atď. Následne sa hmotné prvky utvoria do mnohých rôznych foriem, ktoré budú fyzickým zložením nespočetného množstva rôznych druhov živých bytosti, ktoré sú v hmotnom prostredí. Týmto spôsobom dostáva podmienená duša hmotné telo a zmysly od hmotnej prírody, ktorú riadi Najvyšší.

Najvyššia bytosť následne vytvorí všetky vesmíry kombináciou rôznych zložiek s hmotnými prvkami. Tieto kombinácie hmotných prvkov sa prejavujú v podobe neobmedzených vesmírov v rámci kozmického stvorenia. Všetky vesmíry začínajú mať formu neinteligentných vajec, ktorých škrupina je tvorená vrstvou zeme, vody, vzduchu, ohňa, éteru, ega a Mahá-tattvy obklopenou pradhánou, alebo neprejavenou materiálnou energiou vo forme Oceánu Príčin. Každý vesmír je ako atómová častica plávajúca vo vzduchu, ktorá vychádza z pórov a výdychov Mahá-Višnua. Všetky tieto vesmíry sú vytvorené výdychom Mahá-Višnua. Na konci stvorenia Mahá-Višnu vdýchne všetky vesmíry, a to znamená, že kozmické svety zostávajú nažive po dobu jedného Jeho výdychu. Hmotný prejav pokračuje pokiaľ Najvyšší nevtiahne všetku materiálnu energiu späť do Seba.

Po vytvorení vesmírov Mahá-Višnu expanduje do každého vesmíru ako Garbhodakaśāyī Višnu. Vo všetkých vesmíroch je na začiatku len tma. Z tela  Garbhodakashayi Višnua pochádza vodná plocha, ktorá sa nazýva Oceán Garbhodaka. Tento oceán vypĺňa takmer polovicu vesmíru. Ľahne si na tento oceán a opäť sa dostane do mystického spánku. Keď začne mať túžbu po činnosti, vyrastie Mu z pupku lotosový kvet, ktorý vyrastie až do hornej časti vesmíru a stane sa najvyššou hmotnou planétou, na ktorej sa narodí Pán Brahma. Brahma je najpokročilejšia živá bytosť v hmotnom svete a uznávaná osobnosť védskej múdrosti. On je ten, kto neskôr riadi druhé štádium tvorenia. Stonka tohto lotosu obsahuje 14 planetárnych systémov zapĺňajúcich celý vesmír, ktoré Brahma vytvára. Tieto planetárne systémy sú príbytky pre rôzne druhy živých bytostí. Aj z Garbhodakashayi Višnua prichádza neobmedzený počet expanzií známych ako Ksirodakashayi Višnu. Táto forma Višnua sa stáva naddušou (Paramátma) každej živej bytosti.

Po kvalifikácii sa na tvorenie skrze odriekanie začne Pán Brahma svojou mystickou silou vytvárať rôzne formy života, ktoré obývajú rôzne planetárne systémy. Tieto formy zahŕňajú  ryby a ostatné podmorské živočíchy, potom stromy, rastliny, kvety a iné rastlinstvo. Následne hmyz, zvieratá ako sú kravy, jahňatá, ťavy, kone, psy, tigre, slony a tak ďalej. Potom vtáky a nakoniec ľudské bytosti, polobohov, Gandharvov, Apsary, Siddhov, duchov, nadľudské bytostí atď. Tak ako Najvyššia Osobnosť prejavuje Svoje rôzne energie v celom procese kozmického stvorenia, tak aj všetky živé bytosti sú povzbudené do rôznych činorodých aktivít.

Vesmír existuje po dobu jedného života Brahmu. Pán Brahma žije 100 rokov. Jeden deň Brahmu je 4,320,000,000 našich rokov na Zemi. Brahmova noc je rovnako dlhá a v jednom roku Brahmu je 360 takýchto dní a nocí. Každý  deň Brahmu je rozdelený na 1000 cyklov 4 yug. Satya-yuga trvá 1,728,000 rokov, Treta-yuga trvá 1,296,000 rokov, Dvapara-yuga trvá 864,000 rokov, a Kali-yuga trvá 432,000 rokov, z toho vyše 5000 už uplynulo. Na konci Kali-yugy začne znova Satya-yuga a bude pokračovať ďalší cyklus. Jeden deň Brahmu sa skladá z 1000 takýchto cyklov.

Keď Najvyššia Bytosť vytvára tento svet, nechce nás tu držať večne, ale dáva nám prostriedky, ktorými sa z hmotného sveta môžeme oslobodiť. V každej yuge existujú rôzne procesy duchovnej realizácie, ktoré sú odporúčané pre duchovné pozdvihnutie spoločnosti. To všetko je vysvetlené vo Védskom poznaní. Rovnako existujú aj rôzni avatarovia Najvyššieho, ktorí sa objavujú v tomto stvorení, aby udržovali a viedli spoločnosť. Každý avatar je popísaný vo védskych písmach (napr. Śrímad Bhagavatam) s vysvetlením jeho zjavenia, povahy a činností. Ich aktivity sú taktiež popísané vo védskych písmach. Podľa nich môžeme spoznať skutočného avatara Najvyššieho. Žiadny podvodník nemôže o sebe tvrdiť že je avatar bez védskych dôkazov.

Keď Najvyššia bytosť vytvára tento svet, tak ustanovuje spoločnosť a ukazuje správne prostriedky pre rozvoj ľudstva. Počas obdobia najstarších kultúr známych ako védska civilizácia bol len jeden Boh, jedno náboženstvo, jeden jazyk. Pôvodné poznanie, ktoré dáva Najvyšší ľudstvu je védske poznanie. Toto védske poznanie bolo prvý krát vyjavené v sankritskom jazyku Najvyššou Bytosťou Brahmovi, prvému stvoriteľovi živých bytostí vo vesmíre. Šrímad-Bhágavatam (Spev Dvanásť – Šiesta kapitola) rozpráva o tom, ako sa Brahma kvalifikoval svojou askézou, aby dokázal vnímať aj nehmotnú vibráciu ÓM, subtílnu podobu véd. To je pôvod všetkých védskych hymnov, z ktorého Brahma vytvoril všetky zvuky abecedy Sanskritu. Následne vznikli 4 védy Rig, Yajur, Sama, and Atharva véda. Brahma učil tieto védy svojich synov, ktorí boli veľkými mudrcami, a ktorí učili tieto znalosti ostatných. Avšak ako je uvedené v Śrímad Bhágavatame (12.13.10), predtým ako proces tvorby začal, Najvyšší Pán Śrīmad-Bhāgavatam v plnom rozsahu vyjavil Brahmovi, ktorý bol vydesený prázdnou hmotnou existenciou a sedel na lotosovom kvete vyrastajúcom z Pánovho pupku. Až potom si uvedomil svoju povinnosť v procese vesmírneho stvorenia. Možno teda chápať, že védske poznanie bolo k dispozícii od samého počiatku a je večné.

Aj ked tento opis je védska verzia, niektorí čitatelia môžu spochybniť myšlienku využitia védskej literatúry na potvrdenie, že sa to stalo takto. Avšak musíme si uvedomiť, že toto je účel Védskeho poznania a literatúry, aby nás informovali o tom čo je mimo naše skúsenosti a zmyslové vnímanie. Okrem toho tu máme veľa mocných mudrcov a duchovných majstrov, ktorí tiež potvrdili autoritu véd, a ktorí vo svojich meditáciách a v nasledovaní védskeho procesu zažili pravdu, ktorú védske poznanie vysvetľuje. Je teda potrebné, aby sme ich nasledovali a prijali autoritu védskeho poznania, pretože toto je zostupný proces prijímania vedomostí, ktoré k nám prichádzajú od predošlých autorít, ktoré tiež boli kvalifikované a skúsené a vedeli vysvetliť pravdu.

V Bhagavad-gíte (4.1) Šrí Krišna vysvetľuje, že kedysi už vyjavil toto poznanie polobohovi Slnka Vivasvánovi a Vivasván ho zveril Manuovi – otcovi ľudského pokolenia. Dĺžka života súčasného Manua  je 305 300 000 rokov, z čoho 120 400 000 už uplynulo. Takže z tohto pohľadu je hrubý odhad taký, že Bhagavad-gíta bola prvý krát vyslovená v rannej fáze pred 120 400 000 rokmi.

Manu dal pokyny jeho synovi a žiakovi kráľovi Ikṣvākuovi. Je vypočítané, že toto poznanie Bhagavad-gíty povedal Manu Ikṣvākuovi pred takmer 2 005 000 rokmi, na začiatku Treta-yugy. Výpočet je nasledovnný: 5000 rokov Kali yugy, 800 000 rokov Dvapara-yugy, 1 200 000 rokov Treta yugy, čo sa rovná 2 005 000 rokov.

Ikṣvāku bol v tej dobe kráľom planéty Zem a praotcom Raghua (tiež nazývanej slnečná dynastia), v ktorej sa neskôr objavil Pán Rámačandra. To je údaj o tom, aká stará je vlastne védska kultúra. Od doby Ikṣvākua bolo toto védske poznanie odovzdávané po stáročia medzi učenými mudrcmi s cieľom zachovať blaho celého ľudstva.

Ak sa však toto poznanie preruší, vytratí alebo zmizne, Najvyššia Bytosť zostúpi v jednom zo svojich avatarov, aby obnovil tieto znalosti. Toto sa deje cyklicky. V priebehu rokov toto poznanie slablo a to je dôvod, prečo Krišna znova vyslovil Bhagavad-gítu Ardžunovi pred 5000 rokmi na Kurukšetre. Bez vedenia Najvyššieho by sme nemohli v ľudskej spoločnosti v tomto hmotnom svete šíriť túto védsku vedu o joge a duchovnom poznaní. To je dôvod, prečo existujú rôzni avatarovia, inkarnácie, poslovia Najvyššieho. Cieľom je zachovať a udržať túto duchovnú informáciu pre celé ľudstvo. Inak by nebolo ľudstvo schopné dosiahnuť stav očistenia, opustiť tento hmotný svet a vrátiť sa naspäť do duchovného sveta. Védske poznanie bolo prednesené v tomto svete Najvyššou Bytosťou a je považované za nadľudské poznanie. Z toho dôvodu je toto védske poznanie vždy prítomné niekde vo vesmíre za všetkých okolností.  Ide o duchovnú vibráciu, a preto existuje pred, počas aj po dobe trvania hmotného stvorenia. Je to najvyššie poznanie, ktoré sa zaoberá duchovným postavením živých bytostí, a je to skutočne pôvodná kultúra tohto sveta.

 

Božská podstata sanskritu

Ako bolo uvedené vyššie, Védske poznanie dáva ľudstvu Najvyššia Božská osobnosť. Prvý krát bolo vyjavené v sanskritskom jazyku Brahmovi. Podľa védskych odkazov je stvorenie založené na jednom Bohu, jednom poznaní a jednom jazyku. Toto poznanie existovalo dlho predtým, než sa dostalo do písomnej formy. Brahma ho odhalil mudrcom, a tí ho zvestovali ľudom na celom svete ústnou formou. Neskôr bolo prostredníctvom Šrílu Vyāsadeva, inkarnáciou Najvyššej bytosti, zaznamenané v písomnej forme. Veľa védskych písiem je celých v sanskrite a ostali v nezmenenej podobe po tisíce rokov.

Posledné z védskych písiem vytvorených Šrílou Vyasadévom bol Śrímad-Bhagavatam. Hoci sa niektorí vedci domnievajú, že zdanlivo rôzne štýly písania v textoch naznačujú skoršie a neskoršie verzie, nedá sa to presne posúdiť. Sanskrit ostal nezmenený po tisíce rokov, na rozdiel od iných jazykov sveta. Doteraz nebol nikto schopný vytvoriť sofistikovanejší jazyk, alebo takú dokonalú gramatiku ako je v Sanskrite.

Dokonca aj najstaršie jazyky ako napríklad latinčina a gréčtina mali vo svojich najprimitívnejších štádiách len pár slov. Angličtina mala len 3000 slov vo svojom prvom slovníku v roku 1604. Takže v týchto jazykoch môžeme vidieť pomalý vývoj, nie ako v sanskrite. Vedú sa rôzne špekulácie, že existoval jazyk, z ktorého vznikol sanskrit, gréčtina a latinčina. Žiadne také predchádzajúce ,,Indoeurópske jazyky“ však neboli nájdené. Všetky tieto ,,Indoeurópske jazyky“ boli fragmentami alebo dialektami pôvodného sanskritského jazyka. Navyše všetci títo ,,Indoeurópski ľudia“ sú členmi globálnej védskej árijskej kultúry.  To je dôvod, prečo existuje toľko spoločenských zvykov, rituálov a filozofie nachádzajúcej sa po celom svete, ktoré sa podobajú védskej kultúre. Rovnako je to dôvod, prečo existuje toľko podobností medzi Sanskritom a ďalšími jazykmi po celom svete.

To vedie k záveru, že Sanskrit nebol jazyk vytvorený človekom, ale pochádza od Boha, takisto ako védske poznanie. Nikdy tu nebolo pred-védske alebo pred-árijské obdobie, ako sa snažia  prezentovať niektorí špekulatívni učenci. Všetko čo máme teraz, a čo vidíme z minulosti, ktorá sa zdá byť pred-védskou sú iba zvyšky, odnože a nové interpretácie, alebo zvrátené odrazy pôvodného védskeho poznania a kultúry.

Sanskrit je boží jazyk, je otcom všetkých ostatných jazykov. Podobne aj védska literatúra je božím písmom určeným na pomoc a rozvoj všetkých živých bytostí. Podobne je to s védskou árijskou kultúrou. Existovala ešte pred stvorením hmotného vesmíru v duchovnom svete, existovala počas celého vytvárania vesmíru a bude existovať aj po zničení tohto vesmírneho stvorenia. To je duchovná podstata Sanskritu a védskeho poznania. Existuje ako vibrácia, prostredníctvom ktorej čisté duchovné poznanie cestuje cez hmotné stvorenie, no napriek tomu si zachováva svoju prirodzenú existenciu mimo neho. Inými slovami, odhaľuje povahu Absolútnej Pravdy a Absolútna Pravda existuje v ňom, s ním alebo bez akéhokoľvek hmotného vesmírneho prejavu. Ak vedomie ľudí dosiahne určitú úroveň tohto poznania, ako môžeme vidieť u veľkých mudrcov a svätcov, ktorí sú na tejto duchovnej ceste, potom porozumieme, že nasledovanie Védskej literatúry sa stane samozrejmosťou.

0 Komentárov Pripojiť sa ku konverzácii →


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

thirteen + three =