Yuga-dharma

Tento článok je zostavený z podrobnej analýzy Védskeho učenia – konkrétne z vyše 5000 ročnej knihy Śrímad Bhagavatam a Bhagavad-Gíta, popisujúcich realitu okolo nás, tak ako bola zjavená samotným Śrí Krišnom,

a je predkladaná vo všetkých vekoch.

 

Yuga-dharma znamená konkrétnu predpísanú činnosť (dharmu) určenú pre duchovnú sebarealizáciu v rámci konkrétneho veku (yugy). Pre každý konkrétny vesmírny vek (yugu) – je Najvyššou autoritou určený iný spôsob (dharma) ako sa priblížiť k Bohu, ako sa oslobodiť z hmotného podmienenia – vrátiť sa späť domov, späť k Bohu – do duchovného sveta.

„Jelikož neexistují brāhmaṇové schopní provádět oběti, jsou všechny yajñi zakázány. Jedinou yajñou doporučenou pro tento věk je saṅkīrtana-yajña. Yajñaiḥ saṅkīrtana-prāyair yajanti hi su-medhasaḥ (Bhāg. 11.5.32). Yajña má uspokojovat Viṣṇua (yajñārthāt karmaṇo ‘nyatra loko ‘yaṁ karma-bandhanaḥ). Jelikož v tomto věku neexistují kvalifikovaní brāhmaṇové, lidé mají provádět yajñu zpíváním Hare Kṛṣṇa mantry (yajñaiḥ saṅkīrtana-prāyair yajanti hi su-medhasaḥ). Život je určen pro konání yajñi a yajña se provádí tak, že se zpívá Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare / Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare.

(Śrīla Prabhupāda vo Význame k SB 10.7.17)

 

Hmotný prejav a yugy

Hmotné stvorenie je večné – aj keď je cyklicky tvorené a ničené. Hmotná energia má súvis s časom, a raz je prejavená a potom neprejavená a takto sa to cyklicky strieda. Existujú časové obdobia – Brahmove dni, kedy je hmota prejavená a Brahmove noci – kedy je neprejavená a na tento čas splynie s transcendentálnym telom Mahá-Višnua (z ktorého aj pochádza) – teda Nadduše celého hmotného stvorenia – expanzie pána Krišnu. Následne je zasa prejavená, a takto je stále dokola tvorená a ničená. V tomto význame je hmota večná.

Brahmov deň sa nazýva kalpa, a tú tvorí 1000 mahā-yug. 

 

V jednej mahá-juge sú 4 veky:

Satja (trvá 1 728 000 rokov),

Tretá (trvá 1 296 000 rokov),

Dvápara (trvá 864 000 rokov) a

Kali (432 000 rokov).

 

My sa teraz nachádzame vo veku Kali, ktorý začal pred 5100 rokmi a celý trvá 432 000 rokov. Cyklus týchto štyroch vekov: Satya, Tretā, Dvāpara a Kali – tvorí jednu maha-yugu. Tisíc takýchto mahā-yug  tvorí jeden deň Brahmu, a rovnako dlho trvá aj jeho noc, čo dokopy predstavuje 8 640 000 000 slnečných rokov. Tieto 4 yugy (1 mahā-yuga) trvá teda 4 320 000 pozemských rokov. Jedna kalpa (Brahmov deň) po prepočte trvá 4 320 000 000 pozemských rokov. Brahmov mesiac tvorí 30 dní, a rok 12 mesiacov. Pán Brahmá – Krišnom splnomocnený – druhotný stvoriteľ (kvalifikovaná duša) nášho vesmíru sa dožíva svojich 100 rokov, a ten dnešný je v 51. roku života, čiže sa dá vypočítať, že je vo veku z pohľadu slnečných rokov – 155 biliónov a 20 miliárd rokov starý, a jeho 100 rokov = 311 biliónov a 40 miliárd slnečných rokov = vek prejavu vesmíru.

Stredné a nižšie planetárne systémy sú ničené na konci každého Brahmovho dňa, potom sú v čase Brahmovej noci neprejavené a príchodom nového dňa sú zasa prejavené. Čiastočnému zničeniu nepodliehajú vyššie planetárne systémy tohoto vesmíru: Džana-lóka, Tapa-lóka, a najvyššia: Satja-lóka (Brahma-lóka); a planéty: Dhruva-lóka (Polárka-Severka) a tiež Mesiac (Čandra-lóka) a Slnko (Súrja-lóka). Zničenie na konci Brahmovho dňa sa teda nazýva čiastočným zničením. Toto ničenie hmotného prejavu sa odohráva na konci každého Brahmovho dňa a života. Ničenie hmotného prejavu má na starosti jeden z Guna-avatárov – pán Šiva, ktorý je týmto ničiteľom. On je jednou z 12 hlavných autorít na oddanú službu (bhaktia je tiež považovaný za najlepšieho vaišnavu – oddaného pána Višnua – expanzie Šrí Krišnu. Pán Šiva je Krišnom splnomocnený riadiť tamo-gunu – hmotnú kvalitu nevedomosti. Hmotná príroda sa skladá z viacerých častí a energií.

 

Sú to práve 3 guny – tri kvality hmotnej prírody – sattva-guna (kvalita dobra), rajas-guna (kvalita vášne), a tamas-guna (kvalita nevedomosti).

 

Pri čiastočnom zničení vyššie planetárne systémy zostávajú nedotknuté, ale aj tie bývajú ničené vo veľkom zničení hmotného vesmíru, ktoré sa odohráva vždy na konci života pána Brahmu, teda po jeho 100 rokoch (čo predstavuje 311 040 000 000 000 našich pozemských rokov, teda slovom 311 biliónov 40 miliárd = čas trvania prejavu hmotného vesmíru). Potom je hmotný vesmír rovnakú dobu neprejavený a s príchodom nového pána Brahmu – prvej a zároveň najinteligentnejšej živej bytosti vo vesmíre a jeho druhotným splnomocneným stvoriteľom, hlavným a prvým polobohom – je zasa hmotný svet stvorený. Hmota je opäť prejavená a s ňou aj všetky podmienené živé bytosti dostávajú nové hmotné telá a pokračujú so svojimi činnosťami. Po túto dobu je tento hmotný vesmír prejavený, no potom bude na rovnakú dobu zasa neprejavený a s príchodom nového Brahmu zasa prejavený. Šrí Krišna o tomto hmotnom prejave Sám hovorí v Bhagavad-gíte – na mnohých miestach a v rôznych súvislostiach:

 

Bg 7.4 — Země, voda, oheň, vzduch, éter, mysl, inteligence a falešné ego—všech těchto osm prvků dohromady tvoří Mé oddělené hmotné energie.

Bg 7.5 — Ó Arjuno, válečníku mocných paží! Kromě nich je zde ještě Má jiná, vyšší energie, sestávající z živých bytostí, které využívají zdroje oné hmotné, nižší přírody.

Bg 8.16 — Všechny planety v hmotném světě, od té nejvýše až po tu nejníže ležící, jsou místy utrpení, kde dochází k opakovanému rození a umírání. Ó synu Kuntī, avšak ten, kdo dosáhne Mého sídla, se již nikdy znovu nerodí.

Bg 8.17 — Tisíc věků podle lidských počtů je jeden Brahmův den a stejně dlouho trvá i jeho noc.

Bg 8.18 — Na počátku Brahmova dne se všechny živé bytosti projeví z neprojeveného stavu, a když nastane Brahmova noc, opět splynou s neprojeveným.

Bg 8.19 — Ó Pārtho, znovu a znovu se s příchodem Brahmova dne všechny živé bytosti projevují a s příchodem Brahmovy noci jsou bezmocně ničeny.

Bg 8.20 — Existuje však ještě jiná, neprojevená příroda, která je věčná a transcendentální vůči této projevené a neprojevené hmotě. Je svrchovaná a není nikdy zničena. Když je vše v tomto světě zničeno, ona zůstává beze změny.

Bg 8.21 — To, co vedāntisté popisují jako neprojevené a neměnné, co je známé jako nejvyšší cíl — místo, odkud se ten, kdo ho dosáhne, nikdy nevrací — to je Mé svrchované sídlo.

Bg 8.22 — Nejvyšší Pán, Osobnost Božství, jenž převyšuje všechny, je dosažitelný čistou oddaností. Třebaže je ve svém sídle, prostupuje vším a vše spočívá v Něm, synu Pṛthy.

Bg 9.7 — Ó synu Kuntī, na konci věku vstupují všechny hmotné projevy do Mé přirozenosti a na začátku dalšího věku je svou silou znovu tvořím.

Bg 9.8 — Celý vesmírný řád podléhá Mé vládě. Podle Mé vůle se vše samočinně znovu a znovu projevuje a podle ní je na konci zase ničeno.

Bg 9.9 — Ó Dhanañjayo, tato práce Mě nesvazuje. Jsem od všech těchto hmotných činností trvale odpoutaný — zůstávám jakoby nezaujatý.

Bg 9.10 — Ó synu Kuntī! Tato hmotná příroda, která je jednou z Mých energií, jedná pod Mým dohledem a přivádí na svět všechny pohyblivé a nehybné bytosti. Jejím působením je tento projev znovu a znovu tvořen a ničen.

Bg 14.3 — Celková hmotná podstata zvaná Brahman je zdrojem zrození. Tento Brahman oplodňuji a tím umožňuji zrození všech živých bytostí, synu Bharaty.

Bg 14.4 — Ó synu Kuntī, existence všech druhů života je umožněna jejich zrozením v této hmotné přírodě a Já jsem otec dávající símě.

Bg 14.5 — Hmotná příroda se skládá ze tří kvalit — dobra, vášně a nevědomosti. Arjuno, bojovníku mocných paží, když věčná živá bytost přijde do styku s přírodou, je těmito kvalitami podmíněna.

 

Bhagavad-gītā, Kaitola 8, verš 17:

 

sahasra-yuga-paryantam

ahar yad brahmaṇo viduḥ

rātriṁ yuga-sahasrāntāṁ

te ‘ho-rātra-vido janāḥ

 

„Tisíc ľudských vekov trvá Brahmov deň a po tisícoch vekoch končí jeho noc.“

 

VÝZNAM: 

Existencia hmotného vesmíru je obmedzená a prejavuje sa v obdobiach—kalpáchKalpa je jeden Brahmov deň a tvorí ho tisíc mahá-yug—veľkých vekov. Každá mahá-yuga sa skladá zo štyroch vekov—yug: Satya, Tretá, Dvápara a Kali. Počestnosť, múdrosť a náboženstvo sú charakteristické pre Satya-yugu, ktorá trvá 1 728 000 rokov. Neresti a nevedomosť v tejto dobe prakticky nejestvujú. V Tretá-yuge, ktorá trvá 1 296 000 rokov, sa začínajú objavovať neresti. Vo Dvápara-yuge, trvajúcej 864 000 rokov, poklesávajú počestnosť a náboženstvo ešte viac a ohavnosti pribúdajú.

A nakoniec Kali-yuga, ktorá začala pred päťtisíc rokmi, prináša so sebou veľa hádok, nevzdelanosti, neznabožstva a hriechu. Táto yuga trvá 432 000 rokov a pravej cnosti v nej takmer niet. V Kali-yuge dosahujú neresti takú mieru, že na jej konci zostúpi Najvyšší Pán ako Kalki avatára, zničí démonov, zachráni oddaných a započne novú Satya-yugu. Potom začína nový vývojový cyklus. Tisíc týchto cyklov skladajúcich sa zo štyroch yug tvorí jeden deň a rovnako dlhá je aj noc tvorcu sveta, Brahmu. Brahmá sa dožíva „sto rokov“ (súčasný má 51 rokov) a na konci jeho života dochádza k spustošeniu celého vesmíru. Týchto „sto rokov“ je 311 biliónov 40 miliárd pozemských rokov. Podľa týchto výpočtov sa Brahmov vek zdá byť fantastický a nekonečný, ale z hľadiska večnosti je kratučký ako záblesk. V Oceáne príčin sa rodia a umierajú tisícky Brahmov ako bublinky v Atlantickom oceáne. Brahmá a jeho vesmír sú časťou hmotného stvorenia, a preto sa neustále mení. Ani Brahmá v tomto hmotnom svete neunikne rodeniu sa, chorobám, starobe a smrti. Brahmá však priamo slúži Najvyššiemu Pánovi ako stvoriteľ tohto vesmíru, a preto okamžite dosiahne vyslobodenie. Duchovne pokročilí sannyásíni sa povýšia na Brahmovu planétu, Brahma-loku, ktorá je najvyššou planétou v hmotnom vesmíre a ktorá prežije všetky nebeské planéty vyššej hviezdnej sústavy. No postupom času zanikne Brahmá aj všetci obyvatelia Brahmaloky, podľa zákonov hmotnej prírody.

 

V Mahábhárate (Śánti-parva 348.51-52) je história Gíty načrtnutá takto:

 

tretā-yugādau ca tato

vivasvān manave dadau

manuś ca loka-bhṛty-arthaṁ

sutāyekṣvākave dadau

 

kṣvākuṇā ca kathito

vyāpya lokān avasthitaḥ

 

„Na začiatku Tretá-yugy predniesol Vivasván túto vedu o vzťahu k Najvyššiemu otcovi ľudského pokolenia Manuovi. Manu ju potom odovzdal svojmu synovi Ikšvákuovi, kráľovi Zeme a praotcovi raghuovskej dynastie, v ktorej sa zjavil Śrí Rámacandra.“ 

 

Preto ľudstvo pozná Bhagavad-gítu už od dôb Mahárája Ikšvákua.

Teraz žijeme vo veku, zvanom Kali-yuga, ktorý trvá 432 000 rokov a z ktorého už 5000 rokov uplynulo. Tomuto veku predchádzali Dvápara-yuga, trvajúca 864000 rokov, Treta-yuga (1 296 000 rokov) a Satya-yuga (1 728 000 rokov). Manu prijal poznanie Bhagavad-gíty na začiatku Treta-yugy a vyložil ju svojmu synovi a žiakovi Mahárájovi Ikšvákuovi, kráľovi Zeme, približne pred 2 165 000 rokmi (1 296 000 a 864 000 a 5000). Éra jedného Manua trvá približne 305 300 000 rokov, z ktorých 120 400 000 už uplynulo. Keďže Śrí Kršna predniesol Bhagavad-gítu Svojmu žiakovi, bohu Slnka Vivasvánovi, už pred Manuovým narodením, môžeme odhadnúť, že Bhagavad-gítá bola vyslovená minimálne pred 120 400 000 rokmi a v ľudskej spoločnosti je známa dva milióny rokov. Krišna ju znovu predniesol Arjunovi asi pred päťtisíc rokmi. To je hrubý náčrt dejín Bhagavad-gíty podľa nej samotnej a podľa jej hovorcu Śrí Kršnu.

(z Významu k BG 4.1)

 

Yuga-dharma

 

Satya-yuga — trvá 1 728 000 rokov, v telách sa žije 100 000 rokov, sebarealizáciu možno dosiahnuť meditáciou (v sede-meditatívna yoga = aśtanga-yoga = 8 stupňová, ktorej 7. časť = dhyāna (meditácia) a 8. vrcholný stupeň = samādhī – vnútorný transcendentálny tranz plnej spokojnosti)

 

Tretā-yuga — trvá 1 296 000 rokov, v telách sa žije 10 000 rokov, sebarealizáciu možno dosiahnuť vykonávaním nákladných obetí (yajña)
Dvāpara-yuga — trvá 864 000 rokov, v telách sa žije 1000 rokov, sebarealizáciu možno dosiahnuť uctievaním božstiev v chráme (pūjā)
Kali-yuga — trvá 432 000 rokov, v telách sa žije 100 rokov, sebarealizáciu možno dosiahnuť len spievaním svätých mien Boha (sańkīrtana-yajña – japa – mahā-mantra)
V každom ďalšom veku sa všetko zmenšovalo a redukovalo. Veľkosti Zeme, veľkosti ľudí, počet obyvateľov, veľkosť stromov, zvierat, dĺžka života, sila, pamäť viera v Boha, … všetko sa zmenšovalo a aj zbožnosť sa v každom veku o 1/4 vždy strácala…
V Kali-yuge – v poslednom železnom veku hádok sa 8 hlavných vlastností bude redukovať až k nule:
1. dharmaḥ — náboženské zásady (zbožnosť)

2. satyam — pravdovravnosť

3. śaucam — čistota

4. kṣamā — schopnosť odpúšťať

5. dayā — milostivosť

6. āyuḥ — dĺžka života

7. balam — telesná sila

8. smṛtiḥ — pamäť
Zdroj: 

http://vedabase.com/en/sb/12/2/1
Do češtiny pretlmočená prednáška Śrīlu Prabhupādu o dnešnom veku Kali-yuga k veršu: SB 1.15.46; nahrané v Los Angeles; dňa 24. 12. 1973:

http://www.youtube.com/watch?v=7tcil2okVg4&feature=youtu.be 

 

Čas a Veky

 

http://vedabase.com/cs/bg/4/1

http://vedabase.com/cs/bg/4/2

http://vedabase.com/cs/bg/4/3

http://vedabase.com/cs/bg/8/17
http://vedabase.com/cs/sb/2/10/46

http://vedabase.com/cs/sb/3/11/18

http://vedabase.com/cs/sb/3/11/19

http://vedabase.com/cs/sb/3/11/20

http://vedabase.com/cs/sb/3/11/21

http://vedabase.com/cs/sb/3/11/22

http://vedabase.com/cs/sb/3/11/23

http://vedabase.com/cs/sb/3/11/24

http://vedabase.com/cs/sb/3/11/25

http://vedabase.com/cs/sb/3/11/26
http://vedabase.com/cs/sb/8/13/36

http://vedabase.com/cs/sb/8/14/11
Śrīmad-Bhāgavatam » Zpěv třetí: Status quo » KAPITOLA JEDENÁCTÁ: Výpočet času, počínaje atomem:

http://vedabase.com/cs/sb/3/11

 

 

JAPA – recitovanie  Svätých mien

 

Pán Śrī Kṛṣṇa – Najvyššia Božská Osobnosť – v Bhagavad-Gíte vyhlasuje: 10 kapitola, verš 25:
„Medzi veľkými mudrcmi som Bhṛgu, medzi vibráciami transcendentálne oṁ. Z obetí som spievanie Svätých mien (japa) a z nehybných objektov Himaláje.“

 

Pôvodný verš v sanskrite:
maharṣīṇāṁ bhṛgur ahaṁ

girām asmy ekam akṣaram

yajñānāṁ japa-yajño ‘smi

sthāvarāṇāṁ himālayaḥ
yajñānāṁ japa-yajño ’smi — z obetí som spievanie svätých mien [japa]
konkrétne slová:

yajñānāṁ — z obetí; japa-yajñaḥ — opakovanie Svätých mien Boha

 

Inými slovami – džapa je najjednoduchšia a najčistejšia obeť; zvrchovaná modlitba, a zároveň najvyšší druh meditácie. Džapa je autorizovaný spôsob pre sebarealizáciu, ktorý je vhodný a určený pre dnešný vek – Kali-yugu.

 

Védske Písma boli spísané v sanskrite Šrílom Vyásadévom (inkarnáciou Náráyána) pred 5100 rokmi. Vtedy boli spísaná celá védska literatúra a 3 hlavné závery Véd – finálna esencia a podstata všetkých Védskych Písiem. Sú to Bhagavad-Gítá, Védanta-sútra – a jej prirodzený komentár – Šrímad Bhágavatam.

 

mantra  transcendentálna zvuková vibrácia, ktorá očisťuje a oslobodzuje myseľ od materiálneho znečistenia a tak automaticky očisťuje aj naše vedomie (ktoré sa šíri celým telom pretože je prejavom duše, nás samotných). Samotný sanskritský výraz: mantra – je zloženina z dvoch slov: manas (myseľ) a trāyate (chrániť pred niečím; alebo oslobodiť).
mahā-mantra — Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare / Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare — znamená veľký oslobodzujúci spev, ktorý je v dnešnom veku Kali určeným autorizovaným spôsobom pre duchovnú sebarealizáciu; je to sańkīrtana-yajña  – teda najvyššia obeť konaná spôsobom spievania svätých mien Boha (buď polohlasné odriekanie = džapa; nahlas = kírtan; alebo viacerí spoločne nahlas = sankírtan).
śravaṇaṁ kīrtanaṁ viṣṇoḥ  prvé dva (z 9 autorizovaných) spôsoby vykonávania bhakti-yogy (láskyplnej oddanej služby Najvyššej Božskej Osobe). Ide o dva základné procesy. Naslúchanie – śravaṇaṁ a ospevovanie – kīrtanaṁ; ale nie polobohov, ale vyslovene len Najvyššej Božskej Osoby – Višnua (Krišnu) – viṣṇoḥ.

 

dharma — znamená: neoddeliteľná charakteristická vlastnosť; neodstrániteľný sprievodný symptóm, čo je v prípade duše – služba. Všetko má svoju dharmu, v prípade vody je to tekutosť, u ohňa – teplo a svetlo, dharmou cukru je sladkosť, pri chilli je to ostrosť – pálivosť; podobne aj živé bytosti (duchovné duše-vlastné „ja“) majú svoju dharmu – ktorou je láskyplná oddaná služba Bohu – bhakti-yoga – a to je aj večné náboženstvo duše, čiže: sanātana-dharma, preto sa občas pojem dharma prekladá aj ako náboženstvo. Sanātana, alebo aj nitya – znamená: večné, teda to – čo nemá počiatok, ani koniec.

 

Bhakti-yoga a jej 9 autorizovaných spôsobov vykonávania:
śrī-prahrāda uvāca

śravaṇaṁ kīrtanaṁ viṣṇoḥ

smaraṇaṁ pāda-sevanam

arcanaṁ vandanaṁ dāsyaṁ

sakhyam ātma-nivedanam
iti puṁsārpitā viṣṇau

bhaktiś cen nava-lakṣaṇā

kriyeta bhagavaty addhā

tan manye ‘dhītam uttamam
Śrímad Bhagavatam 7.5.23-24 — Prahlāda Mahārāja řekl: Naslouchání a zpívání o transcendentálním svatém jménu, podobě, vlastnostech a zábavách Pána Viṣṇua, jakož i o všem, co k Němu patří, vzpomínání na ně, sloužení Pánovým lotosovým nohám, uctívání Pána šestnácti předměty, modlení se k Němu, jednání v roli Jeho služebníka, považování Pána za svého nejlepšího přítele a odevzdání všeho Jemu (neboli sloužení tělem, myslí a slovy)—těchto devět procesů je uznáváno za čistou oddanou službu. Ten, kdo zasvětil svůj život službě Kṛṣṇovi těmito devíti metodami, je nejučenější ze všech, neboť si osvojil úplné poznání.
Zdroj + Význam:

http://vedabase.com/cs/sb/7/5/23-24

 

 

Ve Śrīmad-Bhāgavatamu  (12.3.52) je řečeno:
kṛte yad dhyāyato viṣṇuṁ

tretāyāṁ yajato makhaiḥ

dvāpare paricaryāyāṁ

kalau tad dhari-kīrtanāt
„Celá védská civilizace sleduje uspokojení Nejvyšší Osobnosti Božství. To bylo v Satya-yuze možné pomocí meditace o Nejvyšším Pánu v srdci a v Tretā-yuze vykonáváním nákladných yajñí. Téhož cíle bylo možné dosáhnout v Dvāpara-yuze uctíváním Pána v chrámu, a v tomto věku Kali jeho dosažení umožňuje saṅkīrtana-yajña.“
alebo ďalší preklad:

“Veškeré výsledky, které člověk získal v Satya-yuze meditací o Viṣṇuovi, v Tretā-yuze konáním obětí a v Dvāpara-yuze sloužením lotosovým nohám Pána, může získat i v Kali-yuze prostým zpíváním Hare Kṛṣṇa mahā-mantry.” 

 

Verše zo šástry o Yuga-dharme určenej pre dnešný vek Kali

 

O veľkom význame spievania Svätých mien pre dnešný vek – Kali-yugu  – sa píše v šástrach (v zjavených autorizovaných védskych písmách) v mnohých veršoch. Jedným z najznámejších je:

 

harer nāma harer nāma harer nāmaiva kevalaṁ kalau nāsty eva nāsty evanāsty eva gatir anyathā 

 

V tomto veku hádok a pokrytectva je jediným prostriedkom na oslobodenie spievania Svätého mena Pána. Nie je inej cesty. Nie je inej cesty. Nie je inej cesty.

(Brhanáradiya Purána 38.126)

A ďalej tu:
Týchto šesnásť slov – Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare / Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare – je zvlášť určené na to, aby odstraňovali nečistoty veku Kali. Ak sa chce človek vyhnúť znečisteniu, nemá inú možnosť než spievať týchto šestnásť slov.

(Kali-santarana Upanišáda)
Všetky védske obrady, mantry a vedomosti sú zhrnuté do ôsmich slov – Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare.

(Nárada – Pancarátra)
Každý, kto spieva sväté meno Pána potom, čo ho vypočul od pravého duchovného učiteľa, je okamžite očistený, aj keby sa nachádzal v tiesni alebo bol poklesnutý. Dokonca aj vtedy, keď zaspieva Pánovo meno zo žartu alebo len mimovoľne, zbaví sa všetkých hriechov, a spolu s ním aj všetci, ktorí ho začujú. Ako sa teda môže ten, kto sa chce vymaniť z hmotných pút, vyhýbať spievaniu mena Pána Krišnu? U koho iného by mal človek prijať útočisko?

(Šrímad Bhágavatam 5.25.11)
Ten, kto spieva Sväté meno Pána, je okamžite oslobodený od reakcií za neobmedzené množstvá hriechov, dokonca aj keď spieva nepriamo (aby tým vyjadril niečo iné), žartom, pre hudobné pobavenie, alebo aj nedbalo. To uznávajú všetci učenci znalí písiem.

(Šrímad Bhágavatam 6.2.14)
Každý keď opúšťa svoje telo, dospeje do toho stavu bytia, na ktorý práve myslí. Ten, kto je zvyknutý spievať Sväté meno Pána (Hare Krišna mahá-mantru), bude prirodzene spievať Hare Krišna aj vtedy, ak ho postretne nejaká nehoda. Dokonca aj keď človek nikdy predtým nespieval, a pri nejakej nehode, alebo v okamihu smrti sa mu nejakým spôsobom podarí vysloviť Sväté meno Pána, zachráni sa z pekelného života, ktorý by ho inak čakal.

(Šrímad Bhágavatam 6.2.15)
Ten, kto je neustále zamestnaný oddanou službou Krišnovi a spieva Jeho Svätej meno, nájde v tomto spievaní také transcendentálne zaľúbenie, že jeho srdce zmäkne bez akéhokoľvek vedľajšieho úsilia. Keď sa toto stane, potom začne prejavovať transcendentálne extázy a niekedy sa smeje, inokedy plače, spieva a tancuje – nie príliš umelecky, a nehľadiac na spoločenské konvencie.

(Šrímad Bhágavatam 11.2.40)
Vo veku Kali Pán zostupuje ako oddaný. Má zlatú farbu a neustále spieva Hare Krišna, Hare Krišna, Krišna Krišna, Hare Hare / Hare Rama, Hare Rama, Rama Rama, Hare Hare. Aj keď je to samotný Krišna, nie je farba Jeho pleti čierna ako v Dvápara-júge, ale zlatá. V Kali-júge Pán káže lásku k Bohu prostredníctvom sankírtanového hnutia, a tie živé bytosti, ktoré sú inteligentné, túto metódu sebarealizácie príjmu.

(Šrímad Bhágavatam 11.5.32)
Akéhokoľvek výsledku dosiahnutého v Satya-júge meditáciou o Višnuovi, V Tréta-júge vykonávaním obetí a v Dvápara-júge službou Lotosovým nohám Pána, môže byť v Kali-júge dosiahnuté jednoducho spievaním Hare Krišna mahá-mantry.

(Šrímad Bhágavatam 12.3.52)
Spieva Hare Krišna mahá-mantru, Svoje vlastné mená, ktoré prinášajú prospech celému svetu, Jeho ruka sa chveje láskou, keď sa dotýka uzlíkov na šnúre okolo svojho pása, aby počítal mená, Jeho tvár sa kúpe v slzách, keď prichádza a odchádza, aby zbadal svoju vlastnú podobu Pána Džagannátha, prináša veľké potešenie očiam všetkých. Kiež vás zlatá podoba Pána Čaitanyu všetkých ochráni!

(Šrí Čaitanya-čandrámrita – Šríla Prabodhánanda Sarawatí)

 

Podobne ako vychádzajúce slnko okamžite rozptyľuje všetku temnotu sveta hlbokú ako oceán, tak aj Svätej meno Pána, ak je spievané bez priestupkov, môže rozptýliť všetky reakcie z hriešneho života živých bytostí. Všetka sláva Svätému menu Pána, ktoré je priaznivé pre celý svet!

(Padjávalí, verš 16)
Krišnove meno je najsladšie zo všetkých sladkých vecí a najpriaznivejšie zo všetkých priaznivých, je transcendentálnym plodom viniča celej védskej literatúry. Ó najlepší z Bhriguovho rodu, dokonca zaspievané hoci len raz, buď s vierou, alebo s opovrhnutím, prináša tomu, kto ho spieva, oslobodenie.

(Rúpa Góswámí, Padjaválí, verš 26)
Od tých čias, kedy sa na Zemi zjavilo Svätej meno Hariho, začali sa všade objavovať vaišnavovia ozdobení bezchybným Tilakom, korálkami na krku a vyzbrojení mahá-mantrou. Uprostred veku Kali očistili atmosféru spievaním: Hari! Hari! Naozaj sa to stalo.

(Šrí Gaurángá-mahimámrita – Sárbvabhauma Bhattáčarya)

 

Nečakaj pocty, ale ostatným prejavuj všetku úctu. Neustále spievaj Svätej meno Pána Krišny a v mysli konaj službu Rádhe a Krišnovi vo Vrindávane.

(Šrí Čaitanya Maháprabhu poučuje Prakášánandu)
Keď podmienená duša spieva transcendentálnu zvukovú vibráciu, Najvyšší Pán sa jej objavuje na jazyku.

(Nárada – Pancarátra)
Človek, ktorý spieva Svätej meno Pána, ktoré sa skladá z dvoch slabík Ha – Ri, hoci len jediný raz, má zaručenú cestu k oslobodeniu.

(Padma Purána, Uttara-khanda 80.161)
Meditácie, obete, a chrámové uctievanie nemajú v tomto veku Kali zmysel. Ale jednoduchým spievaním Svätého mena Krišny – Hare Krišna, Hare Krišna, Krišna Krišna, Hare Hare / Hare Rama, Hare Rama, Rama Rama, Hare Hare – je možné dosiahnuť sebarealizáciu.

(Višnu Purána 6.2.17)
Človek, ktorý raz vysloví Sväté meno Pána, skladajúce sa z dvoch slabík Ha – Ri, má zabezpečenú cestu k vyslobodeniu.

(Skanda Purána)
Ak niekto spieva Svätej meno, dokonca aj keď je v bezvýchodiskovej situácii, alebo nechtiac, všetky jeho hriešne reakcie okamžite zmiznú, rovnako ako sa malé lesné zvieratá zo strachu rozutekajú, keď začujú rev leva.

(Garuda Purána)
Jednoduchým vyslovením jedného Svätého mena Hariho môže človek odstrániť reakcie za viac hriechov, koľkých je vôbec schopný sa dopustiť.

(Brhad-Višnu Purána)
Sláva sankírtanu Šrí Krišny, ktorý očisťuje zrkadlo srdca od prachu nahromadeného za mnoho rokov a hasí požiar podmieneného života opakujúcich sa zrodení a smrtí  Toto sankírtanové hnutie je najväčším požehnaním ľudstvu, pretože šíria lúče dobrotivého mesiaca. Je životom všetkého transcendentálneho poznania, zväčšuje oceán transcendentálnej blaženosti a umožňuje nám naplno vychutnať nektár, po ktorom stále túžime.

(Šikšáštaka 1)
Ó môj Pane, Tvoje Sväté meno samotné udelí živým bytostiam všetky požehnania, a preto máš stovky a milióny mien, ako Krišna a Góvinda. Do týchto mien si vložil všetky svoje transcendentálne energie a ich spievanie nie je obmedzené pevnými, ani prísnymi pravidlami. Môj drahý Pane, zo Svoje zdvorilosti nám umožňuješ sa k Tebe ľahko priblížiť prostredníctvom Tvojich Svätých mien, ale ja som taký nešťastník, že ma vôbec nepriťahujú.

(Šikšáštaka 2)
Človek by mal spievať Sväté meno Pána s pokornou mysľou, považovať sa za nižšieho ako tráva na ulici a byť znášanlivejší ako strom; mal by byť prostý všetkej falošnej pýchy a vždy pripravený vzdávať úctu druhým. V tomto rozpoložení môže spievať Sväté meno Pána neustále.

(Šikšáštaka 3)
Ó môj Pane, kedy budú moje oči ozdobené neustále tečúcimi slzami lásky, keď spievam Tvoje Sväté meno? Kedy sa môj hlas zachveje a kedy sa mi pri spievaní Tvojho Svätého mena začnú transcendentálnym šťastím ježiť chlpy na tele?

(Šikšáštaka 6)

 

 

0 Komentárov Pripojiť sa ku konverzácii →


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

2 × two =