Zásady oddanosti (Úvod+1. kapitola)

Úvod a 1. kapitola z knihy Nevyslovené prekážky na ceste k Bhakti (angl. originál nájdete tu). Autor: Purnačandra goswami
Táto séria článkov je odbornejšieho charakteru, a pre začiatočníkov môže byť celkový kontext a špecifické výrazy pomerne náročné. Pri niektorých pojmoch sme pridali linky na súvisiace články alebo slovníkové pojmy. Samozrejme, v prípade otázok alebo bližšieho vysvetlenia sa na nás neváhajte obrátiť, buď priamo do komentáru pod článkom alebo mailom.
Kniha je určená pre praktizujúcich bhakti-jogínov, a obzvlášť pre členov hnutia Haré Krišna – ISKCON, keďže sa zaoberá fenoménmi, ktoré z tohto hnutia po odchode jej zakladateľa Šrílu Prabhupádu spravili sektu, odkláňajúcu sa od védskych princípov Sanatana-dharmy, jej zakladateľa a predošlých duchovných učiteľov. Keďže mám medzi členmi tohto hnutia mnoho priateľov, ktorí sa snažia byť  napriek celej situácii úprimní, nasledujúce preklady sú určené práve pre nich s cieľom otvoriť im viac oči a porovnať si teóriu a natoľko odlišnú prax tejto sekty. Obdobné zistenia sú určite uplatniteľné na akékoľvek náboženstvo, cirkev, alebo hierarchické spoločenstvo, v ktorom skôr či neskôr prichádza k daným fenoménom.
Autor knihy Purnačandra Goswami bol žiakom Šrílu Prabhupádu, ktorý sa (okrem ďalších úprimných duchovných učiteľov) snažil v hnutí o nápravu a preto publikoval túto knihu.
(Kompletný obsah knihy nájdete na konci článku)

 

Úvod

 

Táto kniha je v prvom rade určená pre ľudí praktizujúcich bhaktiyogu a pre vodcov v rámci organizácie ISKCON (Medzinárodna spoločnosť pre vedomie Krišnu). Zaoberá sa rôznymi filozofickými a sociologickými problémami. Mnoho tu diskutovaných pozorovaní môžeme aplikovať aj pre ostatné duchovné alebo náboženské organizácie. Ani zďaleka sa však nejedná o kompletnú analýzu. Pojednávam tu iba o niektorých vybraných témach, pretože sú veľmi obsiahle. Nie som síce sociológ, ale bhakti-yogu som študoval a praktizoval cez 26 rokov (1).

Počas týchto skúseností ako som učil bhakti-śāstry (vzdelávanie pre vaišnavov) a radil oddaným, som začal vnímať isté vzorce správania a predstáv, z ktorých sú niektoré nepriaznivé až škodlivé pre kultiváciu oddanosti. Ich vypichovanie môže byť pre niektorých bolestivé, robím to však s konštruktívnym úmyslom. Ako raz povedal Abrahám Lincoln:

„Ten má právo kritizovať, kto má srdce pomáhať.“

Konštruktívnu kritiku vedia oceniť iba inteligentní – cítia vtedy akési uvoľnenie, nádej a vieru, pretože vidia, ako sa pravda vynára z temnôt. Iba to jediné ich totiž zaujíma. Napriek tomu vás pokorne žiadam, aby ste prehliadli prípadné chyby, na ktoré môžete na nasledujúcich stranách naraziť. Ak však nájdete nejakú pravdu, prijmite ju, prosím.

Iskcon je čoraz väčšou spoločnosťou, a preto zápasí s mnohými vnútornými problémami. Nedávno odišli niektorí členovia do iných organizácií, odštiepených skupín alebo k nasledovníkom Bābājīho. Tieto problémy však nie sú kvôli samotnému ISKCON-u alebo kvôli procesu, ktorý v ňom Śrīla Prabhupāda ustanovil. Tak ako svätá rieka Yamunā, Iskcon je čistý a transcendentálny a vždy je schopný druhých očistiť a povzbudiť v oddanosti. Je ako božské vozidlo nesúce milosrdenstvo Pána Čaitanyu. My do neho, žiaľ, iba sypeme odpadky a znečisťujeme ho našimi hrubými zvykmi a predošlým hrubým aj jemným hmotným podmienením. Niektoré z týchto foriem podmienenia skúma aj táto kniha, a ja dúfam, že pomôže podnietiť sebapozorovanie a zlepšenie, či už individuálne alebo kolektívne.

Inými slovami, cieľom tejto knihy je vyvolať spoločenskú a duchovnú reformu v ISKCON-e. Prečo?

Žijem v tejto Spoločnosti, a preto chcem, aby sa jej problémy riešili. ISKCON je Prabhupādov odkaz, jeho misia, jeho stvorenie či dieťa. Každý žiak prirodzene túži ochraňovať, udržiavať a usmerňovať posolstvo svojho majstra.

Ak je niekto chorý, prvým krokom k jeho liečbe je diagnostika danej choroby. Väčšinou to znamená skontrolovanie krvného tlaku, jazyku a odber krvi – nič z toho nie je príjemné. Bez týchto testov však doktor nedokáže zistiť, v čom je problém, a rovnako tak ani pacient nebude vedieť čo má robiť.

Nepovažujem sa za žiadneho doktora. Avšak aj pacient, ktorý je na ceste k uzdraveniu, dokáže do istej miery porozumieť procesu svojej liečby. Preto to nechám na vás, na čitateľoch, aby ste nasledujúce pozorovania a závery vyhodnotili na základe ich podstaty.

 

Zásady oddanosti

 

„Pre bežných veriacich je hriechom všetko, čo odporuje princípom ich náboženstva. Avšak pre oddaných Najvyššieho Pána je hriechom všetko, čo stojí v ceste čistej oddanej službe.“ 

(Śrīla Sanātana Gosvāmī, Bṛhad Bhāgavatāmṛta 2.7.124, význam.)

 

Śrīla Rūpa Gosvāmī definuje základné princípy bhaktiyogy vo svojom známom diele Bhakti rasāmṛta sindhu (Nektár oddanosti), na ktoré by sme sa mali odvolávať pri analýze bhakti. Nebudem tu písať o všetkých jeho tvrdeniach. Vybral som však také, ktoré poslúžia na odôvodnenie nasledujúcich kapitol.

Jeho Paribhāṣā-sūtra slúži ako podklad k zmienenej Bhakti rasāmṛta sindhu (1.1.11). Táto sūtra tvrdí, že čistá oddanosť (uttamabhakti) môže byť dosiahnutá iba tými:

  1. ktorí nemajú žiadne iné obvyklé alebo podstatné túžby, než potešiť Pána,
  2. ktorí nedovolili intelektuálnemu poznaniu (jñāne), karme atď., aby zakryli či zatemnili ich oddanosť,
  3. ktorí vykonávajú priaznivú službu,
  4. ktorí slúžia Kṛṣṇovi, Jeho avatarom, expanziám alebo čistým oddaným,
  5. ktorí kultivujú bhakti nepretržite telom, myslou i rečou.

(anyābhilāṣitā-šūnyam jñāna-karmādy-anāvṛtam ānukūlyena kṛṣṇānu- śīlanam baktir uttamā)

Slovo jñāna tu znamená filozofickú špekuláciu s impersonalistickými (neosobnými) tendenciami či závermi. To ale neznamená, že by sme mali úplne odmietať všetky filozofické špekulácie. Ak však naše filozofické záujmy začnú prevažovať nad oddanou činnosťou, dokážu náš oddaný prístup zakryť, ba až nás úplne diskvalifikovať z čistej oddanej služby.

Slovo karmādi je taktiež dôležité. Pozostáva z dvoch slov: karma a ádi. Karma naznačuje kontamináciu s plodonosnými aktivitami či rituálmi, a ádi, znamenajúce „a tak ďalej,“ naznačuje ďalšie prekážky ako napríklad sāṅkhya-yoga, lenivosť, suché a povrchné odriekanie, či posadnutosť s aṣṭāṅga-yogou alebo varṇāśrama-dharmou.

Pointou je, že určité činnosti, túžby alebo aj nepatrné koncepcie dokážu zatieniť až úplne zatemniť našu čistú oddanosť.

Pozrime sa na príklad takéhoto zatienenia. Vaša sestra sa ide vydávať a celkom prirodzene vás pozve na svadbu. Všetci vaši príbuzní od vás očakávajú, že sa dostavíte – boli by znepokojení, keby ste neprišli. Pravdepodobne sa začnú zaujímať o vaše nové náboženstvo. A tak sa rozhodnete prísť, aby ste ich zbytočne neznepokojovali. To je v poriadku. S touto mentalitou je vaša oddanosť nedotknutá. Ak si však myslíte, že je prítomnosť na tej svadbe nevyhnutná pre vašu oddanosť, alebo že by jej to mohlo nejak ublížiť, keby ste neprišli, potom je táto mylná predstava – že bhakti je závislá na nejakom spoločenskom obrade – prekážkou na ceste k čistej oddanosti. Síce veľmi nepatrná, ale stále je to prekážka. Bod je v tom, že tieto nepatrné predstavy dokážu brániť oddanosti v jej vývoji.

Ako ďalší príklad poslúži posadnutosť niektorých oddaných s aṣṭāṅga-yogou (yogové fyzické cvičenie). Niektorí ISKCONskí členovia praktizujú aṣṭāṅga-yogu každý deň. Väčšinou to robia kvôli zdravotným dôvodom, prípadne to berú ako takú pomôcku, pomocou ktorej si dokážu pred japou vyčistiť myseľ – nie však ako prostriedok samotnej sebarealizácie. Vedia, že v tom je bhaktiyoga oveľa lepšia. Ak sa však niekto stane aṣṭāṅga-yogou posadnutý a začne ňou nahrádzať oddanú službu, alebo ak sa o ňu zaujíma viac ako o svoju oddanú službu, potom bude jeho oddanosť prekrytá a pokrok zabrzdený. Rovnaké uvažovanie môžeme aplikovať aj vzhľadom na astrológiu či iné védske alebo neo-védske praktiky.

Vykonávanie týchto rôznych činností sa niekedy môže zdať celkom podobné oddanej službe, a preto musíme byť skúsení, aby sme ten rozdiel dokázali spozorovať.

Śrīla Prabhupāda nás varuje voči tejto podobnosti v jeho význame k Čaitanya caritāmṛte (Madhya 19.159): „V tomto verši boli všetky tieto prekážky opisované ako nežiadúci brečtan. Bráni tak skutočnej rastlinke oddanosti, bhakti-latā, v jej raste. Mali by sme byť veľmi opatrní, aby sme sa všetkým týmto nechceným veciam vyhli. Niekedy ten brečtan vyzerá presne ako popínavá bhakti. Ak rastú pri sebe, vyzerajú byť rovnakej veľkosti i rovnakého druhu, napriek tomu však tie nechcené rastliny nazývame upaśākhā. Čistý oddaný dokáže rastlinku bhakti odlíšiť od tých svetských, a dáva si veľký pozor na to, aby ich držal oddelene.

Aby sme vyvinuli čistú bhakti, musíme najprv tento princíp pochopiť a následne ho aplikovať v praxi. Musíme bhakti nechať voľne rásť, bez akýchkoľvek prekážok, ktoré by ju mohli zatieniť, tak ako keď rastie nová rastlinka – potrebuje k svojmu rastu priestor. Keď chcete, aby váš stromček rástol rovno, môžete ho priviazať pomocou povrázkov, ale asi by ste ho nijak nechceli priamo zatarasiť. To by bolo hlúpe.

Potenciál bhakti tkvie hlboko v srdci každého. Čaká, kým sa objaví v činnom a zobúdzajúcom sa svete. Jednoducho ho musíme oživiť správnym konaním. Śrīla Rūpa Gosvāmī toto konanie definuje v jeho Bhakti rasāmṛta sindhu (1.2.2) takto:

kṛti-sādhyā bhavet sādhya- bhāvā sā sādhanābhidhā nitya-siddhasya bhāvasya prākaṭyaṁ hṛdi sādhyatā

„Ak zmyslami vykonávame transcendentálnu oddanú službu, ktorou môžeme dosiahnuť lásku ku Kṛṣṇovi, nazýva sa to sādhana-bhakti alebo regulatívne vykonávanie oddanej služby. Takáto oddanosť žije večne v srdci každej živej bytosti. Prebudenie tejto večnej oddanosti znamená využitie potenciálu oddanej služby v praxi.“

Tento proces oživenia je jednoduchý a vznešený. Začína načúvaním a ospevovaním. Rozhýbe tak stratené vedomie našej duše, čím opätovne prebudí jej pôvodný stav – tak, ako môže byť pamäť človeka, ktorý má amnéziu znovu prebudená keď navštívi svoj niekdajší domov, rodinu či pracovisko. Musíme začať používať naše zmysly, aby sme potešili Kṛṣṇu. To je jedna z hlavných zásad bhakti-yogy, ktorú musíme jasne pochopiť.

Śrī Nārada Muni spomína definíciu (ktorá je tiež sūtra) v Nārada-pañcarātre. Rūpa Gosvāmī cituje tento verš v Bhakti rasāmṛta sindhu (1.1.12):

sarvopādhi-vinirmuktaṁ tat-paratvena nirmalam hṛṣīkeṇa hṛṣīkeśa- sevanaṁ bhaktir ucyate

Bhakti alebo oddaná služba znamená zamestnanie všetkých našich zmyslov v službe Najvyššej božskej osobe, Pánovi všetkých zmyslov. Ak Mu duchovná duša slúži, má táto služba dva vedľajšie efekty – je prostá všetkých materiálnych označení a jej zmysly sú očistené prostým zamestnaním v službe Pánovi.“

Zamestnanie našich zmyslov je nevyhnutné, ak chceme v bhakti-yoge uspieť. Zahŕňa taktiež naše jemné zmysly: myseľ a inteligenciu.

 

Śrīla Prabhupāda tento bod vysvetľuje v jednej zo svojich prednášok:

„Duchovný život neznamená ‚bez zmyslov.‘ Prečo by inak bolo povedané hṛṣīkeṇa? Hṛṣīka znamená indriya, zmysly. Znamená to, že naše zmysly sú očistené, nie že sú preč. Takisto keď máte šedý zákal, tak vám nevyoperujú samotné oko, ale ten šedý zákal. Oči musia zostať. Aký by bol inak zmysel takejto liečby? Podobne aj naše zmysly sú momentálne kontaminované a preto ich musíme očistiť.“ (SB 1.2.7 November 1973 Dillí)

Prabhupāda ďalej vysvetľuje vo význame v Śrīmad Bhāgavatame (5.5.27):

„To je záver bhakti. Pán Ṛṣabhadeva celý čas zdôrazňuje oddanú službu a svoje pokyny teraz uzatvára slovami, že všetky zmysly musíme zapojiť do služby Pánovi. Existuje päť zmyslov, pomocou ktorých získavame poznanie, a päť zmyslov, pomocou ktorých jednáme. Týchto desať zmyslov a myseľ musíme naplno zamestnať službou Pánovi. Ak ich človek takto nezamestná, nemôže sa oslobodiť zo zajatia māye.“

Myseľ je koordinačným zmyslom a preto musí byť takisto zamestnaná a očistená. Toto zamestnanie a očistenie je kľúčom k všetkým cestám yogy. Myseľ je jemný a citlivý nástroj. Vyžaduje správnu atmosféru – duchovnú atmosféru. Takisto potrebuje objavovať, analyzovať, rozjímať a zamýšľať sa. Śrīla Prabhupāda povedal, že by sme mali filozofiu pochopiť z rôznych uhlov pohľadu, a že naše hnutie by nás malo učiť k nezávislému a kritickému mysleniu. Toto vyžaduje isté množstvo slobody. Kapitoly 3 a 4 pojednávajú o dôležitosti slobody.

Myseľ je kráľom zmyslov a tie ju nasledujú tak, ako ministri nasledujú svojho kráľa. Funkcie našej mysle sú myslenie, cítenie a chcenie. Oddaní túžia cítiť prítomnosť Śrī Kṛṣṇu a vyvinúť k Nemu napokon čistú lásku. To je vedomie Kṛṣṇu. Nie je to povrchný ani mechanický proces, taký by bol iba na intelektuálnej úrovni. Praktizovaním bhakti-yogy prebudíme v našom srdci prítomnosť Kṛṣṇu.

V podmienenom stave je naša individuálna povaha alebo bhāva určená našimi vnútornými zmyslami alebo inak antaḥ-karaṇa, čo v podstate znamená myseľ. Kvality hmotnej prírody, ktoré dominujú nášmu srdcu takisto determinujú našu terajšiu podstatu alebo bhāvu. Proces Kṛṣṇa vedomia je primárne zameraný na zmenu tejto podstaty z hmotnej na duchovnú, pričom táto zmena nie je náhla, ale postupná.

Śrīla Prabhupāda pojednáva o tejto transformácii našej podstaty (bhāvy) v prednáške:

„Hṛṣīkeśa-sevanam. Bhāva je tak zmenená. Bhakti znamená zmeniť bhāvu. Momentálne sme v odlišnej bhāve. Musíme ju teda očistiť, pariśuddha-bhāva. Prakṛṣta-rūpena alebo pariśuddha, čiže očistená bhāva. Nemáme nič zavrhovať. Jednoducho len musíme zmeniť bhāvu. Táto bhāva tu musí byť. Celé hnutie vedomia Kṛṣṇu je založené na očistení bhāvy. Tu je to uvedené. Pariśuddha-bhāva. My nič nenegujeme. Jednoducho iba premieňame hmotnú bhāvu na duchovnú. To je všetko…. Zmeniť bhāvu je potrebné. Je to veľmi dôležité.“ (SB 7.9.36 Marec 1976, Māyāpur)

Povaha, pocity, postoj či sentimenty oddaného sú veľmi dôležité. Mali by sme ich preto uznať, pochopiť a naučiť sa, ako ich zdravo zamestnať v službe.

Uvediem niekoľko citátov, ktoré podporujú toto tvrdenie:

„… oddaná služba je závislá iba na pocitoch alebo túžbe po takejto službe. Nevyžaduje nič viac než úprimnosť.“ (NO Kap.14)

„Tým, ktorí Mi neustále oddane a láskyplne slúžia, dávam poznanie, ktoré im umožní ku Mne dospieť.“ (BG. 10.10)

„Dve veci [sú potrebné]: odhodlanosť slúžiť Kṛṣṇovi a Jeho oddaným.“ (Prednáška SB. 6.1.16 Máj 1976, Honolulu)

„Śrīla Jīva Gosvāmī hovorí v svojom komentári Durgamasaṅgamanī k Bhaktirasāmṛtasindhu, že slovo anuśīlanaṁ má dva významy. V prvom to znamená kultiváciu našej snahy zapojiť a uvoľniť naše telo, myseľ a slová. V druhom zas kultiváciu sentimentov srdca a mysle.“

(Bhakti tattva viveka, Śrīla Bhaktivinoda Ṭhākura)

Bhakti teda nesmie byť zakrytá ani zatienená ničím, hocijako jemným. Rovnako musíme zamestnať všetky naše zmysly v oddanej službe. To zahŕňa myseľ a inteligenciu. Naša povaha sa postupne mení pri vykonávaní bhakti. Sentimenty, pocity a postoje, ako úprimnosť a vernosť, odhodlanie a láska, sú podstatnou súčasťou oddaného života.

 


(1) – Pozn. edit. – Purnačandra Goswámi opustil hmotné telo v roku 2010 vo veku 51 rokov. K Iskconu sa pripojil už ako 17 ročný a bhakti-yogu celkovo praktizoval vyše 36 rokov.

0 Komentárov Pripojiť sa ku konverzácii →


Pridaj komentár

98016