Ľudské telo je výsledkom spojenia semena a ova (vajíčka) s pránou (životnou silou) a átmou (vteľujúcou sa dušou). Duševný, vyšší sklon sa nazýva vedah a obyčajný telesný, sexuálny sklon (linga) je príčinou túžby po sexe a plodení. Tá vyviera zo samotnej povahy kolobehu prevteľovania. Polobohom (dévom) a vyspelým ľuďom je vlastný sklon vedah, nízko založeným ľuďom a zvieratám je vlastný sklon linga.
Ak je viac ženskej sily vajíčka (22 dielov rajah) než sily semena (14 dielov) muža, rodí sa dievča. Ak je to naopak, tak chlapec. A ak sú oba elementy v rovnakom pomere, rodí sa hermafrodit.
Keď je dieťa plodené s rozrušenou mysľou (s duševným stavom strachu, šialenstva, pod vplyvom omamných látok a pod.), vznikajú chromé, slepé deti a trpaslíci. Ak je semeno obojstrannou vayu (životnou silou) tiesnené a tým sa rozdelí, stáva sa aj telo dvojné a tým vznikajú dvojčatá. Tak je z vajíčka ženy (pesin, rajah) a zo semena muža (šukra, virja, vija, bindu, vajra, retah, kaimaka atď.) utvorený zárodok.
Vedomím inkarnujúcej sa duše obdarený plod je potom skrze vayu (vzduch) životnou silou rozčleňovaný, skrz agni (oheň) ohrievaný, skrz apo (vodu) hydratovaný, skrz bhumi (zem) spevňovaný a akášou (priestorom) rastie.
Toto ľudské zrodenie náleží medzi živorodé (jarajuja), kedy počatie začína vyvrcholením pohlavného styku dvoch pohlaví, kde v podbrušku pôsobiaca životná sila apana vyvolá výtok semena a jeho zmiešanie s tou istou silou uvoľneným vajíčkom (zvaným tiež sonita, majija) ženy. Maternicová vayu (životná sila) živí spojenie semena muža a ženy (vija) tvoriace zárodok (anava), v ktorom bdie v jemnom stave 24 tattiev (podstát života) a vzájomné pomery síl rozhodujú o pohlaví dieťaťa spolu s karmou vteľujúcej sa duše.
Vstup duše
Spojený zárodok sa v priebehu dňa prostredníctvom činnosti vayu (životnej sily), pitta (ohňa) a kapha (hlienu) premieňa v pevnú hmotu do tvaru veľkosti matkinho palca. V ďalší deň zárodok v tele naboptná a vyzerá ako mlieko, keď sa zmieša s tvarohom a zrazeným mliekom. Jiva (duša) zostupuje (ak klesá zo sveta predkov, polobohov) do tohto zárodku po dobu desiatich dní. Vo vode je tri dni, v ohni tri dni, tri dni prechádza akášou (éterom priestoru) a jeden deň prechádza vzduchom.
Jiva [čítaj džíva] význačného ducha sa môže ukázať matke alebo aj niekomu inému v sne, čím dáva najavo, že síce zostupuje na základe svojej karmy, ale so špecifickým poslaním. Spravidla sú to duše význačných jedincov alebo duší, ktoré obývali svet nebeských planét Svarga, poslednú rajskú sféru polobohov, kde ešte vládne zrodenie a smrť, klamná hra ideí a krásy sveta prírody. Veľkí králi, tvorcovia a hrdinovia môžu tadiaľ prejsť z jedného tela do druhého, aby pokračovali na diele očisty duše, ktorá smeruje k večnosti.
Bytosť, ktorá má skúsenosti zo ženských zrodení, býva priťahovaná otcom, bytosť majúca skúsenosti z mužských zrodení zase matkou. Astrálne svetlo nižšieho jemného tela, ktoré prechádza z rodičov na plod, spôsobuje, že karma duše sa spája s jemnohmotnou karmou rodu. Ak je duša silnejšia, rod si podriaďuje, ak je málo vyvinutá, rod ju pohltí.
Lono matky sa môže duši javiť ako vírivá hra farieb a obrazov lákajúca k nahliadnutiu alebo ako jaskyňa poskytujúca útočisko pred víchricou astrálnych sfér. Podľa toho, z akej úrovne bytosť prichádza, tak sa jej lono javí. Loná nízko založených žien nemajú žiadny ochranný obal svetla proti vteľovaniu nižších bytostí, ktoré svoju vyzretosť pre ľudský svet dokazujú schopnosťou prejsť tento obal (jyotir pitha). Tým je spôsobené klesanie úrovne ľudstva a tiež možnosť vstupu veľkého množstva zvieracích, ešte neskúsených duší do ľudských tiel. Tým rad druhov zvierat vymiera a počet ľudí stúpa.
Keďže teraz vládne temný materialistický vek – Kali-yuga, klesajú vibrácie Zeme z úrovne veku hrdinov do obdobia veku davu. Bolestný prechod sa prejavuje stratou duchovnej ochrany ľudstva, naviac ešte posilnený prostriedkami vnuknutými ľudstvu z nižších astrálnych planét, čim sa prirodzené mystické sily duše premenili na prostriedky technické. Levitácia na tvorbu mechanickych lietadiel, telepatia na telekomunikáciu, jasnovidnosť na televíznu obrazovku, telekinézu nahradili žeriavy, vrtuľníky a pod.
Vplyv rodičov
Účel zovňajšieho manželstva, vysvätenie manželskej postele, či už kresťanským alebo staroindickym spôsobom, má viesť k tomu, aby toto miesto priťahovalo čistú dušu, ktorá tu dokončí svoje dielo. Samozrejme, čo sa týka kresťanských zvykov, tie sú už značne pozmenené a degradované oproti pôvodnej dharme.
Aby sa jíva mohla vteliť, majú byť astrologické charakteristiky postavenia nebeských planét základného horoskopu v harmonickom postavení s obrazom karmy bytosti, ktorá sa vteľuje. Tomu odpovedá horoskop podmienok počatia. Rovnako tak aj moment narodenia dieťaťa má súhlasiť s jeho karmou. V opačnom prípade by sa dieťa narodilo mŕtve. Ak sa nepodarí spojenie jívy (duše) s telom, dôjde k samovoľnému potratu v priebehu tehotenstva (o násilných potratoch sa dočítate v tomto článku – Je vraždenie vlastných detí normálne?). Dieťa sa narodí už mŕtve či neunesie prvotné nadýchnutie – prasuti vayu (prvotný nádych) a zomrie po pôrode.
Často sa stáva, že bytosť si má odčiniť nejakú horšiu karmu, zrodí sa do lona matky a smrťou po pôrode si túto karmu spáli (očistí). V prípade narodenia dieťaťa, ktoré má homo a bisexuálne sklony, sa jedná o dušu prechádzajúcu zo ženského na mužský pól alebo naopak. Duša má skúsenosti iného druhu sexuálneho chovania a cítenia, jej jemné telo nesie iné skúsenosti oproti telu, ktoré nosí teraz.
Všetky možnosti dané osudom a jeho možnosťami sa však nedajú nikdy popísať, pretože sa tu zaoberáme vtelením a rastom plodu samotného bez ohľadu na karmu inkarnujúcej sa duše. Koho zaujímajú všetky princípy, odporúčam našu sériu článkov Teória všetkého.
V momente samotného sexuálneho styku rodičov jíva rodičov len pozoruje bez ohľadu na to, z akej sféry bytia – polobožskej, démonickej, ľudskej, zvieracej atď., prichádza. Vír prány okolo sexujúcej dvojice mu znemožňuje vtelenie. Je to ochranný aurický kruh – mithuna pitha, ktorého sila môže byť tak veľká, že zabráni inkarnujúcej sa bytosti vo vtelení. Až potom, ako sa táto pitha zmierni, začína sa v priebehu času (cca 10 dní až niekoľko mesiacov) proces premietania jívy do nového tela.
Vývoj hmotného tela
Vstupom do lona (kuksa) sa z neho stáva garbhasthita (vtelenec) a je o ňom povedané: „Ó ty, ktorý si tlačený medzi otcom a matkou!“
Počas siedmich noci nadobúda zárodok podobu bubliny. V priebehu druhého týždňa sa táto rôsolu podobná hmota zhusťuje, a preto sa jej hovorí kalata (dielkovaná). Počas pätnástich dní nadobudne štvoruholníkový tvar. Živí sa potravou prijímanou od matky, má hustotu tvarohu, pričom sa časť plodu začína meniť v pohlavné orgány, čo bude trvať tri mesiace.
Štvrtý týždeň sa zárodok spevní a získava jeden z troch tvarov. Keď utvorí guľatý tvar, jedná sa o plod mužského pohlavia. Ak nepravidelný (akoby nádorovitý) tvar, ide o zárodok ženského pohlavia a ak má predĺžený tvar, bude to obojpohlavný jedinec. Tiež sa tvorí sieť nádi (dhamani), jemných prúdov budúceho jemného tela (hlavne obalu životnej sily prány) a to šušumna, ida, pingala, gandhari, hastijihva, pusa, alambusa, jasasvini, samkhini a kuhu spolu s ostatnými 350 000 nádi.
Piaty týždeň sa u zárodku tvorí pupok. Embryo je pupočnou šnúrou vyživované z matkinho tela prostredníctvom výdatného vlhka a tepla. Spočiatku prijímalo potravu prostredníctvom pórov a teraz prijíma pupočnou šnúrou. Tá je spojená s placentou matky a tá zas s jej krvou a srdcom. Výživná látka v tele tehotnej ženy je trojakého druhu – k výžive matky, k výžive plodu a pre tvorbu mlieka. Taký je poklad áyurvédy, pôvodnej védskej náuky o medicíne a dlhom živote.
Šiesty týždeň je pupok dieťaťa spojený s niektorou z krvných ciest matky. Prijíma tak šnúrou potravu od matky, ale aj časť (kala) potravy z Najvyššieho zvrchovaného Svetla (Parama jyotih). Táto časť je doplnkom vedomia jívy (ksetrajnata). Vďaka tomu prestupuje neprebudenú bytosť a vkladá do nej semeno večnosti a neprerušovaného bdenia. Rozvoj ega toto vedomie buďto odsúva do pozadia, alebo sa spojí s osudovými skúsenosťami vtelenca a necháva povstať géniom. Géniovia duchovného poznania sú najdôležitejší.
Telo embrya, ktoré je zložené z piatich bhautik (elementov) a má tri hmotné kvality – guny, je už v tomto týždni rozlíšiteľné podľa pohlavia celkom jasne, lebo u mužského zárodku sú semenníky viditeľné, u hermafrodita len málo a u ženského zárodku nie je vidieť nič.
Siedmy týždeň sa tvorí orgán oka. Ôsmy týždeň (po dvoch mesiacoch) od počatia získava hlava svoj tvar, povstáva nové mäso a krv. Deviaty týždeň (v treťom mesiaci) sa utvára horná polovica trupu spolu s nižšími údmi a časťami nôh. Desiaty týždeň sa objavujú obe ramená a boky. Jedenásty týždeň sa objavuje deväť zmyslových otvorov tela. Dvanásty týždeň sa objavujú niektoré životné orgány, ktorých je pätoro. Ku koncu tretieho mesiaca sa tiež vytvára nové chápanie a sebauvedomovanie (matih) v embryu.
Preto dieťa prežíva rôzne podnety, z čoho najsilnejšie sú prežitky pohody alebo strachu matky. Zdarný vývoj plodu a všetkých jeho orgánov tiež závisí na správnej súčinnosti troch dóš. Sú tvorené piatimi životnými silami (pranavayu), piatimi žiarami (pitta) a piatimi vodstvami-hlienmi (kapha). Ich činnosť je matke a lekárovi sprostredkovaná vnímaním pohybov (praspandanam) embrya v lone. Tieto pohyby prinášajú pocit akejsi schopnosti vnímania u zmyslových orgánov novorodenca (udvanaham). Vďaka tomuto vnímaniu embryo reaguje a činnosť troch dóš mu tieto pohyby umožňuje.
Dole zostupujúca potrava vo vlastnej schránke (puránam) a to zo vstrebania matky (vivéka), nahromadená a premiestnená jednak do moču a jednak do semena atď. (dhanaram), spája svoju silu s piatimi činnosťami životnej sily – vayu, prána, ktoré sa premiestňujú v tele matky aj embrya. Podobne pracujú aj kapha a pitta. Telo tak vďaka spojeniu troch dóš a sily vody so silou potravy rastie a nadobúda svoju budúcu podobu.
Trinásty týždeň je vytvorené šestoro vnútorností. 14. týždeň sú vytvorené kosti femur a humorus. 15. týždeň sú vytvorené ruky, nohy, predlaktie a členky. 16.týždeň sa objavuje všetkých dvadsať prstov a tiež ústa. 17. týždeň sú utvorené žily a šľachy ako spojenie vnútorných a vonkajších orgánov. 18. týždeň sú utvorené zmysly, svaly a tuk. 19. týždeň sú utvorené veľké žľazy, ktorých je šestnásť a väzivá. 20. týždeň sú vytvorené ostatné kosti a chrbtica. 21. týždeň je utvorená vonkajšia pokožka o siedmich vrstvách. 22. týždeň sa otvory zmyslov už stávajú úplne zrejmé (ústa, nos, oči, uši). 23. týždeň rastie ochlpenie a vlasy. 24. týždeň je zreteľne vytvorené rozdelenie orgánov hrudnej a brušnej dutiny. 25. týždeň v siedmom mesiaci zaujíma v maternici matky točivým pohybom plod svoje miesto. Predtým bol v maternici (garbha) uložený tvárou k chrbtici matky, hlavou hore a jeho končatiny boli zložené. Je akoby skrčený.
26. týždeň sa prejavuje myseľ – manas, a tiež pamäť sa stáva zreteľnou. V siedmom mesiaci je jíva a prána úplne zjednotená s 24 tattvami (elementmi tvorenia) a s novou pranamaya a annamaya kosou.
Dokončenie vývoja
Tým je prestup jívy do nového tela úplne ukončený. Jíva je v tele uzavretá a obalená novou životnou silou – pránou a novým telom zloženým z materiálnych prvkov a z potravy (anna). 27. až 30. týždeň sa všetky predtým utvorené orgány stávajú zreteľnými. Od 31. do 35. týždňa sa rozpínajú a rastú. V ôsmom mesiaci je embryo úplné vo svojich častiach. Obdrží silu reči a jeho rozvinuté rozlišovanie (buddhi) už chápe a poznáva vône a ostatné vnemy zmyslov už v maternici, pričom tento puruša (večná duša) sám podľa slov (Véd) „premýšľa nad večnou slabikou Óm“ a túto jedinú slabiku (ako zastúpenie Najvyššieho v tejto pôvodnej mantre) poznáva, a vďaka tomu aj to, ako je osem prejavov prírody (aštaprakriti) s 24 tattvami stvorené v tele plodu tejto stelesnenej večnej duši (puruši).
36. týždeň v ôsmom mesiaci pomocou jedla a pitia z tela matky a pomocou pupočnej šnúry, ktorá k embryu vedie, spôsobí, že jeho prána naboptná. Tou totiž v ôsmom mesiaci prechádza substancia vyššej sily od dhátu (ojas) z matky do dieťaťa, čím je dieťa dotvorené. Tento ojas [odžas] je žltočervenej farby (suddham – čistý a pitaraktam – žltočervený) a je bezprostrednou príčinou dotvorenia človeka. Keď prúdi ojas z matky do dieťaťa, stáva sa dieťa šťastným a matka smutnou. Keď prúdi z dieťaťa do matky, stáva sa dieťa smutné a matka šťastnou. Ojas je svetelnou prírodnou sattvickou rovinou životnej sily prány, prináša vysokú inteligenciu, silu tvorenia a bráni starnutiu a degenerácii bytostiam. Jeho nedostatkom sa stáva myseľ tupou a ťažkopádnou pre vnímanie vyšších vnemov. Jeho nižšia rovina je ohnivá sila tejas tvorená žiadostivou podobou prány. Pri sexuálnom odriekaní prináša rôzne mystické sily a schopnosti. Ak je duch nevyzretý, prána udržuje iba fyziologický život tela a to je hrubá, tamasická podoba životnej sily prány. Duša spojená s touto životnou silou vytvára bytosť, v ktorej strede je ona sama.
37. týždeň je schopnosť vnímania a chápania embrya vyvinutá v úplnosti. Embryo (janku) je úplné vo všetkých svojich častiach a tiež v poznaní. Rozpamätáva sa na svoje predchádzajúce zrodenia a má tak poznanie svojich dobrých a zlých činov (ktoré si nesie z týchto predchádzajúcich bytí).
Vraví si pre seba (v lone matky):
„Potom, ako i tisíckrát predtým, som bol v materských lonách, dopriaval si veľa potravy a pil som z veľa materských pŕs, bol som zrodený a opäť zomrel, a stále sa opäť znovu zrodil. Čo blížnym svojim učinil som dobre aj zlé, zato sám pykať musím, tí, ktorí to prežili, sú preč. Ach, potopený vo svetovom mori bolesti, nevidím žiadnej záchrany. Akonáhle vyjdem z lona matky, obrátim sa k Najvyššej Božskej Osobe, Narayanovi, ktorý ničí zlo a ako odmenu daruje vyslobodenie. Akonáhle sa dostanem z materského lona, budem študovať bhakti-yogu, ktorá ničí zlo a ako odmenu zaručuje návrat k Najvyššiemu. Akonáhle sa dostanem z lona matky, prajem si meditovať o ceste sebarealizácie (Sanatana-dharme).“
Pôrod
V 38. týždni (deviatom mesiaci) alebo v desiatom mesiaci je dieťa tlačené hlavou dole von z maternice pošvou skrze tlak maternicového vzduchu – prasava vayu. Vychádza tiesnené tlakom a za veľkých bolesti. Jíva tak vychádza (po prvom nadýchnutí – prasuti vayu) z pošvy, obalená mäsom a krvou do pekla materiálneho sveta. Omráčená a privedená z maternice na svet si neuvedomuje svoj pád. Sila silného vzduchu a tiesnenia poševného kanálu spôsobuje spolu s prvotným nádychom (ktorý má význam pre astrológiu, keďže je takzvaným momentom zrodenia) zabudnutie všetkého toho, čo prežila jíva v mysli počas doby v maternici. Už si nemôže spomenúť na svoje predchádzajúce zrodenia a smrti (až na vzácne výnimky) a nemá už poznanie svojich dobrých a zlých činov.
V dobe pôrodu sú oči a nos novorodenca zašpinené matkinými hlienmi. Potom je novorodenec, trápený matkinou teplotou tela, ušpinený jej sekrétmi, váľaný ako lopta a zmieta sa prostredníctvom životnej sily vayu v pohyboch. Ak vyjde dieťa hlavou, je to bežné, ak vyjde inou časťou tela, nie je to bežné.
Popravde je ľudské zrodenie plné strachu, prináša utrpenie a horúčky, prináša ťažké dýchanie a neskonalú hrôzu. Prvý krik dieťaťa pochádza z podnetu sily kundalini, lebo sa prepojujú štyri úrovne zvuku – para (zvuk večnosti, hlas kundalini), pašjanti (zvuk vnútorného videnia), madhyama (obrazy mysle) a vaikhari (zvuk vydávaný ústami). Avšak do tej doby, kým je východ detskej nádi šušumny (idúcej chrbticou) uzatvorený kaphou, dieťa nemyslí slovami a nechápe úplne jasný význam pojmov.
Takto utvorené a narodené dieťa sa umyje, položí sa matke do náručia a po jeho upokojení sa odreže pupočná šnúra. Tým je opätovný návrat do tohto sveta dokonaný. Dieťa je postupne chránené duchovnými obradmi – samskárami ako v dobe tehotenstva, tak v dobe po narodení podľa rituálov Véd.
Matka dáva dieťaťu potravu, prenáša naň časť svojej pránickej aury a tak mu dáva základ. Otec predáva dieťaťu semeno a pomocou obradov aj diel astrálnej sily svojho bytia, čím mu dáva silu. Spojením karmy dieťaťa s karmou rodu (tzv. genetickým kódom) povstáva jedinec žnúci plody svojich činov, svojej predošlej nahromadenej karmy.
Zrodenie je dokončené.
Zdroje :
Garbha upanišáda v.3,v.4, Matrkabheda tantra, Pinda upanišáda v.4, v.5,v.7, Bhagavan tantra, Prapancasara tantra, Sustra samitha, Bhagavad-Gita z Mahabhagavata Purány, Sarada-tilaka tantra, Devjaparadhaksamapana, Mahanirvana tantra IX a Pranavavada I,94.
Viac o tejto téme sa dočítate priamo v Śrímad Bhagavatame tu.
Tento článok nie je lekárska rada ani nemá za cieľ navádzať na zanedbanie či nenasledovanie pokynov lekárov. Nasledovanie týchto odporúčaní je na vlastné riziko čitateľa a naša stránka neberie žiadnu zodpovednosť za aplikáciu týchto rád, postupov či prípravkov. Informácie v článku v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu a vyšetrenie lekárom v zdravotníckom zariadení a sú len názorom autora. Predtým ako sa budete riadiť niečím z tohto článku, skonzultujte to s vaším lekárom.
