Pred čítaním tohto článku odporúčame prečítať si – Ideálny vzťah – mužský a ženský princíp (1. diel) – Reinkarnácia, ako aj Povinnosti ženy – Reinkarnácia a Povinnosti muža – Reinkarnácia. Pre hlbšie chápanie širších filozofických súvislostí zas odporúčame sériu článkov Teória všetkého.
Základ vzťahov
Ľudský život je určený na to, aby sme si uvedomili Boha. To znamená, že všetko v Božom stvorení je s Ním späté. To, čo je správne, je teda to, čo je spojené s Bohom, a to, čo je nesprávne, je to, čo s Bohom spojené nie je. To je skutočná definícia zbožnosti. Čokoľvek vo svojom živote dokážeš spojiť s Bohom, sa preto považuje za zbožné. A čo nie je s Bohom spojené, sa považuje za bezbožné. To je základ.
Ľudské vzťahy v skutočnosti fungujú na rovnakých princípoch ako vzťah s Bohom. Boh je pôvodná osoba, od Neho sa všetko rozširuje. A keďže všetko vychádza z Boha, princípy, ktoré platia vo vedomom vzťahu s Bohom, platia aj v materiálnom svete. Materiálny svet je totiž stále Božím stvorením, pochádza z Neho, a preto sa aj tu uplatňujú Jeho zákony. Dokonca aj keď sa niekto snaží Boha ignorovať, spôsob, akým to robí, sa aj tak riadi Jeho zákonmi. Pointa je: Môžeš sa snažiť akokoľvek, Boha sa nedá obísť. Múdry človek preto nebojuje proti Božím zákonom, ale ich nasleduje. Vďaka tomu je úspešný vo všetkých oblastiach života – a nakoniec aj v duchovnej oblasti. Aj v materiálnych veciach to funguje lepšie, keď človek nasleduje Božie zákony – pretože práve On stvoril zákony prírody.
Pôvodným princípom teda je: Existuje Pán – ktorý je spokojný Sám v Sebe. On je samotná existencia. A aby rozšíril svoje potešenie, rozširuje svoje stvorenie. Preto je On pôvodný mužský princíp a stvorenie predstavuje ženský princíp. On je neobmedzený – čo znamená, že všetky aspekty vzťahu sú prítomné v Ňom. Ale to, čo z Neho vychádza, je iba určitá časť. Vzťah medzi Bohom a stvorením je teda ovplyvnený špecifickou náladou tej-ktorej časti stvorenia.
Predstavme si ženu, ktorá má syna. Táto žena má zároveň vzťah s manželom, so svojím otcom, aj so svojimi priateľmi. Všetky tieto vzťahy sú prítomné v jednej osobe. Ale syn ju vníma len ako matku. Od nej čerpá náladu materstva. Manžel od nej čerpá náladu manželky, otec v nej vidí dcéru a priatelia ju vnímajú ako priateľku. Toto je princíp ašraya a višaja. Višaja znamená ten, kto má všetky kvality, ašraya je ten, kto na základe vlastných kvalít z višaju čerpá určitú konkrétnu kvalitu. Boh je poživateľ (višaja), stvorenie je objekt požívania (ašraya).
V mužskom princípe vidíme dve hlavné roviny: Jedna je átmaráma – teda byť spokojný sám v sebe – a druhá je interakcia so stvorením. Z tejto interakcie vzniká radosť. Boh je existencia – a keď sa rozširuje, rozširuje sa skrze svoju energiu radosti, tzv. hládiní šakti. Z toho vyplýva, že zdroj energie (Boh) je mužský princíp, zatiaľ čo samotná energia je ženská. Existujú teda tieto dva princípy – ale kľúčové je ich vzájomné pôsobenie. A mužský prvok jedná na základe nálady toho ženského. To je veľmi dôležitý prvok.
Chyby vo vzťahu
Dve chyby, ktoré muži pri ženách často robia, sú nasledovné: Myslia si, že ak vytvorili prostredie na ochranu ženy, vzťah je tým kompletný. Ale to je len mužský princíp v režime nečinnosti – iba existuje, ale nič sa nedeje. Aby sme to objasnili: Muž vykonáva činnosť, aby dosiahol hmatateľný výsledok – to je jeho pole pôsobnosti. Muži teda jednajú s poľom, aby ho rozšírili – viac vecí, viac výsledkov. Získajú peniaze, kúpia dom – misia splnená. Podľa muža je to úspech.
Ale ženský princíp vníma výsledok inak – nejde mu tak o výsledok samotný, ale o zážitok z neho. Ak žena túži po výsledku, je to preto, lebo jej ten výsledok prinesie určitý zážitok. Napríklad: Žena chce dom. Muž má pocit, že keď dom zariadi, vec je vybavená. Ale žena chce dom preto, lebo v ňom môže žiť, mať rodinu, cítiť bezpečie, pozývať priateľov – to všetko sú zážitky. Nie je to o dome samotnom.
Takže aj keď sa javí, že ide o spoločný cieľ, pre muža je to vec, pre ženu je to skúsenosť z nej. Muž zariadil dom – a v jeho mysli je to hotové. Dom existuje – mužský princíp = existencia. Ale ženský princíp je skúsenosť – ktorá sa odohráva v prítomnosti, v okamihu. A teda, ak nie je neustála snaha, nie je ani neustála skúsenosť – a tým pádom ani živý vzťah.
Môžeš povedať: „Toto je moja žena.“ Áno – z pohľadu existencie je to pravda, to je technický vzťah. Ale skutočný vzťah je dynamická, živá sila. A ak manžel so ženou interaguje, až vtedy to možno nazvať vzťahom.
Dokážeme rozlíšiť medzi týmito dvoma definíciami? Inými slovami: statická, faktická, právnická definícia verzus živá, zážitková definícia? Áno? Nie? Muž zvykne uvažovať v tej prvej, žena v tej druhej. No pointa je, že muž dokáže uvažovať v oboch, žena len v tej jednej. Ale keď muž uvažuje iba v kategóriách vecí alebo existencie, potom je mimo ženy. Tento spôsob myslenia ženu nezahŕňa. Je to vhodný spôsob uvažovania, ak chce byť človek celibátny. Preto často vidíme, že muž môže zostať v celibáte a fungovať dobre, ak je ukotvený v tomto „režime existencie“. No ak muž chce vstúpiť do vzťahu so ženou, musí si uvedomiť jej potrebu zážitku.
Ako sme už spomenuli, elektrina závisí od toho, či generátor beží. Ak generátor iba existuje, ale neběží, tak existuje síce generátor, ale nie elektrina. Keď však beží, elektrina sa objaví. Kým beží, elektrina existuje. Keď sa zastaví, elektrina zaniká. Rovnako aj vzťah žije dovtedy, kým muž interaguje. Ak sa „usadí na gauči“ a prestane konať, vzťah sa zastavuje. Dáva to zmysel? Práve o tento princíp tu ide – ako identifikovať, čo je skutočne mužské a čo ženské.
Ďalšia častá chyba muža je, že očakáva, že žena sa prispôsobí jeho potrebám. Inými slovami – muž sa stavia do ženskej pozície a ženu tlačí do mužskej. Ako sme spomínali, Kṛṣṇa (Boh) má nespočetné aspekty a vo vzťahu ku stvoreniu sa správa podľa toho, ako sa stvorenie správa k Nemu. Ten, kto je závislý, je ten, okolo koho sa veci točia. Muž je nezávislý, žena je závislá. To znamená, že vzťah sa musí odohrávať na základe toho, kde sa žena práve nachádza. Ak je žena v dobrej nálade, muž sa k nej správa v súlade s ňou. Ak je v zlej nálade, muž s ňou začína komunikovať tam, kde sa ona nachádza – a snaží sa jej pomôcť.
To je presný opak toho, čo robí väčšina mužov – tí si myslia: „Nech sa žena prispôsobí mojej nálade.“ Ale to je to, čo robila tvoja matka. Pretože vo vzťahu matka-syn je syn technicky v ženskej pozícii a matka v mužskej. Ty si hladný – ona ťa nakŕmi. Plačeš – pohladí ťa. Si unavený – uloží ťa spať. Ty si závislý, ona je nezávislá. Ale keď vyrastieš a oženíš sa, už to nie je tvoja mama – je to manželka. A manželka je závislá od teba. Ty si v mužskej pozícii, ona v ženskej. A to znamená: jej nálada určuje, ako budeš reagovať ty.
Základ je správna interakcia
Keď sa nad tým zamyslíš – práve tu vzniká ženská frustrácia. Buď muž neinteraguje, lebo nevidí dôvod „rozširovať pole“, alebo síce niečo vytvoril, ale ďalej nekoná. Alebo je aktívny, no robí chybu, že sa snaží sám stať stredobodom – čím sa stáva závislým, teda ženským princípom. A žena si pritom myslela, že si vzala muža. Takto vzťah prestáva fungovať – alebo nefunguje vôbec, alebo funguje obrátene. Preto sú ženy frustrované.
Táto frustrácia však pramení z potreby bezpečia. Pretože sú závislé, potrebujú cítiť istotu. A istota znamená, že zažívajú niečo, čo im prináša priaznivý pocit. Ak to muž neposkytuje, cítia sa neisto. Hnev alebo frustrácia ženy vždy pramení z pocitu neistoty. Naopak – frustrácia muža vychádza z toho, že nedosiahol konkrétny hmatateľný výsledok, ktorý očakával. Ich chápanie toho, čo je „skutočná vec“, je teda rozdielne.
Ako sme spomenuli – mužský princíp má dve stránky. A tak, ako sa Boh rozšíril, aby sa so stvorením mohol radostne zjednotiť, tak aj muž vstupuje do manželstva so ženou preto, aby rozšíril svoje šťastie. Ako bolo spomenuté – nezávislý spolupracuje so závislým, podľa nálady závislého. A teda šťastie muža závisí od šťastia ženy. Žena je šťastná – muž je šťastný. Žena je nešťastná – muž je nešťastný. Manu hovorí: „Ak sú ženy v rodine šťastné, dom žiari. Ak nie sú, všetko je pochmúrne.“
Muž teda môže fungovať v oboch režimoch – buď ako samostatne existujúci prvok, alebo ako ten, kto aktívne komunikuje so ženou. No ak si sa už oženil, rozhodnutie je urobené – interakcia je nevyhnutná, inak to nebude fungovať. Dáva to zmysel? Toto je duchovný princíp – a odráža sa aj v materiálnom svete. Môžeš ho nasledovať alebo nie – ale taký je zákon. Nie je to o špekuláciách typu „ja si to predstavujem inak“. Ak chceš byť šťastný, musíš najskôr urobiť šťastnou svoju ženu – potom budeš šťastný aj ty. Ak sa budeš snažiť byť najprv šťastný ty – žena šťastná nebude a ani ty. Zamysli sa: žena spraví niečo smiešne alebo zlé a ty sa na tom zasmeješ. Koľko trvá ten smiech? Tri sekundy? A potom príde trojdňová hádka. Oplatí sa to? Tri dni trápenia za tri sekundy smiechu? Ak si múdry, odpoveď je jasná: nie. Preto urob ženu šťastnou – a tie tri dni hádky nebudú.
V podstate to znamená, že neustále potvrdzuješ, že vzťah existuje. Žena je závislá – muž musí dokazovať, že ten vzťah je živý. Všimni si: otázky, ktoré ženy kladú, majú len jeden cieľ – zistiť, či vzťah funguje, vytvoriť interakciu, alebo otestovať jeho silu a hĺbku. Napríklad: „Páčia sa ti tie nové šaty?“ – to je začiatok rozhovoru, ktorý si mal začať ty, ale neurobil si to. Nevšimol si si. Tak sa ťa musí opýtať. Ty odpovieš: „Áno, sú pekné.“ A ona na to: „Nie, to len tak hovoríš.“ A rozhovor začal. Teraz testuje spojenie. Teraz musíš byť úprimný a dokázať, že sa ti naozaj páčia. Ak to dokážeš, bude šťastná. Ak nie – príde neistota a ďalšie tri dni dusna. Vidíš ten rozdiel? Ide o vzťah – a o potvrdenie jeho sily. Všetky hádky a výbuchy z jej strany pramenia z nedostatku dôvery – spôsobenej nejakým slovom, náladou, či tvojou nevšímavosťou.
Śrīla Rūpa Gosvāmī vysvetľuje, že vzťah funguje na princípe poľa. A keďže hovoríme o manželstve, tým poľom je vzťah medzi mužom a ženou. Pomocou inteligencie si muž povie: „Toto je človek, s ktorým by som vedel žiť.“ Objaví sa príťažlivosť založená na určitých kvalitách. Kontemplovaním tejto príťažlivosti vznikne pripútanosť. A pripútanosť znamená, že inteligencia už nefunguje. Prekročil si zo sambandhy (vzťahu) do prayojany (cieľa). Znamená to, že si preskočil intelektuálnu zložku cit-šakti. Intelekt teda nie je to, čo udržiava vzťah – tým je potreba. Nasleduje interakcia. Takto funguje myseľ: myslenie – cítenie – vôľa. Od sambandhy, cez prayojanu, späť k abhideye. A práve abhideya – činná fáza – je o pozornosti. Ak v interakcii chýba pozornosť, žena si hneď myslí: „Nie je pripútanosť, teda nie je príťažlivosť, teda neexistuje vzťah.“ Preto musíš vzťah neustále dokazovať. Preto hovoria: „Nechutí ti moje varenie? Nepáčim sa ti? Páči sa ti niekto iný?“ Pretože v ženskej mysli sa objavuje pochybnosť spôsobená tvojou nepozornosťou. Vidíš, aký proces tu opisujeme?
Preto – ak muž nie je pozorný, žena nemôže mať dôveru. A bez dôvery vzniká frustrácia. Preto višaja – teda mužský princíp – musí reagovať na ženský princíp v nálade, v akej sa nachádza v danom momente. Pozornosť sa vo védskej tradícii počíta na okamihy. Jeden okamih = 1/11 sekundy. Znamená to, že musíš reagovať na náladu ženy práve v tomto okamihu. Nie že ty niečo robíš, žena vojde do miestnosti a chce komunikovať, a ty povieš: „Počkaj dve minúty.“ Dve minúty je 120 × 11 = vyše tisíc okamihov! Vieš, čo všetko sa môže stať za tisíc okamihov?
Chápeš, čo tu riešime? Nie je to „zlatko, veď sú to len dve minútky.“ Nie – je to tisíc okamihov. A teraz máš na výber. Chceš tri dni ticha a hádky, alebo odložíš hru, odložíš vetu v novinách, a teraz si užiješ peknú interakciu? V zásade máš asi tri okamihy na to, aby si správne zareagoval – a aj to je natiahnuté. Lepšie sú dva. Alebo rovno jeden. To vyžaduje rozum a sústredenie. Takže – ak tvrdíš, že muži sú inteligentnejší – tak práve tu to treba dokázať. A ak to nedokážeš a dopadne to hádkou, kto je hlúpy? Muž si bude myslieť, že hlúpa je žena. Ale žena vie, že hlúpy je muž. Rozumieš? Ty si myslíš, že je hlúpa. Ale ona vie, že si hlúpy.
A o to tu celé ide.
Ťažkosť nastáva vtedy, keď sa duchovné princípy aplikujú do hmotného sveta. Princípy fungujú rovnako, ale vplyvy sú odlišné. Znamená to, že rovnaké princípy – sambandha (vzťah), abhideya (proces) a prayojana (cieľ) – platia vo vzťahoch duchovných, materiálnych, aj neživých. Či ide o vaikuntha-rasa (duchovný vzťah), svargiya-rasa (emocionálny) alebo parthiva-rasa (zmyslový), schéma je stále tá istá.
Problém však je, že sambandha je reprezentovaná sandhiní-šakti – energiou existencie. No v materiálnom svete sa prejavuje ako kvalita nevedomosti (tamas). Cit-šakti – energia poznania – sa premieta ako vášeň (rajas). A hládiní-šakti – energia blaženosti – sa odráža ako kvalita dobra (sattva).
Takže keď povieme, že sambandha je mužský princíp a prayojana je ženský, potom to v hmotnom svete znamená, že mužský princíp býva spojený s nevedomosťou. Muži sa teda zameriavajú na veci, na mŕtvu hmotu. „Získal som toto… mám dom, mám auto, mám práčku, mám sušičku, mám aj fén.“ Ale to všetko je minulosť. Alebo: „Nie si šťastná? Dobre, kúpim ti toto, zabezpečím tamto…“ – to je vášeň, zameraná na budúcnosť.
Ale ženský princíp pôsobí v prítomnosti. Kvalita dobra je prítomnosť. Nehovoríme, že všetky ženy sú v kvalite dobra, hovoríme, že ženský princíp ako taký pôsobí v súlade s prítomnosťou. Prítomnosť je jeden okamih – chvíľu predtým je minulosť, chvíľu potom je budúcnosť.
Preto – ak chceš komunikovať so ženou, musíš to robiť v prítomnosti. To znamená: byť aktívny, tu a teraz. Muži môžu sedieť v krčme, úplne v kvalite nevedomosti a byť šťastní. Ale pre ženy sa musí niečo diať práve teraz.
A teraz to znie možno opačne, než si myslíš: mužnosť neznamená byť drsný, chladný a nechať sa obskakovať ženami. V skutočnosti je tento „tvrdý a cool chlap“ iba škaredá verzia ženy. Lebo hoci pôsobí drsne, úplne závisí na ženách, aby mu potvrdili, že je mužom. A keď je niekto závislý, je v ženskej pozícii. Preto ženy na takýchto „machrov“ veľmi nezaberajú. Muži si myslia, že sú drsní a úžasní, ale ženy si často myslia, že sú to hlupáci. A to je problém.
Ak chceš byť muž, musíš vedieť, čo mužskosť naozaj znamená.
Vzťah znamená, že existuje spoločný bod. Ženy sú slabšie a závislé. Táto slabosť však nesie aj jemnosť. Muž má byť silný a nezávislý. Kde je teda spoločné miesto medzi slabosťou a silou? V jemnosti a ohľaduplnosti. Len vtedy vzniká vzťah.
Ak muž nie je jemný a ohľaduplný, na čom je ten vzťah postavený?
Toto sú aspekty filozofie, ktoré sa často nedostanú z teórie do kultúry a už vôbec nie do praxe. Rozumieš? Práve o to ide – máme tým žiť, nie ich len opakovať.
Zatiaľ žiadne komentáre.