fbpx
logo

Celý svet bol kedysi zjednotený starobylou védskou kultúrou

Keď Najvyššia Bytosť stvorila vesmír, poskytla aj védske vedomosti a terminológiu, vďaka ktorým mohlo ľudstvo žiť v mieri a duchovne napredovať. Dokonca aj Biblia (Genesis 11.1) opisuje, ako pôvodne v predkresťanských časoch „celá Zem hovorila jedným jazykom a jednou rečou“. A týmto jazykom bol sanskrit.

Teológovia sa vo všeobecnosti zhodujú v tom, že napriek rôznorodým písomnostiam a rozprávaniam o rôznych ľuďoch, ktorí zažili alebo počuli boží hlas, Boh je jeden. Dokonca aj fyzici sa zhodujú, že konečný zdroj všetkých prvkov musí byť jeden. Aj dejiny sa začali z jedného bodu. To znamená, že vznik vesmíru, ako aj počiatok ľudstva bol zámernou a usporiadanou udalosťou. Nebol to náhodný, podivný alebo spontánny začiatok, ale expanzia z Absolútnej pravdy.

 

Védska tradícia je prapredkom celého ľudstva

Keďže existuje len jeden konečný zdroj všetkého, všetka ľudská činnosť sa začala od tohto božského počiatku. A činnosť znamená myslenie a reč. Ako vysvetľujú védske texty, pôvodným jazykom bol sanskrit, ako ho učil sám Najvyšší. Zistili sme, že aj vo vydaní Encyklopédie Britannica z roku 1951 (s. 70, zv. 13) sa opisuje, že niektorí učenci sa vzdali pokusov vysvetliť pôvod jazyka a vrátili sa k náboženskému vysvetleniu, že prvý jazyk dal človeku Boh.

Niektorí ľudia sa však domnievajú, že staroveký človek bol schopný rozvíjať vlastný jazyk len pomaly. Predpokladá sa, že to začalo od chrčania a zvukov ako u zvierat, až sa to nejak sformovalo do rôznych jazykov, ktoré nájdeme dnes. Znamená to teda, že aj u bábätiek sa vyvinie nejaký vlastný jazyk, ak im dáme dostatok času a nenaučíme ich ho? Ako opisuje P. N. Oak v knihe World Vedic Heritage (s. 130), aj Mogulský cisár Akbar zo 16. storočia si to kládol za otázku. Keďže bol diktátor, mohol si dovoliť neetický experiment. Nariadil, aby niekoľko dojčiat odobrali ich matkám a zavreli ich do izby. Nikto nesmel deťom nič povedať, ani keď boli oblečené a nakŕmené. Výsledkom bolo, že zo všetkých vyrástli nemí dospelí. Nevedeli hovoriť žiadnym jazykom. Nevyvinuli si ani žiadnu formu vzájomnej komunikácie. Preto je predstava, že sa človek nakoniec sám vzdelá alebo dokonca sám vyvinie jazyk mylná. Všetky vedomosti musí odovzdať niekto nadriadený, čo sa podľa védskej literatúry presne stalo na počiatku vekov.

Védske odkazy vysvetľujú, že ľudská civilizácia sa začala usporiadaním Najvyššieho. Človek dostal prvotné vedomie, vďaka ktorému poznal sanskritský jazyk a riadil sa védskymi informáciami, ako ho učil Pán Brahma a početní mudrci, ktorí nasledovali. Praveká védska kultúra je teda prapôvodnou kultúrou celého sveta a nie je výlučnou kultúrou Indie, Arábie alebo Sumeru. Je univerzálna. O tomto závere píše aj filozof a bádateľ Edward Pococke vo svojej knihe India in Greece (strana 251). Uvádza: „Sir William Jones dospel k záveru, že hinduisti sú neodmysliteľným pôvodom starých Peržanov, Etiópčanov a Egypťanov, Feničanov, Grékov a Toskáncov, Skýtov, Gótov a Keltov, Číňanov, Japoncov a Peruáncov.“ Pozorovanie tohto globálneho spojenia medzi Indiou a zvyškom sveta naznačuje, že celý svet bol kedysi pod vplyvom védskej kultúry. Bola to teda India, ktorá svojou múdrosťou a védskym poznaním živila zvyšok sveta.

Pococke vo svojom postrehu pokračuje v tomto duchu: „Celá grécka spoločnosť, civilná aj vojenská, musí byť na prvý pohľad výrazne ázijská, veľká časť z nej špeciálne indická. Ukážem, že tieto dôkazy boli len sprievodnými znakmi indickej kolonizácie s jej zodpovedajúcim náboženstvom a jazykom. Ukážem dynastie, ktoré zmizli z Indie, konkrétne zo západnej Indie, aby sa opäť objavili v Grécku – rody, ktoré bojovali na trójskych pláňach.“ Keďže sa teda predpokladá, že Grécko je prapôvodom európskej kultúry, a keďže Grécko vykazuje veľa z rovnakej kultúry ako India, môžeme povedať, že predkresťanská kultúra Európy bola védska.

V skutočnosti sa zdá, že bez spojenia s Indiou by Grécko možno nemalo významný podiel na rozvoji Európy. Godfrey Higgins vo svojej knihe The Celtic Druids (s. 112) píše: „Vo vede boli Gréci pygmejmi. Čo by vedeli o vede, keby ich Platón a Pytagoras necestovali na Východ! Vo vede a skutočnej učenosti boli pôvodne veľmi slabí. Vo všetkom sa mýlili a všetko hlúpo zamieňali.“

William Durant, autor desaťzväzkového diela Príbeh civilizácie, napísal: „India bola vlasťou našej rasy a sanskrit matkou európskych jazykov. Bola matkou našej filozofie, našej matematiky, ideálov obsiahnutých v kresťanstve, samospráve a demokracii. Matka India je v mnohých ohľadoch matkou nás všetkých.“

Je zaujímavé, že podobným spôsobom píše aj sir Isaac Tailor, autor knihy The origins of the Aryans (Pôvod Árijcov) (str. 1): „Adelung, otec komparatívnej filozofie umiestnil kolísku ľudstva do Kašmírskeho údolia, ktoré stotožnil s rajom. Adelungovi vďačíme za názor, ktorý sa tak rozšíril, že keďže ľudský rod vznikol na Východe, najzápadnejšie národy, Iberovia a Kelti, museli ako prví opustiť materský svet.“

Ako sa vysvetľuje v knihe World Vedic Heritage (s. 115), k tomuto záveru dospel aj pán B. C. Chhabra, bývalý asistent generálneho riaditeľa archeológie pod britskou správou v Indii. Píše: „Nechcem zachádzať hlbšie do širšej otázky teórie evolúcie, ktorá je dnes základom archeologických výkladov, ale musím povedať, že dejiny indickej civilizácie sa začínajú poznaním, a nie barbarstvom. Druh poznania, ktorý sa v nej zachoval, obstál v skúške času a v určitých ohľadoch je stále neprekonaný. Verí vo vývoj len v obmedzenom rozsahu, a to za určité časové obdobie v dejinách života človeka, ako aj národa. Zakladať celé dejiny ľudstva až po súčasnosť na opičom človeku a archeologických dobách paleolitu, neolitu, bronzu a železa je paródia na fakty. Ani v súčasnej dobe veľkých vedeckých úspechov nemôže opičí človek vytvoriť homosapiens, zrejme preto, že ide o dva odlišné druhy. Archeológovia v poslednom čase presvedčivo dokázali, že tieto vekové obdobia nemajú žiadny význam, pretože v rôznych regiónoch sa vyskytujú rôzne kultúrne obdobia a že niekedy existovali súčasne v tom istom regióne, čo sa nedá vysvetliť na základe evolučnej teórie.“ Bez ohľadu na klasifikácie archeológov o dávnej histórii ľudstva, ktorú potvrdzujú prehistorické záznamy védskej literatúry, bola teda India centrom, odkiaľ sa šírila intelektuálne vyššia védska kultúra, a aj preto je zdrojom duchovného dedičstva ľudstva.

Rovnakým smerom sa uberá aj predslov VI. Zväzku Indian antiquities (s. 11-13): „Hinduistické náboženstvo sa pravdepodobne rozšírilo po celej zemi; jeho znaky sa nachádzajú v každom systéme uctievania. Aritmetika, astronómia, astrológia, sviatky, hry, názvy hviezd a postavy súhvezdí, jazyk rôznych národov nesú najvýraznejšie znaky toho istého pôvodu.“

Rozhľadený a poctivý kresťanský autor Godfrey Higgins vo svojej knihe The Celtic Druids (s. 61) píše o tom, že základ celej ľudskej civilizácie pochádza z Indie a védskej kultúry. „Indický polostrov bol jednou z prvých osídlených krajín a jeho obyvatelia mali všetky zvyky predchodcov človeka pred potopou v rovnakej alebo väčšej dokonalosti ako ktorýkoľvek iný národ. Skrátka, akúkoľvek vzdelanosť mal človek pred svojím rozšírením, možno očakávať, že sa nájde tu; a o tom Hindustán poskytuje nespočetné stopy aj napriek všetkej bezvýslednej snahe našich [kresťanských] kňazov to zamaskovať.“

Uvedené citáty naznačujú, že védska kultúra bola globálnou a mala celosvetový vplyv. Túto skutočnosť možno ešte viac potvrdiť poznámkami gréckeho spisovateľa Ktesia (ako sa uvádza v Historical researches, II. zväzok, s. 220): „Hinduisti boli takí početní ako všetky ostatné národy dohromady.“

Túto skutočnosť ďalej potvrdzuje P. N. Oak v knihe World Vedic Heritage (s. 506), v ktorej uvádza dôkazy o tom, že „v predkresťanských časoch sa vo všetkých oblastiach sveta hojne vyskytovali chrámy védskych božstiev, ako sú Višnu, Šiva, Bohyňa Matka, Ráma, Hanuman a Krišna. Dôkazy o tom nachádzame v dielach starovekých autorov, ako sú Megasthenes, Strabo a Herodotos. Všetky tieto mená majú aj védsky pôvod. Megasthenov výraz je Megh-Sthan-eesh, t. j. Pán oblasti oblakov. Meno Herodotos je Hari-dootus, t. j. Posol [Hariho] Boha.“

P. N. Oak v knihe Some Missing Chapters of World History (s. 134) tiež vysvetľuje, že Šivu uctievali na celom svete, dokonca aj vo Vatikáne. Slovo vatican pochádza zo sanskritského slova vatica, ktoré znamená „pustovňa“. Vysvetľuje, že aj v priestoroch Vatikánu je v stenách a pivniciach uchovaných mnoho Šivových emblémov. Mnoho takýchto emblémov bolo vykopaných aj v iných častiach Talianska. A niektoré z tých, ktoré sa našli vo Vatikáne, sa dodnes uchovávajú vo vatikánskom Etruskom múzeu.

Ďalším bodom je, že pôvodné uctievanie Matky bohyne možno vystopovať až do Indie. Či už sa táto Bohyňa nazýva Ma, Uma, Mata, Amba, Šakti, Durga, Bhagavati, Paramešvari, Kálí, Lakšmí, Sarasvatí, Astarte, Venuša, Ceres, Matka Mária, Mariamma, Madona, Notre Damme atď. možno to vystopovať až do védskej kultúry, kde takéto uctievanie vzniklo.

Albert J. Edmonds vo svojej knihe Buddhist and Christian gospels tiež vysvetľuje, že „Strabo považoval celú Áziu až po Indiu za zasvätenú Bakchovi, kde sa Herkules a Bakchus nazývajú kráľmi Východu. Tam sa zrodili posledné náboženstvá Babylonu a Egypta. Dokonca aj Gréci a Rimania boli dlžníkmi kultu Bakcha a Mitry.“

Bakchus sa vzťahuje na Bakaha alebo Tryambaksha, Šivu. Herkules odkazuje na Hari-kuleesha, Pána Krišnu. Boli známi ako králi alebo najvyššie božstvá Východu. Keďže náboženstvá Babylonu a Egypta sa zrodili v Ázii a Gréci a Rimania dodržiavali podobnú verziu kultu Bakcha a Mithry, Slnka, je zrejmé, že celý svet nasledoval védsku kultúru alebo bol ňou ovplyvnený. Dôvodom je, že všetky tieto božstvá možno vystopovať k Indii alebo sú priamo védskymi božstvami. Na základe týchto informácií môžeme začať chápať, že védska kultúra bola materskou kultúrou celého ľudstva.

 

 

India a sanskrit: Zdroj najstaršej svetovej literatúry

Sanskrit je pôvodným jazykom od stvorenia sveta a je aj zdrojom svetovej literatúry. Laura Elizabeth Poor vo svojej knihe Sanskrit and Its Kindred Literatures – Studies in Comparative Mythology poznamenáva: „Píšem o literatúre rôznych národov a rôznych storočí. Chcem ukázať, že týchto literatúr nie je veľa, ale jedna; že tie isté vedúce myšlienky vznikali v epochách zdanlivo od seba oddelených; že každý národ, akokoľvek sa môže zdať izolovaný, je v skutočnosti článkom veľkej reťaze vývoja ľudskej mysle; inými slovami, ukázať jednotu a kontinuitu literatúry. Dejiny Feničanov, Kartágincov, Rimanov alebo Grékov boli zdanlivo toľkými oddelenými informáciami. Ale vo chvíli, keď si myseľ uvedomí, že jeden národ je spojený so všetkými ostatnými, jeho dejiny sa stanú inšpirujúcimi. A práve sanskritu vďačíme za celú túto zmenu. Sanskrit bol hovoreným jazykom v čase Šalamúna, 1015 pred n. l., aj v čase Alexandra, 324 pred n. l.“

V tomto duchu sa zistilo, že sanskritská Rig-véda je najstarším literárnym dielom na svete. Reverend Morris Philip vo svojej knihe The Teaching of the Vedas (s. 213) konštatuje: „Po najnovších výskumoch histórie a chronológie starozákonnej knihy môžeme teraz pokojne označiť Rigvedu za najstaršiu knihu nielen árijského spoločenstva, ale celého sveta.“

A. A. Macdonell vo svojej knihe India’s Past uvádza niekoľko ďalších podrobností o tom, ako spolu súvisia rôzne svetové literatúry. V skutočnosti vysvetľuje, že mnohé svetové rozprávky pochádzajú z Indie. „História toho, ako indické rozprávky a bájky putovali z jednej krajiny do druhej takmer ku všetkým obyvateľom Európy a Ázie, a dokonca aj k africkým kmeňom z ich pôvodného domova v Indii, hraničí s obdivuhodnosťou. Nejde o to, že by sa len jednotlivé príbehy šírili ústnym podaním z Indie do iných krajín, ale o celé indické knihy, ktoré sa prostredníctvom prekladov stali spoločným majetkom celého sveta. Mnohé rozprávky, ktoré sú aktuálne medzi rôznymi národmi, možno vystopovať až k ich pôvodnému domovu v Indii.“

Keď začneme porovnávať staré legendy a príbehy jednej krajiny s druhou a jedného časového obdobia s druhým, môžeme si uvedomiť, aké sú podobné, a predsa odlišné. Dochádzame k záveru, že museli pochádzať z jedného základného zdroja, z jedného národa, ktorý sa neskôr rozdelil a rozšíril na širokom území. Každá časť tejto spoločnosti musela so sebou do nových krajín priniesť svoje staré legendy, ktoré boli kedysi spoločné pre všetkých. Mnohé z týchto príbehov sa neskôr formovali a menili podľa miesta kde žili a podľa prirodzených estetických a umeleckých preferencií, ktoré získali, zatiaľ čo prvotné legendy si s najväčšou pravdepodobnosťou zachovali svoj dej. Hoci rôzne mytológie môžu mať podobnosti, najviac spoločných čŕt možno pozorovať medzi ktoroukoľvek z nich a védskou tradíciou. Tieto druhy podobností medzi týmito mýtmi a védskymi legendami jasne ukazujú, že védska tradícia je pôvodná, z ktorej sú odvodené všetky ostatné.

Príkladom je indický klasický epos Rámayána. Z Indie Rámayána putovala do mnohých ďalších krajín, ktoré sa teraz hlásia k vlastným verziám eposu. Indonézia, Malajzia, Thajsko, dokonca aj Jamajka a Afrika majú verzie Rámayány, ktoré sa od indickej Rámayány mierne líšia. Vidíme teda, ako táto raná sanskritská literatúra putovala po celom svete a stala sa miestnymi verziami toho, čo vzniklo v Indii. Nasledujúca časť tento bod ďalej potvrdzuje.

 

Celosvetové pozostatky sanskritu

Základom všetkých úspechov védskej kultúry je jej literatúra. Max Müller vo svojej knihe India – What Can It Teach Us (India – čo nás môže naučiť) (s. 21) hovorí, že „historické záznamy (hinduistov) v niektorých ohľadoch tak ďaleko presahujú všetky záznamy a zachovali sa nám v takých dokonalých a tak čitateľných dokumentoch, že sa z nich môžeme poučiť, čo sa nemôžeme naučiť nikde inde, a doplniť chýbajúce články histórie“.

V I. zväzku (s. 163) Chips from a german workshop (Čriepky z nemeckej dielne) Max Müller pokračuje vo svojich úvahách o význame a pôvodnosti védskej literatúry: „Sanskrit má nepochybne obrovskú výhodu oproti všetkým ostatným starovekým jazykom východu. Je taký príťažlivý a bol tak široko obdivovaný, že sa niekedy takmer zdá, že vzbudzuje istú dávku ženskej žiarlivosti. My sami sme Indoeurópania. V istom zmysle stále hovoríme a myslíme sanskritom; alebo presnejšie, sanskrit je pre nás ako drahá teta a nahrádza matku, ktorá už nie je.“

To, že celá staroveká indická literatúra je napísaná v sanskrite, poskytuje presvedčivý dôkaz, že sanskrit bol pred tisíckami rokov jediným jazykom, ktorým sa hovorilo a ktorému sa rozumelo. Nielen to, ale aj mnohé iné vtedajšie texty spolu s grantmi, nariadeniami, náboženskými modlitbami a sviatosťami boli všetky v sanskrite.

Učenec H. H. Wilson v predslove k svojmu prekladu Višnu Purány napísal: „Príbuznosť sanskritu dokazuje spoločný pôvod dnes veľmi roztrúsených národov, medzi nárečiami ktorých sa dajú vystopovať, a robí nespochybniteľným, že sa všetky museli rozšíriť do zahraničia z nejakého centrálneho miesta v tej časti zemegule, ktorú podľa inšpirovaného záznamu ľudstvo obývalo ako prvú.“

Pozrime sa v krátkosti na ďalšie dôkazy, ktoré nám pomôžu overiť myšlienku, že bol sanskrit pôvodným jazykom sveta a že je spojený s mnohými krajinami a kultúrami.

Faktom je, že pozostatky sanskritu možno nájsť prakticky v každom jazyku na celom svete. P. N. Oak vo svojej knihe Some Blunders of Indian Historical Research (Niektoré omyly indického historického výskumu) (s. 277) uvádza skvelé porovnanie tejto skutočnosti. Toto je stručný prehľad, ktorý ďalej rozvedieme v inej kapitole. Vysvetľuje, že „latinčina a perzština sú dialekty sanskritu. Gréčtina si zo sanskritu veľa požičala. Francúzština a angličtina sú plné sanskritských slov, koreňov a rečových foriem. Používanie predpony ‚a‘ pre zápor ako v slove ‚amorálny‘ je sanskritské. Koncovka -stry ako v zubnom lekárstve [a] chémii pochádza zo sanskritského slova shastra, čo znamená veda alebo odbor poznania. Slová utvorené z koreňov ako dant [ako v „zubný (dental), stomatológia (dentistry)“], [mrutyu (ako smrteľný (mortal), márnica (mortuary), post mortem] sú sanskritské. Vesture pre odev je sanskritské slovo vastra.

Bežné slová ako „dvere (door)“ (dwar), „meno (name)“ (nama) sú sanskritské. Číslovky ako dva (dwi), tri (trojka, trojica, trojnožka) vychádzajú zo sanskritského slova tri. Štyri (chatwar), päť (v sanskrite panch) nám dáva slová ako päťuholník. Gon je sanskritské kon, ktoré znamená uhol. Šesť (shat v sanskrite), sedem (sapta), osem (astha), deväť (vava), desať (dasha) dáva slová ako desiatok, dekáda. „Christ-Mas“ je v skutočnosti mesiac Krista. V sanskrite sa mesiac nazýva mas.

Sanskritský koreň pada, ktorý znamená noha, vedie k slovám ako dvojnožec, stonožka, pediatria, trojnožka. ‚Chodec‘ je takmer čisté sanskritské slovo, ktoré sa v sanskrite vysvetľuje ako padais charati iti padacharaha. Koreň bhara, ktorý znamená váhu, sa v latinčine sformoval do slova „barus“ a dáva nám slová ako barometer. Zo slova naktam, ktoré v sanskrite znamená noc, vznikli slová ako noc alebo „naucht“ v nemčine a „nočný“. Anglické slovo piedestal si zachovalo takmer pôvodnú sanskritskú podobu pada-sthala. Vo francúzštine slová „roi, rene, deu, genou, naga“, ktoré znamenajú kráľ, kráľovná, Boh, kolená, resp. kobra, sú sanskritské slová.

Rieka Níl je skomolený tvar sanskritského slova neel, a to „modrý“. Preto sa nazýva Modrý Níl. Na Islande sa sanskritské slovo sambandh používa v pôvodnom sanskritskom význame, ktorý znamená vzťah (viac tu).

V Afrike slovo simba vo význame lev je sanskritské slovo simha. Lotyšský jazyk je založený na Paniniho sanskritskej gramatike. Ich veľké písmeno riga je práve ten koreň, ktorý nachádzame v slove Rigved. Puštu, jazyk Afganistanu, je dialekt sanskritu, rovnako ako siamčina, jazyk Thajska. V nemčine je deklinácia podstatných mien založená takmer štvorveršovo na sanskritskom vzore.

Poradie dní v týždni od pondelka do nedele sa dodržiava na celom svete, ako ho stanovili indickí obyvatelia hovoriaci sanskritom. V starovekom svete sa nový rok začínal približne v marci až apríli, tak ako v Indii a Perzii aj v súčasnosti. Názvy september, október, november a december pochádzajú zo sanskritských slov Saptama, Ashtama, Navama a Dashama, t. j. 7., 8., 9. a 10. (mesiac).

V starovekom svete sa uctievalo božstvo „Mitra“ alebo hinduistický boh Slnka. Škandinávia je sídlom bojovníkov (v sanskrite Skand Nabhi), t. j. Vikingov.“ Mohol by som ešte dodať, že Skand pochádza z mena bojovného syna védskeho poloboha Šivu, Skanda. Škandinávci boli námorní potomkovia védskych bojovníkov Kšatrijov, ktorí uctievali Skandu.

Pokiaľ ide o to, že latinčina je dialekt sanskritu, Godfrey Higgins vo svojej knihe The Celtic Druids (s. 61) robí podobný záver, ktorý by bol pre niektorých ľudí dosť kontroverzný. Vysvetľuje: „Proti odvodeniu latinčiny z gréčtiny existuje mnoho námietok. Latinčina vykazuje mnohé výrazy v hrubšej podobe ako gréčtina. Latinčina bola odvodená zo sanskritu.“

V každom prípade nielenže existuje mnoho slov súvisiacich so sanskritom alebo odvodených od neho, ale na mnohých miestach sveta sa odráža aj ich védska súvislosť. Napríklad miesta, ktoré sa končia príponou sthan, čo je sanskritské stan, odrážajú ich védske spojenie, ako sa nachádza v Balúčistane, Afghanistane, Kurdistane, Kafiristane, Turkistane, Ghabulistane, Kazakstane a ďalších, ako napríklad Arvastane, ktoré bolo skomolené na Arabia. Krajiny ako Sýria a Asýria ukazujú svoje spojenie so sanskritom prostredníctvom spoločenstiev Súr a Asurov spomínaných vo védskych eposoch. Tieto krajiny tiež hovorili sanskritom, kým nestratili spojenie s Indiou alebo védskou kultúrou. Mestá v Anglicku ukazujú svoje spojenie so sanskritom prostredníctvom ich skreslenej formy puri, ktorá sa zmenila na „pochovávať“, ako napríklad Shrewsbury, Ainsbury a Waterbury.

Dokonca aj názov „Anglicko“ pochádza zo sanskritského slova Angla-Sthan. Tu vidíme, že aj prípona „land“ ukazuje na poškodenú formu sanskritu a že miesta ako Deutschland, Grónsko alebo Island ukazujú na sanskritskú súvislosť. Napríklad názov Deutschland je odvodený od sanskritského Daitya Sthan. Daityovia boli staroveký, sanskritom hovoriaci národ. Boli známi ako Daityovia, pretože boli potomkami ženy Diti, ako sa vysvetľuje vo védskych textoch.

Aj názvy Kaspického mora a Kašmíru pochádzajú zo sanskritu a sú pomenované podľa veľkého mudrca Kashyapu alebo Kashyapa Muniho. Kashyapa bol predkom Daitov, ktorý sa významne objavujú vo védskych eposoch. Daityovia sa označovali aj ako spoločenstvo Danuvov. Dunaj ako rieka, ktorá pretekala krajinou Daityov alebo Danuvov, bol neskôr známy ako Dunaj. Danu bola jednou z hlavných bohýň Keltov a bola manželkou Kashyapu Muniho.

Okrem toho sa Červené more volá tak preto, lebo je to len preklad sanskritského Lohit Sagar, ako sa spomína v Rámayáne, keď Rámovi vyslanci hľadali Sítu. Lohit znamená červený. Je to podobné ako názov „Biele more“, ktorý je len prekladom sanskritského Ksheer Sagar. V nasledujúcich článkoch si ukážeme viac takýchto jazykových, geografických a archeologických dôkazov.

 

Ako sanskrit zanikol ako globálny jazyk a čo rozbilo védsku kultúru

Sanskrit bol medzinárodne známym jazykom až do 15. storočia. Potvrdzuje to poznámka pod čiarou na strane 28 prvého zväzku Marco Polo Memoirs (Pamätí Marca Pola). Vysvetľuje, že v dedine Kenyung Kwan, 40 míľ severne od Pekingu, za priesmykom Nankau, boli v roku 1345 n. l. pod oblúkom vyryté dva veľké nápisy v šiestich jazykoch, vrátane tibetčiny, mongolčiny, bašpaštiny, ujgurčiny, čínštiny, jedného neznámeho jazyka a sanskritu. Okrem toho ďalšia poznámka pod čiarou na strane 29 toho istého zväzku vysvetľuje, že v koncoch dynastie Ming sa v roku 1407 n. l. spomína zriadenie jazykového úradu na diplomatické účely. Ten si vyžadoval štúdium ôsmich jazykov vrátane sanskritu.

Sanskrit bol teda dôležitým jazykom. Vidíme, že čím ďalej do minulosti, tým širšie a častejšie sa používal. Vzhľadom na to, že v mnohých jazykoch sa objavujú slová, ktoré pochádzajú zo sanskritu alebo sú jeho skreslenými formami, môžeme pochopiť, že sanskrit bol hlavným jazykom od nepamäti až do obdobia vojny popísanej v epose Mahábharata. Prečo sa teda sanskrit zmenil z globálneho jazyka na jazyk, ktorý sa v súčasnosti používa len zriedkavo?

Zdá sa, že spomínaná vojna na Kurukšetre (asi 3138 pred n. l.) spôsobila, že globálna, jednotná védska správa sa rozpadla na frakcie a fragmenty. Vojna spôsobila, že mnohé kedysi zjednotené časti svetovej spoločnosti sa postavili buď na stranu Panduovcov, alebo na stranu Kuruovcov. Ako sa vysvetľuje v časti Mausal Parva Mahábharaty, po ťažkom krviprelievaní počas vojny museli masy ľudí utiecť z oblasti alebo sa uchýliť do nových a neznámych oblastí sveta. To spôsobilo rozpad celosvetového védskeho spoločenského, vzdelávacieho a správneho systému, ktorý pomohol nastoliť chaos veku Kali-yugy.

Keď ľudia utekali do iných častí sveta a oddelili sa od védskej spoločnosti, napriek tomu si so sebou niesli pozostatky a spomienky na védske rituály a zvyky, ako aj reč a jazyk, ktoré kedysi poznali a používali. Avšak zbavení formálneho štýlu védskej správy a vzdelávacieho systému, ktorý ju sprevádzal, po mnohých generáciách zabudli na svoje starodávne zvyky, čo viedlo k tomu, že začali hovoriť postupne čoraz skreslenejšími formami sanskritu a vytvorili si vlastné zvláštne regionálne formy reči, zvykov a manierov. Preto si ľudia na Britských ostrovoch, v Stredomorí, Číne, Japonsku atď. vyvinuli vlastný štýl slovnej zásoby a zvyšky védskych zvykov. Takto zo sanskritu vznikli rôzne jazykové formy, a preto sa mnohými jazykmi, zvykmi a náboženstvami tiahnu nitky podobnosti. Názor niektorých učencov, že sanskrit, latinčina a gréčtina sú potomkami nejakého predchádzajúceho jazyka, je nepodložený a je to len špekulácia.

S rozptýlením veľkých más ľudí došlo k vytvoreniu regionálnych štátov, ktoré sa izolovali a rozdelili, čo malo podobu Sýrie, Asýrie, Babylónie, Mezopotámie, Egypta, Číny atď. P. N. Oak v tejto súvislosti podáva zaujímavé vysvetlenie vo svojej knihe Some Missing Chapters of World History (s. 8): „Podobne ako sa védska ríša rozpadla na regionálne kúsky, aj védska spoločnosť sa rozpadla na rôzne kulty a spoločenstvá. V dôsledku toho sú všetky ich názvy pôvodom védske. Sýria je Sur, Asýria je Asur, Babylónia je Bahubalaniya, Mezopotámia je Mahishipattaniya atď., zatiaľ čo stoici boli Stavikovia (ľudia oddaní meditácii), Esejci boli vyznávači Esana (Pána Šivu), Samaritáni boli Smartovia (tí, ktorých život sa riadil védskymi textami Smriti), Saducejci boli Sadhuovia (mnísi), Malencijci boli Mlenčania, Filištínci boli nasledovníci védskeho mudrca Pulastiho, Kasseopejci boli nasledovníci mudrca Kashyapu atď.“

Preto je toľko védskych symbolov alebo ich deformácií stále dôležitých alebo vysoko uznávaných v rôznych častiach sveta. Napríklad árijský symbol svastiky je známy znak priaznivého vývoja a šťastia, ktorý neskôr Hitler a nemecká armáda prekrútili na symbol iného významu. Shakti-chakru alebo Šrí Yantru považovali Židia za posvätnú a premenili ju na šesťcípu Šalamúnovu hviezdu.

Okrem toho môžeme ľahko vidieť mnohé podobnosti v starovekej architektúre na celom svete. Védska kultúra sa nezaujímala o podrobenie si cudzích ľudí, ale všade sa zaujímala o ich zlepšenie. Preto šírili aj starovekú vedu o stavaní budov. Mnohé staroveké chrámy a kamenné sídla, ktoré dnes nachádzame, sú postavené podľa špecifikácií védskych Shilpa shastier. Takto sa vysvetľuje dôvod podobnosti stavieb u Indov, Iráncov, Arabov, Mongolov, a dokonca aj v Južnej Amerike.

Jedným zo západných autorov, ktorý tiež dospel k tomuto záveru, je E. B. Havell. Vo svojej knihe Indian architecture –Its psychology, Structure and history (s. 1 a 2) píše, že všetká historická architektúra je absolútne hinduistická (védska) v štýle, koncepcií a prevedení. Havell tiež píše o falošnej myšlienke, že krása a precíznosť indického stavebného umenia musela pochádzať z prostredia mimo Indie. „Všetky tieto mylné predstavy majú svoje korene v jednej fixnej idei. Presvedčenie, že pravé estetické cítenie bolo v hinduistickej mysli vždy nedostatočné a že všetko skutočne skvelé v indickom umení navrhli alebo zaviedli cudzinci. Tento pretrvávajúci zvyk hľadať pôvod indického umenia mimo Indie musí nevyhnutne viesť k nesprávnym záverom.“

Je zaujímavé, že princípy védskej architektúry možno nájsť oveľa bližšie k domovu, než si mnohí myslia. P. N. Oak v knihe World Vedic Heritage (s. 390) opisuje, že aj Biely dom vo Washingtone sa riadi zásadami védskeho architektonického dizajnu. V starej tradícii bol kráľovský palác označený ako Dhavala Gruha, čo v doslovnom preklade znamená Biely dom. Návrh takéhoto domu je opísaný v dvoch slávnych sanskritských klasických dielach, Harsha Charita a Kadambari. Oba texty napísal sanskritský pandit Banabhatta pred 1300 rokmi počas vlády kráľa Harshavardhana. „Tradičné védske prvky predpísané pre hinduistického hlavného predstaviteľa Dhaval Gruha sa do najmenších detailov premietli do Bieleho domu vo Washingtone a do budovy veľvyslanectva USA v Naí Dillí.“

Prečo si teda nemôžeme spomenúť alebo nájsť viac zdrojov zdokumentovanej histórie nášho spojenia s globálnou védskou kultúrou? Prečo má väčšina dejín akejkoľvek krajiny tendenciu zaniknúť, keď sa vráti o 2500 rokov späť? Existuje niekoľko dôvodov, z ktorých niektoré spomenieme neskôr. Jedným z dôvodov však je, že predtým, ako sa po vojne na Kurukšetre v roku 3138 pred n. l. začal proces fragmentácie, všetky regióny sveta si nevytvorili samostatnú identitu od globálnej védskej árijskej kultúry. Preto nebolo potrebné zaznamenávať samostatné regionálne dejiny okrem toho, čo už bolo zaznamenané ako globálne dejiny, ako to v súčasnosti nachádzame v mnohých starovekých védskych dejinách známych ako Itihásy alebo Purány. To je jeden z dôvodov, prečo väčšina regionálnych dejín zvyčajne nesiaha ďalej do minulosti ako 2500 až 3000 rokov dozadu. Aj tie najdlhšie regionálne dejiny sotva siahajú ďalej ako do obdobia 3000 rokov pred Kristom, teda do obdobia vojny na Kurukšetre.

 

Védska kultúra je pôvodným predkom všetkých náboženstiev

Védska kultúra je nielen zdrojom architektonického umenia, hudby, jazyka a väčšiny vzdelanosti na svete, ale je aj pôvodnou alebo prvotnou vierou a základom duchovného rozvoja celého ľudstva od počiatku vekov. Takže bez ohľadu na to, či sa niekto hlási k budhizmu, kresťanstvu, islamu, židovstvu, džinizmu, sikhizmu alebo čomukoľvek inému, stále je potomkom védskej kultúry. Všetky ostatné náboženstvá a duchovné cesty totiž majú množstvo tradícií a legiend o Bohu, ktoré boli prenesené alebo prevzaté z védskej kultúry. Musíme si však uvedomiť, že vyzerajú inak, pretože keď sa kedysi jednotný védsky svet rozdrobil, časti védskej kultúry sa začali objavovať v tom, čo sa stalo samostatnými vierovyznaniami a zvykmi na základe regionálnych preferencií. Kúsky sanskritskej literatúry sa tak objavili v častiach iných náboženských textov, ktoré sa nachádzajú napríklad v tom, čo sa stalo známym ako Talmud Židov, Zend Avesta Iráncov, Eddy Škandinávie atď. Z védskej kultúry tak vzniklo mnoho sektárskych kultov a vierovyznaní.

Nanešťastie, ako už bolo povedané, mnohé kultúry zabudli na svoju históriu a nechápu svoj skutočný pôvod a dávne spojenia s inými. Horšie je, že s rozvojom tohto veku Kali-yugy bude pribúdať spoločností, ktoré sa od védskej kultúry alebo od toho, čo z nej zostalo, odštiepia. V skutočnosti ide o proroctvo, ktoré sa nachádza vo védskej literatúre a ktoré Stephen Knapp rozpracoval vo svojej knihe The vedic prophecies: a new look into the future. (Védske proroctvá: Nový pohľad do budúcnosti). To znamená, že bude pokračovať pokles morálnych noriem, správania, našej duchovnosti a menšia schopnosť vidieť to, čo máme všetci spoločné.

Ďalším dôvodom, prečo boli mnohé časti histórie zabudnuté alebo pochované, je to, že pre dobyvačné náboženstvá, ktoré získavali konvertitov vojenskou silou, bolo typické, že zničili všetky historické dôkazy o predchádzajúcej kultúre. Najmä ak sa v nej prejavujú vznešenejšie princípy a pokročilejšie úrovne vedomia. Takže besniace rímskokresťanské a arabské moslimské armády zničili čo najviac zo zvyškov védskej kultúry, ktoré mohli. To, žiaľ, tiež pomohlo uvrhnúť svet do tzv. temného stredoveku, ktorý zahŕňal strašné križiacke výpravy, upaľovanie čarodejníc, tisíce nevinných žien a intenzívne mučenie všetkých tzv. neveriacich.

V dôsledku toho utrpelo učenie védskych vied vážnu ujmu. To znamenalo, že aj ďalší vývoj spoločnosti prestal napredovať a bol nútený nanovo objavovať veci, ktoré boli predtým známe. To sa stalo základom glorifikácie vynálezov a objavov takých mužov, ako boli Galileo, Koperník a Newton, ktorí skutočne objavovali to, čo védska literatúra opísala už pred tisíckami rokov. Tak nastalo obdobie niekoľkých stoviek, ak nie tisícok rokov, v ktorom sa spoločnosti viac vzďaľovali od védskej kultúry a zároveň sa stávali zaostalejšími a menej rozvinutými. V niektorých vzdialených regiónoch ľudstvo v skutočnosti kleslo do stavu primitívneho života.

Teologicky však védsky panteón zdieľalo mnoho odštiepeneckých náboženstiev a kultov, z ktorých každý prisahal vernosť nejakej konkrétnej forme božstva. Mnohé filozofie a náboženstvá, ktoré vznikli v spoločnostiach odtrhnutých od védskej kultúry, si stále zachovali mnohé védske tradície. Rozdiel je v tom, že védske poznatky a tradície vznikli v čase stvorenia a určite ich možno vystopovať mnoho tisíc rokov dozadu, zatiaľ čo modernejšie písma, ako napríklad Biblia a Korán, vznikli o mnoho rokov neskôr a objavili sa relatívne nedávno, v priebehu posledných 2 000 rokov. Védy, podľa ich histórie boli dané ľudstvu prostredníctvom Pána Višnua, ktorý ich odovzdal Brahmovi, polobohovi a stvoriteľovi vesmíru, a neskôr ich zostavil Šríla Vyasadéva, inkarnácia Najvyššej Bytosti, v prospech ľudstva. Bibliu údajne vypracovali ľudia, ktorí vraj boli inšpirovaní Bohom. Čím viac sa však vedci pri svojom výskume zameriavajú na historické dôkazy, tým viac zisťujú, že vznik Starého a Nového zákona je ďaleko iný, ako tvrdí biblická tradícia. Korán vraj Mohamedovi odovzdal anjel Gabriel. To je však pochybné, pretože história zaznamenala, že Mohamed nevedel ani čítať a písať. Ako teda mohlo dôjsť k pôvodnému napísaniu týchto zjavení? Okrem toho bol Korán uvedený do oficiálnej podoby až niekoľko rokov po Mohamedovej smrti.

V každom prípade sú pojmy a rozsah védskej literatúry oveľa širšie ako v Biblii, Koráne alebo iných náboženstvách. Védska literatúra je zbierkou univerzálnych právd a poznatkov. Védske texty obsahujú vyššiu úroveň duchovného chápania a univerzálnej lásky medzi Bohom a ľudstvom v porovnaní s Koránom, ktorý obsahuje mnoho hrozieb a kliatieb pre tých, ktorí ho nenasledujú stopercentne. Biblia a Korán sú teda lokálne spisy, ktoré sa týkajú predovšetkým ľudí v ich bezprostrednom regióne. Takéto písmo sa zaoberá takmer výlučne miestnymi proroctvami a zvykmi ľudí. To tiež spôsobuje rozdelenie medzi nimi a všetkými ostatnými. Takto môžeme chápať, že védske texty sú univerzálnym písmom, ktoré vychádza zo zásady Sanatana-dharmy, večnej povahy duše bez ohľadu na to, kde alebo v čom sa človek nachádza. Práve tento proces môže ľuďom poskytnúť prostriedky na návrat do ich prirodzeného, duchovného stavu bytia a nájsť spoločnú reč so všetkými ľuďmi.

Napriek tomu judaizmus, kresťanstvo a islam zahŕňajú mnohé védske tradície, o ktorých budeme v nasledujúcich kapitolách hovoriť oveľa podrobnejšie.

Napríklad pôvod slova Satan, ktoré vo svojich písmach používajú moslimovia aj kresťania. Výraz „satan“ alebo Shaitan, ako ho nazývajú moslimovia, pochádza zo sanskritského slova Sat-na, čo znamená neskutočný alebo nepravdivý. Sat znamená pravdivé a večné, zatiaľ čo Sat-na znamená opak. Odtiaľto pochádza slovo Satan, ktoré v Biblii a Koráne nadobúda osobnosť a označuje našu príťažlivosť alebo pokušenie k tomu, čo je pominuteľné.

Ďalšia podobnosť sa týka Abraháma. V židovskej tradícii bol Abrahám jedným z praotcov židovskej rasy. Existujú však náboženskí učenci, ktorí historicky spochybňujú, či vôbec nejaký Abrahám existoval. Existujú o ňom príbehy, ale historických dôkazov sa dá nájsť len málo. Tento Abrahám, ktorého uznávajú židia, kresťania a moslimovia, však neodkazuje na nikoho iného ako na Brahmu z védskej tradície. Brahma je vo védskych textoch vysvetľovaný ako prvý praotec ľudského rodu. Práve tento Brahma sa uvádza pod nesprávne vyslovovaným menom Abrahám, ktorý sa potom stal jedným z praotcov židovského národa a s ktorým sa spájajú a na ktorom sú založené mnohé príbehy v rámci nových kultúr a ich písiem. Abrahám je teda ďalším nesprávne pochopeným preneseným menom z védskej tradície. Pre zaujímavosť, aj ich ženské proťajšky sú takmer totožné, židovská Sára a pôvodne védska Saraswati.

Dokonca aj príbeh o stvorení sveta, ako ho vysvetľuje Biblia, má svoje korene vo védskej tradícii. V prvých vetách Biblie sa uvádza: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. A zem bola bez tvaru a prázdna a na povrchu hlbín bola tma. A Boží duch sa pohyboval po povrchu vôd.“ Tu teda vidíme, že Biblia začína rovnakým, ale zhrnutým príbehom, ako je zaznamenaný vo védskych textoch, keď Pán Višnu ležal na vesmírnych vodách v tmavom a prázdnom vesmíre a stvoril všetky vesmírne prvky, aby vytvoril nebo a zem.

Pokračuje to aj v Novom zákone, v úvodných riadkoch Jánovej knihy, kde sa píše: „Na počiatku bolo slovo a slovo bolo u Boha a slovo bolo Boh.“ Tým prvým slovom, ako je opísané vo védskych textoch a uvedené skôr v tomto zväzku, bolo Óm. Toto slovo bolo prítomné v čase stvorenia, bolo u Boha a je Bohom.

Krátko po stvorení sa v Biblii spomína príbeh Adama a Evy, prvého páru, z ktorého sa zrodilo ľudské pokolenie. Je to však podobný príbeh ako predtým zaznamenaný vo Védach. Článok o tejto podobnosti si môžete prečítať tu.

Svätá trojica otec, syn a duch svätý bola tiež odvodená z védskej tradície Bhagavana (individuálna Najvyššia bytosť – otec), Paramátmy (vnútorné vtelenie a rozšírenie Boha – syna) a veľkého, všadeprítomného Brahmanu (ducha svätého). Matka Mária kresťanskej tradície odráža aj védsku bohyňu Mari-amma, kde amma označuje matku. Aj kresťanský termín Mater Dei je len odrazom védskeho termínu Matri Devi – Bohyňa matka.

Medzi kresťanským, budhistickým a védskym štýlom meditácie existujú dokonca podobnosti, napríklad pri používaní modlitebných korálikov. Používanie korálikov siaha až do praveku. Slovo korálik (bead) pochádza zo slova bid, prosiť alebo žiadať, čo sa robí na prebudenie Božieho ducha alebo na otvorenie komunikačného kanála medzi Bohom a človekom. Spievanie Božieho Mena teda znamená vzývanie samotného Boha. Vyznávači Véd, vaišnavovia, majú na svojej japa male alebo ruženci 108 korálikov, budhisti ich majú tiež 108, katolíci 54 a moslimovia 99 plus jeden korálik na hlave. Vaišnavovia, budhisti a moslimovia používajú koráliky na spievanie božích mien. Katolíci spievajú modlitby k Bohu a niekedy len spievajú mená, najmä vo východnej tradícii. Mená Krišna, Ráma a Haré sú pôvodné mená Najvyššieho Božstva, než sa zmenili vo svojich teosofických a jazykových podobách v dôsledku zmien v mieste a kultúrnych znakov.

V iných aspektoch duchovnej praxe poskytovali mnohé kultúry prostriedky na vstup do vyšších úrovní poznania, ktoré boli často pred nezasvätenými utajené. Peržania, Egypťania, Sýrčania, Kréťania, Gréci, Rimania, Kelti, Druidi, ako aj Mayovia a americkí domorodci mali svoje rituály zasvätenia do tajomstiev neznáma, po ktorých sa v mnohých kultúrach zasvätenci nazývali dvojnásobne narodení. To je totožné s najstaršou známou praxou védskych brahmánov, ktorí sú zasvätení do duchovného porozumenia, a preto sa nazývajú „dvoj-zrodení“ na označenie ich duchovného zrodenia, ktoré je nad rámec bežného zrodenia zvierat, ktorým prechádza každý bežný tvor pri narodení z maternice.

Keďže medzi kultúrami sveta, z ktorých najstaršie možno vysledovať až k prvotným védskym tradíciám, existuje toľko podobností, návrat k védskej kultúre alebo aspoň uvedomenie si, že ide o pôvodnú a prapôvodnú tradíciu ľudstva, ako ju dal Boh, by malo pomôcť nastoleniu mieru a spoločenskej jednoty. Keďže najvyšším spoločným faktorom a zázemím nás všetkých je védske dedičstvo, jeho uznanie môže určite pomôcť prelomiť regionálne bariéry, ako aj rozdiely, ktoré vytvárajú súčasné organizované náboženstvá. Malo by sa tak stať v záujme konečného mieru a šťastia.

Ženy vo védskej kultúre

Rešpekt a úctu, ktoré mali védske tradície voči ženám je potrebné zachovať, aby sme sa vyrovnali s nepokojmi, ktoré existujú v modernej spoločnosti.

Na svete existuje mnoho civilizácií, v ktorých je úcta k ženám a ich úlohe v spoločnosti výrazná, no sú aj také, kde by sa úcta k nim a ich postavenie mali zlepšiť. Úroveň civilizovanosti spolu s morálnymi a duchovnými normami v spoločnosti sa dá často vyčítať z úcty a rešpektu, ktoré spoločnosť preukazuje ženám. Nie tak, že ich oslavuje pre ich sexualitu a potom im dáva všetku slobodu ktorú muži chcú, aby ich mohli vykorisťovať a využívať, ale tak, že sa na ne pozerá spôsobom, ktorý im umožňuje žiť v úcte pre ich dôležitosť v spoločnosti. S rešpektom a ochranou im dáva možnosť využiť ich skutočný životný potenciál.

Spomedzi mnohých spoločností, ktoré možno nájsť vo svete sme videli, že spoločnosť védskej kultúry bola jedna z tých, ktoré si najviac vážili ženy. Védska tradícia si vysoko vážila kvality žien. V rámci svojej tradície si zachovala najväčšiu úctu, čo možno vidieť na úcte, ktorú vzdáva bohyni, ktorá je zobrazovaná ako ženské stelesnenie dôležitých vlastností a síl. Medzi tieto podoby patria Lakṣmī (bohyňa šťastia a kráľovná Pána Višnua), Sarasvatī (bohyňa vzdelanosti), Subhadrā (Krišnová sestra a zosobnená priaznivosť), Durgā (bohyňa sily a moci), Kali a ďalšie védske bohyne, ktoré sú príkladom vnútornej sily a božských vlastností. Taktiež božská sila v podobe śakti sa považuje za ženskú.

Počas mnohých rokov védskej kultúry sa ženám vždy dostávalo najvyššej úcty a slobody, ale aj ochrany a bezpečia. Existuje védske príslovie: „Kde sa uctievajú ženy, tam bývajú polobohovia.“ Alebo: „Kde sú ženy šťastné, tam bude blahobyt.“ V skutočnosti priame citáty z Manu-samhity vysvetľujú nasledovne:

„Ženy musia byť ctené a zdobené svojimi otcami, bratmi, manželmi a švagrami, ktorí túžia po ich vlastnom blahu. Tam kde sú ženy uctievané, tam sú polobohovia spokojní; kde však nie sú uctievané, neprináša žiadny posvätný obrad odmenu. Tam, kde ženské príbuzné žijú v smútku, rodina čoskoro úplne zanikne; ale tá rodina, kde nie sú nešťastné, vždy prosperuje. Domovy, na ktoré ženské príbuzné, ktoré nie sú náležite uctievané, vyslovia kliatbu, úplne zahynú, akoby ich zničila mágia. Preto by muži, ktorí sa usilujú o (vlastné) blaho, mali ženy vždy na sviatky a slávnosti uctievať v podobe ozdôb, šiat a delikátneho jedla.“ (Manu Smriti III.55-59)

Ženy vo védskej kultúre

Podobným spôsobom, ktorý by predpovedal budúcnosť, ak by sa ženy prestali uctievať, vysvetľoval starý otec Bhīṣma:

„Ó, vládca zeme (Yudhiṣṭhira), rod v ktorom sú dcéry a nevesty zarmútené zlým zaobchádzaním, je zničený. Keď tieto ženy zo smútku preklínajú tieto rody, takéto rody strácajú svoj pôvab, prosperitu a šťastie.“ (Mahābhārata, Anusasanparva, 12.14)

Okrem toho sa vo Védach hovorí, že keď je žena pozvaná do rodiny manželstvom, vstupuje do nej „ako rieka do mora“ a „vládne tam spolu so svojím manželom ako kráľovná nad ostatnými členmi rodiny“. (Atharva-Veda 14.1.43-44) Tento druh rovnosti sa zriedkavo vyskytuje v iných náboženských spisoch. Navyše žena, ktorá je oddaná Bohu, je viac cenená ako muž, ktorý takúto oddanosť nemá. Ďalšie citáty možno nájsť v iných častiach védskej literatúry. Toto je správny védsky štandard. Ak sa tento štandard nedodržiava, predstavuje to odklon od pravej védskej tradície. Vďaka tejto tradícii sa v dejinách Indie nachádza mnoho žien, ktoré sa vyšvihli do veľkých výšin v oblasti duchovna, vlády, písania, vzdelávania, vedy alebo dokonca ako bojovníčky na bojovom poli.

V otázke dharmy, v časoch védskej kultúry, boli ženy rozhodujúcou duchovnou silou a základom morálneho rozvoja. Existovali aj ženy ṛṣi, ktoré odhaľovali védske poznanie ostatným. Napríklad 126. hymnus prvej knihy Rig-Vedy odhalila védska žena, ktorej meno bolo Romasha; 179. hymnus tej istej knihy odhalila Lopamudra, ďalšia inšpirovaná védska žena. Existuje tucet mien žien, ktoré vysvetlili védsku múdrosť, ako napríklad Višvavara, Šašvatí, Gargi, Maitreja, Apala, Góša a Aditi, ktorá poučila Indru, jedného z dévov, o vyššom poznaní Najvyššieho Brahmanu. Každá z nich žila ideálnym duchovným životom, nedotknutá vecami hmotného sveta.

V skutočnosti boli ženy v rannej védskej civilizácii vždy povzbudzované, aby bez prekážok pokračovali v duchovnom napredovaní:

„Ó nevesta! Nech je poznanie Véd pred tebou i za tebou, v tvojom strede i na tvojich koncoch. Nech vedieš svoj život po dosiahnutí poznania Véd. Nech si dobrotivá, predzvesť šťastia a zdravia, nech žiješ vo veľkej dôstojnosti a nech si skutočne osvietená v dome svojho manžela.“ (Atharva Veda, 14.1.64)

V histórii Indie a v tradíciách védskej spoločnosti boli ženy tiež príkladom zachovávania základných princípov Sanātana-dharmy. Táto úcta voči ženám by sa mala zachovávať aj dnes a to zachovávaním pravej védskej kultúry, či už v krajine, alebo v inštitúciách, ktoré boli vždy súčasťou Indie.

Bohužiaľ, tieto normy upadli predovšetkým v dôsledku vonkajších vplyvov, ktoré sa sem vkradli kvôli zahraničným votrelcom, či už z vojenského, alebo kultúrneho hľadiska. Títo zahraniční útočníci, ktorí ovládli Indiu, sa na ženy pozerali väčšinou ako na objekty sexuálneho potešenia a vykorisťovania a ako na vojnovú korisť, ktorú si treba vziať ako odmenu. Útlak žien sa v Indii zvýšil v dôsledku vlády Mogulov. Ako títo cudzinci získavali vplyv a konvertovali, do indickej a védskej kultúry sa vkrádal aj úpadok duchovných noriem. Zmenili sa aj výchovné kritériá védskej kultúry a učenie o božstve materstva sa takmer stratilo. Učenie sa zmenilo z dôrazu na rozvoj individuálnej sebestačnosti na závislosť od iných a službu im. Súťaživosť tak nahradila snahu o dosiahnutie pravdy a sebectvo a majetnícky postoj nahradil duch odriekania a odpútanosti. Postupne sa na ženy začalo pozerať menej ako na božské stvorenia a viac ako na predmety uspokojenia alebo majetok, ktorý treba vlastniť a ovládať, či dokonca využívať.

Je to dôsledok radikálneho alebo démonického kultúrneho vplyvu, ktorý stále rastie s tým, ako sa v spoločnosti rozširuje materializmus. Peniaze a zmyslové uspokojenie sa stali hlavnými životnými cieľmi, hoci samy o sebe nám nemôžu priniesť pokoj ani spokojnosť. Namiesto toho spôsobujú, že v nádeji, že nájdeme naplnenie, rozvíjame ďalšie túžby, pričom sa cítime prázdni a čoraz nespokojnejší bez toho, aby sme vedeli prečo.

 

 

Spôsob, akým zaobchádzame so ženami, je ukazovateľom nášho barbarstva. Zatiaľ čo muži môžu mať väčšiu fyzickú silu ako ženy, tie majú jednoznačne viac vnútornej a emocionálnej energie. Nie bezdôvodne sú teda ženy vo védskej civilizácii stotožňované so śakti. Ak sa ženy budú utláčať, táto śakti bude rodine a spoločnosti odopretá, čím sa všetci oslabia.

 

V skutočnej védskej kultúre sa učí, že každý muž by mal každú ženu, okrem vlastnej manželky, vnímať a rešpektovať ako svoju matku a každé dievča s rovnakou starostlivosťou a opatrnosťou ako vlastnú dcéru. Len pre nedostatok takejto výchovy a spoločenské vzďaľovanie sa od vysokej morálky, ako je táto, sa na toto učenie zabúda a úcta, ktorú by spoločnosť mala mať k ženám, sa znížila. Zmena postoja k ženám v Indii (a na celom svete) tak bola spôsobená stratou kultúry a pravých védskych noriem a nepochopením pravého védskeho duchovného poznania. Preto by malo byť ľahké pochopiť potrebu organizácií, ktoré budú zachovávať a vyučovať správne názory, ktoré boli kedysi základnou súčasťou pravých védskych tradícií.

Keď postavenie žien upadá, potom táto spoločnosť stráca rovnováhu a harmóniu. V duchovnej oblasti majú muži a ženy rovnaké postavenie. Muži a ženy sú si rovní ako synovia a dcéry toho istého Najvyššieho Otca. Nemôžete však priniesť duchovnú oblasť na túto Zem alebo vstúpiť do duchovných vrstiev, ak sa vaše vedomie zameriava na rozdiely medzi pohlaviami. Z duchovného hľadiska jedno nie je nadradené druhému, ale každé z nich má osobitné spôsoby alebo talenty, ktorými môže prispieť spoločnosti a službe Bohu. Muži by sa teda nemali snažiť násilím ovládať ženy, ale ani ženy by sa nemali násilím snažiť zmocniť sa mužskej úlohy alebo sa pokúšať osvojiť si mužskú povahu mužov. Inak vznikne v spoločnosti nerovnováha, podobne ako sa auto nebude správne pohybovať, keď sú pneumatiky na jednej strane príliš nízke alebo nevyvážené.

Samozrejme, existujú výnimky, v ktorých sú niektorí muži prirodzene dobrí v ženských úlohách a niektoré ženy sú talentované v mužských povolaniach. Podstatné však je, že ženy a muži musia spolupracovať ako dve krídla vtáka, ktoré spoločne pozdvihnú celú spoločnosť. Ak chýba rešpekt a spolupráca, ako môže byť spoločnosť pokroková? Veď ako môže existovať duch spolupráce a uznania medzi mužmi a ženami, keď namiesto toho panuje nálada súťaživosti alebo neúcty jedného k druhému? Práve táto nálada v materialistickej spoločnosti, ktorá narastá v rodinnom aj pracovnom živote prispieva k sociálnej nerovnováhe a nie k bezproblémovej a pokojnej spoločnosti.

 

Materstvo a rodina

Vo védskej Indii sa vždy zdôrazňoval význam materstva žien. Veď práve ony sú často základom rodinného života a správnej výchovy detí. Zvyčajne poskytujú lásku, porozumenie a starostlivosť o rozvoj našich detí spôsobom, ktorý je od väčšiny mužov nepravdepodobný.

Bhīṣma Pitamaha tiež povedal:

„Učiteľ, ktorý učí pravé poznanie, je dôležitejší ako desať inštruktorov. Otec je dôležitejší ako desať takýchto učiteľov pravého poznania a matka je dôležitejšia ako desať takýchto otcov. Nie je väčšieho gurua ako matka.“ (Mahābhārata, Šantiparva, 30.9)

Ženy v materstve sú po pôrode dieťaťa, ktoré nosili deväť mesiacov, prvým guruom a sprievodcom dieťaťa a teda aj ľudstva. Vďaka tomu skôr, než sa akékoľvek dieťa naučí nenávisti alebo agresii, spozná najprv lásku matky, ktorá mu môže vštepiť spôsoby odpustenia a láskavosti. Takto môžeme spoznať, že za väčšinou úspešných mužov často stojí silná žena, buď ako matka, alebo ako manželka.

Pri preukazovaní vlastností materstva musí byť žena srdečná a nežná, silná a ochranárska, ale zároveň musí klásť základy disciplíny a rozlišovania dobra a zla. Okrem toho v domácnosti je to zvyčajne žena, ktorá sa stará o krásu pri výzdobe domu a o inšpiratívnu atmosféru. Takisto musí zvyčajne zabezpečiť výživné a chutné jedlá, ktoré poskytujú potešenie a silu pre kondíciu a zdravie tela.

Vďaka svojmu vrodenému zmyslu pre materstvo a súcit sú ženy aj prirodzenými liečiteľkami, opatrovateľkami a vychovávateľkami. Ženy, ktoré majú túto vrodenú dispozíciu starať sa, budú aj prirodzenými strážkyňami morálnych noriem a duchovných zásad. Svojimi vlastnými citovými sklonmi a prejavmi sú tiež prirodzene oddané Bohu.

V starovekej Indii sa pre manželku používali sanskritské slová Pathnī (tá, ktorá vedie manžela životom), Dharmapathnī (tá, ktorá vedie manžela v dharme) a Sahadharmacāriṇī (tá, ktorá sa pohybuje s manželom na ceste dharmy – spravodlivosti a povinnosti). Takto vnímala partnerstvo muža a ženy staroveká védska kultúra.

Keď sú manžel a manželka ochotní byť flexibilní voči potrebám toho druhého a napredovať v láske a vzájomnom porozumení, vzťah môže prekročiť hranice rovnosti a stať sa vzťahom duchovnej jednoty (nie splynutia). To znamená, že každý z nich oceňuje talenty toho druhého a vníma toho druhého ako doplnok toho, čo už každý z nich má. Tým sa tiež kompenzujú slabosti alebo nedostatky toho druhého. Takto môže každý z nich poskytovať tomu druhému podporu, povzbudenie a inšpiráciu. Tento ideál sa dá dosiahnuť len vtedy, keď správne pochopia princípy spirituality. Hovorí sa tiež, že tam, kde manžel a manželka dobre vychádzajú, býva v dome samotná Lakṣmī Devi (bohyňa šťastia).

 

Ženské zobrazenie božstva

Vo védskej tradícii sa bežne stretávame s párovaním védskych mužských podobizní Boha so ženským náprotivkom, čím sa spájajú obe skupiny síl a vlastností, ktoré by každý z nich mal mať. Môžeme to ľahko vidieť na príkladoch Rādha-Kṛṣṇa, Sīta-Rāma, Lakṣmī-Viṣṇu, Durgā-Šiva, Sarasvatī-Brāhma, Indrāni-Indra atď. Máme teda kombináciu mužských a ženských božstiev, ktoré vytvárajú úplnú rovnováhu v božských duchovných silách.

Prostredníctvom čistého citu dokázali ženské božstvá rozbiť najmocnejšie citadely aké stvorenie pozná, najmä citadely zla. Božské tajomstvo života spočíva v tom, že najmocnejšie sily vesmíru si podmaňuje láska a že láska je najúplnejšie usmerňovaná prostredníctvom ženskej energie a osobnosti. Napríklad „Durgā“ znamená tú, ktorú je ťažké poznať. Keďže je však považovaná za matku vesmíru alebo zosobnenie hmotnej energie, my ako jej deti sa k nej môžeme priblížiť prostredníctvom lásky.

Z lásky na seba bohyňa vzala aj podobu Mahiṣāsuramardini, teda tej, ktorá zničila temného démona známeho ako Mahiśāsura. Vznikla z hnevu a potencie Viṣṇua, Šivu, Brāhmu a ďalších a bola kombináciou ich síl. Oni démona poraziť nemohli, ale bohyňa áno. Symbolicky môže Durgā zničiť démonickú temnotu spôsobu nevedomosti a vlastnosť lenivosti v každom z nás.

Ďalším príkladom je, keď Durgā vyjadrila svoju lásku a starostlivosť polobohom a Višnuovi a ľudstvu tým, že sa zjavila zo svojej strany ako Kaushika Durgā, nazývaná aj Ambikā. Svojou krásou k sebe pritiahla démonov Šumbu a Nišumbu. Aby nerušili zvyšok stvorenia. Potom sa z jej čela zjavila ako temná bohyňa Kali, ktorá v tejto expanzií zabila všetkých rušivých démonov. Takto prostredníctvom lásky na seba Božská ženská potencia berie podoby, aby zmiernila silné nepokoje vo vesmíre a v nás.

Z lásky sa Božská ženská potencia prejavuje hlavne ako Śrīmatī Rādhārāṇī, večná spoločníčka Pána Śrī Kṛṣṇu. Jedno z Jej mnohých mien je Janagati, čo znamená bohyňa všetkých bohýň. Je pôvodom božskej ženskej lásky a krásy a stelesnením oddanosti Najvyššej bytosti. Z ideálneho duchovného sveta tak môžeme vidieť Jej božský odraz, ktorý sa zrkadlí tu, v tomto relatívnom svete, vo všetkom, čo je ženské, krásne a čisté. Ak si tieto vlastnosti uvedomujeme môžeme vnímať duchovný rozmer, ktorý preniká a prúdi celým týmto dočasným hmotným vesmírom.

My ľudia sme len obmedzené odrazové nedokonalé formy pôvodnej Božskej Dvojice, ktoré prebývajú v pôvodnej existencii.

 

Budúcnosť

V tomto svete potrebujeme ľudí, ktorí budú pomáhať vo všetkých oblastiach a na všetkých úrovniach života, aby sme chránili védske vedomosti, tradície a ženy tu zohrávajú veľmi dôležitú úlohu. Ako sme už povedali, zvyčajne sú prvou inšpiráciou a prvými učiteľkami našich detí. Toľko veľkých mužov, ktorí sa stali mocnými zástancami Sanātana-dharmy, malo tiež silné a inšpirujúce matky alebo manželky.

Každé dievča by malo mať možnosť učiť sa duchovnosti spolu s moderným vzdelaním, aby jej pomohli naplno rozvinúť jej potenciál. Samozrejme, možno to povedať aj o chlapcoch. Nikto sa nenarodí s nenávisťou voči druhému, ale v materialistických spoločnostiach sa to naučíme na základe nesprávneho spolužitia. Až neskôr v živote sa človek naučí nesprávnym spôsobom, ako mať rád svoj druh a nemať rád nikoho, kto sa zdá byť iný. Skutočné duchovné poznanie je alternatívou, ako vniesť do takejto spoločnosti zmenu a zastaviť nenávisť a hádky, ktoré prebiehajú kvôli vnímaniu telesných a vonkajších rozdielov medzi nami.

Práve primitívne zvyky, ako aj sexistické vynálezy v modernej, ale materialistickej spoločnosti nútia spoločenské trendy obmedzovať, podriaďovať si alebo dokonca vykorisťovať ženy v dnešnom svete. Takáto spoločnosť neumožňuje, aby vznikla alebo bola uznaná sila či vynaliezavosť žien, aspoň nie bez boja vo vnútri ženskej mysle i navonok v oblasti činnosti a zamestnania.

Chybný začiatok alebo detstvo, ako aj vystavenie sa myšlienkam a predstavám a indoktrináciám o vlastnej obmedzenosti a nie o svojom vyššom potenciáli, je jednou z príčin, prečo ženy strácajú svoje schopnosti, prostriedky alebo motiváciu na vyššie životné úspechy. To často spôsobuje, že ich duch úspechu a prínosu je potlačený. To len prispieva k boju žien, ktorý sa často prenáša z jednej generácie na druhú. Celá spoločnosť tak prichádza o schopnosti, ktoré by inak ženy mohli dosiahnuť a poskytnúť.

Je potrebné obnoviť harmóniu medzi mužskou a ženskou povinnosťou, ktorá sa prejavuje najmä vo vzťahoch medzi mužmi a ženami. To sa dá najúčinnejšie dosiahnuť prostredníctvom skutočného duchovného rozvoja, keď sa mužská aj ženská prirodzenosť stanú vyrovnanými a vzájomne sa dopĺňajúcimi a nie konkurenčnými. Tým sa môžu harmonizovať nielen vonkajšie vzťahy medzi ľuďmi, ale aj ženské a mužské sklony v každom jednotlivcovi, mužovi aj žene. Skutočným duchovným pokrokom sa môžeme povzniesť nad svoju telesnú materiálnu identitu a spolupracovať s talentami a schopnosťami druhých a dopĺňať ich bez ohľadu na to, či sú to muži alebo ženy. Musíme vedieť, že v každom tele sa nachádza duchovná duša, ktorá sa nelíši od našej vlastnej.

Povinnosti muža 

Pokračujeme v sérii článkov o vzťahoch medzi mužmi a ženami. Pre tých, ktorí nečítali náš prvý veľmi obľúbený článok – Ideálny vzťah – mužský a ženský princíp, odporúčam najskôr naštudovať si ten. Ako druhý sme nedávno vydali článok Povinnosti ženy.

Dnes si povieme viac o povinnostiach mužov vo vzťahu.

 

Väčšinou sa stane, že viac žien chodí na prednášky o povinnostiach mužov a viac mužov chodí na prednášky o povinnostiach žien. Správne chápanie vecí by však malo byť také, že každý by mal poznať predovšetkým svoju vlastnú zodpovednosť. Rozprávanie o zodpovednosti iných ľudí zvyčajne nevedie k úspechu.

Jemnohmotné telo človeka alebo jeho myseľ – sú stvorené podľa našich túžob. Ak je duša v mužskom tele , znamená to dve veci. Jeho túžby by mali byť túžby muža, ak chce byť šťastný. A ľudia okolo neho by mali očakávať to isté. Zdá sa to ako samozrejmosť, ale väčšina ľudí nechápe skutočný princíp muža a ženy. Myslia si, že ak sa oženia alebo vydajú, dostanú to, čo chcú. Vo výsledku však dostanú niečo úplne iné.

Každý človek má svoje vlastné chápanie rodinného šťastia, ale mužské telo môže priniesť len určitý druh radosti a šťastia a ženské telo môže tiež priniesť len určitý druh šťastia. Ak muž chce, aby jeho žena bola šťastná, optimistická, aktívna a cieľavedomá, potom všetky tieto vlastnosti, sú vlastnosťami muža a nie ženy a je ťažké získať takúto manželku. Problém je v tom, že v tele ženy nie je veľa príležitostí na rozvoj mužských vlastností. A naopak, rozvinúť v tele muža ženské vlastnosti, ženský charakter, taktiež príliš nejde. Títo dvaja ľudia s takýmto očakávaním budú čoraz ťažšie spolu žiť.

Každé telo má svoje limity, svoje obmedzenia. Myseľ žije v tele, a preto je to vlastne druh tela. Funkcia pamäti je v mysli, ale v našom živote sa neprejaví. Nič si nebudeme pamätať, pretože naše telo nám to nedovolí. Ak má muž túžby ženy, bude pre neho veľmi ťažké ich zhmotniť, dosiahnuť, pretože nemá taký druh tela, ktorý to umožňuje.

Keď malé dieťa uvidí ženu, ktorú nepozná, nebude chcieť, aby si ho vzala do náručia, objala či pritúlila si ho. Nebude to chcieť. Dieťa má túto túžbu, len keď vidí vlastnú matku. Iba telo jeho matky môže dieťaťu poskytnúť takéto šťastie.

Väčšina mužov nevie, aké šťastie sa má od nich očakávať. Vedia, čo očakávať od svojich príbuzných, a to je hlavný problém, ktorý nedovoľuje človeku žiť normálne a šťastne. Podľa védskeho poznania by mal človek chcieť menej od iných ľudí a viac od seba. Mal by sa sústrediť na svoje vlastné povinnosti a zodpovednosti. Ak to dokáže, bude šťastný po zvyšok života. Ak očakáva viac od ľudí okolo seba a nie je schopný plniť svoje vlastné povinnosti, jeho rodinné vzťahy budú založené na princípe – ak ty urobíš niečo pre mňa, ja urobím niečo pre teba. Je to taký obchod a nevedie to k ničomu dobrému. Začínajú sa tak rozbíjať vzťahy. Človek by sa mal prinútiť urobiť pre svojich príbuzných viac. Mal by hľadať šťastie v tom, že je zodpovedný vo svojich povinnostiach alebo vo svojich veciach, ktoré má urobiť. A nie čakať, že jeho príbuzní urobia veci za neho. To je hlavná zásada. Šťastie nemôže prísť, keď si človek myslí, že všetci sú tu preto, aby ho potešili.

Členovia rodiny sú schopní plniť si svoje povinnosti len vtedy, keď sú spokojní. Zodpovednosť znamená aj lásku. Môžete robiť čokoľvek, môžete variť, môžete vykonávať iné povinnosti, ale ak to nerobíte s láskou, potom si v skutočnosti neplníte svoje povinnosti. V takom prípade potom nikto nebude spokojný s tým, čo budete robiť. Ak chcete, aby vás ostatní milovali, musíte to robiť nezištne. A to vám prinesie šťastie. Musíte vaším milovaným vždy dať šancu zlepšiť sa. Preto je táto prednáška určená nielen pre mužov, ale aj pre ženy. A ony musia vedieť, v ktorej oblasti sa majú ich muži zlepšiť, a dať im túto možnosť.

 

Mužské telo

Teraz budeme hovoriť o pochopení jemnohmotného tela – ako pochopiť jemnohmotné telo, ako a z čoho je vytvorené. Mužské telo, mužská myseľ, sa skladá najmä z dvoch planét – Marsu a Slnka. Slnko tvorí vyššie vlastnosti a kvality muža a Mars tvorí nižšie vlastnosti muža. Centrum Slnka je v brušnej oblasti a centrum Marsu je v dolnej oblasti.

 

Silné Slnko

Teraz budeme hovoriť o tom, aké očakávania má žena od muža, ktorý by bol jej ideálnym manželom. Budeme hovoriť o najčistejšom vplyve Slnka na muža – aký je najlepší vplyv Slnka na muža. Niekedy môže mať Slnko zlý vplyv, ale teraz budeme hovoriť o tej najlepšej variante.

Ak má muž tieto vlastnosti, prinesie svojej žene šťastie. Ak nie, neprinesie žiadne šťastie, pretože nebude schopný si plniť svoje mužské povinnosti. Muž by mal byť veselý, pozitívny, optimistický, aktívny a zodpovedný. Mal by byť veľkorysý, seriózny, rešpektovať druhých a byť ušľachtilý, obetavý, mal by mať vodcovské vlastnosti, mal by mať schopnosť stúpať v kariérnom rebríčku, mal by vedieť kontrolovať správanie druhých a mal by mať vysoké postavenie v spoločnosti. Všetko to, čo som práve vymenoval, by malo byť človeku dané už pri narodení, a to v prípade, že bol v minulom živote veľmi dobrým človekom, a teda tieto vlastnosti získal v dôsledku dobrej karmy z minulého života. To všetko je spôsobené dobrým vplyvom Slnka.

 

 

Slnko má tri aspekty tohto vplyvu :

1. Svetlo

2. Energia alebo tejas – dáva schopnosť tráviť potravu a tiež energiu a aktivitu

3. Vyšší tejas – ten sa prejavuje v charakteristikách osobnosti. A ženy sú priťahované k mužom, ktorí majú rozvinutý tento tretí aspekt.

To, aký je človek (muž) pekný, závisí od vplyvu Slnka. Tiež môže mať vysoké postavenie v spoločnosti, ktoré mu bolo dané pri narodení prírodou, môže byť nejakým vodcom. Muži, ktorí majú vedúce postavenie, sú zvyčajne dobrými a zodpovednými manželmi. Zvyčajne dodržiavajú svoje sľuby a konajú vážne a seriózne. Sú silní, optimistickí, veselí, zvyčajne rozprávajú nejaké vtipy a šťastie im prináša to, čo majú robiť. Ak chce mať žena takého manžela, musí mať sama v horoskope veľmi silné Slnko. Ženy, ktoré majú v horoskope silné Slnko, sú skromné, pokorné a plaché. Počúvajú svojich manželov. Sú veľmi lojálne a zaujímajú sa o to, čo robí ich manžel. Neustále svojmu manželovi pomáhajú, rešpektujú ho a myslia na neho, akoby bol ich učiteľom. Tieto ženy majú zvyčajne veľmi dobrých otcov a tiež veľmi dobrých synov. Majú dobrý apetít, dobré zdravie, dobré trávenie a silný imunitný systém. Zvyčajne majú oválnu tvár a vyššie čelo, sú priemerne vysoké, majú tmavé vlasy a silné kosti a obvykle majú tmavé oči. Muži majú pravé oko väčšie ako ľavé, majú príťažlivé telo – to sú znaky toho, kto má v horoskope silné Slnko. Ženy by mali vedieť, ktorí muži im prinesú šťastie v rodinnom živote. Väčšinou som presvedčený, že ženy to vedia, len im to pripomínam.

 

Slabé Slnko

Ak žena nemá v horoskope silné Slnko, je pre ňu nemožné mať takého manžela. Závisí to totiž od minulej karmy. Teraz budeme hovoriť o tom, keď je Slnko v horoskope slabé, pretože tieto veci sú v rozpore s rodinným šťastím. Negativita, nízke myslenie, nízke ciele, nepočúvanie starších členov rodiny, neprijímanie zodpovednosti, zlý charakter, veľké ego, pesimizmus a pasivita.

Takýto človek bude veľmi nezodpovedný a bude sa snažiť vyhýbať všetkým cieľom, bude robiť chaotické životné rozhodnutia a snažiť sa, aby ho ostatní chránili, bude pracovať veľmi pomaly a lenivo a bude sa správať veľmi negatívne. Pre takého človeka je veľmi ťažké zotrvať v jednom zamestnaní, preto neustále mení prácu a má tiež zlé návyky a zlý charakter. Ženy, ktoré majú takýchto mužov, majú problém ich počúvať a takéto ženy majú na všetko vlastný názor, necítia ochranu a neveria, že budú v živote šťastné. Začnú vidieť len zlé veci a nebudú sa vedieť tešiť zo života. To je znakom slabého a zle postaveného Slnka. Zvyčajne majú aj slabý imunitný systém a niektoré chronické ochorenia. Napríklad kosti, krv, oči a žalúdok. Veľmi ľahko sa rozčúlia, znervóznejú alebo vystrašia. Zvyčajne majú riedke vlasy, slabé kosti, chudé telo, nie sú veľmi pekní, majú malé smutné oči a taký vystrašený výraz – to sú najhoršie vlastnosti. Takže sme opísali dobré vlastnosti a zlé, najhoršie vlastnosti.

Keď človek na sebe pracuje, musí vedieť, na ktoré oblasti sa má zamerať. Ženy a muži majú rovnaké vlastnosti, ale prejavujú sa rôzne. Tá istá vlastnosť sa môže inak prejavovať u ženy a inak u muža. Aj keď je to v základe tá istá vlastnosť, nakoniec sa prejaví iným spôsobom. Napríklad ak má muž nízkeho ducha, je taký bojazlivý, ženským opakom tejto vlastnosti je, že žena je násilná. Táto vlastnosť a charakterová črta má ten istý koreň, ale u muža sa prejavuje takto a u ženy inak. Keď je muž nezodpovedný, žena je neposlušná. Opäť je to tá istá charakteristika, ktorá je základom tejto vlastnosti, ale u muža sa prejavuje nezodpovednosťou a u ženy neposlušnosťou. Preto si myslíme, že sme úplne odlišní a nemôžeme si porozumieť. V skutočnosti sme však v jadre rovnakí. Keď má žena chladné srdce alebo keď je smutná, muž je násilný a zlý. Je to opäť tá istá povahová črta, ale u ženy sa prejavuje inak a u muža inak. Keď muž začne užívať ženské hormóny, neznamená to, že bude násilný, ale bude citlivý ako žena. Náš problém spočíva v tom, že nerozumieme, kde je ten balans, kde je rovnováha.

Keď zmeníme charakterovú vlastnosť u seba, začne sa do určitej miery meniť aj charakterová vlastnosť toho, koho milujeme. Tieto vlastnosti muža sú spojené s vlastnosťami Slnka. Slnko dáva schopnosť pochopiť princípy muža a Mars dáva iné veci. Mars je spojený so sexuálnymi schopnosťami, Slnko je tiež spojené s týmito vecami, ale iným spôsobom. Ak má muž napríklad silný Mars a slabé Slnko, bude mať veľmi aktívny sex, ale nebude schopný mať napríklad deti, pretože aktivita spermií je spojená so Slnkom. Mars je tiež dôležitý, je to mužská planéta, aj Mars dá určité vlastnosti.

 

Silný Mars

Teraz si popíšeme, ako bude vyzerať muž so silným Marsom. Bude veľmi energický, nebude sa báť, bude stabilný a múdry.  Bude mužný, bude mať silný charakter a bude veľkorysý a kultivovaný. Bude rýchlo premýšľať, bude si veriť a vždy nájde správne rozhodnutie, vždy urobí správnu vec. Dosiahne svoje ciele a uplatní svoje ideály v praxi. Bude robiť rýchle a správne rozhodnutia, silné rozhodnutia, bude konať hrdinské činy. Keď má muž silný Mars, zvyčajne inklinuje k armáde alebo môže byť policajtom či nejakým vedúcim pracovníkom v spoločnosti, v nejakej firme alebo podobne. To všetko sú povolania, ktoré zahŕňajú silu vôle a prekonávanie prekážok. Hrdinstvo a sila. Muži sú potom zvyčajne silní, majú silné telo, je mužný a sebavedomý, má silnú vôľu, veľký sexuálny potenciál a otvorený životný štýl. Zvyčajne inklinuje k spravodlivosti a čestnosti.

Ženy, ktoré majú silný Mars, nie sú ako muži. Keď má žena v horoskope silný Mars, ale je napríklad na zlom mieste (Mars), môže byť špinavá, môže mať zlé vlastnosti a začať sa správať ako muž. Ak je však jej Mars silný a čistý, nebude sa správať ako muž. Zvyčajne je štíhla, má silný charakter, má schopnosť získať od muža to, čo chce, má vnútornú silu a sebadôveru. Tieto ženy sú praktické a iniciatívne, dokážu získať to, čo chcú, pokojným a jemným, ale silným spôsobom. To sú ženy so silným Marsom. A majú tiež schopnosť prijať za manžela muža so silným Marsom. A majú šťastný rodinný život. To je stopercentná pravda. Majú dobrý apetít, silné dobré zdravie a svalový systém, sú zvyčajne vysoké alebo stredne vysoké, čierne alebo tmavé vlasy, okrúhle a pevné oči, muž má pevný a priamy pohľad, červenkastú farbu pleti, vyzerá mlado a má výrazné črty tváre, silný a dlhý nos. Nos sa zvyčajne spája s planétou Mars a pery s Venušou – u žien.

 

Slabý Mars

Ak má muž slabý Mars aj slabé Slnko, je možné, že nebude schopný mať deti, bude mať problémy s počatím dieťaťa. Muži so slabým Marsom sú zbabelci, majú slabý charakter, pomalú myseľ, neveria si, všetko ich môže dostať do zlej nálady, nebudú mať dostatok vôle a nebudú sa správať správne, budú mať nižšie postavenie v spoločnosti a nebudú schopní nič dosiahnuť, nebudú praktickí, nebudú schopný robiť správne rozhodnutia, budú negatívni a nebudú mať dostatok vôle a budú neustále žiadať iných, aby niečo urobili za nich. Chcú, aby ich ostatní považovali za slabých a aby si ich museli vážiť. Nechcú na sebe pracovať a nechcú robiť rozhodnutia.

Ženy s touto charakteristikou, teda so slabým Marsom, sú veľmi citlivé, vždy si myslia, že sa k nej všetci správajú veľmi zle, rady plačú a hovoria o tom ostatným, o svojom nešťastí. Veľmi ľahko sa dostanú pod zlý vplyv a sú veľmi zbabelé. Nedokážu sa postaviť násiliu. Nedokážu sa vysporiadať s násilím a všetko si nechajú tolerovať. Majú zlé trávenie. Nie sú veľmi pekné. Dokonca budú samé agresívne a násilné. Budú mať slabú imunitu a slabé svaly. Budú mať nejaké zvrátené sexuálne túžby.

 

Povinnosti mužov

Teraz budeme hovoriť o povinnostiach mužov.

 

Prvá zodpovednosť muža spočíva v tom, že kým dosiahne vek 25 rokov, musí byť skutočným mužom. Rozdiel medzi mužom a ženou je v tom, že žena dáva všetko a žena to musí udržiavať a nemôže to rozdávať skrz celý život. Musí sa chrániť a nestratiť svoje dobré vlastnosti. Musí žiť čistým životom a nekomunikovať -nestýkať sa so zlými, špinavými ľuďmi. A muž musí všetko dosiahnuť, musí to získať. Príroda mu nikdy nič nedá. Ak sa pozriete na mužov a ženy, na chlapcov a dievčatá, uvidíte, že dievčatá sú zvyčajne múdrejšie a lepšie ako muži, ako chlapci. Zvyčajne radšej študujú, lepšie sa učia a lepšie sa správajú. A chlapci zvyčajne ľuďom prerastajú cez hlavu. Stále pobehujú sem a tam. Musia všetko dosiahnuť, musia všetko získať. Musia byť múdri a seriózni. Musia pochopiť, čo je ich životným cieľom, pretože budú celý život viesť svoju ženu a deti.

Ďalšou zodpovednosťou muža je, že si musí vybrať ženu, a nie naopak. Je veľmi nepriaznivé, keď si žena vyberá muža a keď prichádza s návrhom na sobáš. Ak sa niečo také stane, je to jasné znamenie, že obaja budú musieť pracovať na svojej zlej karme. Muž si musí získať srdce ženy, to je jediné dobré znamenie budúceho šťastného manželstva. Ona mu musí robiť drahoty a on sa musí snažiť získať si jej srdce. Ak sa to podarí a ak vytrvá, znamená to, že to myslí vážne a vytvorí dobrú rodinu a ich vzťah bude stabilný. Ak chce muž so ženou len žiť a nie sa s ňou oženiť, znamená to, že so svojou ženou veľa šťastia nezažije.

Čím je muž zodpovednejší, tým bude žena s ním šťastnejšia. Ak je muž nezodpovedný, znamená to, že žena s ním nebude veľmi šťastná. Človek musí najprv pracovať na sebe a až potom dosiahne skutočné šťastie. Ak mal muž pred manželstvom veľa sexuálnych vzťahov, znamená to, že stratil veľa dobrých charakterových vlastností a tiež veľa zdravého rozumu. Bude pre neho veľmi ťažké vybudovať dobrú rodinu. Najsilnejšia sila muža je v jeho semene. Ak muž stratí veľa semena, stratí veľa rozumu a silu mysle. Nebude veľmi zodpovedný, nebude schopný dodržať svoje slovo. Nebude schopný zaujať pozitívny postoj k slabostiam svojej ženy, nebude schopný zvládnuť, keď bude plakať alebo keď bude veľmi emocionálna. Keď muž stratí veľa rozumu, prestane byť zodpovedný a prestane mať sebavedomie, oslabí sa aj jeho charakter a osobnosť. Nebude schopný robiť správne rozhodnutia alebo môže byť na druhej strane príliš ambiciózny, príliš pyšný a bude sa správať úplne ako blázon a nikto s ním nebude chcieť mať veľa spoločného.

Ak u seba muž pozoruje tieto príznaky, mal by sa snažiť obmedziť svoj sexuálny život. Inak si nebude môcť nájsť dobrú ženu. V opačnom prípade nenájde ženu, ktorá je mu určená zákonom karmy. Pre muža je najlepšie, ak pred svadbou nemá sexuálny vzťah so žiadnou ženou. Takto sa medzi nimi vytvorí puto a získajú silu. Muž si nájde tú najlepšiu ženu pre seba. To je tá najlepšia možnosť. Viem, že v dnešnej dobe je prakticky nereálne nájsť muža, ktorý nemal sex pred svadbou, ale v každom prípade vám hovorím, o čo by sa mal muž usilovať, čo je ideál. Niektorí ľudia hovoria, že čím viac vzťahov mal muž pred manželstvom, tým lepšie a kvalitnejšie to bude, keď sa ožení – ale to je v skutočnosti nesprávne. Manžel a manželka, ich vzťah a možnosti závisia od ich schopností, nie od ich skúseností. Keď má človek v tomto smere príliš veľa skúseností, táto mentálna energia je jeho príležitosťou, jeho možnosťou. Keď má muž silnú mentálnu energiu, bude si môcť nájsť veľmi dobrú manželku, bude mať harmonický vzťah so svojou budúcou manželkou. A ak má slabú mentálnu energiu, dosiahne opačný výsledok. Nie každý človek si je vedomý svojich možností. Keď sa muž pozrie na ženu, môže si pomyslieť – ach, je nemožné, aby som toto dievča získal. A keď sa pozrie na iné dievča, na inú ženu, pomyslí si – túto by som asi mohol dostať. A ženy to vedia tiež. Ak to muž nemá, nie je schopný sa oženiť. Musí poznať svoje možnosti. Ak si myslí, že jeho možnosti sú veľké, myslí si, že má oveľa väčšie možnosti, tak sa nikdy nebude môcť oženiť, pretože to nie je v jeho moci.

 

Teraz budeme hovoriť o tom, že každý muž musí na sebe pracovať. Takže teraz budem hovoriť o určitých pravidlách. Tieto pravidlá predstavujú pre mužov možnosti, ako dosiahnuť šťastie.

Prvým pravidlom je nadšenie. Keď muž začne na sebe pracovať a začne sa zdokonaľovať, skôr či neskôr bude mať veľké ciele a jeho myseľ bude veľmi silná. A keď tieto ciele dosiahne, už nemôže ísť nižšie. Má veľmi seriózny prístup k životu a v dôsledku toho má veľmi korektné a dobré vzťahy s ostatnými ľuďmi. To mu umožňuje komunikovať s určitým okruhom ľudí, v ktorom si môže nájsť dobrú manželku. Všetko sa začína nadšením a končí dobrou manželkou. Keď muž nie je nadšený a je veľmi pasívny, hovorí si: „No, prácu si nájdem neskôr“, alebo „na svete nie je práca, ktorá by ma bavila“ atď. atď. Potom to znamená, že nebude šťastný ani v rodinnom živote.

Muži by mali vedieť, že by mali mať vysoké ciele. A sú to rôzne ciele, niektoré sú vysoké, niektoré nízke. Najvyšším cieľom je praktizovať duchovný život a snažiť sa pochopiť Najvyššiu Pravdu. Druhým najvyšším cieľom je pracovať na svojej osobnosti a tretím cieľom je snažiť sa konať čestne a eticky. A nižšie ciele ako tieto v skutočnosti neexistujú. Nie sú dobré na získanie dobrej manželky. Byť slávny a bohatý neznamená, že človek dostane dobrú manželku. Keď je človek bohatý, môže si kúpiť otrokov, priateľov, dokonca aj manželku, ale to neznamená, že bude dobrá manželka. Peniaze tu nefungujú. V tejto oblasti fungujú len kvality, osobné vlastnosti a osobnosť. Ak si muž kúpi manželku, môže byť na chvíľu dobrá, ale potom mu môže urobiť zo života peklo a peniaze či dokonca ani sláva tu nefungujú. Muž sa musí snažiť byť dobrým človekom, aby si zaslúžil dobrú manželku. Nie je žiadna iná cesta.

Ďalšou vecou, na ktorej treba pracovať, je láska k pravde. Človek musí pochopiť, čo je skutočná pravda, a musí pracovať na svojej pravdivosti a čestnosti. Keď je človek čestný a pravdivý, pochopí, čomu má veriť. Vie, aké sú pravdy života. Keď človek rozvíja túto čestnosť, pravdivosť a sklon k týmto veciam, získa šťastie, pretože mu vládne planéta Jupiter. A získa ženu, ktorá je blízka jeho srdcu. Táto harmónia znamená, že sú schopní zdokonaľovať sa spoločne, po celý život. Každým rokom budú lepší a lepší. Nestane sa, že by sa z roka na rok zhoršovali, ako sa to stáva bežným párom. Keď má muž skutočnú dôveru a vieru, získa ženu, ktorá s ním pôjde navždy, a ona bude mať rovnakú dôveru.

Ďalšou vlastnosťou, na ktorej musí muž pracovať, je tolerancia a znášanlivosť. To, že človek túži byť tolerantný, ešte neznamená, že toleranciu dosiahne. Keď to človek dosiahne, začne si vážiť svojich starších rodinných príslušníkov a starších ľudí všeobecne, začne byť v živote pozitívny, bude schopný dodržiavať každodennú rutinu, začne byť tolerantný, asketický a dobrý. Bude mať aj dobré stravovacie návyky. Keď muž dobrovoľne začne žiť podľa týchto obmedzení a keď v tom začne nachádzať radosť, stáva sa vlastne askétom. Védy hovoria, že askéti nakoniec získajú sladký nektár. Ak chce človek získať tento sladký nektár teraz, môže ho na chvíľu získať, ale po zvyšok života bude piť horkú šťavu. Ak chce byť človek spokojný hneď a nechce na sebe pracovať, rýchlo sa ožení, potom dostane ženu, s ktorou za chvíľu nebude vedieť čo má robiť. Bude mať deti, deti budú ako jeho manželka a to ho bude privádzať do šialenstva. Inými slovami, nie všetko je také jednoduché ako sa zdá.

Muž musí na sebe pracovať, musí sa rozvíjať. Ak muž začne nenávidieť svoju ženu, nedovolí jej, aby sa zlepšila. V podstate jej nedovolí, aby sa vyvíjala. Bude jej stále hovoriť – „Nemala by si robiť toto, nemala by si robiť tamto…“ ale ona toho nebude schopná. Nebude sa môcť zlepšiť. Ale ak je muž tolerantný, jeho žena ho začne rešpektovať. Keď je muž tolerantný, pochopí, že ženu nemôže zmeniť za sekundu. Vie, že každá zmena je veľmi ťažká, a vie, že si na ňu musí počkať. Ak nedokáže čakať, nastanú problémy. Keď je muž tolerantný, dokáže počúvať názory svojej ženy bez ohľadu na to, aká je. Ak muž nie je tolerantný, nenechá ju ani len hovoriť. A kvôli tomu si ho žena nebude vážiť.

Ďalšia vec, ktorú musí muž rozvíjať – muži sú od prírody nezávislí. Chcú, aby sa dodržiavali ich pravidlá, radi rozhodujú o tom, ako budú žiť, a nechcú počúvať rady cudzích ľudí. Jeho osobnosť však začne byť naozaj dobrá, keď začne tieto rady počúvať. A keď sa začne riadiť tými pravidlami, ktoré vedú k šťastiu, vtedy si ho ostatní začnú vážiť. Muž, ktorý sa nimi riadi, bude chránený zo všetkých strán. Ani manželka, ktorá je po materiálnej stránke dobrá, niekedy nedokáže prijať pravidlá svojho manžela. Vtedy môže muž požiadať o radu písma alebo duchovného učiteľa. Ak manželka neberie do úvahy ani písma, ani duchovných učiteľov, znamená to, že existuje zlá karma, ktorú nemožno ľahko odstrániť. A vtedy by ju mal muž pravdepodobne opustiť a nechať ju žiť život, ktorý chce žiť ona. Pretože ona si musí prežiť svoju zlú karmu.

Ak sa muž riadi vysokými ideálmi stanovenými v písmach, bude mať v rodine veľkú autoritu. Nikto ho nedokáže strhnúť dole. Aj keby ho chcel niekto ponížiť a znemožniť alebo naňho chcel uvaliť nejakú ohováračku, ostatní budú vedieť, že to nie je pravda. Ak sa človek bude riadiť určitými pravidlami, bude dobre vedieť posúdiť miesto, čas a okolnosti. Inými slovami, stane sa múdrym.

Keď niečo robíme, musíme brať do úvahy čas. Čas, kedy to robíme, je najdôležitejší. Mali by sme vedieť, kedy jesť, kedy vstávať, kedy pracovať, kedy odpočívať. Ak tieto veci neberieme do úvahy, znamená to, že neberieme do úvahy čas. Keď to človek nevie a nesleduje, znamená to, že svoj život míňa, spaľuje. Život sa spaľuje veľmi rýchlo, ako drevo v peci. Keď človek v noci pracuje a je, cez deň spí, potom spaľuje svoju schopnosť žiť šťastný život. Védy hovoria, že všetko zlé prichádza samo od seba a všetko dobré si treba vydobyť. Človek nemôže byť šťastný, ak na sebe nepracuje. Všetko zlé prichádza samo od seba, netreba sa o to usilovať. Védy napríklad hovoria, že človek by nemal vstávať z postele príliš neskoro. Ak chce byť človek šťastný, musí vstávať skoro. Ale ak človek na sebe nepracuje, bude vstávať príliš neskoro, bude príliš veľa spať, pretože to príde samo. Pred spaním by sme nemali príliš veľa jesť. Ale ak sa človek nekontroluje a nepracuje na sebe, potom bude pred spaním príliš veľa jesť a v dôsledku toho stratí zdravie. Keď človek neje správne, do tela sa dostávajú toxíny, jedy. A najmä vtedy, keď sa večer prejedá. Musíme sa kontrolovať. Možno sa to neprejaví, keď ste mladí. Ale keď ste starší, dôsledky takéhoto správania vás dobehnú. To bolo len niekoľko príkladov. Keď človek zváži miesto, čas a okolnosti, znamená to, že má veľmi silnú myseľ a intelekt. Keď sa človek rozhodne dodržiavať tieto pravidlá, potom sa jeho myseľ rozvíja.

Ďalšou zodpovednosťou muža je vybrať ľudí, s ktorými sa bude rodina stýkať. Mali by sme vedieť, že rodina by nemala komunikovať a stýkať sa s ľuďmi, ktorí ju vedú k degradácii. To ničí schopnosť rodiny žiť šťastne. Rodina by si mala vyberať lepších ľudí, s ktorými bude komunikovať. Muži sú zodpovední za vonkajší život rodiny. Vytvárajú vzťahy s rodinou a je zodpovednosťou muža vybrať pre rodinu správnych priateľov. Ak muž túto zodpovednosť neprevezme, znamená to, že to urobí žena a ona vyberie priateľov pre rodinu a vytvorí vzťahy s príbuznými. Ale keďže to nie je jej zodpovednosť, potom to znamená, že to bude robiť po svojom a pravdepodobne nesprávnym spôsobom. Ak bude vytvárať vzťahy so svojimi príbuznými, potom to znamená, že sa s nimi bude príliš veľa rozprávať, pretože má tendenciu veľa rozprávať. A to spôsobí určité problémy medzi príbuznými a rodinou. Pretože niektoré veci by sa nemali vynášať z rodiny.

Existuje niečo ako rodinné ego. Keď chlapec opustí rodinu a zostarne, získa nový typ ega. Jeho staré ego je stále prítomné, ale jeho vzťah s matkou sa zhorší a tí príbuzní nedostanú dostatok lásky. Vzťahy s rodinnými príslušníkmi treba budovať určitým spôsobom, a to správnym spôsobom, nie takým, aký chce alebo po akom túži. Ženy budú neustále chcieť budovať nejaké vzťahy s príbuznými a spôsobom, akým chcú. Majú totiž silné emócie. Ale muž to má vziať do vlastných rúk. Ak sa o to muž nepostará, ak sa napríklad viac nestará o rodičov svojej ženy – dokonca by sa o nich mal starať viac ako o svojich vlastných rodičov -, potom to znamená, že rodičia jeho ženy ho prestanú milovať a rodičia jeho ženy nedostanú dostatok lásky, keď sa to stane.

Je to veľmi jednoduché. Predstavte si príklad, že máte dva cukríky a tri deti. Dve z detí dostanú cukríky a jedno nie. To, ktoré ho nedostane, začne nenávidieť toho, kto ho rozdával. A ten, ktorému ste cukrík dali, vás bude mať rád. A takto fungujú vzťahy. Takže muž by sa mal snažiť vytvoriť si lepšie vzťahy s rodičmi svojej ženy ako s vlastnými rodičmi. Ak to nerobíme, naše vzťahy majú tendenciu sa celkovo zhoršovať. Rodičia jeho manželky ho budú nenávidieť už len preto, že im vzal ich milovanú dcéru. Preto je povinnosťou manžela starať sa o rodičov svojej ženy oveľa viac ako o svojich vlastných a manželka by sa mala starať o jeho rodičov viac ako o svojich vlastných a považovať ich za svojich vlastných rodičov. Takže vlastne platí aj to, že manželka by mala milovať manželových rodičov viac ako svojich vlastných. V takom prípade budú manželovi rodičia milovať manželku viac ako jeho, budú si myslieť, že „je taký šťastný, pretože mal také šťastie, že dostal takú manželku“. A manželkini rodičia ho budú mať radšej ako ju, budú si ho viac všímať. A takáto rodina bude absolútne neprekonateľná. Túto rodinu nebude môcť nikto rozbiť. Žiadne klebety ani spory, nič nebude môcť rozbiť túto rodinu. Pretože prirodzené slabosti rodiny boli eliminované a zmizli.

Teraz budeme hovoriť o vzťahoch s priateľmi. Rodinné ego súvisí so vzťahmi s priateľmi. Keď sa rodinné ego zvyšuje, vzťahy s priateľmi sa zhoršujú. Vzťahy s priateľmi sú založené na láske a táto láska je neviditeľná. Človek, ktorý ešte nie je ženatý a vydatý, má zvyčajne bližšie vzťahy s priateľmi, to je prirodzené. A keď sa ožení, potom zvyčajne hovorí o skvelých vzťahoch, ktoré mal s priateľmi. A keď sa ožení, potom sa jeho vzťahy s priateľmi zhoršia podľa toho, ako sa zvyšuje rodinné ego, a na svojich priateľov zabúda. V rodine je šťastný so svojou manželkou. Ale mali by ste vedieť, že bohatstvo muža závisí od jeho vzťahov s priateľmi. Práve preto sa vzťahy s priateľmi nachádzajú medzi vzťahmi s rodinou a vzťahmi so spolupracovníkmi.

Človek získava takú prácu, ktorá vyplýva z toho, s akými ľuďmi komunikuje a stýka sa. Väčšinou dostanete dobrú prácu, kde máte priateľov. Ak si človek nevytvorí dobré vzťahy s priateľmi, nebude mať dosť peňazí, uvidí, že všetko mimo rodiny sa zrazu rozplynie. Keď sa človek dostane do tohto štádia, mal by vedieť, že by mal opäť pracovať na svojich priateľstvách s inými ľuďmi, ktorí ho potom podporia. Keď sa muž ožení, jeho povinnosťou je pozvať priateľov, hostí, pozvať ich na obed, na návštevu a venovať im toľko pozornosti, koľko potrebujú. A mal by ich pozvať, nemal by čakať, kým sa sami pozvú, kým prídu. Ženatý muž by mal brať ohľad na svojich priateľov a starať sa o nich. Inými slovami, muž – hospodár, ženatý muž, by sa mal snažiť znížiť to rodinné ego aj na úkor toho ega väčšej spoločnosti okolo. Musí viac komunikovať so spoločnosťou a nezaujímať sa len o svoju manželku. Ak muž myslí len na svoju manželku a zabúda na všetkých svojich priateľov, neskôr bude trpieť. Čím väčšie je ego rodiny, tým menej jeho deti pochopia, čo znamená starať sa o druhých, byť nesebecký a slúžiť druhým. Vyrastú z nich egoisti. Budú veľmi sebecké. Ak sa rodičia starajú len o seba a svoju rodinu a vôbec sa nebudú zaujímať o to, čo robia iní, nebudú slúžiť iným, potom z ich detí vyrastú veľkí sebci. Títo rodičia budú určite dávať svojim deťom darčeky a starať sa o ne a budú si myslieť, že keď ich deti vyrastú, budú sa o ne starať. V skutočnosti to však zvyčajne neskôr neurobia. Prečo je to tak? Pretože deti robia len to, čo vidia. Deti dokážu byť nezištné, len ak vidia, že iní ľudia okolo nich sú nezištní. Ale ak deti vidia, že ostatní ľudia okolo nich sú len sebeckí, nebudú schopné byť nesebecké. A keď opustia rodinu, budú sa starať len o seba a o svoju vlastnú rodinu. Na svojich rodičoch im už nebude záležať. Takéto deti zvyčajne volajú svojim rodičom: „Ahoj, ako sa máš, ako sa máš, môžeme si od teba niečo požičať? Ste starší, už nepotrebujete peniaze. Máme teraz veľa detí…“ a bude prebiehať hlavne tento druh komunikácie. Takže je zodpovednosťou muža, aby zorganizoval správny druh komunikácie mimo rodiny.

Muž je zodpovedný za bezpečnosť svojej ženy, svojich detí a svojej rodiny. Jeho zodpovednosťou je materiálne zabezpečenie. Ak to neurobí, jeho žena, jeho deti, jeho rodičia nebudú voči nemu zodpovední. Muž musí byť zodpovedný predovšetkým za seba. Ak žena nechce nasledovať svojho muža, nechce ho poslúchať a má na výber, buď ho zabije, alebo ho prinúti, aby ju poslúchal, a ak ho nejakým spôsobom prinúti, aby ju poslúchal, a on urobí všetko, čo ona chce, potom si ho vôbec nebude ctiť, nebude si ho vážiť a bude si vyčítať, že si ho vzala. K povahe partnerských vzťahov patrí, že manželia si navzájom testujú svoje sily. Musia pochopiť, čo je silná stránka a čo slabá. Niekedy si muž myslí, že ak budem manželku poslúchať, bude ma rešpektovať. Ale v skutočnosti tam nebude nič, čo by mohla rešpektovať. Muž bude milovaný len vtedy, ak je zodpovedný a dokáže robiť správne rozhodnutia. Musí mať pevnú vôľu. To je rozdiel medzi mužom a ženou. Ak muž túto vlastnosť nemá, žena ho nebude považovať za muža a on v jej očiach de facto prestane byť mužom. A v takej rodine nemôžete očakávať žiadne šťastie.

 

Povinnosti, ktoré muž dostáva a ktoré má, keď si vytvorí rodinu.

Existuje spôsob, ako môže žena pochopiť, vedieť, či je muž naozaj zodpovedný, skôr než si ho vezme. Ak jej veľmi často sľubuje veľa vecí a ona si to väčšinou nevšíma – napríklad nastane situácia, že on povie „stretneme sa tam a tam“ a on mešká päť minút a má svoje dôvody, prečo mešká, môže mu raz odpustiť. Ale ak sa to stane druhýkrát, mala by vedieť, že nie je zodpovedný a že je nebezpečné vziať si takéhoto muža, pretože nedodržiava, čo povie, čo sľúbi.

Muž musí dodržať slovo, a to najmä vo vzťahu k žene. Ak to nerobí, nie je veľká šanca na šťastný rodinný život. Teraz by si ženy mali veľmi dobre zapísať, že keď majú svojmu mužovi za zlé, že neplní svoje povinnosti a nerobí to, čo by mal, čo je jeho povinnosťou, tak to je najväčšia urážka. Keď mu povie „keď ty nie si taký citlivý a taký milý“ a iné ženské vlastnosti, keď vyčíta tieto veci, zvyčajne to muž neberie vážne, prísne a až tak ho to nezraní. Ale keď mu žena povie „nedržíš slovo a si nezodpovedný“, je to pre neho najväčšia urážka. So ženou, ktorá mu to povie, zvyčajne nebude mať dobrý vzťah. Ak žena udrie muža, nebude to pre neho urážka. Niekedy mu to dokonca môže pripadať smiešne, pretože nie je dosť silná na to, aby mu tým ublížila. Ale ak žena povie niečo veľmi pekné o inom mužovi a začne ho porovnávať s týmto mužom a s hentým mužom a povie „nie si taký dobrý ako tento muž“, pôjde to veľmi hlboko a veľmi ho to zraní, a najmä ak to urobí v prítomnosti jeho priateľov. Bude si to pamätať celý život.

A platí to aj naopak – ak muž povie nejaký kompliment inej žene a povie “ tá je tak krásna, tak jej to pristane“ alebo aj v jej spoločnosti, bude to pre jeho ženu veľká urážka. V dôsledku toho bude jeho žena z neho veľmi sklamaná, nespokojná. Možno si to ani vedome neuvedomí, ale podvedome to pôjde veľmi hlboko a bude ju to bolieť. A manžel ju len ťažko bude môcť urobiť šťastnou. Muž by mal dodržať svoje slovo a sľuby, a ak to neurobí, žena ho nebude považovať za seriózneho muža. A ak je zaňho vydatá, potom mu musí byť verná, dôverovať mu a dúfať, že dodrží svoje sľuby. To je jediný spôsob, ako zlepšiť situáciu. Ak je žena veľmi lojálna a verná, potom môže postupne muž získať vlastnosť byť zodpovedný. Ale keď on nie je lojálny, v podstate nie je šanca, aby sa u neho táto vlastnosť zlepšila.

 

Práca na sebe

Ďalšou zodpovednosťou muža je pracovať na sebe a zlepšovať svoj charakter a svoju osobnosť. To spôsobí, že si ho manželka bude ešte viac vážiť, rešpektovať a oceňovať. Tým, že si bude manželku vážiť a dodrží slovo, ktoré jej dal, spôsobí, že aj ona sa bude zlepšovať. Keď manželka rešpektuje svojho manžela, vytvorí to v rodine harmóniu a zlá karma sa zvyčajne veľmi rýchlo vyčerpá. Zlá karma znamená, že muž koná takým spôsobom a dostáva sa do takých situácií, že ho nikto nemôže rešpektovať, vážiť si ho. Ale ak si ho žena váži, nevšimne si to. Povie: „Ach, to bola len nehoda, môj muž sa zvyčajne takto nespráva.“ A ak si ho neváži, nerešpektuje ho, môže povedať – „nemôžem s ním ďalej žiť, pretože nie je veľmi dobrý človek, chcela by som lepšieho manžela“. Muž by teda mal každý deň pracovať na svojej osobnosti, a to spôsobí, že si ho manželka bude vážiť.

 

Nehádanie sa

Ďalšou povinnosťou muža je prestať sa hádať. Napríklad, keď manželka hovorí: „Prečo robíš toto, prečo robíš tieto zlé veci?“ Muž by mal vedieť, že ak tieto rozhovory trvajú dlhšie ako päť minút, je to pre neho veľmi nepriaznivá situácia. Ženy si vážia mužov, ktorí majú takýto chladnokrvný postoj. Ku všetkému. A keď sú ticho. Keď sa začnú hádať alebo keď si začnú vymieňať nejaké rozdielne názory, to, čo by mal manžel urobiť, je stručne a jasne vyjadriť svoj názor a nehovoriť príliš veľa. A ak s ním manželka nesúhlasí, je to jej problém a on by mal prestať hovoriť.

V priebehu tejto hádky, tohto rozhovoru by nemal prijímať názory iných ľudí. Ak to urobí, nebude vyzerať dobre. Ak napríklad manželka začne plakať a povie: „Chcem urobiť to, čo hovoríš, ale nemôžem to urobiť,“ potom by muž mal prestať chŕliť tieto argumenty a prijať manželkin názor. Ale keď prebiehajú nejaké hádky, keď sa príliš hádajú, potom by nemal akceptovať manželkin názor. Inými slovami, nemal by ju počúvať, pretože potom bude v jej očiach vyzerať zle. Manželka si ho nebude vážiť, nebude si ho ctiť.

V skutočnosti by sa muži nemali hádať vôbec. Mali by byť veľkodušní, kultivovaní a tichí. Mali by dovoliť alebo nejako tolerovať, keď žena urobí chybu. Aj keď sa mýli, nemali by sa hádať. Muž by si mal stále stáť za svojím a potom, možno niekedy, keď hádka ustane, by mal priznať, že sa mýlil.

Teraz hovoríme o skutočnom mužovi. Muž by nemal príliš veľa hovoriť. Môže veľa hovoriť so svojimi priateľmi, ale nemal by sa príliš hádať a rozprávať so svojou rodinou. Po krátkom vysvetľujúcom prejave by mal prijať rozhodnutie. A keď sa rozhovor zmení na nejakú výmenu názorov a hádku, mal by ho ukončiť. V opačnom prípade k nemu jeho žena pomaly stratí rešpekt. Tiež by mal byť vodcom rodiny, svojej manželky a detí, a mal by byť najstarším a najrozumnejším členom rodiny. Je veľmi ťažké to urobiť. Najmä keď je manžel mladší ako manželka. Ženy väčšinou chodia len s mužmi, ktorí sú od nich starší. A za starších ich považujú až vtedy, keď skutočne SÚ starší. Pre ženu je veľmi ťažké považovať za svojho vodcu a staršieho niekoho, kto je vekovo mladší. Aj keď je muž mladší ako jeho žena, musí byť starší v zmysle osobnosti a úctyhodnosti, aby vyzeral starší a váženejší ako jeho žena. Ak taký nie je, deti ho nebudú poslúchať a v skutočnosti deti nebudú poslúchať ani otca, ani matku. Starší v tomto zmysle znamená byť vážny, úctyhodný a zodpovedný. Ak muž nie je zodpovedný za svoje deti, nemôže sa stať starším. Ak muž túži po úcte svojich detí a manželky, musí sa o ne starať a byť za ne zodpovedný. Musí sa snažiť pomôcť im dostať sa na správnu cestu a robiť veci správne. Muž by mal mať aj priateľov, ktorí ho počúvajú a ktorí si ho vážia. Keď manželka a deti uvidia, že otec je rešpektovaný muž, čestný muž, tento rešpekt sa prenesie aj na nich a budú ho počúvať. To je pri výchove detí veľmi dôležité. Muži musia byť zodpovední za ostatných ľudí. Musia im pomáhať a učiť ich.

 

Zodpovednosť za potreby

Ďalšou povinnosťou muža je byť zodpovedný za rodinný majetok, rodinné financie a potreby. To neznamená, že čím viac peňazí rodina má, tým ľahší je jej život. Znamená to hlavne rovnováhu medzi materiálnym a duchovným životom. Muž musí pracovať, ale stále si musí nechať čas na duchovné činnosti a tiež pracovať na sebe. Musí vychovávať svoju rodinu tak, aby celá rodina rozvíjala určitú kultúru a morálku. Ak človek neustále pracuje, nebude šťastnejší. Nie sme osly, aby sme pracovali od rána do večera a celý život. Aj my musíme rozvíjať svoje šťastie a len prácou a zarábaním to nedosiahneme. Šťastie nám prinesie práca na sebe a zlepšovanie nášho charakteru. Preto by sme mali navštevovať miesta, kde ľudia pracujú na svojom charaktere, a udržiavať rovnováhu medzi materiálnym a duchovným životom. Ak máme len duchovný život a rodina je veľmi chudobná, začnú konflikty a hádky. A ak majú ľudia v rodine len materiálny blahobyt, veľmi často ich život unaví. V skutočnosti z neho nebudú schopní získať tú radosť. Tá radosť sa bude zmenšovať a ľudia si začnú myslieť, že život je len práca. Takýto človek sa stane veľmi depresívnym a začne byť chorý. Prestane chápať čo má so svojím životom robiť, a možno dokonca utečie od svojej rodiny. Takto to dopadne, keď sa človek príliš sústredí len na prácu. Myslí si, že všetko robí len pre rodinu, aby bola šťastná, aby mal auto a dom a pravidelné dovolenky, ale to mu neprinesie šťastie, pretože medzi duchovnou a materiálnou zložkou nie je rovnováha. Je to veľký problém modernej spoločnosti. A kvôli tomu sa ľudia stávajú unavenými zo života. Začínajú byť nervózni, hádaví, prepracovaní, príliš vystresovaní, nemajú už žiadne koníčky, žiadne záľuby, budú len pozerať televíziu – a to je najhorší druh záľuby, pretože to človeku nepomáha zlepšiť jeho charakter. Aj keď má herec dobrý charakter, neznamená to, že ľudia, ktorí sa na to pozerajú, budú mať dobrý charakter, pretože sa na to pozerajú. Keď priamo komunikujete s dobrým človekom, môže to zlepšiť váš charakter, vašu osobnosť. Ale ak sa na tú osobnosť len pozeráte, neprináša vám to v tomto zmysle nič dobré.

Ak je človek zodpovedný za svoju rodinu, potom táto rodina dostane príležitosť žiť aktívny život. Môže to byť šport alebo nejaké cestovanie po horách či výlety na bicykli. Rodina pochopí, čo je to aktívny život. Muž musí svoju ženu učiť a žena ho musí počúvať a poslúchať, nie naopak. V skutočnosti však nie je veľmi ľahké učiť svoju ženu. Manželka vás musí najprv považovať za veľmi kvalifikovaného a vzdelaného muža, aby to dokázala. Manželka musí vidieť, že to so všetkým myslíte vážne, a potom vás bude počúvať. Môžete chodiť k psychiatrom a hľadať u nich nejaké rady, skúšať ich spôsoby a experimenty, ale v skutočnosti si ľudia vážia jeden druhého kvôli ich osobnostiam. V rodine sa budete správať podľa svojho charakteru. Nebudete sa môcť správať ako herci v niektorých filmoch. Budete sa môcť správať len tak, akí ste naozaj vo svojom vnútri. Ženy a muži sa vo vzťahu k rodine vnímajú takí, akí naozaj sú. Ich vzťah je veľmi hlboký a komunikujú aj na úrovni jemnohmotných tiel a dokonca duší.

Muž uvidí, ak je manželka nahnevaná, aj keď sa smeje. Dokonca aj manželka dokáže vnútorne cítiť, čo sa s jej manželom deje. Pretože je medzi nimi hlboký vzťah a nič sa v ňom nedá skryť. Len keď sa človek zlepší, dá vám to možnosť zmeniť sa, zlepšiť váš vzťah. Keď sa manžel stane lepším človekom, jeho žena sa o neho bude viac zaujímať a začne ho viac počúvať a riadiť sa tým, čo hovorí. Pre ženu tiež nie je ľahké prinútiť manžela, aby bol zodpovedný. Musí hovoriť o svojich pocitoch a slabostiach, o tom, ako sa cíti, keď sa niečoho bojí. Musí tiež hovoriť o svojich problémoch a počúvať, čo jej hovorí. Žena mu musí povedať svoje problémy a požiadať ho o radu. Ak jej nechce poradiť, tak aj keď jej nechce poradiť, skôr či neskôr sa táto charakterová črta u neho prejaví. Svoju vedúcu úlohu pochopí tak, že bude dávať rady, pretože dávať rady je pre muža radosť. A radosťou manželky je počúvať svojho manžela a vidieť, ako sa o ňu stará. Ženy zvyčajne túto zodpovednosť dávajú dole zo svojich pliec a odovzdávajú ju mužom a muž musí túto zodpovednosť prijať a potom bude rodina šťastná. To však neznamená, že žena je nezodpovedná. Aj keď je za určitú vec zodpovedná, musí vedieť, že ju tie povinnosti nezaťažia. Môže sa spoľahnúť na to, že sa vždy nájde niekto, kto túto zodpovednosť prevezme. Muži majú zvyčajne radi zodpovednosť. A čím viac, tým lepšie. Je to mužská prirodzenosť. Muž musí svoju ženu chrániť v každej situácii, to je jeho zodpovednosť. Musí vedieť, že väčšinu času, väčšinu života ju bude musieť chrániť, dokonca aj pred sebou samotnou, to je jeho zodpovednosť.

Žena je takto chránená pred všetkými okrem svojho manžela. Pred príbuznými, deťmi a všetkými ostatnými ľuďmi ju chráni manžel, ale pred manželom chránená nie je. Pred ním ju môžu zachrániť len jej slzy a jej prejavy slabosti. Keď je žena smutná alebo plače, srdce jej manžela zmäkne a ona bude chránená aj pred ním. Keď o sebe povie, že je zlá a že jej manžel je pre ňu príliš dobrý, vtedy sa jeho srdce roztopí a bude sa k nej správať pekne a prestane sa na ňu hnevať. To je jediný spôsob, ako získať jej manžela. A teraz už poznáte všetky tajomstvá.

 

Disciplína a spoločná práca na sebe

Muž musí organizovať rodinnú disciplínu a sebazdokonaľovanie. Musí vybrať mantru, ktorú sa bude rodina modliť. Ak sa celá rodina spoločne pomodlí jednu mantru, prinesie to veľmi harmonický stav. A harmónia prinesie aj rozum. Západná psychológia hovorí, že vzťah medzi mužom a ženou je predovšetkým sexuálny. Hovoria, že je to to isté, čo majú psy, mačky a zvieratá. O tom hovorí západná psychológia.

Dôverný vzťah musí byť založený na vyšších energetických centrách a nie na nižších. Manžel a manželka musia niečo robiť spoločne. Môžu si napríklad čítať Védy alebo vykonať nejakú praktickú službu Bohu, alebo môžu spoločne robiť cvičenia či ďalšie činnosti. A ak to budú robiť, budú si lepšie rozumieť. Podľa Véd musí byť manželka rovnako asketická ako jej manžel; musia niečo robiť spoločne. Nemala by robiť niečo samostatne, ale mala by nasledovať svojho manžela, pretože to zvyšuje šancu, že rodina bude šťastná.

V ďalšej fáze sa ukazuje, že aj deti sú ovplyvnené tým, ako sa manžel a manželka správajú. A môže sa to týkať aj ich, môžu spolu čítať, mantrovať a robiť nejakú službu pre Boha alebo nejakú službu pre iných ľudí a potom budú deti oveľa poslušnejšie. A to sa musí robiť denne. Dobré rodiny si zvyčajne spoločne prečítajú nejakú mantru alebo si spoločne prečítajú niečo o svätých ľuďoch a aspoň 20 minút denne sa o tom rozprávajú. Väčšinou sa to robí večer. Nie je potrebné robiť to dlho, ale úplne postačí aj 20 minút denne. Nemali by ste sa rozprávať o nejakých témach, čo sa deje vo svete, o nejakých novinkách alebo o tom, čo sa stalo nejakej herečke alebo nejakému prezidentovi alebo nejakej hviezde alebo o podobných veciach, tieto veci sú v podstate zbytočné. Muž a žena by sa mali spolu rozprávať o niečom, čo zvýši ich porozumenie, zlepší ich chápanie sveta a ich vzťah s Bohom.

Muž v rodine by mal rozhodnúť, akým smerom sa bude rodina uberať. Ak to muž neurobí, potom si žena začne myslieť, že žena nájde vieru pre celú rodinu alebo náboženstvo pre celú rodinu, a začne hľadať a nájde náboženstvo pre rodinu a povie: „No, budeme to študovať, budeme to čítať.“ Mali by ste vedieť, že ak to urobí ona, on bude mať na všetko presne opačný názor. Nebude chcieť to náboženstvo, pretože to nie je zodpovednosť ženy. Musí to urobiť muž. Takže ak žena chce, aby rodina mala nejaké náboženstvo, a ak chce, aby ho rodina spoločne študovala, potom musí inšpirovať svojho muža, aby hľadal nejaké náboženstvo a nejakú náboženskú filozofiu. A rodina by mala mať aj rodinného kňaza alebo nejakého svojho duchovného učiteľa, ktorý by ich učil o duchovnom živote a o živote vôbec. A ten by mal hovoriť predovšetkým s manželom, nie s manželkou. Ak ten učiteľ hovorí s manželkou a nie s manželom, potom sa stáva akoby jej druhým manželom, a to nie je správne. Pretože manželka môže počúvať len jedného manžela. A keď sa to stane, potom ten muž bude mať veľmi zlý vzťah k tomu učiteľovi alebo k celému náboženstvu, ktoré reprezentuje. Takže to musí urobiť manžel. A je to jeho zodpovednosť. Musí nájsť učiteľa pre seba a pre celú rodinu. V skutočnosti je pre manželku ťažké pochopiť, kto je skutočný učiteľ, a nemusí byť schopná pochopiť ho do všetkých detailov. A preto by mal byť muž tým, kto s týmto učiteľom komunikuje. V opačnom prípade manželka začne mať vzťah s učiteľom. Je veľmi naklonená blízkym vzťahom a stáva sa veľmi dôverčivou. A muž by mal tiež vedieť, kde si môže dovoliť mať intímne vzťahy a kde nie. A vedieť, že učiteľ je niekto, koho by mal počúvať. Ak muž nebude počúvať učiteľa, potom ho bude počúvať žena. A to nie je pre rodinu dobré.

 

Jedlo

Je tiež dôležité, aby muž rozhodoval o tom, čo bude celá rodina jesť. Žena je zodpovedná za varenie, ale muž by mal rozhodovať o tom, aké produkty bude rodina jesť. A muž by mal tiež rozhodovať o tom, ako bude rodina oddychovať, kam pôjdu na dovolenku alebo aké športy budú robiť, a žena rozhodne, čo budú na tej dovolenke jesť a pripraví to. A čo budú mať na sebe, oblečenie, to je zodpovednosť ženy. Ale muž by mal rozhodnúť, kam pôjdu a ktoré miesta navštívia. Muž by mal rozhodnúť, aké zásady a aké princípy budú dodržiavať. A aj žena by niekedy mohla rozhodnúť, kam pôjdu.

Keď žena rozhodne, akými zásadami sa budú riadiť a bude rozhodovať, kam pôjdu na dovolenku, muž sa s ňou začne hádať. Aj keď bude chcieť ísť tam, kam ona navrhne, stále bude chcieť byť vodcom a to je prirodzenosť muža a žena s tým nebude môcť nič urobiť, pretože je to prirodzenosť muža. Je ľahšie ho zabiť, ako zmeniť jeho rozhodnutie poslúchať ju. Žena nikdy nemôže prinútiť muža, aby ju poslúchal, jej pravidlá a robil to, čo chce ona. Ak chce muža, musí túto skutočnosť prijať. V opačnom prípade by si mala vziať ženu. Toto je veľmi dôležitá časť našej prednášky, pretože je tu veľa žien, takže hovorím niečo aj o povinnostiach žien. Nájsť rodinné ego je zodpovednosťou muža, ako sme už povedali.

 

Rovnováha v rodine a kariére

Je tu ešte jedna veľmi dôležitá vec, o ktorej západná psychológia nehovorí, a to, že muž by mal vždy nájsť rovnováhu medzi vzťahom k manželke a deťom a sebazdokonaľovaním, sebadisciplínou. Muž si nemá myslieť, že keď bude mať intímny vzťah so svojou ženou a keď bude tráviť veľa času so svojimi deťmi, že z toho bude mať šťastie. Vo všetkom by mal nájsť rovnováhu. Ak viac času venuje sebazdokonaľovaniu, znamená to, že si ho manželka bude viac vážiť. Keď sa muž stane závislým na sexuálnom vzťahu s manželkou alebo na vzťahu s deťmi, potom to znamená, že tento muž sa stane zbytočným a pre všetkých nepoužiteľným. Muž musí byť nad vecou, nad celou rodinou a rodina ho musí nasledovať. Ak žena vidí, že trávi veľa času sám so sebou, snaží sa zdokonaľovať, potom to znamená, že si ho bude vážiť a celá rodina si ho bude vážiť. Budú ho považovať za veľmi úprimného človeka a budú ho rešpektovať a budú s ním hovoriť s úctou. No ak trávi príliš veľa času iba so svojou rodinou, nebudú si komunikáciu s ním vážiť. Muž má tendenciu byť veľmi spätý so svojou rodinou a manželkou, so svojimi deťmi. Ale musí pamätať aj na tú časť, ktorá sa týka sebadisciplíny. Takže musí rozvíjať ten sklon pracovať na sebe. Ak to nebude robiť, jeho žena bude silnejšia ako on. Ona bude silnejšia a prestane ho považovať za seriózneho človeka, čestného človeka. Bude si myslieť, že on je nič a že ho príliš počúva. Bude si myslieť, že ho dokáže ovládať a že môže získať všetko, čo chce. A v dôsledku tohto, on už nebude schopný na sebe pracovať.

Každý muž by mal vedieť, že by mal milovať svoje povinnosti, ale nemal by hľadať uspokojenie u svojich blízkych, inak bude závislý od toho, koľko uspokojenia od nich dostane, a neskôr bude veľmi sklamaný a nešťastný. Niekedy, keď sa to stane – žena mu dokonca môže povedať: „Ak mi dovolíš, aby som ťa podviedla a milovala niekoho iného, tak neboj , budem milovať aj teba.“ Ale to je hrozné a je to asi ten najhorší záver, ku ktorému môže dospieť. Z toho muža sa stáva úplná nula. V takom prípade ho manželka nebude považovať za svojho manžela. Čím viac je muž naklonený získavať šťastie len od svojej rodiny, tým horšie je to pre celú rodinu. Mal by si plniť svoje povinnosti, ale zachovať si trochu nezávislosti, pokiaľ ide o jeho šťastie. Inak bude len behať po dome, cupkať za ňou a hovoriť jej: „Prečo sa na mňa neusmievaš? Prečo sa na mňa neusmievaš? Chcel by som, aby si pre mňa niečo urobila.“ A to ju bude rozčuľovať. Pretože ona sa naňho nemôže stále usmievať. Muž by mal vedieť hľadať šťastie na iných miestach.

Keď je muž príliš pripútaný k svojej žene, a to ešte pred svadbou, znamená to, že bude veľmi slabým manželom. Ak sa podvolí všetkým jej urážkam a dovolí jej robiť, čo ona chce, a nechá ju pozerať sa na iných mužov a len to toleruje a nič s tým nerobí, potom je to pre ženu veľmi nepriaznivé. Potom to znamená, že v jej horoskope má jej Slnko väčšiu moc ako jeho. A to znamená, že obaja budú nešťastní. Na druhej strane, muži by mali byť veľmi vážni a brať to veľmi seriózne, kým sa vezmú. Mal by sa priblížiť k svojej budúcej manželke a oznámiť jej: „Budeš mojou ženou!“ A to bez akýchkoľvek otázok. A to je vážna vec. Nie je to sentimentálne. A vaše manželstvo bude dobré. A ak to urobí len ako hru, tak manželka bude cítiť, že nie je veľmi vážny a bude sa mu len smiať, tak vo vnútri musí byť muž veľmi odhodlaný, vážny.

 

Vernosť a opatrnosť

Ďalšia zodpovednosť muža je, že musí predvídať a musí byť veľmi silný, keď sa rozpráva s inými ženami okrem svojej manželky, pretože ak to neurobí, nebude verný a nebude rešpektovaný. Aj keď sa na iné ženy len usmieva a začne sa s nimi kamarátiť, to nie je dobré, je to ZLÉ. Mali by ste vedieť, že muži a ženy NEMÔŽU byť priateľmi. V prírode takýto druh priateľstva NEEXISTUJE. Keď sa muži a ženy kamarátia, znamená to, že medzi nimi prebieha jemný sex. Je to podložené Védami.

Ak sa žena kamaráti s manželovým priateľom, rešpektuje ho a nemá s ním žiaden iný vzťah, a deje sa to v prítomnosti manžela, potom je to v poriadku. Ale keď má žena mužského priateľa, o ktorom jej manžel ani nevie, potom je to veľmi zlé. Keď sa nejakým spôsobom spolieha alebo je závislá od iného muža, mužského priateľa, o ktorom muž ani nevie, a ona mu povie a zverí sa tomu inému mužovi: „Nemáme veľmi dobrý vzťah, nechová sa ku mne veľmi pekne,“ potom to znamená, že tento priateľ je jej skutočným manželom. Podľa Véd je manžel ten, komu žena otvorí svoje srdce, nie ten, s kým spí. Skutočný manžel je ten, ktorého žena považuje za svoje bohatstvo a otvára mu svoje srdce. Keď má žena iného muža, ktorému odhaľuje svoje city, znamená to, že je to jej skutočný manžel. A rodina jej skutočného manžela, za ktorého je vydatá, nebude šťastná.

To isté platí aj naopak, keď má muž inú priateľku ako svoju manželku. Muž buď zveličuje svoju lásku k manželke, alebo časť svojej lásky venuje inej žene. A potom to znamená, že láska k jeho manželke sa zníži. Muž niekedy hovorí: „Mám rád deti, mám rád príbuzných, ale milujem inú ženu.“ Myslí si, že je to v poriadku, ale v skutočnosti, keď muž zničí svoj vzťah s manželkou, zničí aj vzťahy so svojimi deťmi a príbuznými, pretože je to to isté, je to prepojené. Jeho vzťah s deťmi a príbuznými je založený na jeho vzťahu s manželkou. Takže ak zničí lásku k svojej manželke, príbuzní tiež ukončia tento vzťah.

Byť si navzájom verný je veľmi dôležité. V dnešnej dobe chce každý pred vernosťou zatvárať oči a tváriť sa, že neexistuje. V skutočnosti je však byť si navzájom verný veľmi dôležité. Dnes sa často hovorí o sexuálnej revolúcii a o tom, že si človek vyberá, čo chce, a že si môže nájsť dobré/zlé s kýmkoľvek a najmä vtedy, keď o tom manžel nevie. V skutočnosti sa však jemné telo nedá zmeniť a tieto pravidlá, ktoré máme dodržiavať, väčšinou nepodliehajú našim túžbam. Niečo chceme, po niečom túžime, ale ak to urobíme, budeme trpieť. Svet nemôžeme zmeniť. Svet zmení nás.

 

Otázky

Doteraz sme hovorili o povinnostiach muža a teraz som pripravený odpovedať na vaše otázky.

Niekto sa pýtal, že keď má žena nového manžela, ako sa má tento nový manžel správať k starému manželovi. Teraz by všetky ženy mali prestať počúvať, pretože teraz hovorím len mužom. Žena, aj keď nenávidí svojho starého manžela, bude s ním stále spojená. Nemôže ho hneď prerušiť. Stále pokračuje v tom, že je vlastne jej manželom, aj keď ho úplne nenávidí. V skutočnosti ho počúva na jemnej úrovni. A keď s ním má dieťa, toto puto sa ešte viac posilní, pretože si vždy spomenie na svojho predchádzajúceho manžela, keď sa pozrie na svoje dieťa. Pre ženu je veľmi ťažké považovať niekoho nového za svojho skutočného manžela. Môže ho považovať za svojho priateľa, milenca, ale je veľmi ťažké prijať ho za svojho manžela. Z tejto situácie však existuje východisko, len je potrebný čas, aby sa situácia zmenila. Ak majú správny vzťah a pracujú na ňom, časom novému manžela začne považovať za svojho skutočného manžela, nového manžela. A jej dieťa si na to zvykne a začne ho považovať za svojho otca alebo priateľa.

Nie je ani celkom správne, že dieťa má len jedného otca. Podľa Véd máme mnoho otcov. Napríklad náš učiteľ je akýmsi otcom. Kňaz je tiež naším otcom. Nejaký úradník, starosta alebo štátny úradník je tiež akýmsi otcom. Človek, ktorý toto dieťa živí a stará sa oň, je tiež jeho otcom. A toto dieťa by ho malo považovať za svojho otca, aj keď to nie je biologický otec, ktorý ho splodil. V prírode je to tak zariadené, že deti si na takúto situáciu zvyknú. A ich vzťah k novému otcovi sa zmení. Všetko však v tejto situácii závisí od manželky. Ak je schopná urobiť zmenu, rodina bude šťastná. Ale to by ste ženám nemali hovoriť.

Ďalšia otázka bola z opačnej strany. Keď muž zabudne na svoju rodinu a veľmi rýchlo sa dostane do novej rodiny a rýchlo zabudne na svoju starú rodinu, je to tiež problém. V tomto prípade to naznačuje, že je nestály, zlý manžel. Mali by ste vedieť, že ak opustil svoju predchádzajúcu manželku a ak s ním mala napríklad dieťa, znamená to, že je nezodpovedný alebo môže byť nezodpovedný neskôr. Aj nová manželka by mala manželovi pripomenúť, aby sa postaral o svoje dieťa z predchádzajúceho manželstva. Musí zaň platiť, musí sa o to dieťa starať. Ak to jeho nová manželka neurobí a ak mu povie, aby na ne zabudol, aby ich odhodil, potom to znamená, že časom urobí presne to isté on jej. Opustí ju presne tak, ako opustil svoju predchádzajúcu manželku. Pretože jeho charakter je už sformovaný. Aj keď je to pre ženu veľmi ťažké, mala by to urobiť. Neznamená to, že má teraz dve manželky. Ale mal by sa postarať o svoju predchádzajúcu rodinu. Nemusí skákať od jednej ženy k druhej, ale aspoň by ich mal podporovať, dávať im peniaze. Najmä ak má deti, platiť na deti. A mal by pomôcť predchádzajúcej manželke postaviť sa na nohy, pretože pre ženu, ktorá má deti a je rozvedená, je veľmi ťažké žiť a nájsť si nového manžela. Je v tej situácii ako ľadovec uprostred oceánu. Je sama, o všetko prichádza, stráca spoločných priateľov a jediné, na čo sa sústredí, je udržať deti, postarať sa o ne. A s tým potrebuje pomoc. Takže jej starý manžel a jeho nová manželka by jej s tým mali pomôcť. Ak to neurobia, prilákajú si zlú karmu. A ak to urobia, zlá karma sa vymaže. Ak to neurobia, nová rodina bude prekliata a nenávidená starou rodinou toho manžela a predchádzajúcou manželkou a deťmi toho manžela. Tá žena, ktorú opustil jej manžel, má právo preklínať iných ľudí a svojho predchádzajúceho manžela. Samozrejme, že jej to nepomôže, ale bude to fungovať. Pretože má právo na pomoc od svojho predchádzajúceho manžela. Inak z toho bude veľmi nešťastná, bude vo veľmi neistej situácii. Takže je stále jeho povinnosťou podporovať dieťa a pomáhať jej.

Ďalšou otázkou je, že ak má žena zlý vzťah so svojou matkou, znamená to, že bude mať skutočne zlý vzťah so svojím manželom? Povinnosťou manžela v tejto situácii je pokúsiť sa zlepšiť vzťah svokrovcov. Musí sa pokúsiť porozprávať so svokrou, komunikovať s ňou a snažiť sa ho zlepšiť. Takže ak má žena so svojou mamou zlý vzťah, mal by to byť on, kto by mal prevziať iniciatívu a porozprávať sa s jej mamou a mal by jej pripomenúť, že jej dcéra je dobrá manželka, že je dobrý človek. A potom sa veci zlepšia. Ak poviete, že „to je tvoja matka, tak si vyriešte tie problémy“, potom v takom prípade bude matka na muža veľmi žiarliť a povie svojej dcére, „predtým si ma nemala rada a teraz ma máš rada ešte menej“. Bude sa stále hnevať. Takže manžel musí ísť za matkou svojej ženy, porozprávať sa s ňou a povedať jej: „Nebojte sa, nebojte sa, všetko je v poriadku.“ A ona potom prestane svoju dcéru šikanovať. Aj keď je dcéra malá a s matkou sa neustále hádajú, najmä ak sú si veľmi podobné, v takom prípade by mal manžel pomôcť zlepšiť vzťah svojej manželky aj s jej matkou.

Nasledujúca otázka je, že ak je manželka veľmi úspešná a tvrdo na sebe pracuje a zlepšila sa, potom to nemusí znamenať, že sa zlepšilo aj jej ženské správanie. Žena by sa mala v prvom rade snažiť byť dobrou manželkou. Byť dobrou manželkou doma a potom sa snažiť byť dobrým človekom v spoločnosti. A ak to urobí, bude mať dobrý život. Ale ak to nerobí, neplní si svoje povinnosti doma v rodine, ktoré sú jej hlavnými povinnosťami. Pretože jej hlavnou povinnosťou je zachrániť rodinu. Ak je veľmi úspešná v spoločnosti, ale doma to nerobí správne a nemá dobrý vzťah s manželom a s deťmi, to znamená, že nie je veľmi dobrou manželkou, to neznamená, že je lepším človekom, lepšou osobou. Totiž sféra šťastia ženy spočíva predovšetkým v jej rodine. 80% jej šťastia spočíva v rodine a 20 % jej šťastia pochádza zo spoločnosti okolo nej. A u muža je to naopak, 80% jeho šťastia pochádza z vonkajšej spoločnosti a 20% jeho šťastia pochádza z jeho rodiny. Ak je žena v tých 20% vo vonkajšej spoločnosti, nebude šťastná. Bude obviňovať svoju rodinu a svojich príbuzných, že nie je šťastná. Chce byť šťastná mimo svojej rodiny a bude si myslieť, že jej to rodina neumožňuje. V skutočnosti jej však ženské telo nedovolí byť šťastnou v spoločnosti. Nie je stvorená na to, aby bola šťastná mimo rodiny, pretože tam môže získať len 20% šťastia. Jej šťastie je v rodine. Keď má hlboký vzťah so svojou rodinou, to je jej šťastie. To neznamená, že musí byť celý život len doma, ale jej šťastie by nemalo byť príliš závislé od vonkajšej spoločnosti. Samozrejme, môže pracovať aj mimo svojej rodiny, ale mala by vedieť, že v tom nespočíva väčšie šťastie, než aké môže očakávať. A to je veľmi ťažká a komplikovaná otázka; budeme o nej hovoriť neskôr.

Zatiaľ budem hovoriť o tom, čo by mal v tejto situácii robiť muž. Mal by pracovať mimo rodiny a snažiť sa zarobiť všetky peniaze, ktoré rodina potrebuje, a získať tak šťastie. Ale dnes je všetko hore nohami. Ľudia sa rodia a nepoznajú a nechápu svoje telo, mužské povinnosti a ženské povinnosti. Keď muž hľadá šťastie, často hľadá ženu, ktorá je úspešná v spoločnosti, a žena hľadá muža, ktorý chce všetko robiť doma. Tak je to dnes veľmi často. Nemali by ste hovoriť, že zabudla na svoju rodinu, pretože to bude vec, ktorá tú rodinu zničí. Muž by mal byť zodpovednejší vo vonkajšej časti spoločnosti, mimo rodiny, a mal by dodržať slovo a polepšiť sa. Musí byť úspešný a musí začať od seba, musí sa zmeniť. Nemal by však príliš prihliadať na to, ako sa na to pozerá jeho manželka. Aj keď sa mu vysmieva, nemal by si to všímať. Ak bude úspešný, bude ho musieť rešpektovať. Pretože takto funguje ženské telo. Ak si povie: „Ak ona prestane toľko pracovať, začnem pracovať na sebe a budem lepší,“ nebude to fungovať. Človek musí začať od seba. Každý človek niečo chce, aj keď žena chce niečo, čo jej neprinesie žiadne šťastie, nepustí ju to. Napríklad, ak chce muž variť, bude variť a bude doma a jeho žena bude pracovať niekde vonku, potom príde domov a povie: „Choď do práce, ja chcem byť tu doma, upratovať a starať sa o deti.“ Nestane sa to zo dňa na deň, ona musí začať tieto povinnosti vykonávať lepšie ako on a chápe, že on by to nemal robiť. Ženy zvyčajne varia oveľa lepšie ako muži, je to ženská prirodzenosť dobre variť a starať sa o domácnosť. Ale pre mužov je to veľmi ťažké. Ak sa muž stará o dom a možno len zametá, tak zametá len uprostred, lebo to nevie dobre robiť. Nie je to v jeho prirodzenosti. Môžeme to prirovnať k tučniakovi, ten je taký nemotorný na súši, ale vo vode krásne pláva. Takže muž je ako tučniak, keď je uprostred rodiny a musí variť alebo upratovať. Preto strávi dve hodiny hľadaním ponožiek. Ak sa muža spýtate, čo sme včera jedli, nebude si pamätať. Jedli sme niečo dobré, ale on si nepamätá, čo sme jedli. A teraz sa to všetko obrátilo, ženy sa cítia pohodlne v spoločenskom živote a rozumejú všetkému mimo rodiny a potom ešte menej rozumejú všetkému vo vlastnej rodine, a to nie je dobré. Ich šťastie spočíva v rodine, bez ohľadu na to, čo robia vonku. Môžete psa naučiť mňaukať a on sa bude snažiť mňaukať, ale to nie je jeho šťastie. Pes to nemá robiť. Vždy bude lepšie štekať ako mňaukať. Pretože je to vo vnútri psieho tela. Tak aj muž je v tele muža a žena je v tele ženy. Nehovorím, že ženy by mali skončiť so svojou prácou. Mali by len pochopiť, v čom spočíva ich šťastie. A keď vidia, že ich manžel je doma s deťmi, a keď vidia, že zle varí a robí všetko zle, nie je schopný postarať sa o deti, nie je schopný poriadne upratať, potom musia vedieť, že je to práca ženy. Dnes je to tak, že muži chcú sedieť doma a ženy chcú byť úspešné v spoločnosti. A to sa dnes deje a my sa tomu musíme prispôsobiť, musíme sa s tým nejako vyrovnať. A práve o tom by som chcel hovoriť v ďalšej prednáške. Ale aj tak sa musíme pokúsiť vrátiť všetko do normálu. Muži si musia plniť svoje povinnosti, svoju prácu a ženy musia robiť svoju prácu. Pretože ak to nebudú robiť, nebudú šťastné. Každé telo má určité šťastie. Ženy boli stvorené pre rodinné vzťahy a muži pre prácu, pre spoločnosť. Žena môže hľadať šťastie v spoločnosti a bude šťastná v spoločnosti, ale bude päťkrát menej šťastná, ako by mohla byť vo svojej rodine.

Ďalšia otázka sa týka situácie, keď je žena rozvedená a žije pod vedením svojho brata. Vtedy je normálne, a najmä keď je rozvedená a má syna, že musí tohto brata považovať za vodcu tejto rodiny. V opačnom prípade bude chlapec slušným človekom, keď vyrastie. Žena môže poslúchať svojho brata, aj keď je mladšia, a brat ju bude chrániť.

Ďalšou otázkou je, ako sa má žena správať, keď jej muž nedáva žiadne rady a nezdieľa s ňou svoje pocity a názory. To je osud ženy. Takého manžela dostala z nejakého dôvodu, kvôli nejakej karme. Keď sa žena uzavrie do seba a nezdieľa s mužom svoje pocity, muž sa s ňou zasa nebude deliť o svoje pocity a nebude jej dávať rady. Ak žena nepovie manželovi o svojich trápeniach, muž jej nepovie o svojich cieľoch.

Nasledujúci dotaz sa týka situácie, keď žena nemá záujem o názory svojho manžela. O tom budem mať ešte veľa prednášok, o úcte v rodine a vernosti, dôvere. Keď sa vzájomná úcta vytratí a tí dvaja si nemajú čo povedať a nemajú o seba záujem. Védy hovoria, že skôr než sa muž ožení, musí na sebe pracovať. Musí sa snažiť zlepšiť sám seba. A to rozhoduje o tom, akého partnera človek neskôr v živote získa. Pretože keď sa človek zamiluje, považuje toho druhého za najlepšieho na svete a nevidí jeho zlé stránky a zvyky. Človek je veľmi pozitívny a nadšený. A až neskôr človek vidí, aký v skutočnosti je. Ak sa človek nezlepší, znamená to, že nie je veľmi dobrý človek a nájde si ženu, ktorá ho bude len vytáčať. Keď sa človek vyvíja, rozvíja sa aj jeho chápanie toho, akú manželku vlastne hľadá a na základe čoho. A skôr či neskôr takéto dievča spozná. A bude vedieť, ktoré dievča by mu prinieslo utrpenie, bude vedieť rozlišovať. Uvidí napríklad, že toto dievča je veľmi oddané, poslúcha, a toto dievča, iné dievča, neposlúcha absolútne nikoho. A zrazu uvidí, že táto žena, ktorá je taká poslušná, nemá o neho záujem, má záujem o nejakého váženého muža, ktorý je veľmi zodpovedný. A to dievča, ktoré nikoho neposlúcha, zrazu ju priťahuje. A záver je taký, že „nie som dosť úctyhodný, nemám dosť rešpektu, aby som si zaslúžil dievča, ktoré je poslušné, ktoré by ma poslúchalo“. Ak muž v sebe nepestoval toto chápanie vecí, znamená to, že na sebe dostatočne nepracoval a myslí si, že všetky dievčatá sú rovnaké. Každý má nejakú karmu a muž si zvyčajne myslí, že jeho žena by mala byť ako jeho matka. Mal by si však uvedomiť, akú manželku by mal chcieť. Keď má muž veľmi zlú rodinnú karmu, napríklad jeho rodičia sa stále hádajú, nemajú dobrý vzťah, nemal by sa so svojím manželstvom ponáhľať, mal by na sebe pracovať a mal by v sebe rozvinúť pochopenie, ktorú manželku, ktoré dievča by si mal vybrať, s ktorou bude šťastný. Toto pochopenie nepríde samo od seba, človek ho musí v sebe rozvíjať. A veľmi rýchlo bude vedieť, že toto dievča je dobré, a toto nie je až také dobré. A keď vidí, že ho priťahujú dievčatá, ktoré nie sú veľmi dobré, a že ich vzťah k nemu je podobný vzťahu jeho rodičov, stále to znamená, že na sebe dostatočne nepracoval.

Iný bod sa týka situácie, keď si muž myslí, že jeho žena by mala byť taká, ako bola jeho matka. To znamená, že v minulom živote mali veľmi blízku, prepojenú karmu, mali veľmi hlboký vzťah so svojou matkou. Stretol som sa aj so situáciou, keď dievča nebolo schopné nadviazať normálny vzťah so svojím manželom, pretože si myslelo, že jej manžel musí byť presne taký ako jej otec. V skutočnosti tento prípad nie je veľmi dobrý, pretože vzťah medzi matkou a synom, otcom a dcérou sa musí líšiť od partnerského vzťahu medzi mužom a ženou, manželkou a manželom. Niekedy sa muži zamilujú do svojich matiek a niekedy si to ani neuvedomujú a hľadajú si dievča, ktoré bude presne také ako ich matka. To však nie je veľmi dobré, pretože nájsť takéto dievča bude veľmi ťažké a hrozí, že budete celý život sami. Ak má žena dcéru a je sama a nemá manžela a dcéra nemá otca, znamená to, že žena by mala dcéru vziať k učiteľovi alebo guruovi, ktorý dcére ukáže, ako má vyzerať skutočný muž a ako sa má správať. Ak dievča nemá otca alebo nepozná muža, ktorý je ako jej otec, alebo muža, ktorého chápe ako svojho otca, nie je schopná pochopiť, ako má vyzerať dobrý muž a ako sa má správať. Neskôr ju bude niekto sexuálne priťahovať a pravdepodobne si tým privodí veľké utrpenie. Buď si bude skutočného muža idealizovať a bude si o mužoch myslieť, že sú veľmi skvelí a úžasní, a bude hľadať dokonalého muža a, samozrejme, nikoho takého nenájde a bude stále sama. Potom, keď bude staršia a bude mať pocit, že jej odchádza vlak a vydá sa za kohokoľvek, kto si ju vezme. Alebo ak dievča vyrastá bez otca, nebude schopná pochopiť, ako by sa muži mali správať, ako by mali vyzerať, a vydá sa za prvého, ktorý jej príde do cesty.

Védy hovoria, že žena je tá, ktorá vyhráva bez vojny. Keď sa žena začne hádať a bojovať, znamená to, že nie je skutočnou ženou a nie je vhodnou partiou pre muža, za ktorého by sa mala vydať. Ženy majú silnejšiu myseľ a muži silnejší rozum. Žena musí používať svoju myseľ a budovať vzťah na tejto úrovni. Ženy by mali mať jemnejší prístup k veciam, najmä k svojim mužom. Napríklad chce nové šaty a musí si ich obliecť takým spôsobom, že bude smutná, možno sa niekedy rozplače a jej manžel si to všimne a spýta sa jej: „Čo sa deje, čo je s tebou?“ a ona povie: „Vieš, mám také hlúpe myšlienky.“ „Aké sú to myšlienky?“ a ona povie: „Vieš, je mi to strašne ľúto, ale chcela som mať také šaty.“ On hovorí: „Ale šaty sme ti kúpili pred dvoma týždňami.“ A ona povie: „Hovorila som ti, že je to hlúposť.“ A potom je ešte nešťastnejšia a nabudúce, keď jej manžel bude môcť, tak jej tie šaty kúpi. Žena musí byť múdra a musí byť nežná a musí si nájsť takúto jemnú cestu k manželovi. On pochopí, prečo to tak robí, ale aj tak sa mu to bude páčiť a nakoniec jej tie šaty kúpi.

V sanskrite neexistuje slovo, ktoré by bolo ekvivalentom rozvodu. To by sa nikdy nemalo stať. Na zlej karme v tom vzťahu by sa malo pracovať, dokonca spoločne. Človek sa musí len dobre správať a svadba vlastne trvá večne. Dnes je však situácia iná. Ľudia majú takú zlú karmu, že jednoducho nemôžu byť spolu. Takže dokonca dochádza k rozvodu. Ale predtým by sa mal človek pokúsiť vzťah zachrániť. Mal by na sebe pracovať a pracovať na tom vzťahu a pracovať na tej zlej karme, nejako si to jednoducho odžiť. Netreba sa stále hádať. Ak je váš život peklo, musíte na sebe začať pracovať. A ak to nedokážeš, rozveď sa. Po rozvode by mal človek pracovať na sebe. Ak sa rozvedie len preto, aby sa dal znova dokopy s niekým iným, je 90 % pravdepodobnosť, že sa to všetko bude opakovať. A budú sa musieť rozvádzať znova a znova. Človek nebude šťastný, pretože karma sa nevyplavuje len tým, že žena preskočí od jedného manžela k druhému alebo muž od jednej manželky k druhej. Váš manžel sa bude stále správať tak, ako si zaslúžite, aby sa správal, pretože taká je vaša karma, tak je to určené. Napríklad ste žena a rozviedli ste sa a teraz chápete, aký by mal byť dobrý muž, a viete, ktorí muži sú dobrí a ktorí zlí, takže si vezmete veľmi dobrého muža, ale ak sa k nemu nebudete správať tak, ako by sa dobrá žena mala správať k mužovi, potom nebudete mať správny vzťah, a ak to bude pokračovať, bude postupne horší a horší a čoskoro bude rovnako zlý ako predchádzajúci manžel. Takže tomu neuniknete a musíte na sebe ešte popracovať. Človek sa musí zlepšovať, nech sa deje čokoľvek. Najlepšie je mať jedného manžela, samozrejme. Keď sa človek znovu ožení a vydá, stále bude musieť prežívať tú zlú karmu a pracovať na nej. Ak chce žena vyriešiť situáciu tým, že bude pracovať na svojom manželovi, nebude úspešná. Pretože celá myšlienka rodinného života spočíva v tom, aby ste začali pracovať na sebe, a nie na svojom manželovi, a nie, aby muž pracoval na svojej manželke.

Ďalšou otázkou je, kde môžete nájsť miesta, kde ľudia pracujú na sebe a na svojej osobnosti. Takže v prvom rade si musíme naštudovať poznatky o týchto otázkach. A ako zistíte, že ide o správne poznanie? No vidieť to v praxi, či to niekto študoval, ako sa správa, či mu to prinieslo šťastie. Je tiež dobré študovať životy svätých ľudí. Čo robili a aké šťastie im to prinieslo. A keď človek toto poznanie získa, nájde ho, potom hľadá podobne orientovaných ľudí. Takže najprv príde poznanie a potom ľudia podobného ducha. Takže keď človek nájde správne poznanie, potom musí hľadať ľudí, s ktorými bude komunikovať o podobných veciach. Inak sa jeho rodinné vzťahy rozplynú v snoch. Preto je komunikácia s ľuďmi podobného zmýšľania veľmi dôležitá, pretože vás môžu inšpirovať k zmene vášho života. Myslíte si, že komunikácia je len zábava s priateľmi? Alebo rozprávanie sa o nejakom biznise, zarábaní peňazí? Védy však hovoria, že tento druh komunikácie vám neprinesie žiadne šťastie. Šťastie môžete získať len komunikáciou o tom, ako byť šťastný, a o vzoroch svätých ľudí a ich písmach. Podľa Véd, ak je človek pripútaný k myšlienke získať šťastie pre seba, potom zvyčajne šťastie nezíska. Mal by sa preorientovať na to, aby prinášal šťastie iným. Keď sa človek cíti šťastný, pretože urobil niekoho vo svojom okolí šťastným, je to šťastie, ktoré si zaslúži. Nemusí myslieť na to, že nie je šťastný, pretože bude šťastný. Ak však človek chce byť šťastný len pre seba, zvyčajne toto šťastie nikdy nedosiahne. Bude očakávať šťastie od iných a iní mu ho jednoducho neprinesú. Človek môže žiadať o prácu, o peniaze, ale nemôže žiadať o lásku. Lásku možno získať len tak, že ju človek sám dá. Ak človek prestane robiť niečo dobré pre druhých a chceme, aby nás druhí milovali, potom sa nám to nevráti. Takže ten, kto chce slúžiť druhým a nechce šťastie pre seba, bude skutočne šťastný. Šťastie získa zo služby druhým. Ako nájsť skutočné šťastie a takýchto ľudí sa dočítate v našej sérii článkov Teória všetkého.

Záverečný dotaz sa týka prípadov, keď osoba nadviaže vzťah v jednej krajine a potom sa presťahuje do inej krajiny. Existuje riziko, že vzťah bude nejakým spôsobom zničený, pretože v rôznych krajinách sa ľudia k sebe správajú odlišne. Mali by ste vedieť, že sťahovanie do inej krajiny je veľmi vážna vec. Aj keď máte v danej krajine viac peňazí, neznamená to, že tam bude všetko v poriadku. Ak sa napríklad presťahujete do krajiny, kde každý súloží s každým a kde sa manželské páry bežne podvádzajú, že ona spí v inej izbe s iným mužom a on spí v inej izbe s inou ženou, a potom sa opäť stretnú a bozkávajú sa a všetko je v poriadku, tak ak sa presťahujete do tejto krajiny, tak vplyv tejto krajiny sa na vás prejaví a váš vzťah sa môže zmeniť k horšiemu. Ak si tým musíte prejsť, musíte vedieť, že to bude ťažké. Nemali by ste si myslieť, že to bude ľahké. Mali by ste pracovať na zlých veciach vo vašom vzťahu a zachrániť ho. Ale niekedy sa veci tak zamotajú, pretože keď sa presťahujete do cudzej krajiny, niekedy ste ako v oceáne úplne sami a neviete, čo máte robiť. Napríklad manželka bola vždy verná, ale keď sa presťahovala do inej krajiny, dostala prácu a v tej krajine je zvykom, že všetky ženy spia so svojím nadriadeným, a ak to žena neurobí, tak sa po tom pracovnom rebríčku hore nedostane. A ak to urobí aj s ohľadom na svoju rodinu, keď sa to dozvie jej manžel, bude šokovaný a nebude vedieť, čo má robiť. Ak má človek pochopenie, že to nebude ľahké, možno sa cez to dokáže preniesť. Ale ak si myslí, áno, všetko bude v poriadku, to je jednoduché – potom nie je veľká šanca, že to bude fungovať. Podobná vec sa stáva, keď sa berú dvaja ľudia, ktorí majú rôzne náboženstvá alebo sú z úplne odlišných krajín. V ich vzťahu sa určite vyskytnú problémy a ťažkosti. Keď sú ľudia približne na rovnakej úrovni z tej istej krajiny, keď je to z východu alebo západu, zvyčajne to nie je taký problém, ale keď je jeden zo severu a druhý úplne z juhu, tie južné národy a severné národy majú úplne inú mentalitu, úplne inú osobnosť, ich temperament je veľmi odlišný a dá sa očakávať, že v ich vzťahu bude veľmi veľa problémov.

Takže teraz si všetci sadnime a skúsme všetkým popriať veľa šťastia. Šťastie nezískate, ak niečo nepraktizujete. A našou praxou teraz bude priať každému šťastie a snažiť sa byť pozitívni. Keď je človek negatívny, nemôže vo svojom živote nič zmeniť. Prvým krokom, ktorý musí človek urobiť, aby sa dostal z problémov, je začať byť pozitívny. Musíme zmeniť svoj postoj k tomu, ako sa pozeráme na iných ľudí alebo ako sa k nim správame. Pretože od druhých ľudí a od Boha získavame silu čeliť svojim problémom. A potom budeme v ľuďoch vidieť viac dobra a menej zla. Dobré vlastnosti a zlé vlastnosti. To je základ sebazdokonaľovania. Je to veľmi jednoduchá a účinná metóda. A zlepší vzťahy vo vašej rodine a v spoločnosti. Problém je v tom, že veľa energie vynakladáme na zlé myšlienky o druhých a na ich zlé vlastnosti. Musíme si vyčistiť myseľ a zmeniť tento zlý postoj k ľuďom. Keď niekoho naozaj nemáte radi, keď sa snažíte každému priať šťastie a aj keď myslíte na daného človeka aby bol šťastný, musíte to urobiť za všetkých okolností, musíte priať šťastie aby ste prekonali svoj zlý osud. Prajem všetkým šťastie.

Povinnosti ženy

Pokračujeme v sérii článkov o vzťahoch medzi mužmi a ženami. Pre tých, ktorí nečítali náš prvý veľmi úspešný článok – Ideálny vzťah – mužský a ženský princíp, odporúčam najskôr naštudovať si ten. Rovnako sme si rozobrali povinnosti mužov v tomto článku.

Dnes budeme konkrétne hovoriť na tému zodpovednosti žien. Podľa védskeho poznania je rodina pod vplyvom Mesiaca. Táto planéta má ženské vlastnosti a ženské charakteristiky. To znamená, že žena má najväčšiu schopnosť ochraňovať rodinu. Hlavná karma alebo osud rodiny závisí na žene. Povinnosti ženy sú pre ženu ako chlieb. Ak ich nepozná, môže sa dostať pod vplyv zlého osudu. Existujú určité zákony, a ak ich človek nepozná, nemôže vybudovať zdravý rodinný vzťah. Tieto zákony sa ustanovujú okolo jemnohmotného tela ženy. Oni určujú jej povinnosti. Má určité povinnosti, musí robiť určité veci, ktoré od nej ostatní ľudia očakávajú. Pokiaľ to neurobí, nemôže byť šťastná.

Ženy nemusia byť zodpovedné za svojich manželov, nemusia zarábať peniaze na jedlo a iné veci pre rodinu. Žena nemusí ochraňovať svojho manžela, nemusí sa modliť za svoju rodinu. Mentálna a fyzická povaha ženy určuje jej zodpovednosti. Hovorím to, pretože väčšina žien v skutočnosti nechápe, čo znamená fyzická a mentálna povaha. Rovnako ako muži nechápu svojej povahe. Vďaka pokroku v technike a veľkému náporu možností a informácií sme stratili poznanie, ktoré opisuje, ako môžeme vybudovať šťastnú rodinu. Každá kultúra má toto poznanie. Všetci vedia ako správne žiť. Ale v súčasnej dobe, toho nie sme schopní. Nie sme schopní aplikovať toto dávne poznanie dnes, v modernom živote. Ale súčasne nedokážeme zmeniť ani svoju konštitúciu, svoju vnútornú povahu. Žena sa nikdy nestane mužom a muž sa nikdy nestane ženou. Telo ženy je obmedzené, jej šťastím, jej povahou, už od samého začiatku.

Podľa védskeho poznania nezomierame, máme dušu. A duša prechádza do nového života. Naše jemnohmotné telo sa skladá z nášho charakteru a našich minulých činov. Vo vnútri nášho jemného tela máme aj myseľ a falošné ego. Naše falošné ego sa počas všetkých životov nemení. Mení sa však naša myseľ a menia sa naše emocionálne stavy. Myseľ vytvára fyzické telo podľa nášho charakteru, podľa našej povahy. Náš charakter je naša myseľ. Muži a ženy prejavujú rovnaké charakteristiky rôznym spôsobom. Ak sa pozriete cez zelené sklo, uvidíte všetko zelené, akoby to bolo v zelenom svetle. A ak sa budete pozerať cez modré sklo, všetko bude modré. Rovnako aj muž a žena vidia svet úplne odlišne. Pokiaľ žena jedná podľa svojej prirodzenosti, všetci naokolo budú šťastní. A ak žena nebude konať v súlade so svojou náturou, so svojou prirodzenosťou, všetci budú trpieť. Tak by sme mali vedieť, ako by mala žena jednať, podľa svojej povahy. Podľa Véd môže žena priniesť šťastie svojmu mužovi nielen v rodinnom živote, ale aj v práci a v širšej spoločnosti. Védy opisujú, čo môžu ženy dať svojim manželom.

 

Sila ženy

Prvá vec, čo mu môže dať, je sláva, rešpekt. Ak žena rešpektuje svojho muža, ctí si ho, potom bude manžel slávny. Čím viac si žena svojho muža váži, tým viac rešpektu sa mu dostane od ostatných ľudí. A naopak, čím menej si ho váži, tým menej úcty k nemu budú mať ostatní. Muž sa na seba pozerá rovnako, ako sa na neho pozerá žena. Môže byť sebavedomý, ak ona má v neho vieru, alebo naopak. Vzťah medzi mužom a ženou je oveľa hlbší ako akýkoľvek iný vzťah. Muž sa k sebe správa tak, ako sa k nemu správa jeho žena. Spočíva to v tom, že každý muž má svoju karmu. A tá karma určuje, ako sa k nemu budú ostatní ľudia správať. Uvidíme niekoho, zrazu si povieme – „tohto nemôžem rešpektovať.“ A keď vidíme niekoho iného, povieme si: „Myslím, že by som sa mohol naučiť rešpektovať ho.“ A tak ďalej. Takže naša schopnosť niekoho si ctiť, rešpektovať, vychádza z neho samotného. Ale podľa védskeho poznania, keď si žena začne vážiť nejakého muža, ktorého nie je možné rešpektovať, potom si ho začnú vážiť a mať ho v úcte aj ostatní ľudia. Toto je mentálna a psychická sila ženy. Každá žena dokáže zmeniť spôsob, akým sa ľudia správajú k človeku. Pokiaľ vie, ako sa má správať.

Ak žena skutočne verí vo svoje šťastie, dosiahne ho. Pokiaľ je žena dobrá a snaží sa pomáhať druhým, potom ho získa a bude sama veriť tomu, že môže byť šťastná. Ak bola žena v predchádzajúcom živote dobrá a podľa zákona karmy si zaslúži mať šťastný rodinný život, ale nezaslúži si mať príliš dobrého manžela, ale hlboko verí vo svoje šťastie a verí, že jej manžel je dobrý muž, a rešpektuje ho, potom sa ten rešpekt, tá úcta začne šíriť aj na ostatných ľudí a začnú si ho vážiť aj oni. On sa stane lepším človekom a budú mať lepší vzťah.

Ďalšia vec, ktorú môže žena dať svojmu manželovi, je šťastie. Existujú dve kategórie žien – prvá je schopná plniť si svoje povinnosti a druhá toho schopná nie je. Ak je žena veľmi nervózna a stále sa bojí a má obavy, znamená to, že nie je schopná plniť si svoje povinnosti. Necíti sa dostatočne silná na to, aby ochránila svojich milovaných. Tie ženy, ktoré sú schopné ochraňovať svojich blízkych, milovaných, veria, že sa im nikdy nič zlé nestane, a nemajú taký veľký strach. A keď sa začnú báť o svojich milovaných, začnú hovoriť rôzne modlitby na ochranu, môžu hovoriť rôzne mantry a podobné veci, tiež žiadajú svätcov, aby chránili ich manželov, to sa deje už od dávnych čias. Pretože ženy majú tendenciu sa neustále obávať a byť neustále z niečoho nervózne. Ale aj tak je všetko v rukách ženy. Všetko závisí od toho, akú veľkú a silnú mentálnu energiu má žena. Muž je egom rodiny, a keď sa žena vydá, potom sa jej ego začne meniť na jeho ego. A žena je mentálnou energiou rodiny. Mentálna energia jej rodiny je jej vlastná. Ak má žena dostatok mentálnej energie a verí, že s jej mužom bude všetko v poriadku, potom takýto život prinesie šťastie aj jej mužovi.

Dokonca aj keď je jej život celkom mizerný, nikdy nebude mať pochybnosti o svojom manželovi a nikdy si nebude myslieť, že sa môže dostať do problémov, ale je to veľmi zriedkavé. Ak sa žena bojí, jej zodpovednosťou je čítať modlitby na ochranu alebo nejaké mantry a musí to robiť každý deň. Ak si myslí, že sú nejaké problémy s jej rodinou alebo manželom, mala by tak konať. Ženská myseľ je šesťkrát vnímavejšia ako mužská. Žena teda veľmi rýchlo vidí, aké prekážky alebo problémy prichádzajú alebo sa blížia k jej blízkym. Je jej zodpovednosťou tieto ťažkosti a problémy predvídať. Nemala by o tom hovoriť svojmu manželovi: „Čoskoro budeme mať také a také problémy“, pretože je to zbytočné. On jej nebude rozumieť. Povie: „Všetko je v poriadku.“ A ak sa manželka bojí, musí recitovať tieto mantry na ochranu alebo odriekať nejaké modlitby. Ak verí v Boha alebo v nejakú silu, ktorá ju ochraňuje, tak tá sila jej pomôže, aj jej rodine. Pretože žena má veľa mentálnej a psychickej energie, takže tieto ochranné mantry a modlitby sú určené najmä pre ženy. A vo Védach nájdeme veľa ochranných mantier a rituálov.

Väčšinou sa to robí tak, že žena nakvapká vodu na rôzne časti tela, aj svojho dieťaťa. Ak tomu naozaj verí a je o tom presvedčená, potom bude jej dieťa týmito rituálmi ochránené. Ochráni ho pred zlým osudom. A dieťa si potom neublíži. Tieto rituály prinášajú žene dobrotu, dobré správanie. Rovnako aj jej dieťaťu. Ak má matka veľmi dobrú karmu a jej dieťa má zlú karmu a dieťaťu sa má stať niečo zlé, potom matka pocíti, že niečo nie je v poriadku, a v tej chvíli sa musí prestať báť a začať plne dôverovať, že všetko bude v poriadku. Musí veriť v Boha a dôverovať, že všetko bude v poriadku. Potom sa dieťaťu nič zlé nestane. Niečo podobné sa stalo aj v mojom živote. Moji príbuzní mali autonehodu. Cítil som, že sa stane niečo zlé, sústredil som sa na Boha a dôveroval som mu, auto letelo asi 20 metrov vzduchom a nejako sa vo vzduchu prevrátilo, ale dopadlo späť na kolesá a nič sa im nestalo. Potom už len pokračovali v jazde a všetko bolo v poriadku. Aj to sa môže stať a všetko závisí od našej mentálnej energie. Všetky činy a veci, ktoré sa dejú, sú ovládané mentálnou energiou, mentálnou silou. Mentálna energia sa môže postaviť veciam, ktoré nás čakajú, ktoré sa majú stať. Ak sme naozaj dobrí ľudia a správame sa dobre, môžeme to zvládnuť a čeliť týmto prekážkam našou mentálnou energiou a zachrániť ľuďom životy.

Ak to však chceme urobiť, musíme veriť, že táto sila existuje. Ženy majú oveľa viac tejto sily ako muži. Je zaujímavé, že keď sú muži povolaní do vojny, neznamená to, že idú do vojny len oni. Fyzicky idú do vojny, ale ich manželky a ich mentálna sila idú s nimi a ochraňuje ich. Ak má napríklad žena muža, ktorý ide do vojny, a je mu veľmi verná, je mu oddaná, dôveruje mu a verí, že zvíťazí, potom neexistuje vojak, ktorý by mu mohol ublížiť. Pretože jej mentálna energia je okolo jej manžela. Ak je sila mentálnej energie manželky silnejšia ako sila protivníka, potom ho nikto nemôže zabiť.

Ďalšia vec, ktorú môže žena dať svojmu manželovi, je schopnosť dobre hovoriť. Manželka alebo žena má dobré rečnícke schopnosti, veľmi jemné. Neznamená to, že hovorí nejak krásne. Ale ženský hlas zvyčajne preniká do sŕdc iných ľudí. Aby manželka mohla dať svojmu manželovi schopnosť dobre hovoriť, musí sa s ním vedieť rozprávať, nájsť kompromis a nehádať sa s ním. Musí vedieť riešiť rôzne situácie a problémy. Ak je manželka schopná nájsť kompromis a nikdy sa s manželom nehádať, potom bude on schopný nájsť kompromisy aj s inými ľuďmi, a tak získa silu komunikovať s ostatnými.

Ďalšia vec, ktorú môže žena dať svojmu manželovi, je dobrá pamäť. Dokáže dať svojmu manželovi silu pamäte. Ak má žena veľmi dobrú pamäť a vytvára v rodine pokojnú príjemnú atmosféru, môže túto pamäť dať svojmu manželovi. Ak sa žena neustále bojí a má starosti, manžel si nebude schopný nič zapamätať. Sú však určité veci, ktoré si muž nemôže pamätať. Napríklad, kde sú jeho ponožky, alebo čo včera jedli, alebo aké vlasy má jeho žena, a podobne. Tieto veci si jednoducho nemôžu dobre pamätať. Má iné veci, ktoré si potrebuje pamätať.

Ďalšia vec, ktorú môže žena dať svojmu manželovi, je schopnosť byť rozumný a inteligentný. Ak je manželka verná a dôveruje svojmu manželovi, jej manžel bude inteligentný a rozumný. Ak mu manželka nie je verná, manžel začne strácať nervy, stane sa žiarlivým a nervóznym. Každý človek má v tomto živote vyhradené určité množstvo šťastia, ktoré má dostať. A toto množstvo šťastia nemôžeme zväčšiť len preto, že chceme. Len tým, že si to budeme priať. Závisí to od našich predchádzajúcich životov a nosíme to vo svojom jemnohmotnom tele. Toto šťastie väčšinou spočíva vo vzťahoch s ľuďmi, ktorí sú nám blízki. Napríklad, keď sa vaša rodina rozrastie a vy získate viac príbuzných, narodí sa viac detí, potom osoba, ktorá má všetko vaše šťastie, všetku vašu radosť, pretože toto šťastie sa rozdeľuje medzi všetkých ľudí, všetkých blízkych príbuzných, priateľov, tak tá osoba, ktorá mala predtým všetko vaše šťastie, začne žiarliť a začne sa trápiť a táto žiarlivosť spôsobí, že stratí rozum. Rozum muža znamená jeho zodpovednosť. Ak je zodpovedný, znamená to, že dokáže vyriešiť rôzne problémy, môže robiť vážne rozhodnutia, dokáže sa postarať o svoju rodinu, bude schopný zarábať peniaze, a to je znakom toho, že muž je inteligentný a rozumný.

Inteligencia ženy znamená, že je submisívna, že sa správa tak, že je plachá, hanblivá a že dokáže vyriešiť všetky problémy bez hádky alebo kriku. Ak žena dokáže dosiahnuť svoje tým, že sa s manželom rozpráva jemným spôsobom a nenúti ho len robiť to, čo chce ona, znamená to, že je veľmi inteligentná. Ak sa žena neustále háda a neustále na neho kričí, znamená to, že nechápe, že je žena. Muž je inteligentný len vtedy, ak mu je jeho žena verná a rešpektuje ho. Ak žena dokáže muža inšpirovať k tomu, aby niečo robil, potom bude muž zameraný na výsledok, na cieľ. Ak muž necíti, že by mal pracovať, a nebude sa starať o cieľ, ktorý by mal dosiahnuť, znamená to, že ho žena správne neinšpiruje. A spôsob, akým má manželka inšpirovať svojho muža, je ten, že mu povie, „všetko je dobré, robíš všetko veľmi pekne, drž sa toho“, to znamená , že ho inšpiruje. Ak priateľ povie mužovi, „všetko je v poriadku, robíš to veľmi pekne“,  potom je to akoby sa mu vysmieval. Ale ak mu to isté povie jeho žena, „všetko je výborné, robíš to veľmi pekne“, jej bude veriť. To znamená, že je to kvôli tomu, lebo ich vzťah je veľmi blízky a hlboký. Takže ak bude manželka svojho manžela inšpirovať, bude cieľavedomý a bude nadšený.

Najkrajší dar, ktorý môže žena dať svojmu mužovi, je trpezlivosť. Ak je žena sama veľmi trpezlivá, môže trpezlivosť odovzdať aj svojmu mužovi. Musí tolerovať negatívne stránky svojho muža a nesmie sa pozerať na jeho zlé stránky. To však neznamená, že to musí v sebe dusiť a nič zlé nepovedať. Znamená to, že by si nemala všímať, pozastavovať sa nad zlými vecami svojho muža. Nemala by to považovať za dôležité.

Možno sa teraz pýtate, prečo si myslím, že všetko musí ísť týmto spôsobom. Prečo sa žena musí správať takto. Možno je to zlé, možno je muž naozaj zlý a musí sa zmeniť. Ale v skutočnosti je ženská povaha taká, že sa má prispôsobiť. Musí sa prispôsobiť svojmu okoliu. Mužská povaha mu nedovolí prispôsobiť sa svojmu okoliu. Mužská myseľ je ako dub. A ženská povaha, ženská myseľ je ako liana alebo nejaká popínavá rastlina. To sa nedá zmeniť. Ak sa muž pre niečo rozhodne, jeho názor môžete zmeniť len tak, že budete veľmi jemná, presvedčiť ho logikou. Ak sa s ním budete hádať alebo sa ho budete snažiť presvedčiť silou, potom nie je veľká šanca, že zmení názor. Žena musí byť jemná, ísť okolo a musí pokojne povedať: „Dobre. Ale čo povieš na toto?“ a potom možno začať hovoriť o tom, čo si myslí ona. A ak začne analyzovať jej myšlienky, potom možno v priebehu týždňa alebo dvoch premýšľania môže dospieť k rovnakému záveru. Ale ak sa ho bude snažiť prinútiť, aby prijal váš názor, potom to nikdy nebude fungovať, on nebude schopný to urobiť. To je prirodzené.

Trpezlivosť znamená, že žena je schopná akceptovať charakter muža. Muž v skutočnosti nedokáže byť taký trpezlivý. Má problém sa prispôsobiť. Ale žena je od prírody veľmi trpezlivá. Ak to žena pochopí a ak vie, že je pre ňu dobré byť trpezlivá – trpezlivosť neznamená byť nejaký hlúpy. Trpezlivosť je vlastnosť svätcov. Trpezlivosť znamená prijať situáciu takú, aká je. Ak žena prijme situáciu takú, aká je, potom môže svojím manželom manipulovať, ovládať ho a on sám sa môže zmeniť. Niekedy to funguje tak, že napríklad niekto sa ani nechce oženiť, ale tá ženská povaha ho môže veľmi jemne a pomaly zmeniť. Keď chlapec alebo muž stretne ženu, myslí si: „Máme toho toľko spoločného! Máme toľko spoločných záujmov a sme si veľmi podobní!“ Ale v skutočnosti, keby mala iný vzťah, všetko bude podobné, pretože sa dokáže prispôsobiť. Taká je povaha ženy. Ona jednoducho akceptuje záujmy svojho manžela. Alebo kamaráta či milovaného človeka, s ktorým je. Takže musí pochopiť túto vlastnosť, túto charakteristiku, ako sa prispôsobiť.

Veľmi často ľudia ani neveria v šťastie, a to je problém. Pretože keď žena neverí v šťastie, môžeme to vidieť, keď má napríklad milenca alebo priateľa, a myslí si: „S tým nikdy nebudem šťastná.“ Alebo so svojím manželom, to znamená, že naozaj nebude šťastná a nebude môcť nič zmeniť. Ak naozaj veríte, že s touto osobou môžete byť šťastní, potom je to kľúč k zmene rodinných vzťahov. Neexistuje iný spôsob, ako to dosiahnuť. Ak žena neverí, že môže zmeniť svojho manžela, aby zlepšila svoj život, potom to znamená, že manžel sa naozaj nezmení, bude sa búriť. Dôvera je kľúčom k manželovmu srdcu. Ak mu naozaj dôverujete, potom máte kľúč. Dôvera pochádza od manželky. Muž je prirodzene nedôverčivý. Minulý rok boli na mojej prednáške samé ženy. Tento rok tu vidím niekoľko mužov. To znamená, že moje prednášky mali nejaký malý úspech. Čím viac mužov príde, tým väčší úspech vlastne mám. Ženy dokážu dôverovať veľmi rýchlo, aj veľmi rýchlo reagujú, ale muži potrebujú čas. Nie sú schopní začať dôverovať a veriť niekomu za pochodu, rýchlo. Nedokážu všetko rýchlo prijať. Dôvera a viera je ženská vlastnosť.

Rodina sa zničí, ak má žena pocit, že si nevybrala správneho partnera. Že jednoducho nie je jej vyvolený. Ak si to myslí, znamená to, že jej rodine hrozí nebezpečie. Jej manžel jej nebude môcť byť dobrým manželom. Bude stále strácať nervy. Ale ak si žena pomyslí: „Toto je muž, s ktorým mám byť! Je jedno, aký je dobrý alebo zlý, ale je to môj vyvolený“, potom sa muž začne meniť k lepšiemu. Ale aby tomu žena naozaj uverila, musí pracovať aj na sebe. Pre ženu je dosť ťažké takto sa presvedčiť. Je to zákon karmy. Pre ženu je to ťažké, pretože môže začať premýšľať: „Mohla som mať niekoho lepšieho. Ale v skutočnosti, je to tento muž, s ktorým mám byť. Toto je muž, ktorého si zaslúžim. Nikoho horšieho, nikoho lepšieho.“ Ak je žena schopná prijať túto myšlienku, potom je schopná zmeniť svoju rodinnú situáciu.

 

Čo je potrebné, aby človek zmenil svoju rodinnú situáciu?

Každý človek má ego. Musíte pochopiť, ako funguje ego ženy a ako funguje ego muža. Ženské ego jej hovorí, že musí byť vedúcim, mentálnym vodcom rodiny. Ona musí kontrolovať celú situáciu, inak nebude šťastná. Musí však vedieť, AKO to má robiť. Väčšina žien nechápe správny spôsob, ako to robiť. Nikto im nepovedal, ako to majú robiť. Potrebujú vzdelanie. Špeciálne vzdelanie, aby sa naučili, ako ovládať rodinnú situáciu, ako ovládať všetko v rodine. Sférou vplyvu muža je práca. Sférou vplyvu ženy je jej rodina. Keď muž po prvýkrát príde do práce, nevie, ako sa má správať. A rovnako tak žena nevie, ako sa má správať, a preto potrebuje správne vzdelanie.

Na poslednej prednáške sa so mnou ženy hádali a hovorili, že musia chodiť do práce, a ja súhlasím. Musia robiť niečo užitočné, v živote a pre spoločnosť. Ale my tu hovoríme o tom, odkiaľ pochádza väčšina ich šťastia – a to spočíva v ich rodinnom živote. Ženské telo má byť v rodine, robiť veci pre rodinu, pre domácnosť, a mužské telo má byť v práci. Pre ženu bude ťažké byť v práci, v spoločnosti, a pre muža bude ťažké starať sa len o rodinu. Muž nerozumie tomu, ako riešiť rodinné problémy. Ale žena rozumie tomu, ako doma všetko vyriešiť.

Ako by sme teda mali správne začať? Podľa Véd musíme začať od seba. Musíme zmeniť samých seba. Ak sa začneme s niekým hádať, dohadovať, argumentovať a pýtať sa, kto má pravdu a kto nie, môžeme s tým okamžite prestať, pretože to nikam nevedie. Nič to nevyrieši a vzťah sa bude neustále zhoršovať. Svoj vzťah musíte zlepšiť špeciálnym spôsobom. Štýl muža by mal byť taký, že by mal byť seriózny. Musí byť zodpovedný, úctivý a musí si plniť všetky povinnosti voči všetkým. A žena by mala vyzerať že je slabšia, nemala by skrývať svoju slabosť, mala by svoju slabosť ukázať doma manželovi a vyzerať slabšia v rodine. To je sila ženy. Pretože takto môže kontrolovať situáciu v rodine a aj svojho manžela. Muž začne boj s každým, kto mu oponuje silou a vyzerá silnejší ako on. Ktokoľvek sa zdá byť silnejší a postaví sa proti nemu, muž s ním začne bojovať. Takže ak chce byť žena silná a začne s ním bojovať, muž s ňou jednoducho začne argumentovať, začnú sa hádať. Takže žena sa musí správať a vyzerať slabšie, aby dokázala kontrolovať celú situáciu v rodine. Môžem to prirovnať k plotu. Keď sa žena neustále s ním háda, je to, akoby chcela ten plot prelomiť. Ak chcete prelomiť plot, tak prosím, nech sa páči. Ale hovorím vám, že je oveľa jednoduchšie použiť bránku. Môžete ho poraziť, urobiť z neho nulu. Alebo to ten plot ustojí, zostane tam a vy nebudete mať nič. Takže váš štýl kontroly rodiny musí byť jemný a submisívny. To je spôsob, ako riešiť rodinné problémy.

Napríklad žena chce ísť niekam na dovolenku alebo na víkend. Spýta sa teda manžela: „Pôjdeme niekam na víkend?“ a on povie: „Nie, nie, nie, mám veľa práce, nemôžem ísť lebo toto a toto…“ A teraz mentálna energia manželky, môže ovládať celú mentálnu energiu rodiny. Celú myseľ rodiny. Takže ona nič nepovie, odíde do inej izby a tvári sa nespokojne. Ale ona nič nepovie. Manžel to začne cítiť, začne chodiť okolo a pozerať sa, kde je a nájde ju v izbe, vidí, že je nešťastná, a manžel sa spýta: „Čo ti je?“ Keď sa manžel nespýta, manželka by nemala povedať nič. Ale pretože manželka ovláda mentálnu energiu rodiny, manžel cíti, že je nešťastná. Keď manžel niečo chce a začne kričať a manželka len sedí, nič nepovie a len premýšľa o veciach, keď nemá pravdu, ale nepostaví sa mužovi silou a len sedí, zrazu muž cíti, že je nešťastná.

Myšlienka ženy je oveľa silnejšia ako myšlienka muža. Žena v tomto prípade ovláda rodinné vzťahy. Manžel teda ide do jej izby a pýta sa: „Čo sa deje? Prečo si taká nešťastná?“ Ona povie: „Nič sa nedeje, len som mala takú hlúpu túžbu. Ani ti to nechcem povedať.“ A on hovorí: „Tak mi to povedz. Možno to vyriešime.“ A ona povie: „Nie, nie, ty sa budeš hnevať kvôli mojej hlúpej túžbe.“ A on hovorí: „Nie, sľubujem, že sa nenahnevám.“ Ak ho takto pripravila, teraz to môže povedať. „Tento víkend som chcela ísť tam a tam. Budúci víkend môžeme dokončiť všetky veci, ktoré teraz nestihneme urobiť. Ale tento víkend som chcela ísť tam. Ale ak nechceš, čo mám robiť. Potom nikam nepôjdeme.“ Možno dokonca vyroní slzu a to jej bude stačiť. A takto by sa mala správať žena. Aj keby tu s nami sedel váš manžel a počúval to, a vy by ste išli domov a nastala by takáto situácia a urobili by ste presne to, čo vám teraz hovorím, verte mi, že sa na vás nebude hnevať. A vlastne bude šťastný, pretože si bude myslieť, že má veľmi dobrú ženu. Pretože manželka sa správa tak, ako by sa manželka mala správať. A aj keď nie je manžel na tejto prednáške a nepočul, ako sa má kto správať, v tajnosti bude chcieť, aby ste sa tak správali. Vyzerá to, akoby ste tu boli v divadle, a je to trochu smiešne, ale je to realita, je to pravda. Takto by sme sa mali správať. Žena sa musí naučiť, ako byť správnou ženou. Ak to neurobí, stane sa z nej muž a pre ženu nie je veľmi priaznivé správať sa ako muž.

 

Teraz budem hovoriť o pár mentálnych veciach, ktoré môžete použiť, ak sa s vami manžel neháda. Aby sa s vami nehádal a nehneval sa na vás. Védska astrológia hovorí, že by ste nemali človeka nútiť, aby sa zmenil. Mali by ste v sebe nájsť veci, ktoré človeku pomôžu zmeniť sa. Musíte začať od seba, pokúsiť sa zmeniť seba – potom sa zmenia aj ostatní. Táto múdrosť v nás drieme. Nikdy sme sa tak nesprávali. Nevieme, že musíme takto konať. Málokto z nás študoval, čo je to jemné telo. A ako sú vlastne ľudia navzájom prepojení. Takže v skutočnosti nevieme, že ak zmeníme seba, ovplyvní to aj ľudí okolo nás. Ak má muž chybu, nemusíte sa s ním hádať. Má možno zlú náladu, ale nemusíte sa ho pýtať prečo má zlú náladu alebo chcieť mu to vysvetliť. Môžete preňho jednoducho urobiť niečo láskyplné. Napríklad vyprať mu bielizeň alebo mu dať niečo dobré na obed, so skutočnou láskou k nemu. Alebo niečo v dome upratať. Nie len preto, že je to potrebné, ale s úprimnou láskou k manželovi, že pre neho niečo robíte. Keď žena takto koná, muž sa upokojí. A najviac to platí o jedle. Ak mu s láskou uvaríte nejaké jedlo a on ho zje, jeho hnev sa rozptýli. A ak mu vyperiete šaty a on v nich chodí, tiež sa upokojí, pretože to bolo urobené s láskou.

A ak mu žena nechce variť a prať, znamená to, že celú situáciu nezvláda, nevie, ako na to. Že nechce slúžiť svojmu manželovi a nebude schopná ovládať jeho mentálnu energiu. Tento problém musí vyriešiť pokojne a povedať si: „Chcem byť šťastná, alebo nie?“. Ak chce byť šťastná, musí to robiť. Ak chce byť šťastná, musí pre svojho manžela urobiť všetko s láskou. A nemala by o tom hovoriť, nemala by hovoriť: „Robím to pre teba,“ alebo dokonca, keď vás o to manžel požiada. A on povie: „No, počúvala si prednášku, tak teraz pre mňa niečo uvaríš, s láskou.“ Takže by sme to aj tak mali urobiť, pretože tak to má byť. Nie je dôležité, aby žena vedela všetko o mužovej práci a jeho kolegoch v práci. Rovnako tak muž nemusí vedieť všetko o rodinných záležitostiach. Ak je jej myseľ pokojná a všetko robí s láskou, aj on bude pokojný. A ak je ona nervózna a stále rozrušená a nechce nič robiť alebo sa do týchto vecí len núti, potom to znamená, že aj on bude nervózny a rozrušený.

Ďalším takým tajomstvom je, že keď niečo uvaríte s láskou, nemali by ste sa pýtať, či mu to chutilo, a nečakať, kým povie, aká ste úžasná. Ak sa na to opýtate takýmito slovami, dostanete to, že vám to slovami vráti. To je povrchné, jednoduché. Ak o to nepožiadate slovami, potom to urobí činmi. Poďakuje sa skutkami. Bude mať na pamäti, že ste tak dobre varili a upratali, prali. Potom bude vedieť aj to, že manželka dá život dobrým, pozorným a poslušným deťom. Závisí to od manželky. Polovica z toho závisí od ženy. Ak žena dôveruje svojmu mužovi, potom je polovica hotová a deti budú poslušné. Ak je žena poslušná a dôveruje svojmu manželovi, potom ho budú deti poslúchať. Ak deti neposlúchajú svojich rodičov, potom to znamená, že manželka nekoná správne a zlá karma príde na rodinu skrze deti. Potom deti prinesú túto zlú karmu do rodiny. A to je veľmi ťažké, zlé. Je to veľmi ťažké, keď medzi mužom a ženou je zlá karma, zlý vzťah.

Je to však oveľa ťažšie, keď je zlá karma zo strany detí. Pretože človek je na deti naviazaný ešte viac ako na partnera. Preto pred počatím dieťaťa musíte byť vo veľmi dobrom a pokojnom mentálnom stave. Žena musí svojmu manželovi dôverovať, musí mu byť verná a manžel musí byť veľmi zodpovedný a starať sa o ňu. Musí si sľúbiť, že túto ženu nikdy neopustí. Svadba znamená, že si ľudia navzájom sľubujú. Ak spolu len žijete, nemali by ste plodiť deti, pretože potom budete mať prostredníctvom detí zlú karmu. Musíte byť manželia. Neplatí to úplne stopercentne, pretože aj keď spolu žijete, môžete si byť verní. Žena môže žiť so svojím priateľom a on môže byť veľmi zodpovedný. Ale aj tak by ste sa mali vziať. Pretože muž by mal byť zodpovedný za svoju ženu. A ak má nejaké výhrady k tomu, že si ju vlastne nechce vziať, a bude stále dookola hovoriť o tom, že sú jednoducho šťastní takí, akí sú, že na to nepotrebujú svadbu, tak to znamená, že nie je zodpovedný. Manželstvo je veľmi dôležité pre plodenie dobrých detí. Ženy aj muži majú tendenciu mať priateľov. A ak je muž introvert a nie je taký zhovorčivý, nedokáže tak dobre komunikovať, tak tá schopnosť mať dôverných priateľov závisí skôr od ženy, potom ona umožní svojmu mužovi mať dôverných priateľov. Ak sa aj žena stane blízkou priateľkou svojho manžela, potom celá rodina získa veľa dobrých priateľov. Ak manželka nie je dobrou priateľkou svojho manžela, potom bude pre manžela veľmi ťažké nájsť si dobrých priateľov.

 

Zodpovednosťou manželky je otvoriť manželovi svoje srdce. Ak to robí, potom mu uzatvára možnosť, aby ju podvádzal. Jednoducho mu znemožní, aby ju podvádzal. Ak mu otvorí svoje srdce a hovorí o svojich starostiach a o tom, čoho sa bojí, potom ju prestane môcť podvádzať. Mala by mu byť schopná povedať, zveriť sa mu s niektorými vecami, a najmä ak možno plače, potom mu bude veľmi verná a muž nemôže podviesť niekoho, kto mu je veľmi verný. Ak žena nechce otvoriť svoje srdce a nechce sa s ním rozprávať a povedať mu svoje tajomstvá, potom to znamená, že si bude hľadať inú ženu. Potrebuje intímnu komunikáciu plnú dôvery a žena potrebuje niekoho, kto sa o ňu postará.

Ak žena svojmu mužovi nedôveruje, potom bude muž veľmi nervózny. Nebude schopný pochopiť, prečo je to tak, ale pomaly prestane svoju ženu milovať. Žena potrebuje niekomu otvoriť svoje srdce, inak sa bude veľmi báť, bude mať veľa problémov, stratí svoju krásu a zdravie. Žena teda potrebuje niekomu otvoriť svoje srdce. Možno to urobí kolegovi, kamarátovi z práce, ale nebude to také dobré, ako keď otvorí svoje srdce manželovi. Keď otvorí svoje srdce manželovi, zabudne na všetko. A on nebude schopný o tom hovoriť s ostatnými. Ak je úprimná, jednoducho ju vypočuje a nebude ju za chrbtom ohovárať. Ak sa žena takto otvorí svojej kamarátke, môže sa to obrátiť proti nej a rodina už nebude chránená.

Aby bola rodina riadne chránená, žena by nikdy nemala svojho manžela kritizovať alebo o ňom zle hovoriť v prítomnosti iných ľudí. Nezáleží na tom, či je prítomný on alebo či to robí v jeho neprítomnosti. Pretože keď to urobí, jediné, čo robí, je, že podpisuje papier, na ktorom je napísané, že S TÝMTO MUŽOM NECHCEM ŽIŤ. Nebude šťastná. Najmä ak to povie inému mužovi. Pretože to znamená, že v tej chvíli sa ten muž stane jej skutočným manželom, keď mu povie o tom, aký je jej vlastný manžel zlý. A ešte viac, keď sa potom spätne jej manžel dozvie, čo o ňom povedala za jeho chrbtom. Vtedy s ňou prestane byť schopný žiť, bude šokovaný. Pretože jeho radosť, jeho šťastie závisí od toho, či mu otvorí svoje srdce. To je jeho rodinné šťastie. A ak ona otvorí svoje srdce niekomu inému, prestáva byť možné budovať skutočný rodinný vzťah.

Mali by ste si to dobre zapamätať a nikdy nehovoriť zle o svojom manželovi za jeho chrbtom alebo dokonca v jeho prítomnosti. Napríklad, ak manžel nemá pravdu, nesprávne sa správa a má nejaký konflikt so svojím priateľom a všetci vidia, že manžel nemá pravdu, jeho priatelia prídu za jeho manželkou a spýtajú sa jej: „Kto mal pravdu?“ Ona by mala povedať: „Nie, neviem, nerozumiem tomu.“ A to bude správna odpoveď. Pretože ak povie, že jej manžel sa mýlil, stratí rodinné šťastie. Ak povie, že jej manžel mal pravdu, stratí svojich priateľov. Takže v tomto prípade musí byť neutrálna. Nie je zodpovedná za konanie svojho manžela. Ak manželka prevezme túto zodpovednosť, on sa nahnevá, začne jej nadávať a hádať sa s ňou. A ak to neurobí, je šanca, že sa zmení. Muž sa správa tak, ako sa chce správať. A žena ho tak môže ovládať. Napríklad ešte jedna vec. Ak žena začne o niekom inom hovoriť dobre, a najmä o inom mužovi, napríklad je to priateľ jej manžela, a ona povie – je taký milý, je to veľmi dobrý človek, veľmi pekný, milý, pozorný… tak aj keď manžel povie: „Máš pravdu.“ tak on sa zmení a bude to mať taký účinok, že ju prestane považovať za dobrú ženu a vernú manželku a začne mať dôvody ju podvádzať. Ak napríklad manžel v prítomnosti svojej manželky povie, že tá a tá žena je naozaj krásna, vznikne problém.

 

Vzhľad muža závisí od jeho ženy. Aké oblečenie nosí, ako je čistý. Niekedy sa môže dobre obliecť a niekedy nie, ona sa o to musí postarať. Ak je jej muž zle oblečený a je špinavý, potom bude aj ona nešťastná, pretože to je jej zodpovednosť. Musí mu dať čisté veci a jej manžel jej musí dôverovať. Nálada ženy závisí od jej schopnosti robiť všetko správne. A súvisí to aj s tým, aký čistý je jej byt alebo dom. Žena by teda mala všetko udržiavať v čistote a požiadať o to aj svoje deti, aby to robili. Muž však zvyčajne nie je schopný takto upratovať. Často nechávajú veci tam a tam a zabúdajú kde, robia neporiadok. Nie vždy je to tak. Niektorí muži sú veľmi čistotní. Ale väčšinou nie sú.

Ďalšia vec je, že ona, žena, ovláda situáciu v rodine. Ale ona ju ovláda vnútorne. Navonok nie je vidieť, že ju ovláda. Vyzerá to tak, že situáciu ovláda MUŽ. A pokiaľ ide o vonkajšie prejavy, on ju skutočne ovláda. Ak je rodina dobrá, potom žena nasleduje a poslúcha svojho manžela. A manžel v skutočnosti ovláda situáciu. Ale v skutočnosti sa všetko deje tak, ako chce ona. Ale manžel si bude myslieť, že je to tak, ako on chce.

Ženy opisujú dve zbrane, ktoré majú a ktoré sú absolútne neporaziteľné. Prvou zbraňou je sebakritika. Keď si myslí, že je zlá, najmä keď si povie, že to neurobila dosť dobre. Vec, ktorá ničí silu ženy, je, keď začne kritizovať svojho muža. Keď sa muž správa ako prasa, žena by mala povedať: „Hm, ja som ako prasa. Ja som tá, ktorá to robí zle.“ A on sa tak prestane správať. Žena môže všetko vyriešiť, ak začne kritizovať samú seba. Aj keď vie, že nie je na vine, musí povedať, že sa mýli a nemá pravdu. Aj keď to povie ako vtip, tak to môže vyriešiť. Aj keď je presvedčená, že má pravdu, aj tak to musí urobiť týmto spôsobom. Pretože to je jediný spôsob, ako môže vyhrať. To je jediný spôsob, ako môže dosiahnuť svoje povinnosti. Aj keď si z nej niekto robí žarty. Ale aj tak musí nejako splniť túto povinnosť. Ak poviete, že váš manžel sa mýli, a začnete sa s ním hádať, a poviete, že sa mýli, aj keď to poviete v žarte, tak v skutočnosti prehrávate.

Keď žena kritizuje svojho manžela, vlastne ho podnecuje k tomu aby začal protestovať a hnevať sa. Napríklad manžel mal niekde vyzdvihnúť jedlo na večeru a zabudol na to, a teraz sedíte doma a nemáte čo jesť. A čo máte robiť vy? Manželka by mala povedať: „Ja som to naozaj pokazila, veď som ti nepovedala, aby si to kúpil, však?“ Čo povie manžel? Povie: „Áno, áno, je to tvoja chyba.“ Ona povie: „Prepáč, mala som ti to povedať.“ Ale v tomto momente začne muž pociťovať výčitky a začne mu to byť ľúto. Nepovie, že mu je to ľúto, ale začne to v ňom takto pôsobiť. Nepovie, že to bola jeho chyba, ale začína si uvedomovať, že to bola JEHO chyba. A nabudúce si dá pozor, aby nezabudol kúpiť to jedlo.

Tieto rodinné triky, spôsoby, sa nedajú použiť nikde inde ako v rodine. Určite nie v práci. V práci, tam nefungujú. Ak budete tieto spôsoby používať v práci, zničíte si rodinu. V práci musíte byť nedotknuteľná, musíte mať okolo seba bariéru, nikto by sa k vám nemal priblížiť. Musíte vyzerať dobre a správať sa čestne. Musíte rešpektovať ľudí a získať si rešpekt. Určite sa nemôžete správať tak, ako sa správate v rodine, a hovoriť: „Ach, je mi to tak ľúto, že som to pokazila, som taká zlá.“ Pretože tam to nefunguje. V práci to možno spočiatku vyzerá tak, že vás za to budú mať radi a budú vás za to rešpektovať, ale v skutočnosti je to zlé. Keď muž začne s niekým flirtovať, tak to znamená, že si myslí, že ten druhý to tiež nemyslí veľmi vážne. Ale vážne to samozrejme je. Keď ste v práci a niekto s vami začne flirtovať, tak to znamená, že je niečo zlé. V práci by ste sa nemali začať zverovať ostatným. Musíte sa správať jemne a zdvorilo, ale vždy by mal existovať určitý odstup, určitá vzdialenosť. Ak sa budete takto správať, ľudia vás budú rešpektovať. Ak sa budete správať inak, ľudia vás začnú ohovárať a nikto vás nebude rešpektovať.

 

Ďalšia vec, ktorá dodáva žene skutočnú silu pri komunikácii s manželom, sú slzy. Slzy, ktoré sú namierené proti nej samej. Keď je žena nahnevaná sama na seba a rozplače sa kvôli tomu, dodáva jej to silu. Keď žena plače a hovorí: „Som taká nešťastná, som taká zlá. Nedokážem to. Som naozaj zlá manželka. Nie som ani hodná byť tvojou manželkou.“ Vtedy jej to dodáva silu, pretože keď sa takto správa, on s tým nemôže nič urobiť. Vzdá sa. Rodinné šťastie závisí od manželky. Ak sa manžel vzdá, prestane s týmito hádkami a dá šťastie, radosť manželke, potom aj spätne to šťastie príde k nemu a bude mať šťastie mimo rodiny.

 

Existuje päť ženských síl, ktoré jej umožnia uspieť v rodinnom živote. Ďalšou z týchto síl je čistota. Čistota vonkajšia aj vnútorná. Musí mať čisté správanie a musí byť čistá navonok. Ak má žena špinavé oblečenie, žiadny muž sa k nej nebude správať seriózne. Musí dobre vyzerať a byť čistá. Väčšina oblečenia je určená pre ženy. Čistota dodá žene rešpekt. Väčšina žien vie, že čistota tela a oblečenia – väčšina žien to chápe, ale zároveň väčšina žien nechápe, čo je čistota správania. Trochu sa bojím o tom hovoriť, ale musím to povedať. Možno ma na prvýkrát nepochopíte. Pravdepodobne si pomyslíte, čo tu ten chlap robí? Ale musíte to počuť.

Je dôležité pochopiť, že existuje rozdiel medzi mužským a ženským pohľadom. Keď sa na vás pozrie muž, nič to neznamená. Nula. Len jeho slová niečo znamenajú. Môžete ich brať vážne. Ale keď sa na vás pozrie, neberte to príliš vážne. Muži nemôžu až tak kontrolovať, kam sa pozerajú. Na druhej strane pohľad ženy znamená oveľa viac. Keď sa na niekoho pozrie, je to vážny krok. Najmä keď sa na osobu, na ktorú sa pozerá, usmeje. Ženský úsmev je to isté, ako keď muž povie žene, že ju miluje. Keď muž povie žene, že ju miluje, a žena sa len usmeje, podľa Véd je to to isté. Samozrejme, existujú rôzne druhy úsmevov. Nehovorím o úsmeve, ktorý je len priateľský. Existuje druh úsmevu, ktorý žena venuje mužovi, ktorého má naozaj rada, a mali by ste vedieť, že sa nemáte takto usmievať na nikoho iného ako na svojho manžela.

Pretože ak to urobíte, nebudete mať s manželom normálny vzťah. Stratíte svoju čistotu, stratíte čistotu správania. Som si istý, že viete, o akom druhu úsmevu hovorím. Keď sa žena neusmieva na nikoho iného, jej manžel vie, že mu je verná. Vzťahy ženy s inými ľuďmi tiež určujú, aký vzťah bude mať so svojím manželom.

 

 

Keď žena nevie, aké sú jej silné stránky a aké sú jej slabé stránky

Keď sa ženy zakrývajú oblečením, potom im to dodáva silu. Takže by nemali chodiť s výstrihmi a s odhalenými rôznymi časťami tela. Keď veľa častí tela ukazuje odhalenú pokožku, potom ju to oslabuje. Mali by ste vedieť, že ženské telo je pre každého uspokojujúcim prvkom. Ženy si svoje telo vážia a muži sa o svoje telo väčšinou nestarajú. Sila a krása ženského tela je obmedzená. Všetka energia na tomto svete sa zmenšuje, keď ju používate. Rovnako je to aj s krásou. Keď telo príliš používate, strácate krásu. Keď žena odhaľuje svoje telo a má len skromné oblečenie, potom ľudia využívajú jej krásu a jej krása sa zmenšuje. Pohľad je druh kontaktu. Keď sa niekto pozrie na ženu a ona sa začervená a zahanbí, je to preto, pretože ten pohľad mal nejakú silu.

Prečo sú muži šťastní a spokojní, keď sa pozerajú na ženy? Pretože sa na nich prenáša šťastie ženy. Takže keď si žena oblečie odhaľujúce šaty, stráca svoju krásu. Podľa védskej kultúry by sa mali nosiť zahaľujúce šaty. A aký je z toho úžitok? Potom budú mať ženy zvyčajne dobrú náladu, keď si oblečú zahaľujúce šaty. Pretože ak sa na vás ľudia nepozerajú a nevidia odhalené časti vášho tela, nestrácate krásu a nestrácate náladu. A nebudete mať ani zlé hormonálne funkcie. Pretože keď sa vaša krása využíva, vaše hormonálne funkcie sa zhoršia. A nestratíte ani svoje zdravie. Keď ľudia príliš využívajú vašu energiu, strácate energiu a môžete ochorieť. Najdôležitejšie je vedieť, že keď to žena robí, keď je zahalená, má schopnosť všetko ovládať mentálnou silou. Pred manželom je možné nosiť odhaľujúce oblečenie, ale ani to nie príliš. Ľudia, muži sa väčšinou chovajú k ženám vážnejšie a viac si vážia ženy, ktoré nosia zahaľujúce šaty.

Keď som mal túto prednášku v Kyjeve, ľudia mi hovorili, aby som si išiel oddýchnuť na nejaký osamelý ostrov, kde nie je veľa ľudí. Tak som tam išiel, ale všimol som si, že všetci tam chodia polonahí. A ja som chcel vidieť, ako môže žena ležať so svojím mužom polonahá, a tak som sledoval, ako sa na ňu všetci pozerajú. Keď muž chodí polonahý, v podstate sa na neho nikto veľmi nepozerá. Ale ženu, ktorá je polonahá, si všimne každý. Keď sa pozeráte na polonahú ženu, ktorá je vlastne so svojím manželom, tak akosi podvedome chápe, že ho vlastne podvádza, keď sa na ňu pozerajú ostatní ľudia. Tí, ktorí radi chodia úplne nahí, na pláž, nechápu, že ich manželky ich takto prakticky podvádzajú.

Medzi nami a opicami je rozdiel. My, keď sme úplne nahí, nie sme bližšie k prírode. Naopak, sme prírode vzdialenejší, pretože nie sme zvieratá, opice, sme ľudia. A ľudia sú predurčení na to, aby si zakrývali časti svojho tela. A keď to robíme, sme inteligentnejší. To je princíp, zásada inteligentného života. Ak chcete byť viac spätí s prírodou, môžte behať nahí ako opica, ale v takom prípade nebudete inteligentne komunikovať s ľuďmi a stratíte všetky výhody inteligencie. Pretože sa priblížite k zvieratám. Keď ľudia pobehujú nahí alebo polonahí, potom strácajú schopnosť nadviazať hlboký vzťah. Všetky ich vzťahy budú také hrubšie, bez rešpektu. Musíme byť iní než sú zvieratá, istým spôsobom sa od nich odlišovať. Je to veľmi dôležité. Naše vzťahy musia byť vyššie a musíme ich udržiavať v tajnosti, v súkromí.

 

Skúsenosť je ďalšia vec, ktorú žena má. Ak žena neštuduje, ako by sa mala správať v rodinnom živote, potom tú rodinnú situáciu nemôže ovládať. Neznamená to, že má nejaký zlý osud. Skúsenosť nemusí znamenať hneď zlú skúsenosť. Skúsenosť znamená, že sa naučíte, ako sa správne chovať. Ženy v kútiku duše vedia, ako sa majú správať. Ale spoločnosť nie je nastavená práve tak, aby nás učila chovať sa správne. Spoločnosť má pravidlá, ktoré ničia naše šťastie. V súčasnosti neštudujeme štruktúru a povahu našich jemnohmotných tiel. Dnes študujeme ekonomiku a iné veci, ktoré v skutočnosti nie sú až také dôležité. Takže v skutočnosti nemáme tieto vedomosti o tom, ako byť šťastný v rodinnom živote.

Ženská povaha, štruktúra tela a mysle, je veľmi jemná. Ako som už povedal, ženská myseľ je 6x vnímavejšia ako mužská. Vezmime si príklad, že muž mal pomer so ženou, s inou ženou, a potom príde domov a ona si všimne kúsok cudzích vlasov a do piatich sekúnd pochopí, čo sa deje. Žena si nemusí všetko nejak zložito overovať. Keď žena vstúpi do miestnosti, okamžite si uvedomí, že niečo nie je na svojom mieste alebo že osoba nemá na sebe to, čo by mala mať. Okamžite zaregistruje, akú má kto náladu, aký má kto účes, všetko. Všimne si, ako sa ľudia na seba pozerajú, či sa nenávidia alebo sa majú radi – okamžite si to všimne. A všimne si to už len tým, že prejde okolo. A keď muž prejde okolo, jednoducho si uvedomí – sú tu nejakí ľudia. Ani si nespomenie na to, kto boli tí ľudia. Takže ostrosť mysle a vnímavosť tej ženy je oveľa silnejšia. A to je vlastne skúsenosť. Žena musí byť skúsená, aby pochopila svojich blízkych.

Pýtal som sa ľudí a zistil som, že vlastne väčšina manželiek pozná náladu svojho manžela už vtedy, keď on jej zavolá a povie AHOJ, a oni hneď rozpoznajú, akú má náladu. Predstavte si, že muž je nahnevaný a chce sa so svojou manželkou pohádať. Otvorí dvere, hneď ju vidí a je pripravený na ňu niečo zakričať a ona to okamžite rozpozná a povie: „Uvarila som ti naozaj dobré jedlo, poď sa najprv najesť. Vychladne ti to.“ A on v podstate nemá inú možnosť, len ísť a zjesť to. A potom sa vlastne upokojí a zlepší sa mu nálada, pretože muži majú len dve nálady – buď sú hladní a nahnevaní, alebo sú sýti a šťastní. Takže keď sa manžel vráti z práce, musíte ho okamžite nakŕmiť, dať mu niečo dobré na jedenie. Počas jedla môže byť stále nahnevaný, ale po jedle sa určite upokojí. Ak manžela nenakŕmite, bude z toho škandál. Potom si nájde niečo, kvôli čomu sa bude hádať.

Jemné telo muža trpí, keď je hladný. Jemné telo ženy netrpí, keď je hladná, netrpí toľko. Kým nie je naozaj hladná. Ale všetci v rodine sú hladní, keď je hladný manžel. A keď je manžel sýty, všetci sú sýti, spokojní. Takže žena by mala mať tento inštinkt, že musí nakŕmiť manžela, a potom môže jesť sama. Ak sa naje, keď je on hladný, ani to jej neumožňuje normálne sa najesť. Žena ovláda celú mentálnu situáciu v rodine. Keď nastane problém, mala by vedieť, čo robí zle. Ak mu možno nedala najesť alebo je tam niečo iné. Mala by vedieť, kde urobila chybu. Keď sa situácia vymkne spod kontroly, mala by vedieť, čo sa pokazilo a kde to musí napraviť a čo zanedbala. Nabudúce by mala vedieť, ako to napraviť.

 

Muž sa zvyčajne až tak nezaujíma o to, čo sa deje v jeho rodine. Väčšinou sa stará o to, čo sa deje v jeho práci. Vo svojej rodine potrebuje len to, aby ho ostatní rešpektovali a počúvali. A to je všetko. Nestará sa o detaily a všetky veci okolo. Keď je to takto nastavené, všetko sa deje tak, ako žena chce. Naozaj to bude vyzerať, že všetko sedí podľa mužových predstáv, ale v skutočnosti rodinu ovláda žena. Žena má len jednu silu, ktorou môže napraviť osobnosť svojho muža. Tá sila sa nazýva múdrosť. Tým, že je verná a dôveruje svojmu manželovi, dáva jej to obrovskú silu. Ak chce žena zmeniť osobnosť svojho manžela, musí mu byť verná. Musí mu dôverovať a byť mu verná. A potom bude jej manžel presne taký, akého ho chce mať. Vernosť a dôvera znamená, že sa nebude pozerať na iných mužov a usmievať sa na nich tým iným spôsobom, rozhodne s nimi nebude flirtovať a rozhodne s nimi nebude spať.

Mali by ste tiež vedieť, že verná žena nič nestratí. Podľa niektorých moderných sociologických náuk sa hovorí, že žena musí podvádzať svojho manžela, aby bola šťastná, inak stratí kus svojho šťastia. Podľa védskeho poznania však skutočné šťastie spočíva v hlbokom vzťahu, nielen v sexe. Sex nie je pre ženu taký dôležitý. Ona necíti toľko šťastia. Niekedy sex dokonca spôsobuje žene utrpenie. Žena považuje za oveľa dôležitejší hlboký vzťah. To, že je zabezpečená, zaopatrená a že jej muž dôveruje, že je milovaná. Chce, aby jej bol manžel verný. A v tom spočíva jej šťastie. Žena to musí pochopiť. Keď je žena skutočne verná a oddaná svojmu manželovi, ich vzťah bude ženský.

Existujú dva typy vzťahov. Ženský typ vzťahu a mužský typ vzťahu. Keď je vzťah ženského typu, rodina prosperuje a všetko je v poriadku. A keď prevláda mužský druh vzťahu, to znamená, že muž je silnejší a dostáva to, čo chce. To znamená, že rodina sa bude uberať k degradácii, bude degradovať. A teraz spoločnosť vo všeobecnosti hovorí, že tieto vzťahy musia byť mužské. To znamená, že muž dostane to, čo chce. Takže vzťah je väčšinou sexuálny a nič iné. A to samozrejme neprináša nič dobré. To je mužská predstava. Ženy majú úplne iné chápanie vecí. Ak je ich vzťah ženský, potom sexuálny aspekt nie je taký dôležitý. Sex nie je hlavným aspektom vzťahu. V takom prípade sa začne rozvíjať hlboká láska a rodina potom bude šťastná. Pretože rodina je ženskej povahy. Keď v tejto oblasti prevládajú ženské zákony, potom je to správny spôsob, ako by to malo byť. Muž nemôže prehĺbiť rodinné vzťahy, ale žena áno. Keď je žena skutočne verná svojmu mužovi, ich vzťah bude vyšší, kvalitnejší a harmonickejší. A nebude potreba vyžadovať toľko sexu. Ak je vzťah prevažne mužský, potom je prevažne sexuálny. Potom to často vedie k tomu, že sú jeden z druhého sklamaní. Muž nemôže priniesť žene šťastie len sexom. Stane sa úzkostlivým a začne mať pocit, že nedostáva dosť. A nakoniec prídu na nejakú myšlienku, že by si každý z nich mal nájsť milenku a milenca, aby boli šťastní. Ak žena nebude múdra a verná, vzťah bude zničený.

 

Teraz sa zamyslíme nad tým, pre koho je horšie, keď sa manželstvo rozpadne. Samozrejme, muž je nahnevaný a sklamaný, keď opustí svoju ženu. Alebo keď sa manželstvo rozpadá. Cíti sa nešťastný a sklamaný, nemôže vidieť svoje deti tak často alebo vôbec. Ale manželka v takom prípade trpí oveľa, oveľa viac. Láska muža zvyčajne netrvá tak dlho a veľmi rýchlo si nájde niekoho iného, ale láska ženy je oveľa trvácnejšia. Keď má žena deti, potom je pre ňu veľmi ťažké nájsť si niekoho iného. A aj keď si niekoho nájde, zvyčajne medzi deťmi a novým manželom vzniknú nejaké problémy. Tieto problémy sa dajú vyriešiť, ale chce to veľa síl a veľa času. Preto je pre ženu lepšie pracovať na svojej karme s mužom, s ktorým má deti. Viem, že v 50% prípadoch je to takto takmer nemožné, ale mali by ste vedieť, že keď odídete z manželstva, budete mať stále veľa problémov, len budú iného charakteru.

Niekto sa ma pýtal, čo má žena robiť, keď jej manžel zomrie. Je to dobrá otázka – má dve možnosti. Môže si vybrať, že zostane sama a Boh sa o ňu postará, potom môže byť šťastná. Alebo sa môže znovu vydať a byť tiež šťastná, pretože si splnila manželské povinnosti, keď jej manžel zomrel. Je to zriedkavejšie, ale niekedy sa to stáva. Takže vaša múdrosť a vernosť manželovi rozhoduje o povahe vzťahu k nemu. A ak nemáte veľmi dobrý vzťah, znamená to, že nie ste taká verná, ako by ste mali byť.

 

Piata zodpovednosť ženy je ťažšia ako štvrtá. A to je byť príjemná. Byť taká, aby vás mal váš manžel naozaj rád a bol vo vašej prítomnosti šťastný. Keď je manžel v prítomnosti svojej ženy naozaj šťastný, potom bude v rodine všetko veľmi dobré. A vo chvíli, keď sa prestane tešiť z jej spoločnosti, potom sa všetko začne ničiť. Vzťahy s deťmi, s príbuznými, všetko. Väčšina ľudí si myslí, že byť príjemná pre vášho manžela znamená, veľa sa líčiť a mať pekné šaty, ale to je len polovica. Ak sa žena bude snažiť, aby sa jej manžel tešil z jej prítomnosti, z jej spoločnosti, potom budú možnosti konfliktov veľmi malé. A ak sa k nemu nebude správať milo, potom sa konflikt vždy zvýši. Ako môžete zistiť, či má muž rád spoločnosť svojej ženy? Môžete to zistiť tak, že ak je nahnevaný a ona k nemu príde, pohladí ho po chrbte a povie: „Všetko bude v poriadku.“ A keď sa upokojí, znamená to, že má rád jej spoločnosť. Krása človeka a najmä ženy závisí od jej osobnosti, od toho, aká je vo vnútri. Aj keď vyzerá veľmi dobre, pre iných nemusí vyzerať dobre. Ak nemá dobrú povahu, nie je to dobrý človek. Ale ak je žena veľmi verná svojmu mužovi, stará sa oňho a naozaj z vnútra, úprimne sa oňho stará a miluje ho a dobre sa k nemu správa, potom to znamená, že bude v očiach svojho muža krásna. On uvidí, že ona skutočne vyžaruje tú lásku a šťastie k nemu.

Silnou stránkou ženy je byť čestná a úprimná. Táto sila dokáže udržať situáciu v rodine. Je potreba aby otvorila svoje srdce manželovi. Ak aj on má vo svojej karme, že má sklon ju podvádzať, aj to by mohla týmto zastaviť. Ak mu otvorí svoje srdce, zabráni tomu. Chamtivosť muža a ženy je odlišná. U muža sa jeho chamtivosť prejavuje tým, že chce veľa pracovať. Žena je chamtivá vtedy, keď si chce veľa vecí kúpiť. To je prirodzené. Muž by sa nemal príliš hnevať, keď vidí, že žena si chce kúpiť veľa vecí. Žena by to mužovi nemala hovoriť príliš hrubo, pretože to nebude mať žiadny účinok. Vždy by mala zachovať jemný tón hlasu. S manželom by mala hovoriť príjemným hlasom s podriadeným tónom, pretože by mal mať pocit, že nehovorí s niekým mocným, ale s niekým, koho treba chrániť. Ak počúvate ženu, ktorá sa týmto spôsobom rozpráva so svojím manželom, môžete to pochopiť, osvojiť si to a sami to používať vo svojom rodinnom živote.

 

Existuje teda päť zásad, princípov, ako sa stať dobrou priateľkou svojho manžela. Prvou z nich je počúvať, čo hovorí. Pre ženu nie je ťažké počúvať, čo hovorí ten druhý. Ona je na to určená. Ale pre mužov je ťažké počúvať. Je pre neho jednoduchšie hovoriť. Keď sa rozprávate s manželom, hovorte tak, že sa s ním rozprávate len o veciach, ktoré ho zaujímajú, a hovorte o svojich názoroch, nehovorte tak, že ste si niečím istá, ale prezentujte to tak, že si MYSLÍTE, že je to tak a tak. Väčšinu času by ste mali počúvať. A výsledkom bude, že povie: „Tak pekne sme sa porozprávali. Mám pocit, že si dobre rozumieme.“ Aj keď si neuvedomil, že bol jediný, kto hovoril. Keď počúvate svojho manžela, prijmite jeho emócie a reagujte rovnakým spôsobom, ako hovorí. Nič iné naozaj nie je potrebné. A v každom prípade ho to uspokojí. Muža zvyčajne veľmi nezaujíma, ak sa príliš zaujímate o jeho záležitosti alebo prácu. Chce byť len vypočutý. Niekto musí byť na jeho strane. A keď je niekto proti nemu, tak stráca túto silu. Muž potrebuje vedieť, že mu niekto rozumie a zdieľa jeho názory. Keď žena povie: „Máš pravdu, myslím si to isté a úplne s tebou súhlasím.“ Keď to počuje, zlepší sa a začne sa tak aj správať a dodá mu to silu, že možno aj vyhrá, bude úspešný. Keď počúvate svojho manžela, nehovorte mu, že robí niečo zle, a nepoukazujte na chyby v jeho charaktere. Ale ak sa vás opýta, čo urobil zle alebo čo hovorí zle, môžete to povedať jemným spôsobom. „Takto asi je… ale možno máš pravdu.“ Ak mu to poviete bez jeho opýtania, zvyčajne sa nahnevá. Dokonca ak sa vás spýta, čo urobil zle, a vy to poviete príliš intenzívne, príliš tvrdo, zvyčajne sa tiež nahnevá a môže viesť hodinový monológ o veci, o ktorej si myslí, že má pravdu. Aj keď na druhý deň uzná, že sa mýlil a ona mala pravdu, reakcia aj tak nepríde hneď. Ale je oveľa jednoduchšie povedať mu, že má pravdu, a na druhý deň, na ďalší deň, pochopí, v čom sa mýlil.

 

Taký je rodinný život. Vlastne každá osobnosť má svoje dobré a zlé stránky. V niektorých ohľadoch sú muži aj ženy vlastne ako nevyvinuté deti. Ale obaja sú odlišný, obaja sa líšia. Ak to pochopíme, budeme môcť žiť spolu. Musíme pochopiť, že nikto nie je dokonalý, a nemôžeme nikoho obviňovať z toho, že nie je dokonalý. A nemôžete obviňovať ženu, že je príliš emocionálna, citlivá. Nemôžete obviňovať ženu z toho, že sa stále niečím trápi alebo hovorí, že jej život je na nič. Je to jej povaha a muž by ju nemal obviňovať, pretože je to prirodzené. Ak chce niekoho, kto sa nerozčuľuje a je mierny, nech si vezme muža. Ak chce byť so ženou, musí to vydržať. Ona sa MUSÍ trápiť. Je to jednoducho jej povaha.

A na druhej strane, muži sa nedokážu sústrediť na maličkosti. Jeho radosť nie je v detailoch rodinného života. Chce len, aby si ho rodina vážila, rešpektovala ho a aby ho milovala, aby ho poslúchala. A to mu stačí. To neznamená, že je to nejaký nevyvinutý, zaostalý človek. Taká je povaha muža. Iba myseľ svätého človeka je rozvinutá oboma smermi. Keď sa človek stane svätým mužom alebo ženou, svätcom, potom získava obe dobré stránky mužskej povahy a dobré veci ženskej povahy. A v skutočnosti bude schopný vyriešiť svoje problémy vo svojom vnútri. Bude silný aj citlivý zároveň, bude láskavý aj odvážny zároveň. Ale to sú len svätci. My nie sme svätí ľudia, takže naše schopnosti sú určené naším pohlavím a musíme ich brať do úvahy. Nemôžete obviňovať muža, že nie je pozorný, keď ide o upratovanie domu. Že mu pri tom jednoducho ujdú niektoré miesta. Napríklad umýva riad a nechá niekoľko špinavých miest a ona povie: „Pozri, tu máš špinavú škvrnu!“ Muž sa na to pozrie a povie: „Kde, kde? Nevidím ju.“ „Ty to nevidíš?“ „Nie, nevidím ju.“ Pretože nie je žena. A aj keď mu to ukážete, ten kúsok, a on ho uvidí, všimne si ho, povie si: „Taký malý kúsok…“ Takže taká je povaha muža. Muž môže rozvinúť schopnosť dobre umývať riad a dobre upratovať, ale nie je to vec, s ktorou sa narodí, nie je to prirodzená vec a bude to pre neho oveľa ťažšie naučiť sa to ako pre ženu.

Párkrát som sa pokúsil pomôcť svojej žene nakrájať zeleninu. Tak som jednoducho vošiel do kuchyne a začal som krájať kapustu. Krájal som ju normálne a ona prišla a povedala: „Prosím ťa, urob tie kúsky menšie, musia byť maličké.“ Tak som to urobil tak, ako ma požiadala, ale celý som sa zapotil, lebo som sa na to musel sústrediť. Pretože pre mužov je veľmi ťažké sústrediť sa na detaily. A pomyslel som si, „prečo to rovno nezjem, prečo to musím takto krájať a takto trpieť?“ Trochu ma to privádzalo do šialenstva. Dodnes, keď vidím kapustu nakrájanú na malé kúsky, mám z toho zimomriavky. A rovnaké je to aj s upratovaním, čistením podlahy. Viem, že musím akože vyčistiť každý kút a všetko, ale aj keď sa na to sústredím, je pre mňa také ťažké vidieť všetky tie smietky prachu a dostať sa na miesta, kam sa nedá dostať, napríklad pod gauč. Je pre mňa jednoduchšie napríklad odsunúť gauč a všetko to odložiť, než sa pod ním hrabať.

 

Máme toto telo, ku ktorému sme pripútaní. Ak má muž manželku, pravdepodobne bude v ďalšom živote ženou, pretože je pripútaný k svojej manželke. A ak je žena pripútaná k svojmu manželovi, v ďalšom živote sa stane mužom. A týmto spôsobom meníme svoje telá a prechádzame svojou karmou. V ženskom tele sa pracuje viac na vlastnej karme. A zvyčajne to znamená, že keď je bytosť v ženskom tele, viac trpí. Ak nevie, ako má správne konať, bude trpieť o to viac. Ak muž nevie, ako sa správať, tak mu na tom až tak nezáleží. Jednoducho koná tak, ako chce konať. Môže mať veľa žien a mať pocit, že nemá problém. Ak sa rozvedie, tak sa ho to až tak nedotkne. Nemyslí si, že je to problém. Ale žena trpí. Keď muž začne piť, on netrpí. Nemá s tým žiadny problém. Ale žena trpí. Nech on urobí čokoľvek, žena trpí. Ak príde o prácu, trpí manželka. Takže manželka musí byť veľmi skúsená. Musí si svoj život zariadiť tak, aby všetko, čo urobila, bolo správne, a potom bude pre ňu ľahšie prekonávať ťažkosti.

Muž si väčšinou vytvára karmu a žena túto karmu akoby spotrebúva, alebo jednoducho trpí. A v ďalšom živote, keď sa muž stane ženou, to bude mať ťažšie. Takže v tomto živote si myslí, že nemá problém, ale vytvára tú karmu a v ďalšom živote, keď sa stane ženou, vlastne tie karmické plody prídu k nemu a bude trpieť za to, čo urobil ako muž. Takže jednoducho si robí, čo chce, a potom za to zaplatí. Takže v istom zmysle je lepšie byť ženou, pretože sa správajú skôr lepšie, od prírody. Pretože trpia za svoje hriechy. A v tomto živote trpia. A tak sa snažia robiť menej hriechov alebo čo najmenej hriechov a nerobiť príliš veľa zlých vecí. Zvyčajne majú lepší charakter a sú na ceste hore. Napríklad sa zvyčajne menej oddávajú alkoholu ako muži, zvyčajne sa správajú lepšie, konajú lepšie, sú múdrejšie.

Keď sa ženy začnú správať ako muži, Védy hovoria, že je to znak degradácie spoločnosti. A takáto spoločnosť nejde nahor, ale nadol. Keď sa rodia zlé deti, ktoré sú od detstva neposlušné alebo len zlé, je to pre spoločnosť veľmi zlé znamenie. Môžete mať vynikajúcu ekonomickú stránku spoločnosti, ale ak v spoločnosti nie je veľa radosti medzi ľuďmi, potom tam nedochádza k žiadnemu pokroku, tá spoločnosť nerobí pokrok. Pokrok znamená šťastie a to spočíva najmä v komunikácii medzi ľuďmi. Keď žena koná správne, zvyčajne to strhne aj manžela, aby bol dobrým človekom. Vtedy spoločnosť začne byť na ceste pokroku. A ak sa presadzuje emancipácia a ženy začnú kopírovať to, čo robia muži – začnú piť alkohol rovnako ako muži, začnú mať sex rovnako ako muži, potom spoločnosť smeruje k degradácii a všetko sa zhoršuje.

 

Otázky

Máte nejaké otázky?

Aká je najlepšia alebo najdôležitejšia vlastnosť?

Múdrosť ženy. To určuje jej šťastie. Ak sa muž venuje nejakej činnosti, môže byť v tejto oblasti veľmi dobrým odborníkom. Môže danú vec poznať veľmi dobre, dokonale. Ak je Venuša silná, bude veľmi dobre upratovať dom, ale musíte vedieť, že ak muž rád varí, musí sa spýtať svojej ženy, ako to má robiť. Aj keď muž vie variť veľmi dobre, žena je oveľa citlivejšia ako on a to jedlo pre ňu nemusí byť zdravé. Preto sa musí svojej ženy opýtať, čo a ako má variť. Napríklad muž chce uvariť nejaké jedlo a mal by sa najprv spýtať svojej ženy, či ho rodina bude chcieť jesť. Muži sa zvyčajne až tak nestarajú o to, čo jedia. Majú nejaké obľúbené jedlá, ale inak sa o ne veľmi nestarajú. Napríklad, ak je chorý, vyberie si nejaké jedlo, ale len kvôli tomu, že je to pre neho zdravé. To však znamená, že mu až tak veľmi nezáleží na tom, čo zje, pokiaľ mu to chutí. Ak chce muž utierať riady, upratovať kuchyňu, variť a robiť podobné veci, mal by sa spýtať svojej ženy, čo má variť a ako to má vyzerať. A ak to urobí, v rodine bude pokoj.

Keď sa muž rozhodne, že niečo chce mať v kuchyni tam a tam, a nie tam, kde to bolo predtým, jeho žena bude šokovaná, bude chodiť okolo a dá tie veci tam, kde boli, keď sa manžel nepozerá. Pre manželku je to veľká vec. Takže manželka musí byť vedúcou tohto procesu. Aj keď muž varí lepšie ako žena, stále musí akceptovať, že ona je v tejto oblasti vodcom. A ak sa jej na to nespýta, bude sa na neho hnevať, bude na neho nahnevaná a bude mať pocit, že jej bolo všetko vzaté. Že jej boli odobraté jej povinnosti. Musíme vedieť, že falošné ego je sila, ktorá funguje, a musíme ju vo vzťahu brať vážne. Čo je teda falošné ego? Je to spôsob, akým pociťujeme svoju individualitu. Našou prirodzenosťou je starať sa o seba. Védy však hovoria, že sa ho musíme pokúsiť prekonať. To je cieľom života. Musíme byť nesebeckí. Pretože to je jediný spôsob, ako byť skutočne šťastný. Takže všetky tieto pravidlá vzťahov nás vedú k tomu, aby sme boli nesebeckí. Ženy majú svoj spôsob, ako to dosiahnuť, a muži majú svoj spôsob. Je však dôležité, aby sme vo vzťahu brali do úvahy falošné ego.

 

V lekárstve existuje dóša. A je to niečo, čo má tendenciu sa zničiť. Niečo čo sa ničí samo. Podobne ako vo vzťahu existuje dóša, a to znamená, že sa sama ničí. Rodičia manželky sú žiarliví – žiarlia na svoju dcéru – to je prirodzené, pretože takýmto spôsobom funguje falošné ego. Otec manželky si bude myslieť, že manžel jeho dcéry nie je dosť dobrý. Bude to tak cítiť, bude mať tieto pocity, a to je prirodzené. Manžel sa teda musí snažiť rozvíjať svoje vzťahy, dokonca viac, s jej rodičmi ako s vlastnými už od začiatku vzťahu. Musí urobiť všetko pre to, aby vzťah s jej rodičmi bol dobrý. Aj keď on so svojou ženou majú medzi sebou dobrý vzťah, ak nebude mať dobrý vzťah s jej rodičmi, bude trpieť. Rodičia sú neustále veľmi starostliví, takmer žiarlivo starostliví, intenzívne sa starajú o svoje deti. Aby to manžel dosiahol, musí mať veľmi rád otca svojej ženy a tiež jej matku a musí ju poslúchať. Musí mať rád jej matku a poslúchať otca svojej manželky. Keď manžel rešpektuje rodičov svojej manželky, musí byť na ich strane a manželka potom pochopí, že ich musí chrániť. A ak to urobí, môže dokonca prekonať už aj zlý postoj jej rodičov. A v tomto prípade, keď to urobí, budú mať bližšie k manželovi svojej dcéry ako k svojej dcére. Budú si myslieť – „má také šťastie, že má takého dobrého muža. Až to je príliš dobré na to, aby to bola pravda.“ Keď príde zlá karma, a tá môže prísť cez jedného z tých príbuzných, môže prísť cez manželku, a ona si začne myslieť, že „náš vzťah sa ďaleko zhoršil“, tak má tendenciu nasledovať rady svojich príbuzných. A keď sa spýta svojich príbuzných, tak jej povedia – „tvoj manžel je dokonalý, je skvelý“. Pretože má s nimi dobrý vzťah. Ona s ním potom zostane.

Manželka sa musí odovzdať rodičom svojho manžela. Musí ich považovať za svojich. Keď je v ich prítomnosti, musí sa správať takmer dokonale. Musí skutočne dbať na rozvíjanie týchto vzťahov, a to najmä s jeho matkou. Musí počúvať jej rady. Manželova mama bude jeho manželke neustále dávať rady. Bude na ňu neustále dohliadať a neustále jej radiť. Týmto spôsobom jej môže urobiť zo života peklo. Ale ona musí počúvať a robiť všetko, čo chce manželova mama. A to je veľmi dôležité. Ak prekoná skúšku týmto spôsobom, ak prejde skúškou, svokra bude vlastne týmto spôsobom spokojná a povie: „Máš takú úžasnú ženu! Buď s ňou stále a nikdy jej nespôsobuj žiadne utrpenie, žiadnu bolesť.“ Je to skúška, ak mu matka povie, že musí žiť so svojou ženou do konca života, potom nemá inú možnosť, ako ju počúvnuť. Matka vie o svojom synovi všetko a veľmi rýchlo spozná, keď je niečo zlé. Je to istý druh ochrany a funguje to.

Na druhej strane rodičia môžu rodinu ľahko zničiť v sekunde. Nemyslite si, že rodičia to nedokážu urobiť. Dokážu. Ak ich zanedbáte, môžu vám zničiť rodinu. Vaše vzťahy sa môžu zhoršiť len preto, že ste zanedbali vzťah s rodičmi. Ak vaši rodičia nechcú, aby ste boli spolu, váš vzťah bude trpieť. Synovia a dcéry majú voči svojim rodičom určitý dlh, pretože im dali život, a tento dlh sa vlastne nikdy nedá splatiť. Ak rodičia nechcú, aby bol pár spolu, ich vzťah sa zhorší, pretože je to ako prekliatie. A niet z toho úniku. Ak nemáte dobrý vzťah s rodičmi svojho partnera, musíte sa ho pokúsiť vytvoriť. Rodičia vám budú hovoriť – musíš urobiť toto, musíš urobiť toto, musíš vychovať deti tak a tak, musíš ich uspať vtedy a vtedy atď… atď… A vy si budete hovoriť: „Prečo mi to všetko hovoria? K čomu to ja potrebujem?“ Ale v skutočnosti to nie je potreba, len chcú, aby ste ich rešpektovali. To je všetko, čo potrebujú. Ak poviete – áno, urobíme všetko tak, ako poviete, ale potom to aj tak urobíte po svojom, pokiaľ ich budete brať vážne a poviete, že ich budete počúvať, je to v poriadku. Takže vlastne im musíte dať najavo, že ich rešpektujete a oni budú spokojní a nebudú sa na vás hnevať. Pretože aj oni potrebujú rešpekt a lásku. Chcú len, aby ste na nich nezabudli. Keď dieťa vyrastie a má vlastnú rodinu a opustí rodinu v ktorej vyrastalo, rodičia majú pocit, že ho stratili. Že teraz má svoju vlastnú rodinu a na rodičov zabudlo. Majú pocit, že by sa o nich to dieťa malo postarať. Nemalo by na nich zabúdať. Deťom musia ukázať, že na nich, rodičov, myslia, že na nich nezabudli a že im na nich záleží. Je to veľmi dôležité. Pretože potom bude vzťah s rodičmi správny, dobrý, kde sa budú navzájom podporovať.

 

Existuje určitý spôsob alebo pravidlo, ako sa naše jemnohmotné telo vyvíja, a tomu sa nedá uniknúť. Len svätý človek môže uniknúť spôsobom, akými jemné telo koná. Ak napríklad žena nemá rada svojho chamtivého manžela, ktorý sa správa zle, nemôžete ju prinútiť, aby ho rešpektovala. To je jednoducho nemožné. Rodičia sú veľmi múdri. V živote prešli mnohými ťažkosťami. Ale nedokážu zniesť, keď ich deti nerešpektujú. A naozaj sa s tým nemusia zmieriť, pretože je vlastne ich povinnosťou prinútiť svoje deti, aby ich rešpektovali. Podobne ako policajt by nemal tolerovať, keď vidí, že niekto niekoho zabije. Samozrejme, môže si myslieť, že smrť je nevyhnutná, ale keď vidí niečo také, musí zakročiť, musí niečo urobiť. Musí chrániť svoje mesto. Musí zabrániť tomu, aby niekto niekoho zabil. Podobne ako lekári. Musia zachraňovať životy, nemôžu sa na to len pozerať a tolerovať to.

Nemôžete povedať, že muž musí ukradnúť ženu a len si ju vziať. Ale neskôr on musí prijať svoje zodpovednosti voči ostatným a aj voči jej rodičom. A čo ak rodičia nechcú, aby sa ich dcéra za niekoho vydala? Aj keď ho spočiatku nenávidia, neskôr ho môžu mať radi. Vzťahy medzi ľuďmi nie sú vždy stabilné, menia sa. Všetko závisí od správania toho človeka. Rodičia môžu mať pocit, že tento človek má veľmi zlú karmu, ale neskôr môže túto karmu ten človek prežiť, dostať sa cez ňu a byť dobrým človekom. Milovať rodičov svojej ženy a starať sa o nich, potom si možno po rokoch pomyslia – „boli sme takí hlúpi, že sme nechceli, aby si ho vzala, pretože je to taký dobrý človek.“ Všetko sa dá napraviť. Deti sa môžu vydať alebo oženiť, vziať si, koho chcú. Ale je to ich zodpovednosť napraviť všetko, čo je zlé. Ale ak majú dobrý vzťah s rodičmi, potom sa na nich rodičia nebudú hnevať, ak sa oženia alebo vydajú za niekoho, koho na začiatku nechceli. Musia len rozvíjať vzťah správnym spôsobom.

Podľa védskeho poznania musia deti počúvať svojich rodičov a brať vážne ich rady, najmä v tomto ohľade, koho si majú vziať. Pretože Boh v tomto prípade hovorí prostredníctvom ich rodičov. Aj keď rodičia nie sú veľmi múdri a nekonajú veľmi dobre, veľmi dobre vám povedia, aký vzťah budete mať s danou osobou. Takže aj keď človek nechce, podľa Véd by mal počúvať svojich rodičov. Vo väčšine prípadov budú mať pravdu. Ak ste si istí, že si chcete niekoho vziať, a nechcete poslúchať svojich rodičov, potom, nuž, potom si ho musíte vziať. Ale väčšinou to znamená, že si s tým človekom budete musieť prežiť naozaj zlú karmu. Rodičia to väčšinou vycítia. Ale ak jednoducho cítite, že nie je iná možnosť, že si ho alebo ju jednoducho musíte vziať, potom to zvyčajne znamená, že to nebude ľahký život, ale aj tak si ním musíte prejsť, pretože je to pravdepodobne váš osud.

 

Žena by sa mala správať najmä dobre a nemala by sa zaplietať s rôznymi chlapmi, mala by byť pre všetkých akoby nedotknuteľná, mala by byť verná svojmu budúcemu manželovi, mala by byť čistá, pekná, upravená, ale mala by byť trochu hanblivá a mala by si držať odstup. Aký život vlastne budete mať s nejakým človekom – musíte sa na neho pozrieť a najprv si zachovať určitý odstup. S týmto postojom budete skúmať, či je to správny človek, dobrý človek, alebo nie. Aj dobrý človek potrebuje trochu času. Takže keď s niekým chodíte alebo začínate chodiť, na začiatku musíte mať trochu odstup. Ak vás ten človek naozaj miluje a chce s vami byť, povie si: „Ty budeš moja žena, jedného dňa budeš moja.“ A žena bude vedieť, či to myslí vážne. Ak mu príliš skoro dovolíte byť príliš blízko, jeho túžba vziať si vás sa rozplynie, zmenší. Pretože dostal čo chcel, a už nebude chcieť nič viac. Žena musí o svoje šťastie bojovať. Muž uvidí, že jediný spôsob, ako ju môže získať, je vziať si ju. Žena musí bojovať, preto musí odkladať blízkosť vzťahu čo najdlhšie, najlepšie až do svadby. Ak vidí, že muž chce len sex a nič iné, znamená to, že ju chce len využiť a takýto vzťah bude založený len na chtíči. Nechce sa oženiť. A takýto muž nie je vážny človek, nie je dobrý človek, nie je seriózny.

Pin It on Pinterest

Reinkarnácia
Prehľad ochrany osobných údajov

Táto webová stránka používa cookies, aby sme vám mohli poskytnúť čo najlepší používateľský zážitok. Informácie o súboroch cookie sa ukladajú vo vašom prehliadači a vykonávajú funkcie, ako je rozpoznanie vás, keď sa vrátite na našu webovú stránku, a pomáhajú nášmu tímu pochopiť, ktoré časti webovej stránky sú pre vás najzaujímavejšie a najužitočnejšie.