fbpx
Filozofia

Čo sa podľa Véd deje po smrti?

Čo sa deje po smrti? Čo je smrť? Existuje posmrtný život? Je smrť bolestivá? Ako prebieha znovuzrodenie?

 

Podobné otázky ohľadne najobávanejšej udalosti, ktorá ukončí náš život, neustále víria našou mysľou. Obzvlášť v prípadoch, keď zomrie niekto z našich blízkych a drahých.

Cítime, že sa náhle a neočakávane prerušil náš vzťah a prajeme si, aby naše spojenie naďalej existovalo. Touto otázkou sa začína naša cesta hľadania odpovedí na horeuvedené otázky…

Tak, čo sa teda deje po smrti? Smrť je vskutku veľmi zaujímavý proces!

 

Prerušenie spojenia čakier spájajúcich nás so zemou

Približne 4 – 5 hodín pred smrťou sa čakry, ktoré nás spájajú so zemou, nachádzajúce sa pod chodidlami, odpoja – symbolizuje to odpojenie sa od zemskej úrovne. Pár hodín predtým, než človek zomrie, mu ochladnú nohy.

Keď nadíde hodina skutočného odchodu, zjaví sa Yama – poloboh smrti – prostredníctvom svojich zástupcov, aby dušu viedol ďalej podľa svojej príslušnej karmy.

(Viac nájdete v našich ďalších článkoch na túto tému – Smrť a umieranie a Duchovia.)

 

Astrálna šnúra

Smrť pretne astrálnu šnúru, ktorá predstavuje spojenie duše s telom. Raz, keď sa táto šnúra pretne, duša sa oslobodí od tela a vznesie sa vo svojom astrálnom tele (jemnohmotnom tele) smerom nahor, uvoľní sa z hrubého fyzického tela.

Ak duša lipne na tele, ktoré obývala počas života, obvykle odmieta odísť a snaží sa dostať späť do tela, splynúť s ním a zostať v ňom. Môžeme to pozorovať ako veľmi jemné a nepatrné pohyby tváre, rúk a nôh potom, ako človek zomrel.

Duša nedokáže prijať fakt, že nastala smrť. Stále pociťuje, ako keby bola živá. Keďže astrálna šnúra bola pretnutá, duša v tele nemôže zostať a je vytláčaná von z tela smerom nahor, prípadne nasilu vyťahovaná Yamadútmi. Už nemôže ďalej zneužívať dané telo na svoje materiálne úmysly.

„Hmotné telo je v tomto svete podriadené vzniku a zániku, myseľ je vždy plná obáv, inteligencia túži po nedosiahnuteľnom a všetky zmysly sú nakoniec neustálym zápasom v hmotnej prírode vyčerpané, aj keď sa nedali nikdy trvalo uspokojiť.

Ten, kto nevyhnutnými strasťami hmotnej existencie nie je zmätený a trpezlivo sa venuje duchovnej sebarealizácii, má byť považovaný za najprednejšieho jogína.“

Bhagavad-Gíta

 

Koniec hmotného tela

V tomto štádiu duša počuje veľa hlasov, všetky naraz. Sú to myšlienky všetkých prítomných v miestnosti. Duša sa snaží hovoriť so svojimi milovanými ako kedykoľvek predtým a kričí: „Nie som mŕtva!“ Ale beda, nikto ju nepočuje.

Pomaly a iste si duša uvedomuje, že osoba, s ktorou sa stotožňovala, zomrela a nedokáže sa vrátiť späť. V tejto chvíli sa duša vznáša vo výške asi 3,5 metra alebo vo výške stropu. Vidí a počuje všetko, čo sa deje okolo.

Vo všeobecnosti sa duša vznáša nad telom dovtedy, kým nepodstúpi kremáciu.

A tak nabudúce, keď uvidíte, ako nesú telo na spopolnenie, vedzte, že aj duša je prítomná na celom obrade, vidí, počuje a je svedkom všetkého.

 

Odpútanie od tela

Keď nastane spopolnenie, duša je presvedčená, že hlavná podstata jej prežitia na Zemi zanikla a telo, ktoré toľké roky obývala, sa zlúčilo s piatimi základnými prvkami (zem, voda, oheň, vzduch, éter).

Duša zažíva pocit slobody – hranice, ktoré mala, kým obývala telo, sú preč a dokáže sa premiestniť kamkoľvek na Zemi tak, že si na to jednoducho pomyslí.

(Pekne to zobrazuje film Vojdi do prázdna.)

Sedem dní duša cestuje na miesta, ku ktorým je pripútaná – jej obľúbené miesta, ranné prechádzky, záhrady, kancelária atď. Ak duša lipla na peniazoch, bude sa zdržiavať pri trezore, alebo ak lipla na svojich deťoch, bude v ich izbe a bude sa k nim túliť.

Na konci siedmeho dňa sa duša rozlúči s rodinou a putuje smerom nahor na perifériu zemskej úrovne, aby prešla na druhú stranu.

 

Tunel

Hovorí sa, že existuje veľký tunel, ktorý musí duša prekročiť, kým dosiahne astrálnu úroveň. Preto je vysvetlené, že prvých dvanásť dní po smrti je extrémne kľúčových.

Rituály musíme vykonať správne a modliť sa a žiadať dušu mŕtveho o odpustenie, aby si neniesla so sebou negatívne emócie, ako pocit zranenia, nenávisť, hnev atď., aspoň pokiaľ ide o jej blízkych a milovaných.

Všetky rituály, modlitby a pozitívna energia účinkujú pre dušu ako potrava. Pomôžu jej v jej ďalšej ceste. Na konci tunelu je obrovské jasné svetlo, ktoré predstavuje vstup do astrálnej sféry.

 

Stretnutie predkov

Jedenásty a dvanásty deň nasledovníci Véd usporadúvajú „homu“, modlitby a rituály, vďaka ktorým sa duša stretne s predkami, blízkymi priateľmi, príbuznými a tými, ktorí ju počas života viedli.

Všetci zosnulí predkovia privítajú dušu vo vyššej sfére. Privítajú a objímu ju rovnako, ako keď sa stretneme s rodinnými príslušníkmi po dlhej dobe.

Duša si potom spolu so svojimi sprievodcami prezrie priebeh svojho života na Zemi. Tu sa jej na čistom svetle premietne celý jej predošlý život.

 

Súhrn života

Nie je tu prítomný ani sudca, ani Boh. Duša hodnotí samú seba spôsobom, ako posudzovala druhých počas jej života. Požaduje odplatu pre tých, ktorí jej počas života ubližovali, cíti vinu za všetko zlé, čo spravila iným, a žiada o možnosť, aby bola schopná to odčiniť. Keďže duša nie je spútaná telom a egom, jej posúdenie spolu s nahromadenou karmou sa stanú základom pre jej ďalšiu existenciu.

Na tomto základe si sama duša vyžiada plán svojho budúceho života. V ňom sú spísané všetky udalosti, ktorým bude čeliť, všetky problémy, ktoré bude musieť zvládnuť a všetky výzvy, ktoré bude musieť prekonať.

V skutočnosti jej budú určené aj tie najdrobnejšie detaily a okolnosti ku všetkým nadchádzajúcim zážitkom.

Ilustračný príklad: Človek má vo svojom súčasnom živote ťažké bolesti hlavy, nič mu nepomáha, žiadne lieky, neexistuje únik. Môže to značiť, že v predchádzajúcom živote zabil svojho suseda tým, že ho udrel do hlavy veľkým kameňom.

V skutočnosti sa všetky udalosti v hmotnom svete riadia karmickými zákonitosťami.

 

Potrebujú mŕtvi modlitby a ochranu?

Mŕtvi vždy potrebujú modlitby z viacerých dôvodov. Ten najdôležitejší je – oslobodiť sa a nebyť pripútaný k Zemi – neuviaznuť v zemskej sfére, ale naopak byť schopný ísť ďalej.

Existuje veľa dôvodov, ktoré dušu pútajú k Zemi – ako nedokončené veci, nadmerný žiaľ, trauma zo smrti, náhla smrť, strach z toho, čo bude nasledovať, vina…

Duša cíti, že potrebuje o niečo viac času, chce počkať a ukončiť veci, kým sa vyberie ďalej. Kvôli tomu zostáva v zemskej sfére. Ale čas je obmedzený a je veľmi dôležité, aby sa behom 12 dní presunula do astrálnej sféry existencie.

Duše, ktoré zostali v zemskej sfére (duchovia), žijú veľmi biedny život, pretože ešte nie sú ani v svojom budúcom tele, ani v tele, ktoré by im umožnilo žiť život na Zemi. Nemusia byť nevyhnutne negatívne alebo škodiace, ale uviazli a cítia sa biedne. Preto modlitby majú počas tohto obdobia veľký význam, aby takáto duša mohla pokojne ísť ďalej.

 

Znovuzrodenie

Narodíme sa podľa toho, aká karma sa nám má odčiniť, aké lekcie máme prežiť, aby sme vedeli spraviť pokrok, ako aj podľa toho, na čo myslíme v momente smrti.

Vstúpime do lona matky buď v čase, keď sa tvorí vajíčko, alebo počas štvrtého až piateho mesiaca, niekedy dokonca v posledný okamih tesne pred narodením.

Hmotné zákony sú také dokonalé, že čas a miesto zrodenia určia horoskop, ktorý je v skutočnosti plánom pre nasledujúci život. Väčšina z nás si myslí, že máme zlé hviezdy a nemáme šťastie, ale v skutočnosti ony len odzrkadľujú lekcie, ktoré nám dajú možnosť poučiť sa a postupne sa oslobodzovať od hmotných túžob.

Keď už sa zrodíme znova, väčšinou pri pôrode stratíme pamäť, ale v niektorých prípadoch si ešte ako malé deti pamätáme náš minulý život. Potom sú spomienky na minulý život úplne odstrihnuté a zažívame život, ako keby sme v minulosti neboli existovali.

„To, čomu sa vraví zrodenie, je len plné stotožnenie osoby s novým telom. Prijíma svoje nové telo rovnako bezvýhradne ako ten, kto považuje zážitky v sne alebo nejaké preludy za realitu.“

Šrímad Bhagavatam 11.22.40

 

Neberte smrť na ľahkú váhu. V súčasnej dobe Kali-yuga sú duše uviaznuté v zemskej sfére viac než kedykoľvek predtým. Je to spôsobené nedostatkom viery a plnenia svojich dharmických povinností.

Nakoniec, ak ste stratili niekoho drahého, máme pre vás ubezpečenie o tom, že duša nikdy nezomiera a žije večne.

 

Knihu Bhagavad-Gíta, ktorá je najstaršia védska kniha o reinkarnácii, karme a je „bibliou“ hinduistov a buddhistov, môžete kúpiť tu.

 

Zdieľajte článok s vašimi priateľmi

13 komentáre Zanechať komentár
  • V čom teda vlastne spočíva ten recept cesty sebarealizácie? Z doterajších článkov mám totiž pocit, že ide len o neprestajné kydanie na fyzický svet. Je to ale aj niečo iné okrem toho, prípadne šlo by to aj bez toho kydania, napr., že celý tento svet je iba odraz egoizmu? Nie je egoizmom aj kydanie na celý svet?

    • Spociva v tom, ze ked si uvedomis vdaka tym clankom tu nicotnost tohto hmotneho sveta a snazenia, tak by si sa mal sam snazit zistit z VEDSKEHO POZNANIA, co je teda ta skutocna realita, teda zacat to seriozne studovat.
      Pretoze pokial si niekto mysli, ze tento svet, v ktorom skapes, vratane tvojej rodiny, v bolestiach (co je ciry fakt), je nieco, na co by sa nemalo kydat, a je to vlastne uplne v poriadku, tak nebudes mat ani dovod
      hladat nieco viac. Staci ti taka odpoved? Ked sa chces vyliecit, mal by si si zacat uvedomovat, ze si chorobu. Ale ked nechces kydat na chorobu a si s nou zmiereny, tak sa nikdy nevyliecis.

      P.S.: Nie je tvoje kydanie na moje kydanie tiez len egoizmus? 😉

      • Ked si uvedomim tu nicotnost, mal by som studovat Vedy. No ale mam dojem zatial, ze Vedy su iba o kydani na fyzicky svet. Teda cim viac si uvedomujem nicotnost, tym viac mam citat o kydani na nicotnost? Pride mi to ako nekonecny cyklus. Preto sa pytam, ci su Vedy aj o nejakom nekydani.

        • To je tvoj dojem. Pretoze zjavne ti tvoja inteligencia nedovoluje chapat rozdiel medzi dvomi tromi clankami, ktore si tu cital a Vedami, ktore su najrozsiahlejsia literatura na Zemi, s milionmi versov. Ked tento rozdiel pochopis, tak spravis pokrok.

          • Vies mi teda dat nejake odkazy, kde sa pise o tej sebarealizacii a sucasne sa nekyda na svet?

    • Ahoj, skôr si myslím že narážal na to, že ak aj žijeme životom véd a zjavne sme už čiastočku boha v nás objavili, či je teda hriešne na základe lásky nie sebeckých úmyslov, napríklad ak nám bol ponúknutý dar, napríklad že sme hudobníci ponúkať to svetu. (vo forme súbežnej s mojim znamením, ak som váha tak sa snažím robiť hudbu najme cez spojenie myseľ a srdce a každú hudbu čo robím venujem bohu) Napríklad aj sex je forma lásky pokiaľ nejde o sexualitu ale o akt najvyššieho spojenia. Ak som to správne pochopil. Pokiaľ nie sme hmotne priviazaný dá sa to tomu aj tak rozumieť? Pretože ak mi boh pridelil ženu a ja sa stále držím svoju najvyššiu formu meditácii, (nie len formou toho že to píšu védy ale že som pochopil ich zvesť) je to hriech alebo nie ak sa sňou chcem deliť o svoj život? Myslím že vieš ako to myslím. Niekedy aj ja mám podobný pocit ztoho čo čítam vo védach s nemusí to byť zrovna forma nižšej inteligencie, len malé potvrdenie alebo nasmerovanie by bolo fajn. Čiže s tvojou odpoveďou by to pre mňa neznamenalo “áno teraz môžeš robiť hento tamto lebo si dosiahol vyššieho stupňa”, iba ma to zaujíma.

      • V princípe všetko čo robíš nesebecky a pre Krišnu je oslobodzujúce a v jednom bode ťa to úplne očistí. Naopak, čokoľvek čo robís pre vlastné sebecké uspokojenie ťa viac pripútava, máš za to karmu a pod. So sexom je to tak, že sám musíš vedieť aký je motív a či to robíš pre Krišnu (On prípady duchovného sexu popisuje v Bhagavad gíte, že to znamená plodiť deti, ktoré budeš viesť k Nemu), alebo často ľudia si nahovárajú, že to je pre Krišnu, alebo niečo duchovné, len aby si nepriznali, že za tými ich frázami ako „spojenie“ atď. je proste len vlastný chtíč, či už fyzický alebo mentálny.

          • Záleží na tvojom vedomí. Pokiaľ si ho v mysli neobetoval Krišnovi, tak karmu za to máš. Ten koláč reálne totiž nepatrí tebe, rovnako ani ako „tvoje“ hmotné telo.

        • Mám ale ešte jednu off-topic otázku. Nenechám sa zaťahovať do tohoto problému ale, ako žiješ stouto nevedomosťou ľudí? Viem že táto otázka funguje na bázy ega, no príde mi to skutočne nespravodlivé, tým ale nechcem povedať, že stým mám problém, že by som to riešil. Myslím, že rozumieš, čo tým chcem povedať. (Nepýtam sa na to ako žiješ ty.)

          • Pravdupovediac, neviem presne na čo sa pýtaš. Každý si je strojcom vlastného šťastia a všetko je zaslúžené. Nespravodlivosť neexistuje.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Mohlo by vás zaujímať

14. októbra 2017 Vedci tvrdia, že duša neumiera – vracia sa späť do vesmíru?

Podľa dvoch popredných vedcov je ľudský mozog v skutočnosti biologický počítač a vedomie ľudí je program...

ČÍTAŤ VIAC
3. júla 2019 Prví kresťania boli prenasledovaní za vieru v reinkarnáciu

Určite ste už niečo počuli či čítali o reinkarnácii. Na tomto blogu je toho popísaného už dosť, ale vedeli...

ČÍTAŤ VIAC
17. októbra 2014 Kung-fu a Wing Tsun

Termín Kung-fu   Na začiatok je treba objasniť, čo vlastne samotný pojem Kung-fu znamená. Výraz...

ČÍTAŤ VIAC