Duša – Átma alebo tiež átman (v dévanágarí आत्मा )
je védsky termín označujúci najvnútornejšiu podstatu jedinca – Ja/dušu. Toto slovo je prvýkrát dopodrobna rozoberané v Upanišádach, ktorej základným posolstvom je totožnosť átmanu a brahmanu, teda kvalitatívna totožnosť individuálnej duše a najvyššej transcendentálnej skutočnosti.
“Tento átman je hrádza (most), deliaci prvok týchto svetov. Túto hrádzu neprekročia dni a noci, ani starnutie, ani smrť, ani zármutok, ani dobré, ani zlé skutky. Všetky zlá sa od nej odvrátia, lebo tento svet brahmanu je oslobodený od zla. Preto prejdúc cez tento most, slepec sa stane neslepým, zranený nezraneným a trápený netrápeným.” (Čhándógjópanišáda VIII.4.2)
Základom je teda poznanie átmanu a zistenie, že je v skutku totožný s brahmanom. Takouto realizáciou je možné dosiahnuť oslobodenie – mokšu, z kolobehu životov – samsári. Toto poznanie nie je iba intelektuálne poznanie, ale prežívanie tejto jednoty, ktoré je možné dosiahnuť meditáciou a praktizovaním jógy. V Upanišádach je taktiež zmienka o milosti, pomocou ktorej môže človek taktiež realizovať túto skutočnosť.
Splynutie s Najvyšším, s Jeho energiou popisuje Advaita Vedanta. O splynutie s neosobnou Brahmajyoti ( žiarou, ktorá obklopuje a vychádza s tela Najvyššej Božskej Osobnosti ) sa snažia hlavne buddhistické a mayavádske – t.j. impersonalistické školy. Védy ale na viacerých miestach prehlasujú, že to nie je konečným cieľom, lebo to pre átmu to nie je prirodzené. Prirodzenosťou živej bytosti je vykonávať neustále činnosť a slúžiť.
Dvaita Védanta považuje átmu zároveň kvalitatívne totožnú s Brahmanom, lebo individuálna duša je časťou Najvyššej Absolútnej Pravdy, ale kvantitatívne neporovnateľne menšou časťou. Existuje viac individuálnych, večných a nepatrných Ja, ako uvádzajú Upanišády, Bhagavad-Gíta, Védanta sútra. Podľa tohto učenia ostáva individualita večne zachovaná. Átmou – jívátmou, sa označuje tá zložka človeka, ktorá transmigruje skrz rôzne telá – teda tá, ktorá sa reinkarnuje.
„Tak, ako vtelená duša prechádza v tomto tele z detstva do mladosti a do staroby, prechádza tiež duša v okamihu smrti do iného tela. Múdry človek sa touto zmenou nedá zmiasť.“
(Bhagavad-Gíta 2.13)
Podľa Véd sa átma a Paramátma ( Nadduša ) nachádzajú v tele ako dva vtáky na strome. Naše Ja/duša – átma si užíva plodov hmotného stvorenia a Paramátma ju pri tom pozoruje. Často sa Paramátma stotožňuje s ľudským svedomím.
Ich vzájomnú interakciu si môžme aspoň mierne priblížiť na analógii s počítačom. Fyzické telo môžeme prirovnať k hardware, subtílne, či astrálne telo k software, falošné ego ( ahankára ) k rozhraniu, dušu – átmu k užívateľovi a Paramátmu k systémovému operátorovi ovládajúcemu sieť ostatných počítačov, teda tiel. Funkčnosť systému je daná stavom tiel. Keď je telo už nepoužiteľné, duša ho opustí a Paramátma jej pridelí ďalšie podľa jej potrieb, túžob a zásluh ( reinkarnácia na základe túžby a karmy ).
„..som Naddušou sídliacou v srdci všetkých živých bytostí. Som počiatkom, stredom i koncom všetkých tvorov.“
( Krišna v Bhagavad-Gíte 10.20 )
Syntézou advaity a dvaity je acintya bhedabheda tattva – náuka o nepochopiteľnej odlišnosti a totožnosti Najvyššej Božskej Osobnosti, ktorú učil Śrí Caitanya Maháprabhu. Totožnosť sa chápe ako kvalitatívna totožnosť, nie kvantitatívna.
Všetky duše sú neoddeliteľné čiastočky Najvyššej Božskej Osoby a ich prirodzenou dharmou je mu láskyplne slúžiť. To sa nazýva bhakti-yoga – dokonalosť existencie. Po dosiahnutí tohto prirodzeného postavenia sa po opustení hmotného tela duša – átman dostane do duchovného sveta, odkiaľ sa už nikdy nevracia.
Definícia duše v Bhagavad-Gíte
Najvyššia Božská Osobnosť – Śrī Kṛṣṇa vyhlasuje o duši v Bhagavad-gīte – v časti 2. kapitoly, verše 11 – 30; toto:
2.11:
śrī-bhagavān uvāca
aśocyān anvaśocas tvaṁ
prajñā-vādāṁś ca bhāṣase
gatāsūn agatāsūṁś ca
nānuśocanti paṇḍitāḥ
Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: Zatiaľ, čo prednášaš učené slová, nariekaš nad niečím, čo nie je hodné zármutku. Múdri nesmútia ani nad živými, ani nad mŕtvymi.
2.12:
na tv evāhaṁ jātu nāsaṁ
na tvaṁ neme janādhipāḥ
na caiva na bhaviṣyāmaḥ
sarve vayam ataḥ param
Nikdy sa veru nestalo, že by nebolo Mňa, teba či týchto kráľov; a ani v budúcnosti nikto z nás neprestane existovať.
2.13:
dehino ‚smin yathā dehe
kaumāraṁ yauvanaṁ jarā
tathā dehāntara-prāptir
dhīras tatra na muhyati
Tak, ako vtelená duša prechádza v tomto tele z detstva do mladosti a do staroby, prechádza tiež duša v okamihu smrti do iného tela. Múdry človek sa touto zmenou nedá zmiasť.
2.14:
mātrā-sparśās tu kaunteya
śītoṣṇa-sukha-duḥkha-dāḥ
āgamāpāyino ‚nityās
tāṁs titikṣasva bhārata
Ó, syn Kuntī, krátkodobé radosti a bolesti prichádzajú a odchádzajú ako leto a zima. Pochádzajú zo zmyslových vnemov, ó, potomok Bharatov, a človek sa musí naučiť znášať ich a nenechať sa nimi rozrušovať.
2.15:
yaṁ hi na vyathayanty ete
puruṣaṁ puruṣarṣabha
sama-duḥkha-sukhaṁ dhīraṁ
so ‚mṛtatvāya kalpate
Ó, najlepší z mužov, Arjuna, ten, koho nerozruší ani radosť, ani bolesť a kto za každých okolností zostáva pokojný, je nepochybne hodný oslobodenia.
2.16:
nāsato vidyate bhāvo
nābhāvo vidyate sataḥ
ubhayor api dṛṣṭo ‚ntas
tv anayos tattva-darśibhiḥ
Tí, ktorí vidia pravdu, dospeli k záveru, že to, čo je iluzórne (hmotné telo), je pominuteľné, a to, čo je večné (duša), sa nemení. K tomuto záveru dospeli, keď študovali povahu jedného i druhého.
2.17:
avināśi tu tad viddhi
yena sarvam idaṁ tatam
vināśam avyayasyāsya
na kaścit kartum arhati
Vedz, že to, čo preniká celým telom, je nezničiteľné. Nikto nemôže zničiť nehynúcu dušu.
2.18:
antavanta ime dehā
nityasyoktāḥ śarīriṇaḥ
anāśino ‚prameyasya
tasmād yudhyasva bhārata
Hmotné telo tejto nezničiteľnej, nezmerateľnej a večnej živej bytosti istotne pominie, preto bojuj, ó, potomok Bharatov.
2.19:
ya enaṁ vetti hantāraṁ
yaś cainaṁ manyate hatam
ubhau tau na vijānīto
nāyaṁ hanti na hanyate
Nevedomý je ten, kto si myslí, že živá bytosť môže zabiť alebo byť zabitá. Kto dosiahol poznanie, vie, že duša ani nezabíja, ani nemôže byť zabitá.
2.20:
na jāyate mriyate vā kadācin
nāyaṁ bhūtvā bhavitā vā na bhūyaḥ
ajo nityaḥ śāśvato ‚yaṁ purāṇo
na hanyate hanyamāne śarīre
Duša sa nerodí, ani nikdy neumiera. Nikdy nevznikla, nikdy nevzniká a ani nikdy nevznikne. Je nezrodená, večná, trvalá a pôvodná. Nezahynie, keď je telo zabité.
2.21:
vedāvināśinaṁ nityaṁ
ya enam ajam avyayam
kathaṁ sa puruṣaḥ pārtha
kaṁ ghātayati hanti kam
Ó, Pārtha, ako môže človek, ktorý vie, že duša je nezničiteľná, nezrodená, večná a nemenná, niekoho zabiť alebo dať niekoho zabiť?
2.22:
vāsāṁsi jīrṇāni yathā vihāya
navāni gṛhṇāti naro ‚parāṇi
tathā śarīrāṇi vihāya jīrṇāny
anyāni saṁyāti navāni dehī
Ako si človek oblieka nové šaty a odkladá staré, tak aj duša prijíma nové hmotné telá a odkladá staré a neužitočné.
2.23:
nainaṁ chindanti śastrāṇi
nainaṁ dahati pāvakaḥ
na cainaṁ kledayanty āpo
na śoṣayati mārutaḥ
Dušu nikdy nemožno žiadnou zbraňou rozťať na kúsky, spáliť ohňom, premočiť vodou či vysušiť vetrom.
2.24:
acchedyo ‚yam adāhyo ‚yam
akledyo ‚śoṣya eva ca
nityaḥ sarva-gataḥ sthāṇur
acalo ‚yaṁ sanātanaḥ
Individuálna duša je nezničiteľná, nerozpustná a nemožno ju ani spáliť, ani vysušiť. Je trvalá, všadeprítomná, nemenná, nehybná a večne rovnaká.
2.25:
avyakto ‚yam acintyo ‚yam
avikāryo ‚yam ucyate
tasmād evaṁ viditvainaṁ
nānuśocitum arhasi
Vraví sa, že duša je neviditeľná, nepredstaviteľná a nemenná. Keď to všetko vieš, nemal by si bedákať nad telom.
2.26:
atha cainaṁ nitya-jātaṁ
nityaṁ vā manyase mṛtam
tathāpi tvaṁ mahā-bāho
nainaṁ śocitum arhasi
Ak si však myslíš, že duša (alebo príznaky života) sa zakaždým rodí a potom navždy umiera, ani tak nemáš žiadny dôvod žialiť, ó, bojovník mocných paží.
2.27:
jātasya hi dhruvo mṛtyur
dhruvaṁ janma mṛtasya ca
tasmād aparihārye ‚rthe
na tvaṁ śocitum arhasi
Pre toho, kto sa narodil, je smrť celkom istá a ten, kto zomrel, sa celkom iste narodí. Preto by si nemal bedákať pri plnení svojej nevyhnutnej povinnosti.
2.28:
avyaktādīni bhūtāni
vyakta-madhyāni bhārata
avyakta-nidhanāny eva
tatra kā paridevanā
Všetky stvorené bytosti sú na počiatku neprejavené, v prechodnom štádiu sú prejavené a po zničení opäť neprejavené. Prečo teda nariekať, ó, potomok Bharatov?
2.29:
āścarya-vat paśyati kaścid enam
āścarya-vad vadati tathaiva cānyaḥ
āścarya-vac cainam anyaḥ śṛṇoti
śrutvāpy enaṁ veda na caiva kaścit
Niektorí sa na dušu pozerajú ako na zázračnú, iní o nej hovoria ako o zázračnej a ďalší o nej počujú ako o zázračnej. Pritom niektorí, hoci o nej počuli, nedokážu ju pochopiť vôbec.
2.30:
dehī nityam avadhyo ‚yaṁ
dehe sarvasya bhārata
tasmāt sarvāṇi bhūtāni
na tvaṁ śocitum arhasi
Ó, potomok Bharatov, duša, ktorá pretrváva v tele, je večná a nikdy nemôže byť zabitá. Preto za žiadnym tvorom nemusíš smútiť.
4.35:
yaj jñātvā na punar moham
evaṁ yāsyasi pāṇḍava
yena bhūtāny aśeṣāṇi
drakṣyasy ātmany atho mayi
A keď takto spoznáš pravdu, neupadneš znovu do klamu. Pomocou tohoto poznania zistíš, že všetky živé bytosti nie sú ničím iným než časťami Najvyššieho, alebo inými slovami, že sú Moje.
7.5:
apareyam itas tv anyāṁ
prakṛtiṁ viddhi me parām
jīva-bhūtāṁ mahā-bāho
yayedaṁ dhāryate jagat
Ale vedz, ó, bojovník mocných paží, že okrem tejto nižšej energie mám ešte inú, vyššiu energiu, zahŕňajúcu živé bytosti, ktoré vykorisťujú zdroje hmotnej prírody.
8.3:
śrī-bhagavān uvāca
akṣaraṁ brahma paramaṁ
svabhāvo ‚dhyātmam ucyate
bhūta-bhāvodbhava-karo
visargaḥ karma-saṁjñitaḥ
Kṛṣṇa, Najvyšší Pán, riekol: Nezničiteľná, transcendentálna živá bytosť sa nazýva Brahman a jej večná podstata sa nazýva adhyātma, vlastné ja. Činnosť, ktorá prispieva k vytváraniu hmotných tiel živých bytostí sa nazýva karma, plodonosná činnosť.
13.28:
samaṁ sarveṣu bhūteṣu
tiṣṭhantaṁ parameśvaram
vinaśyatsv avinaśyantaṁ
yaḥ paśyati sa paśyati
Ten, kto vidí, že individuálnu dušu sprevádza vo všetkých telách Nadduša, a chápe, že ani duša, ani Nadduša, nemôžu zaniknúť spolu so zánikom tela, ten vpravde vidí.
15.7:
mamaivāṁśo jīva-loke
jīva-bhūtaḥ sanātanaḥ
manaḥ-ṣaṣṭhānīndriyāṇi
prakṛti-sthāni karṣati
Živé bytosti v tomto podmienenom svete sú Mojimi večnými fragmentárnymi čiastočkami. Žijúc podmieneným životom, ťažko bojujú so šiestimi zmyslami, vrátane mysle.
Ochutnávka a rozbor jedného verša z Bhagavad-Gíty – Bg 2.17 – aj s výkladom:
avināśi tu tad viddhi
yena sarvam idaṁ tatam
vināśam avyayasyāsya
na kaścit kartum arhati
avináśi – nezničiteľné; tu – ale; tat – to; viddhi – vedz; yena – kým; sarvam – celé telo; idam – toto; tatam – prenikajúce; vináśam – zničenie; avyayasya – nehynúca; asya – toto; na kaścit – nikto; kartum – urobiť;arhati – schopný.
Vedz, že to, čo preniká celým telom, je nezničiteľné. Nikto nemôže zničiť nehynúcu dušu.
VÝZNAM: V tomto verši je ešte podrobnejšie vysvetlená skutočná povaha duše, sídliacej v tele každej živej bytosti. Každý môže pochopiť, že vedomie prestupuje celé telo. Každý si je vedomý bolestí a pôžitkov celého tela alebo niektorej jeho časti. Naše vedomie je však rozšírené iba v našom tele, a tak radosti a bolesti nášho tela nie sú iným známe. Každé telo je schránkou individuálnej duše a príznaky jej prítomnosti vnímame ako individuálne vedomie. Vo Śvetāśvatara Upaniṣade (5.9) sú rozmery duše prirovnané k desaťtisícine končeka vlasu:
bālāgra-śata-bhāgasya
śatadhā kalpitasya ca
bhāgo jīvaḥ sa vijñeyaḥ
sa cānantyāya kalpate
„Keď sa konček vlasu rozdelí na sto dielikov a každý z nich na ďalších sto, potom každý tento dielik predstavuje veľkosť duše.“ Podobný opis sa nachádza aj v Caitanya Caritamrite (Madya 19.140):
keśāgra-śata-bhāgasya
śatāṁśaḥ sādṛśātmakaḥ
jīvaḥ sūkṣma-svarūpo ‚yaṁ
saṅkhyātīto hi cit-kaṇaḥ
„Je nespočetne veľa duchovných atómov, ktoré svojou veľkosťou predstavujú desaťtisícinu končeka vlasu.“
Individuálna duša je teda duchovný atóm menší než hmotné atómy a ich počet je nesmierny. Táto veľmi malá duchovná iskra je základnou podstatou hmotného tela a jej vplyv preniká celým telom, tak, ako sa po celom tele šíria účinky lieku. Existenciu duše pociťujeme vo forme vedomia a to je dôkaz toho, že duša je v tele. Každý laik vie, že hmotné telo je bez vedomia mŕtve a že toto vedomie sa nedá oživiť alebo obnoviť žiadnym hmotným zásahom. Preto vedomie nevzniká vzájomným pôsobením akýchsi hmotných zlúčenín, ale prítomnosťou duše. V Muṇḍaka Upaniṣade (3.1.9) sa tiež opisuje veľkosť nepatrnej duše:
eṣo ‚ṇur ātmā cetasā veditavyo
yasmin prāṇaḥ pañcadhā saṁviveśa
prāṇaiś cittaṁ sarvam otaṁ prajānāṁ
yasmin viśuddhe vibhavaty eṣa ātmā
„Duša má rozmer atómu, ale môže byť postrehnuteľná dokonalou inteligenciou. Pohybuje sa v piatich druhoch vzduchu (prāṇa, apāna, vyāna, samāna a udāna). Duša je umiestnená v srdci a šíri svoju energiu po celom tele. Keď je od týchto piatich druhov hmotného vzduchu očistená, odhalí svoju duchovnú silu.“
Účelom haṭha-yogy je pomocou rôznych pozícií tela ovládnuť päť druhov vzduchu, ktoré dušu obklopujú. Zmyslom týchto cvičení nie je hmotný zisk, ale vyslobodenie nepatrnej duše zo spleti hmotnej atmosféry. Povaha nepatrnej duše je opísaná vo všetkých védskych písmách a jej prítomnosť môže na základe praktickej skúsenosti pocítiť každý rozumný človek.
Podľa Muṇḍaka Upaniṣady je nepatrná duša umiestnená v srdci každej živej bytosti a jej vplyv sa šíri po celom tele. No vzhľadom k tomu, že veľkosť nepatrnej duše sa vymyká vnímaniu materialistických vedcov, niektorí z nich naivne tvrdia, že duša nejestvuje. Nepatrná individuálna duša nesporne sídli v srdci každej živej bytosti spolu s Naddušou a vydáva odtiaľ všetku energiu, ktorú telo potrebuje. Krvinky, ktoré z pľúc rozvádzajú kyslík do celého tela, získavajú svoju energiu od duše. Keď duša opustí telo, krv prestane plniť svoju funkciu a jej kolobeh v tele sa zastaví. Moderná medicína síce pripisuje červeným krvinkám dôležitosť, ale nie je schopná dospieť k záveru, že zdrojom všetkej energie v tele je duša. Uznáva však, že srdce je sídlom všetkých energií v tele.
Tieto nepatrné častice duchovného celku sa prirovnávajú k molekulám slnečnej žiary. Slnečná žiara obsahuje nespočetne veľa molekúl. Podobne sú nepatrnými časticami Najvyššieho Pána duchovné iskry, ktoré tvoria Jeho žiaru. Volajú sa prabhā, lebo patria do vyššej Pánovej energie. Z hľadiska védskeho poznania a ani z hľadiska modernej vedy teda nemožno vylúčiť existenciu duše v tele. Dokonalý opis vedy o duši však podáva samotný Boh v Bhagavad-gīte.
„Je nesporné, že vo fyzike alebo chémii nedokážeme nájsť nič, čo by malo čo i len vzdialenú spojitosť s vedomím. Napriek tomu všetci vieme, že niečo ako vedomie existuje, jednoducho preto, že ho sami máme. Vedomie teda musí byť súčasťou prírody, alebo všeobecnejšie reality, čo znamená, že okrem zákonov fyziky a chémie, ktoré stanovuje kvantová teória, musíme ešte brať do úvahy zákony úplne iného druhu. “ – Niels Bohr
