fbpx
Jóga Meditácia

Harvardská neurovedkyňa: Meditácia nie len, že znižuje stres, ale od základov mení váš mozog

Sara Lazar, neurovedkyňa Všeobecnej nemocnice v Massachusetts a absolventka medicíny na Harvarde, bola jedným z prvých vedcov, ktorí prišli s dôkazmi o výhodách meditácie a testovali ich skenovaním mozgu. To, čo zistila, ju skutočne prekvapilo.

Spočiatku hľadala spôsob, ako sa fyzicky precvičiť, priťahovala ju jóga a meditácia. Napriek jej prvotnému skepticizmu rýchlo zistila, že meditácia doslova preškoľuje mozog a nervový systém – samozrejme k lepšiemu. Pre tých, ktorí už meditujú a cvičia jógu, to nebude žiadne veľké odhalenie – ale mnohí ľudia to stále nevyskúšali, pretože „to nie je pre nich“, alebo to berú iba ako len ďalší prechodný trend.

 

Nuž, tu je pevný dôkaz, že meditácia funguje

Lazarová sa začala zaoberať jógou a meditáciou, pretože spolu s jej kamarátom v tej dobe trénovali na Bostonský maratón. Zranila sa a jej fyzioterapeut jej povedal, aby prestala behať a robila iba stretching. Výsledkom bolo, že začala cvičiť jógu hlavne ako formu fyzickej terapie. Po krátkej dobe si však uvedomila, že je to veľmi mocné, a že to naozaj prinieslo aj iné hmatateľné benefity. Bolo to ešte pred „jógovou explóziou“, ktorú dnes všade okolo seba vidíme.

Býva to tak často. Naše vlastné skúsenosti neraz vedú k vážnejšiemu externému skúmaniu. Veda je potom schopná zmerať niečo z toho, čo človek vnútorne vidí, cíti a pozoruje, aj keď na to neexistoval dovtedy hmatateľný vedecký dôkaz.

Jogíni dávno vedia, že im ich prax pomáha ovládať myseľ a zmysly, či zvyšovať súcit, pretože jóga nie je len o fyzickej úrovni. Avšak pre Lazarovú, ktorá bola vyškolená v materialistickej vede, to na začiatku bolo čisto pragmatické fyzické cvičenie: „Áno, áno, áno, som tu, aby som sa ponaťahovala.“

Aj keď je zaradený do kategórie sci-fi, jeden z nedávnych trhákov od Marvelu – Dr. Strange môže byť bližšie k realite, než by sme si mysleli. Je úsmevné, že Dr. Strange mal podobné myšlienky ako Lazarová. Nemohol akceptovať, že existovala realita nad rámec jeho veľmi obmedzeného tréningu a chápania.

Lazarová nemohla prehliadnuť, že začala byť oveľa pokojnejšia ako kedysi. Lepšie zvládla zložitejšie situácie; bola súcitnejšia a otvorenejšia a bola schopná vidieť veci z pohľadu druhých. Najprv si pomyslela, že by to mohlo byť placebo“ – opäť trochu mylne, pretože telo a myseľ sú prepojené a fyzické a mentálne roviny existencie nie sú v skutočnosti oddelené, iba v školských učebniciach.

Našťastie hmatateľný dôkaz, ktorý chcela, už existoval vo formáte, ktorému rozumela. Urobila si prieskum existujúcich vedeckých poznatkov a našla jasné dôkazy o tom, že meditačné praktiky sú silne spojené s účinkami ako je znížený stres, zmiernenie depresie, úzkosti, bolestí a nespavosti, ako aj so zvýšenou kvalitou života. Niečo čo dnes po rokoch potvrdzujú tisíce a tisíce ľudí, ktorým učarovala jóga a meditácia.

Aj keď robila doktorát z molekulárnej biológie, Lazarová následne prešla k výskumom meditácie ako súčasť post-doktorandského štúdia. Vo svojej prvej vedeckej práci na túto tému sa zamerala na dlhodobých meditujúcich oproti kontrolnej skupine. Zistilo sa, že tí, ktorí meditujú dlhodobo, majú zvýšené množstvo sivej hmoty v mozgu v a senzorických oblastiach, ako aj nárast inzulárnej, zvukovej a senzorickej kôry.

Lazarová: „Čo dáva zmysel. Keď sa vážne sústredíte, upriamujete svoju pozornosť na dýchanie, zvuky, na prítomný okamih a vypínate poznávanie/kogníciu. Je pochopiteľné, že vaše zmysly by teda mali byť zbystrené.“

Zistilo sa tiež, že títo jogíni majú viac šedej hmoty vo frontálnej kôre, ktorá je spojená s pracovnou pamäťou a rozhodovaním výkonných orgánov. Je dobre zdokumentované, že naša kôra sa s pribúdajúcim vekom zmenšuje, takže je ťažšie zisťovať veci a pamätať si ich. Ale musí to tak byť? V tejto oblasti prefrontálnej kôry mali 50-roční meditujúci rovnaké množstvo šedej hmoty ako 25-roční. Toto je ďalšie potvrdenie, že nie sme stroje, ktoré podliehajú opotrebovaniu. Vedomie dokáže robiť zázraky. Obzvlášť, keď sa prestane stotožňovať s týmto hmotným telom.

Aby si overila tieto výsledky, v druhej štúdii zobrali ľudí, ktorí nikdy predtým nemeditovali, a podrobili skupinu osemtýždňovým programom znižovania stresu založeného na pozornosti. Dokonca aj v tomto krátkom časovom úseku 8 týždňov našli rozdiely v štruktúre mozgov tejto skupiny v objeme mozgu v piatich rôznych oblastiach.

 

Zistili, že meditácia spôsobila zlepšenie v štyroch oblastiach:

  1. Hlavný rozdiel našli v zadnom cinguláte [en. posterior cingulate], ktorý sa podieľa na premýšľaní a sebadôvere.
  2. Ľavom hipokampuse, ktorý pomáha pri učení, poznávaní, pamäti a emočnej regulácii.
  3. Temporo-parietálnej križovatke alebo TPJ [en. temporoparetial junction], ktorá je spojená s prijímaním nových pohľadov, empatiou a súcitom.
  4. Oblasti mozgového kmeňa nazývaného Pons, kde sa produkuje veľa regulačných neurotransmiterov.

Amygdala, časť mozgu zodpovedná za ,,bojuj alebo uteč“, ktorá je všeobecne dôležitá pre úzkosť, strach a stres – táto oblasť sa naopak zmenšila/zoslabla v skupine, ktorá prešla programom znižovania stresu založeným na meditácii. Zmena amygdaly tiež korelovala so znížením hladín stresu.

Ako dlho musí niekto meditovať, než začne pociťovať zmeny vo vnímaní? Ľudia vždy chcú vedieť, „koľko“ musia urobiť, aby dosiahli konkrétny výsledok – presne tak sme boli podmieňovaní.

Lazarová hovorí:

„Naše údaje ukazujú zmeny v mozgu už po ôsmych týždňoch. V programe znižovania stresu založenom na pozornosti a meditácii absolvovali naši účastníci týždennú lekciu. Dostali nahrávač a bolo im povedané, aby cvičili doma 40 minút denne. A to je všetko. “

Nezabudnite, že „40 minút“ bolo v štúdii veľmi variabilných. Niektorí ľudia praktizovali skoro 40 minút každý deň, iní menej. Niektorí to robili iba párkrát týždenne. To sa dá očakávať. Priemer bol 27 minút denne alebo pol hodiny denne. Aj keď nie je dostatok údajov o tom „koľko“ musí niekto praktizovať, aby mohol využívať, tak povediac „osvietenejšie“ vedomie, čo je dôležité je kvalita vašej praxe, nie dĺžka. Takže už 5 až 10 minút pohotovosti, pozornosti a vedomej meditácie denne môže stačiť, aby sme pocítili benefity.

Štúdie iných vedcov zas ukázali, že meditácia môže pomôcť trvale zvýšiť pozornosť a schopnosť regulovať emócie, ale väčšina z nich neboli štúdie pomocou skenov mozgu. Lazarová dúfa, že spojí túto vedu o správaní a neurozobrazovanie Meditácia na jej život mala veľmi hlboký vplyv za posledných 20 rokov.

„Je to veľmi prospešné, znižuje stres, pomáha mi myslieť jasnejšie a je to vynikajúce pre interpersonálne interakcie.“

Dodáva, že vďaka meditácii má určite viac empatie a súcitu s ľuďmi. Niečo, čoho by sa v našom svete zišlo viac, nesúhlasíte?

Zdieľajte článok s vašimi priateľmi

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Mohlo by vás zaujímať

12.október 2017 8 tajných faktov o reinkarnácii, ktoré nikto nevie!

Koncept reinkarnácie bol v posledných desaťročiach podrobne študovaný a skúmaný aj v západnom svete. Aj keď...

ČÍTAŤ VIAC
7.júl 2019 Teória všetkého: 9. diel – Skutočná yoga

Kto sa dočítal až sem, bude mojim vysvetleniam rozumieť (aspoň by mal), a kto začal len týmto v poradí deviatym...

ČÍTAŤ VIAC
16.október 2017 10 dôvodov prečo sa zamilovať do spirituálneho dievčaťa

Po prečítaní tohto článku sa aj ty budeš chcieť zamilovať do spirituálneho dievčaťa:   1. Verí,...

ČÍTAŤ VIAC