fbpx
Aktuálne komentáre

Je vraždenie vlastných detí normálne?

Tento článok vznikol ako reakcia na aktuálnu tému ohľadom potratov. Tzv. liberálni a „pokrokoví“ ľudia odsudzujú cirkevné tmárstvo (ako to volajú), ale sami sú fanatici, ktorí si budú obhajovať svoje bez toho, aby sa dokázali reálne zamyslieť nad tým, čo vlastne obhajujú – vraždenie detí. Alibisticky spájajú túto tému s kresťanstvom, ako keby boli kresťania jediní, ktorí myšlienku nevraždenia vlastných detí odsudzujú, čo zďaleka nie je pravda..

Poďme si zhrnúť skutočné logické argumenty na túto tému:

 

Dieťa v bruchu je človek, nie vec

V prvom rade si treba ujasniť jednu vec a to, že potrat je vražda. Je to zavraždenie človeka. Bez toho, aby si to ľudia uvedomili nemá príliš cenu pokračovať v argumentoch, pretože toto je ten podstatný bod, od ktorého sa odvíjajú všetky ostatné. Takže ešte raz. Potrat, aborcia = vražda. Je to cielené a premyslené zabitie inej osoby, individuality, ktorá žije. To, že žije si dokážeme nižšie, aj keď tomu mnohí nechcú veriť.

Často sa spomína argument, že embryo, alebo plod nežije, pretože sa stáva človekom až po narodení, t.j. pôrode. Je to ale naozaj tak? Ak áno, bolo by dobré ukázať nejaký dôkaz. Keď odhliadneme od duchovnej roviny, a nebudeme brať do úvahy žiadne metafyzické javy ako duša, karma, reinkarnácia atď. a budeme to brať čisto materialisticko-vedecky, tak by týmto faktorom mala byť prítomnosť vedomia.

Čo k existencii vedomia vraví moderná veda? V princípe veda nemá šajnu čo to vedomie je, ako vzniká, či vzniká, či a ako zaniká, ale obmedzuje sa na zjednodušené pozorovania toho, že ok, vedomie tu je alebo nie. (Koho by zaujímal pohľad starobylých Véd na to čo to je reálne vedomie a že hmotné telo je len materiálny obal, odporúčam sériu týchto článok na mojom blogu – Teória všetkého).

Keď sa teda na to pozrieme úplne jednoducho a priamočiaro, dieťa je dieťaťom či má v bruchu 9 mesiacov, alebo 8 alebo 1 mesiac, stále je to živá bytosť. Nie je to predmet – je živé. Dokázateľne vie cítiť vnemy z okolia, cíti bolesť (link na vedecké odkazy), rastie, má svoj krvný obeh a podobne. Vôbec diskutovať o tom, že dieťa v bruchu je ŽIVÁ bytosť alebo nejaký neživý predmet, je v 21. storočí podobne komické, ako keď musí parlament odhlasovať zákon (od 1.9.2018), že pes je živý tvor a nie neživá vec.

 

Zároveň je úsmevné, aké kritériá na to, čo je život si určuje „veda“. Keď hľadajú „život“ na Marse, sú ochotní robiť v NASA senzáciu, keď nájdu niečo, čo okrajovo pripomína baktériu, a to je dôkaz ŽIVOTA, ale tu na Zemi je „život“ až to, čo im najviac vyhovuje, momentálne 4 a viac mesačný „plod“. To len tak na okraj…

Koho zaujíma ako Védy popisujú vtelenie duše/vedomia do hmotného tela, čítajte tento náš článok Vtelenie duše a vývoj ľudského plodu podľa Ayurvédy

Pre tých, ktorí teda dokážu uznať, že dieťa v bruchu nie je vec, ale je to živý tvor, môžeme pokračovať v argumentoch ďalej. Tí, ktorí to prekusnúť nevedia ani ďalej čítať nemusia. V princípe tento článok nie je určený pre idiotov, akokoľvek intelektuálne sa snažia zdať.

Myslím si ale, že väčšina dokáže uznať, že je rozdiel medzi kameňom alebo perom a nenarodeným dieťaťom. Ten alibizmus, že malé dieťa ešte nie je život, je iba z toho dôvodu, že sa hľadá zámienka, aby ho mohli zabiť. Väčšina propagátorov interrupcií však nemá dostatočnú schopnosť introspekcie a úprimnosti, aby si to vedeli priznať. Je to podobné, ako keď si niekto nechce priznať, že mu je jedno, keď sa vraždia zvieratá, a nepovie, že „áno, podporujem to a financujem, lebo mi chutia ich telíčka na jazýčku“, ale radšej si sám sebe nahovára naratív, že to potrebuje jeho telo a ochorel by, atď., prípadne kresťanská verzia – zviera je len vec. A zas sme doma…

Čo ale veľká časť tzv. osvietenských liberálnych ľudí už ale uznať nevie, je, že vražda je vražda, bez ohľadu na to ako si ju človek bude ospravedlňovať. Asi jediné ospravedlnenie vraždenia, ktoré má logiku je napr. trest smrti, alebo vražda pri ochrane iných osôb, napríklad keď musí zasiahnuť polícia, alebo armáda, na ochranu nevinných ľudí, aby ich ochránili. Samozrejme, nemyslím tým vojenské presadzovanie ropných a iných záujmov, to je iná kapitola. Chcem teda povedať, že nie každé násilie je a priori zlé. Aj keď idete k zubárovi, koná nejaké násilie, ale má to svoj dôvod. Aj biele krvinky konajú násilie, a je to prirodzené, pretože tým chránia organizmus. Ako sa dá ale ospravedlniť vražda nevinného dieťaťa? Na tom, že je nevinné sa zhodneme či?

Poďme si pozrieť tie najväčšie drísty, ktorými sa zavraždenie človeka pred narodením obhajuje:

 

Žena má právo rozhodovať o svojom tele, preto môže zabiť iného človeka, ktorý je v jej tele…

Toto je dookola omieľaná mantra papagájmi, ktorí asi neabsolvovali základnú školu, kde sa na prírodovede učilo o človeku a tele. V tele matky sa vyvíja iné telo. Takže máme 2 telá. Matka porodí iné telo, neporodí vlastné telo. Zatiaľ chápeme? Matka porodí iného človeka, ktorý existuje istú dobu v nej. To jej ale nedáva právo ho zavraždiť, a ani jej ten človek nepatrí ako nejaký predmet. Keby to tak bolo, tak by jej patril aj po pôrode a vlastne celý život a kedykoľvek by ho mohla zavraždiť, pretože „veď môžem rozhodovať o svojom tele“. Dáva to zmysel?

Pokiaľ by to hypoteticky bolo jej telo, tak v tom prípade by išlo o sebapoškodzovanie. Dieťa totiž nie je žiaden nádor, ktorý treba odstrániť.

Druhá odnož tohto pseudoargumentu je, že matka je tá, ktorá má právo rozhodovať o vražde iného človeka v jej tele, lebo jej telo sa používa ako nositeľ toho iného tela a ona sa musí o neho starať, dávať mu zo svojho tela živiny a podobne. Ok. Tu je to v podstate to isté, ale aspoň chápe, že to nie je jej telo, ale telo niekoho iného. To ale, že sa o niekoho staráš ti ale nedáva právo ho zabiť. To nedáva znova žiadnu logiku, a ani z morálneho hľadiska to nie je ospravedlniteľné.

Plus, prečo by o tom nemal v tomto za vlasy pritiahnutom argumente rozhodovať aj otec? Veď tá spermia je od neho, polovička genetického materiálu, ktorý prepožičal, a je to aj jeho dieťa, prečo by on nemal mať rovnaké rozhodovacie právo o tom, či toho človeka, ktorý z toho „vznikol“ zavraždíme alebo nie? Prečo len matka? Lebo ona je zdroj toho zázraku života ako to nazývajú? Pretože dá sa na to pozrieť aj z druhej strany a to, že bez spermie, ktorá je aktívnym a živým zdrojom – oveľa živším ako nejaké pasívne vajíčko, by maternica bola a ostala „mŕtva“, ako obal, ktorý môže žena akurát tak nosiť… Takže zástancovia toho, že žena má právo niekoho vraždiť by keď už tak mohli dať právo aj tomu, kto ten život do lona vpravil, aby rozhodol, či bude jeho dieťa žiť. Tiež ho bude živiť, takže by ho mal mať podľa tejto logiky tiež zavraždiť.

Možno otec chce, aby jeho dcéra alebo syn nebol zavraždený, ale keďže je to údajne výsostne ženine právo, tak iba ona ho môže zavraždiť? Keď zoberiem semiačko a dám ho do pôdy do botanickej záhrady, kde vyklíči a bude z neho rastlinka, tak môže správca záhrady povedať, že on má právo zabiť tú rastlinku hocikedy, lebo o tom rozhoduje len on, keďže klíči v jeho pôde? Takýchto príkladov by sa dalo vymyslieť veľa, a hlavne, aj v dnešnej dobe, kde môže dieťa vynosiť žena v cudzej maternici.

Pointu hádam chápete. Hlavne ten bod, koho to telo vlastne je. Žena sa pri vražde nerozhoduje o svojom tele, ale o osude cudzej osoby, cudzieho tela, s ktorou ju spája to, že ho vynosila, resp. ešte korektnejšie, nosí, pár týždňov či mesiacov, čo až taká námaha nie je, všakže 😉

To, že nás niekto vynosil je síce hodné vďaky, ale nie až takej, že by mal právo nás zavraždiť. Keď dieťa nechcela, tak sa nemala nechať oplodniť. To je celé. Keď však už „vznikne“ nový život, tak jeho ukončenie by malo byť kvalifikované rovnako ako ukončenie akéhokoľvek iného života – čomu sa povie vražda. Lenže v dnešnej dobe zvanej Kali-yuga, je práve toto veľmi pohodlný spôsob, ako sa naoko zbaviť zodpovednosti za nepremyslený chtíčom motivovaný čin.

 

Žena má právo zavraždiť dieťa, lebo bola znásilnená

Ďalší veľmi obľúbený pseudoargument je, že keď žena počne dieťa ako výsledok znásilnenia a vznikne z toho nový človek, tak ho môže zavraždiť. Pretože, to znásilnenie je trestný čin a nechcela to, takže ona môže vykonať vraždu, aby tak „odčinila“ jeden z výsledkov iného trestného činu. A ona bude akože v práve, lebo znásilnenie je podľa tohto merítka horšie ako vražda vlastného dieťaťa. Dáva zmysel? Mne nie. Nebudem to znova zachádzať do otázky karmy, spravodlivosti a pod., aj keď by to bolo zaujímavé a celá téma by nabrala ešte vyšší nadhľad…

Ostaňme teda pri všeobecne uznávanej ateisticko-materialistickej viere, že danej žene sa to stalo náhodou a tak úplne náhodne a nespravodlivo funguje celý temný neriadený vesmír, že takéto veci sa proste dejú a mala proste „smolu“. Ale aj keď by iba mala smolu a okolnosti jej zapríčinili to, že počala dieťa s niekým s kým nechcela, stále má ale slobodnú vôľu zmieriť sa s tým, že to zďaleka nie je ideálny stav a tolerovať to. V našom prípade sa ale rozhodne, že nooo, nepáči sa mi ako je táto „hra“ rozohraná, tak to resetnem, a zakillujem toho človeka, pretože som ho nechcela. Ešteže ostatné veci v mojom živote sú všetky chcené a ideálne a viem ich „vyriešiť“ podobne elegantne… Jedine, že by nie.

Našťastie všetky deti a ľudia, ktorí chodia po Zemi boli chcení a plánovaní a majú ideálny život, však? Keď si niekto spraví dieťa ožratý na záchode v U-čku, je to v pohode, lebo toho partnera v tom „momente“ chcela. To, že jej neskôr spraví zo života peklo, to už je jedno, bolo to jej rozhodnutie. Ale keď iný človek príde na svet (zatiaľ len v bruchu) nie vďaka jej zvoleniu, tak ho môže zabiť… Lebo ono to vlastne nie je jej dieťa – vďaka zvláštnej logike.

A potom sa tu objavujú rôzne odnože argumentov, že to dieťa by nemilovala, alebo by malo gény toho znásilňovača a podobne… No, ešteže matky vždy milujú svoje deti a deti svojich otcov, aj keď sa z otca vykľuje úplný hajzel a idiot. Prečo nemá potom právo zabiť dieťa, ktoré za nič nemôže, len za to, že z jeho otca sa stal po rokoch ožran, alebo jej zahýba, alebo ho zle odhadla a zistila, že ho vlastne vôbec nepozná? Veď s otcom nechce mať nič spoločné, tak ani s dieťaťom, čo je vlastne polovička neho. A konieckoncov, aj to dieťa má gény po tom chrapúňovi, tak ho zabijem, lebo má na to právo, lebo už ho nechce… alebo viď prvý argument, že vyšiel z jej tela….A čo že má 6 rokov a ide akurát na základnú školu? To už asi nie, že? Ale pokiaľ má pár mesiacov, alebo koľko si odhlasujeme, že dokedy to je ešte len neživý predmet, tak to je naše PRÁVO za ktoré budú novodobé „ženy“ škriekať a skandovať s transparentami – Nehovorte nám nič do toho, že chceme vraždiť vlastné deti!

 

Žena má právo zavraždiť iného postihnutého človeka, kým je ešte dočasne v jej tele – aby netrpel

Iný argument sa opiera o to, že sa nájde nejaká porucha a dieťa môže byť postihnuté, tak ho zabime. Rovnako, ako zabíjame narodené deti, ktoré sú postihnuté… Alebo..Počkať, to nerobíme. Ale prečo? Veď zbytočne trpia. Oni vlastne možno ani nie sú ľudia, či? Veď čo za život bude mať niekto s mentálnym postihnutím, alebo downovým syndrómom, alebo s autizmom? Čo ADHD? Kde je tá hranica? Možno by mali mať právo žiť len ľudia s IQ nad 120 s modrými očami a blond vlasmi…Nepripomína vám to niečo? Kto komu dal právo o tomto rozhodovať?

Pozrite sa na nejaké deti, alebo dospelých, ktorí sú postihnutí, mentálne či fyzicky ale žijú, majú svoje životy, príbehy, rodinu, atď. a povedzte im, že no, keby ste sa narodili teraz v dnešnej dobe, tak by vás zabili ešte v bruchu, aby ste netrpeli. Ale keďže ste sa narodili v temných konzervatívnych časoch, keď bola vražda malých detí ešte braná ako „zlá vec“, tak smola, musíte tu žiť medzi nami. Mohli ste to mať dávno za sebou, pekný zvyšok dňa…

Nehovoriac o tisícoch prípadov, keď bolo predpovedané postihnutie bohmi lekármi, ale nakoniec sa narodilo dieťa úplne zdravé a matky ďakujú skutočnému Bohu za to, že sa nenechali nahovoriť, aby ich zabili.

Každopádne, samozrejme, sú medicínske dôvody, keď plod ohrozuje priamo život matky, alebo je jasné, že by narodené dieťa neprežilo, alebo by bolo natoľko poškodené, že by nedokázalo žiť bez prístrojov a pod., v takom prípade je samozrejme vhodné uvažovať čisto pragmaticky a lekársky o jeho zabití, ale to je trošku iný prípad.

Väčšinou je to však proste len pohodlný alibizmus a egoizmus a ženy len v naozaj minime prípadov idú na potrat kvôli znásilneniam, ťažko postihnutým deťom a pod. V drvivej väčšine je to naozaj len útek pred zodpovednosťou za vlastné rozhodnutia, formou vraždy, a často aj opakovane (prípady, keď ženy majú viac takýchto potratov, niekedy aj tucet – samozrejme, keď sú ešte schopné vôbec otehotnieť, ale to je iná téma.)

Výsledok vyzerá takto:

(Neutekajte, neskončili sme)

 

Žena môže zavraždiť dieťa, lebo chcela len „šukačku“.

Najčastejší dôvod vrážd detí, okolo 6000 vrážd ročne na Slovensku, je prostý. Mimochodom, celosvetovo je to okolo 40-50 MILIÓNOV DETÍ. To je taký pekný každoročný holokaust. Ale nie na ideologických nepriateľoch, ale na vlastných deťoch. – Tu si môžete pozrieť koľko detí je zabitých každú sekundu – https://www.worldometers.info/abortions/

Žena alebo dievča si chce užívať sex, nechá sa napustiť a potom si povie, že to nevyhovuje jej plánom, alebo ju na to nahovorí jej frajer – alebo ktokoľvek s kým mala sex, že necíti sa na to brať zodpovednosť, lebo si chcel len užívať. Prípadne to nie je v túto dobu ekonomický výhodné a vlastne ani nevedia či budú spolu, alebo ešte majú pred sebou kariéru, napr. influencerka, ktorá chce cestovať a pod. a povie si, že nooo, je tu taká možnosť, že poďme toho malého človeka rýchlo zavraždiť. Je to vlastne legálne, tak prečo nie…(O karme znova zatiaľ pomlčíme)…A nabudúce znova? A znova? Nie je to vôbec zriedkavé, že ženy chodia na potraty opakovane. Veď keď vražda 1 dieťaťa je vlastne v pohode, tak ich môže zabiť hocikoľko – je to „jej telo“.

Je to podobná egoisticko zvrátená mentalita, ako keď si žena povie, že – bolo by pre mňa naozaj výhodné, keby môj muž umrel, získala by som veľký majetok…  – Alebo, keby tak zomrel môj starký, aj tak je už mega starý, skoro nevníma a furt nie a nie zomrieť. A ja som vo veľmi zlej finančnej situácii, mám na krku hypotéku, veľmi by sa mi to hodilo… Možno v alternatívnom vesmíre existuje zákon, že môžeme robiť interupcie starých ľudí, ale až nad 90 rokov. Veď na čo nám sú? Nie sú produktívni, nehýbu sa, sú len v posteli, sú to ako také nenarodené deti. A vlastne len trpia, čo s nimi? Príliš sa nelíšia od postihnutých, a čo to je za život?

Keď spojíme viaceré za vlasy pritiahnuté argumenty vrahov a ich podporovateľov, ktoré tu boli spomenuté, môžeme povedať, že poďme zabiť nášho pradedka, má 102 rokov, nie je ekonomicky znesiteľné sa o neho starať, máme právo ho zavraždiť, lebo by len zbytočne trpel, je postihnutý vekom, je produktom spoločnosti, ktorá nás núti sa o neho starať, a toho, že sa ľudia dožívajú tak dlho, je to vlastne znásilnenie, lebo my sme si to nevybrali, a máme právo rozhodovať o jeho tele, lebo žije u nás v dome, žije z našej potravy, a celkovo, bez našej opatery by bol už dávno mŕtvy…A vlastne, možno už nie je ani človek, ale je vec, lebo veď o pár minút môže byť mŕtvy a už bude kvalifikovaný ako vec, mŕtva hmota. Je to vlastne taká dýchajúca mŕtvola, moc už nevníma realitu…To nie je zavraždenie. Je to eutanázia. Aké krásne. Hotovo, vybavené. A hlavne – pohodlné. Ako interrupcia. Zámienka sa vždy nájde.

Ale späť ešte k tomuto argumentu. Ľudia majú dostatok možností rozhodovania sa, či si budú o seba šúchať genitálie, ale zrazu už keď sa stane to, na čo tie genitálie v prvom rade sú určené, tak sú v šoku, a povedia, že to nechceli. To si ale mali rozmyslieť predtým. Predstavte si, že by ste boli v bruchu, mali napr. 3 mesiace, ale vlastne vlastní rodičia by vás zavraždili, t.j. rozsekali na kúsky – ako to reálne prebieha, lebo ste boli proste omylom… Keby vám museli odkázať nejaký odkaz a vedeli by ste ho počuť a rozumieť ich jazyku – a museli by vám niečo odkázať, čo by to bolo? – Bráško sorry, omyl… Idem teraz zakladať startup, nemám na teba peniaze…

Nepohodlný človek = vec

 

Keď nedovolíme vraždu dieťaťa, tak ho matka zavraždí inde

A tento argument vlastne vraví, že tým pádom by sme to mali dovoliť. Že vraždiť je v pohode, lebo aj tak by sa to robilo niekde inde. Prečo potom nezlegalizujú všetky vraždy? Veď robiť sa to bude vždy. Alebo prečo nezlegalizujú drogy na základe toho argumentu? Páliť nejakú rastlinu a nikomu neubližovať pritom, to nie, to je nelegálne. Môžete ísť za to do basy na 10 rokov. To, že to budú robiť ľudia tak či tak ale inde a tajne, to už je neriešime.

Ale zabiť vlastné dieťa? C’mon. To im musíme umožniť, pekne legálne, bez trestu a ešte ich budeme v tom podporovať a každý kto povie opak, na neho vytiahneme „argument“, že aj tak by vraždili tie matky inde, tak prečo nie…

A hlavne, že zákonodárci sú takí humánni, že dávajú žene 2 dni na to, aby si to rozmyslela… Prečo potom je dvojaký meter na bežných vrahov? Trestajme ich len mierne a len do dvoch dní, odkedy sa rozhodnú zavraždiť niekoho, lebo im to uľahčí v nejakom smere život, ale keď si tú vraždu ani po 2 dňoch nerozmyslí, tak mu to beztrestne dovoľme… A nezabudnime pridať ten argument, že „veď on by to urobil tak či tak, ale mal by k tomu sťažený prístup a bolo by to pre neho nebezpečnejšie“ 😀 Lebo týmto sa oháňajú podporovatelia interrupcií tiež.

 

 

Dnešná zvrátená spoločnosť

V dnešnej dobe (Kali-yuga) veríme a podporujeme veci častokrát nie preto, že by sme nad nimi rozmýšľali, ale len preto, že ich slepo nasledujeme a opakujeme ako papagáji, či už po rodičoch, učiteľoch, médiach, celebritách, spoločnosti či vedcoch. Čítajte aj článok – Všetko čo nás učili je inak.  Je to prirodzená mentálna skratka jedincov, ktorí – povedzme si pravdu, väčšinou neprekročia prah vlastnej priemernosti a prežijú si život v stáde, pretože sa boja rozhodovať sami za seba. Radi sa pritom ale vyhraňujú voči iným skupinám, či už sa to týka politiky, ideológií, či futbalovým klubom. Proste,  – Ja som liberál, lebo moji kamoši sú, a bojujeme proti konzervatívnym ľudom, atď. – Pričom ani reálne nevedia za čo bojujú alebo čo hlásajú.

Ďalším príkladom sú fenomény dnešnej doby, ktoré sa považujú za morálne iba zo zvyku. Tak ako kedysi bolo normou a nikto sa nepozastavoval nad tým, že boli otroci, čierni ľudia boli braní ako zvieratá, alebo že sa upaľovali bosorky, a každý kto chcel o týchto dogmách pochybovať bol braný ako blázon a revolucionár, ktorý padol na hlavu, tak v dnešnej dobe je brané ako normálne vraždenie malých detí len preto, že sú ešte v bruchu, alebo na základe „argumentov“, ktoré som spomenul, ale aj také vraždenie zvierat, lebo nám chutia.

A vlastne, sú to tiež len veci, a robí sa to tak odjakživa, a bez mäsa umrieme a podobné ďalšie „múdrosti“. Toto tu ale nechcem teraz rozoberať. Je to ale podobne zvrátená ideológia ako zabíjanie vlastných detí. Je to v princípe tiež založené na egoizme, kde sa predkladajú rôzne akože ospravedlnenia a argumenty, ale bez reálnej logiky. Ide o to, že proste je nám to pohodlné. Je pohodlné zašukať si a aj keď sa niečo stane, je pohodlnejšie zabiť bezbranného človeka, ktorý sa nemá čas ani šancu sa ani ozvať a náš život môže ísť pekne pohodlne ďalej. Rovnako je pohodlné ignorovať fakt, že týrame a zotročujeme zvieratá a potom ich vraždíme v koncentračných táboroch a podrezávame im krky, len preto, lebo nám to chutí na jazýčkoch. To je celé, lebo iný argument neexistuje. Koho by zaujímala aj táto téma, tak napr. v tomto článku – Argumenty pre vegetariánstvo.

A samozrejme sa všetko relativizuje, každý má právo na názor, na vlastnú pravdu, ktorá je rovnako dobrá ako iného, atď., čo je zas prejavom materialistického postmoderného myslenia.

 

Spoluvina veriacich a cirkví

Je fakt, že rôzne cirkvi atď. so svojou perverznou minulosťou, ktorá s duchovnom má pramálo spoločné, majú z veľkej časti spoluzodpovednosť na samotných potratoch.

Prečo je to tak? Keď si prečítate komentáre a vyjadrenia lobistov za vraždenie detí, tak uvidíte, že ako jeden z hlavných argumentov používajú to, že neznášajú cirkev, náboženstvo a pod. a preto, keďže kresťania hlásajú zákaz potratov a chcú nám sem priviesť späť stredovek a pod…. Inými slovami, keby boli cirkvi normálne a nebola by to len veľká pokrytecká fraška, tak by natoľko nepolarizovali spoločnosť. Pretože keď si tzv. veriaci zoberú za agendu zákaz potratov (alebo čokoľvek), normálni bežní ľudia budú a priori proti tomu už len kvôli tomu, že to hlásajú napr. kresťania.

Tento problém sa ale vyriešiť nedá, pretože meno cirkvi je už nadobro spojené s falošou a stredovekom, a preto všetko čo budú presadzovať bude brané ako spiatočnícke, aj keby to malo byť spiatočnícke navrátenie sa k nevraždeniu detí. Pričom kresťania nie sú jediná skupina, ktorá je proti potratom. Keby kresťania naozaj nasledovali Ježiša a boli by vzorom čistoty, tak potom by aj ich hlásanie zákazu potratov mohlo mať v spoločnosti nejakú váhu, ale je to práve naopak.

 


Obsah tohto článku je osobným subjektívnym názorom (pohľadom) autora na túto tému.

Zdieľajte článok s vašimi priateľmi

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

3 komentáre Zanechať komentár
  • Kto množí vraždy – nech už akékoľvek, teda vrátane interrupcií, ten je krajne nezodpovedný vo vzťahu ku svetu okolo neho. Ten vpúšťa do sveta na ďalších nevinných ľudí to isté zlo a násilie, ktoré sám kritizuje. Nestačí kritizovať, zlo sa musí zastaviť. Láskou a obetavým prístupom. To nie je fráza, to je jediné riešenie. Ženy: buďme silné. Ctime život a nastavme vraždeniu/násiliu stopku. Písmo sväté hovorí, že žena bude spasená rodením dietok. Nie vraždením, ale rodením. To je vážne slovo.
    Chápem, že nechcené tehotenstvo je vážny kríž, ťažký, ale tým skôr je to výzva : ten kríž vziať a vzoprieť sa tak slabosti. Neprijatý kríž neznamená ľahšiu cestu, ale tým väčšiu komplikáciu, ktorá sa časom objaví tam, kde už ju zahodiť nepôjde. Človek musí cez kríž očistiť ego, odkryť sám seba. Kto ťažkosti len zhadzuje, nenájde nič, zahrabe svoju vlastnú dušu.

  • Veľmi pekne ďakujem autorovi článku. K téme si dovoľujem odporučiť 62 stránkovú knižočku francúzskeho spisovateľa Marcela Pagnola, ktorá sa volá v českom preklade „Boží tajemství“, vyšla v roku 2002 v nakladateľstve Vyšehrad v ČR a rozpráva silný príbeh práve o nie radostnom počatí dieťaťa v tele mladej postihnutej dievčiny. Mladá žena si ale dieťa pod srdcom i navzdory ťažkým okolnostiam ponechá, vynosí ho, porodí a s láskou vychová. Z dieťaťa sa postupne vyformuje osobnosť, ktorej sila a význam prekročia hranice krajiny. Príbeh len dokladá, že aj bolestné udalosti v živote ženy môže láska obrátiť v zázrak. Netreba sa preto nikdy ničoho báť. Deti sú vpravde požehnaním.

    • Suhlasim, aj ked ten krestansko-ekumenicky nadych mi nerobi moc dobre, obzvlast, ked krestania moralizuju o potratoch, ale pritom zabijaju zvierata kvoli chuti.

Mohlo by vás zaujímať

18.marec 2021 Vtelenie duše a vývoj ľudského plodu podľa Ayurvédy

Ľudské telo je výsledkom spojenia semena a ova (vajíčka) s pránou (životnou silou) a átmou (vteľujúcou sa...

ČÍTAŤ VIAC
9.jún 2015 Čomu verí ateista?

Ateizmus sa bežne chápe ako bezbožnosť. Teda konkrétne je to neviera v Boha, dušu a nič čo by bolo...

ČÍTAŤ VIAC
9.jún 2016 Sex - príčina nekonečného utrpenia

Najväčším klamom v ľudskej spoločnosti je tvrdenie, že sex je zdrojom šťastia a že zlepšením svojho...

ČÍTAŤ VIAC

Pin It on Pinterest

Zdieľaj článok priateľom