Varovanie: Pokiaľ ste novodobý pseudokresťan a máte silnú pripútanosť k chuti a štruktúre zamordovaného zvieratka na jazyku, t.j. radi lížete a cmúľate mŕtvoly, a ste ochotní si to alibisticky obhajovať tým, že vám to Boh či Ježiš schvaľujú, tak tento článok nie je pre vás, a akurát vám pokazí ilúzie.
Existuje mnoho dobrých dôvodov, prečo sa stať vegetariánom, a rád by som tu rozobral niekoľko z nich, vrátane svedectva kresťanského písma a súvisu so životom Ježiša, v snahe otvoriť oči kresťanom, ktorí sa snažia byť úprimní, ale tohto závažného karmického hriechu nie sú schopní sa vzdať, alibisticky si to obhajujúc písmom, či údajným príkladom života Ježiša Krista.
Hlavným posolstvom ich písma je, že stvorenie je dobré, že patrí Bohu a že Boh dosiahne zmierenie celého stvorenia. Keď čítame toto písmo cez optiku súcitu so zvieratami, vidíme to. Milí „kresťania“. Vytiahnite si Bibliu a čítajte spolu s nami. Pamätajte, že verše by sme nemali vytrhávať z kontextu a že každý z týchto príkladov je len jednou časťou celkového príbehu vykúpenia.
Na začiatku
Boh stvoril všetko. Boh stvoril zvieratá a ľudí a nazval to všetko veľmi dobrým. Boh predpísal vegánsku stravu pre ľudí aj zvieratá (1 Moj 1,29-30).
Boh stvoril ľudí na Boží obraz a podľa Božej podoby a povedal ľuďom, aby toto nové stvorenie spravovali. A čo je to Božia podoba? V celom písme Boh preukazuje milosrdenstvo, ktoré si nezaslúžime, milosť, ktorú sme si nezaslúžili, a lásku, ktorú si nevieme predstaviť. Sme stvorení na túto podobu a máme za úlohu odrážať tieto vlastnosti celému stvoreniu. Byť stvorený na Boží obraz je výzvou k starostlivosti, súcitu a milosrdenstvu.
Zlom, bolesť a strach
Ľudská arogancia a chamtivosť rýchlo poškodzujú spojenie medzi Bohom a stvorením. Boh uznáva novú, človekom stvorenú realitu v 1. Mojžišovej 9: „Strach a hrôza z vás spočinie na každom živočíchovi zeme a na každom nebeskom vtákovi, na všetkom, čo sa plazí po zemi, a na všetkých morských rybách ….“
“Stvorenie bolo poškodené, prelieva sa krv a namiesto mierového spolužitia, ktoré Boh navrhol, ľudia terorizujú zvieratá a jeden druhého.
Ako ústupok tejto porušenej realite a na zmiernenie utrpenia Boh stanovuje prísne parametre pre používanie zvierat ľuďmi. Znovu a znovu nám pripomína, že Zem patrí Pánovi a my sme jej dočasnými správcami.
- Ľudia dostali príkaz odpočívať každých sedem dní, aby si mohli odpočinúť aj zvieratá používané na prácu (2 Moj 23, 12).
- Mnohé, mnohé druhy zvierat sa nemali zabíjať na jedlo (3. Mojžišova 11).
- Zabíjanie zvierat bez poďakovania Bohu bolo hriechom (3. Mojžišova 17,3-7).
- Žalm 50, 10: „Veď každé divé zviera v lese je moje, dobytok na tisíckach vrchov. Poznám všetko nebeské vtáctvo a všetko, čo sa hýbe na poli, je moje.“
- O spravodlivom človeku sa hovorilo, že musí dbať na potreby zvierat (Príslovia 12,10).
Všetky stvorenia uctievajú Boha
Knihy múdrosti kresťanom opakovane pripomínajú, že celé stvorenie patrí Bohu, celé stvorenie ho uctieva a že jeho zmluva je s každým stvorením. Ľudia aj zvieratá majú spoločný dych, spoliehajú sa na Boha a túžia uctievať svojho Stvoriteľa.
- Žalm 104 opisuje Božie zabezpečenie celého stvorenia a žalmista uznáva, že všetky stvorenia reagujú na Boha: „Pane, aké rozmanité sú tvoje diela! V múdrosti si ich všetky stvoril, zem je plná tvojich stvorení. … Tie všetky hľadia na teba. … Keď skrývaš svoju tvár, sú zdesené ….“.
- „Chváľte Pána zo zeme, vy morské príšery a všetky hlbiny, oheň a krupobitie, sneh a mráz, búrlivý vietor plniaci jeho príkaz! … Divé zvieratá a všetok dobytok, plazy a lietajúce vtáky! … Nech chvália Pánovo meno, lebo len jeho meno je vznešené, jeho sláva je nad zemou i nebom.“ (Žalm 148, 7-13)
- „Nech všetko, čo dýcha, chváli Pána! Chváľte Pána!“ (Žalm 150, 6)
- „Veď osud ľudí a osud zvierat je rovnaký; ako zomrie jeden, tak zomrie aj druhý. Všetci majú ten istý dych a ľudia nemajú pred zvieratami nijakú výhodu, lebo všetko je márnosť.“ (Kazateľ 3, 19).
Vízia zmierenia
Proroci hlasno a často hovoria o svete, ktorého obyvatelia sú zmierení s Bohom a medzi sebou navzájom:
- Boh nechce krv zvieracích obetí (Izaiáš 1,11) a vražda vola a človeka je rovnako opovrhnutiahodná (Izaiáš 66,3).
- Boh povolá do bezpečia všetky tvory, od múch a včiel až po ovce a kravy (Iz 7,18-25), a všetky sa budú klaňať svojmu Stvoriteľovi (Iz 43,20).
- Víziou zmierenej budúcnosti je pokojné kráľovstvo, v ktorom si vlk ľahne k baránkovi a dieťa ich vedie. Ubližovanie a ničenie pominie (Iz 11,3-9 a 65,25).
- Ezechiel 29, 3 – 5 predpovedá dôsledky zaobchádzania so stvorenstvom, akoby existovalo výlučne pre ľudský prospech: „Dám ti do čeľustí háky… Vyhodím ťa na púšť… Zvieratám zeme a nebeskému vtáctvu som ťa dal za pokrm.“
- Božia zmluva sa týka celého stvorenia: „V ten deň uzavriem pre vás zmluvu s divou zverou, nebeským vtáctvom a zemskými plazmi; zruším luk, meč a vojnu zo zeme a dám vám bezpečne odpočívať.“ (Ozeáš 2,18)
Nový život v Kristovi
Kresťania sú povolaní byť radikálne inkluzívni vo svojej láske k najmenším a najviac marginalizovaným členom spoločnosti, ako to dokazuje Kristov život a smrť. Ježiš sa priatelil s hriešnikmi, mýtnikmi, prostitútkami a vydedencami. Dotýkal sa nedotknuteľných a všetkým ponúkal milosrdenstvo.
Ježiš bol v kresťanskej viere vteleným Bohom. Ježiš priniesol Božiu vládu do ľudských dejín a pozval celé stvorenie k účasti na novom druhu kráľovstva. Božie kráľovstvo ponúka oslobodenie od hriechu, smrti a útlaku.
Ako Kristovo telo by mali byť kresťania povolaní byť prorockými. Písmo jasne hovorí, že sa majú tešiť na úplne zmierené stvorenie, oslobodené od zabíjania a ničenia. Našou výzvou je preto pozrieť sa na to, čo sa dnes deje v našom svete, ako prispievame k rozvratu, a zmeniť to. V minulosti cirkev bojovala za zrušenie otroctva, volebné právo a základné práva pre ženy a deti a iné. O sto až dvesto rokov by sa cirkev mala obzrieť späť a byť hrdá na to, že bola lídrom v oblasti ochrany zvierat.
Všetko, čo sa týka využívania zvierat na potravu, oblečenie, pokusy a „zábavu“, je v rozpore s tým, čo znamená byť dobrým správcom Božieho stvorenia. Všetky zvieratá sú jedinci s pocitmi – cítia potešenie, osamelosť a strach, no napriek tomu sú vystavené strašnému zneužívaniu z ľudských rúk.
Biblická vízia súcitu a nenásilia
V pôvodnom a ideálnom Božom svete, ktorý v 1. knihe Mojžišovej predstavuje rajská záhrada, nebolo žiadne utrpenie, vykorisťovanie ani násilie. Ľudia a zvieratá boli vegetariáni, ako čítame v 1. kapitole. „Boh povedal: „Hľa, dal som vám každú bylinu, ktorá prináša semeno, na celej zemi a každý strom, ktorý prináša ovocie so semenami. Tie budete mať za pokrm.“ Hneď po stvorení tohto krásneho, nenásilného sveta bez akéhokoľvek vykorisťovania ho Boh označil a všetko, čo stvoril, za „veľmi dobré“. Iba na tomto mieste príbehu je stvorenie opísané ako „veľmi dobré“ namiesto iba „dobré“ – a to hneď po tom, ako vydá príkaz jesť vegetariánsky.
Ľudia však viedli vojny, držali sa navzájom ako otroci, jedli mäso a páchali najrôznejšie zverstvá. Po potope, pri ktorej bola zničená všetka vegetácia na svete, nám Biblia hovorí, že Boh dovolil ľuďom jesť mäso. Vedci tvrdia, že v kontexte tohto príbehu bolo toto povolenie len dočasné a bolo dané na základe ľudského násilia a hriešnosti: Boh nám dáva slobodnú vôľu vrátane slobody odmietnuť Boha a jeho spôsob nenásilia, ale Boh sa nám snažil pomôcť znížiť násilie tým, že ľuďom prikázal dodržiavať Božie zákony.
V Mojžišovom právnom systéme je teda viac ako 150 zákonov týkajúcich sa jedenia mäsa, ale ideál a cieľ je stále vyjadrený vo vízii rajskej záhrady. Kniha Levitikus dokonca prísne zakazuje jesť všetko, čo obsahuje tuk alebo krv, a mnohí tvrdia, že Mojžišov zákon vlastne zakazuje jesť všetko mäso, pretože krv z neho nie je možné úplne odstrániť.
Najlepším príkladom vegetariána v Biblii je Daniel, nenásilný odporca, ktorý sa odmietol poškvrniť jedením kráľovského mäsa. Dokonca on a jeho traja priatelia sa vďaka svojmu vegetariánskemu spôsobu stravovania stali oveľa zdravšími ako všetci ostatní v kráľovstve. Stávajú sa tiež desaťkrát múdrejšími a „Boh im dal poznanie a zdatnosť vo všetkom písme a múdrosti“. Všade v nasledujúcich príbehoch čítame o človeku, ktorý zostáva verný Bohu, odmieta uctievať nespravodlivé božstvá a nespravodlivé spôsoby cisára a rozhodne praktizuje nenásilie. A tento príbeh sa začína Božím schválením vegetariánstva.
Kniha proroka Izaiáša ohlasuje víziu mierového kráľovstva, nového božského zriadenia, v ktorom všetci prekopú svoje meče na radlice, odmietnu študovať vojnu, budú sa tešiť z vlastnej vinnej révy a vlastného figovníka a už nikdy nebudú pociťovať strach. Viaceré pasáže odsudzujú jedenie mäsa a predpovedajú deň, keď si ľudia a zvieratá osvoja priamo vegetariánsku stravu, keď „vlk bude bývať s baránkom, leopard s kozliatkom bude odpočívať… Nikto nebude páchať zlo a šíriť skazu na mojom svätom vrchu“. (Iz 11, 6-9)
Samozrejme, Božia zmluva je vždy zásadne so všetkými zvieratami, teda so zvieratami a ľuďmi, a v závere Izaiáša Boh hovorí o tých, ktorí zabíjajú zvieratá, rovnako ako o tých, ktorí zabíjajú ľudí, a ohlasuje úsvit nového dňa pokoja. Podľa proroka Ozeáša Boh hovorí: „Uzavriem zmluvu s poľnou zverou, s nebeským vtáctvom a s plazmi. Vyhladím zo zeme luk, meč a vojnu a dám im bezpečne odpočívať.“
Ježišov príklad
Všetky tieto krásne prorocké vízie sa podľa kresťanstva naplnili v Ježišovom živote. Ježiš je „nový Adam“, ktorý nás vracia do úplne nenásilnej rajskej záhrady. On je „Knieža pokoja“, ktorý zavádza božské zriadenie nenásilia, milosti a spravodlivosti. Ježiš zasvätil svoj život uzdravovaniu zlomených, oslobodzovaniu utláčaných, volaniu po spravodlivosti, praktizovaniu nenásilia, konfrontácii so štruktúrami útlaku prevracaním stolov nespravodlivosti. Robil to dovtedy, kým ho vo veku 33 rokov vládnuce autority nemali dosť, načo ho popravili.
Keď sa zamýšľam nad tým, čo dnes znamená byť kresťanom, keď uvažujem o radikálnom živote bez násilia, ktorý viedol Ježiš, verím, že dnes je Ježiš na strane trpiacich, bezdomovcov, utečencov a detí sveta, ktoré sú naďalej drvené chamtivosťou takzvaného „rozvinutého“ sveta a vojnami, ktoré rozpútava. Keby Ježiš žil v našej kultúre násilia, urobil by všetko, čo je v jeho silách, aby sa postavil štruktúram smrti a vyzval k novej kultúre pokoja a života.
Chcel by nás požiadať, aby sme zmenili každý aspekt svojho života, aby sme sa usilovali o telesnú, duchovnú, citovú a etickú celistvosť, aby sme sa stali ľuďmi nenásilia, deťmi Boha pokoja. Anglikánsky kňaz, teológ a oxfordský profesor Rev. Dr. Andrew Linzey napísal, že nasledovať Krista znamená byť na strane najviac utláčaných. Vo svojej knihe Teológia zvierat píše, že v súčasnosti niet utláčanejších bytostí ako zvieratá, s ktorými mäsový priemysel zaobchádza tak zle. Môj záver je, že kresťania musia byť na strane chudobných a utláčaných ľudí vo svete a na strane zvierat.
Tu stojí za zmienku, že evanjelium sa na mnohých miestach pozitívne zmieňuje o zvieratách a sprostredkúva nám skutočnosť, že Ježiš mal posvätnú úctu k zvieratám a k prírode. Ako pripomína Lewis Regenstein vo svojej knihe Replenish the Earth, Ježiš nazýva svojich nasledovníkov „ovcami“. Svoju starostlivosť o Jeruzalem prirovnáva k starostlivosti, s akou sa sliepka stará o svoje potomstvo. Prirovnáva sa k zvieratám, ako sú ovečky a holubice, pre ich nevinnosť a pokoru. „Hľa, nebeské vtáctvo: neseje, nežne, nezbiera do stodôl, a predsa ho váš nebeský Otec živí“ (Mt 6, 26). A predsa ani na jednu z nich sa pred Bohom nezabúda.“ (Lukáš 12,6) Ježiš sa v Jánovom evanjeliu dokonca označuje za „dobrého pastiera“ a hovorí, že dobrý pastier položí vlastný život za svoje stádo oviec.
Môžeme sa odvážiť usúdiť, že Ježiš podporuje najvyšší skutok súcitu a lásky, nenásilnú smrť, dokonca aj na ochranu zvierat? Ježiš bol stelesnením nenásilia a súcitu. My ostatní sme povolaní nasledovať jeho pokojné kroky. Málokto sa však k tomu priblížil. Myslím na svätého Františka z Assisi, ktorý chodil medzi chudobných, hlásal pokoj a najmä miloval a oslavoval celé stvorenie vrátane zvierat. „Neubližovať našim pokorným bratom, zvieratám,“ povedal, “je našou prvou povinnosťou voči nim, ale to samo o sebe nestačí. Máme vyššiu úlohu: slúžiť im všade tam, kde to potrebujú. Všade tam, kde sú ľudia, ktorí vyčleňujú niektoré z Božích stvorení z útočiska súcitu a ľútosti,“ povedal, “sú aj ľudia, ktorí podobným spôsobom pristupujú k ľuďom.“
Páter Dr. Linzey, podobne ako svätý František, navrhuje, aby sa ľudia nesprávali ako páni, ale ako služobníci iných druhov. Kristus prišiel ako pokorný sluha a vyzval nás, aby sme sa navzájom milovali, slúžili si a neubližovali si. Linzey teoretizuje, že výzva k službe obsiahnutá v evanjeliu zahŕňa nezištnú službu a spravodlivosť nielen voči chudobným a utláčaným, ale voči celému stvoreniu vrátane zvierat. Takouto službou sa čoraz viac podobáme Kristovi.
Mnohí raní kresťania podporovali vegetariánstvo, vrátane významného zástancu nenásilia Tertuliána, konštantínopolského patriarchu svätého Jána Chryzostoma a cirkevného lekára a raného prekladateľa Biblie svätého Jeronýma. Teológ Klement Alexandrijský vyzval kresťanov, aby sa stali vegetariánmi týmito slovami: „Je oveľa lepšie byť šťastný, ako robiť z našich tiel cintoríny pre zvieratá.“
Je jasné, že prvé tri storočia po Kristovi kresťan nemohol zabíjať ani sa zúčastňovať na vojne. Kresťania boli nenásilní. Niektorí bádatelia tvrdia, že väčšina prvých kresťanov bola zároveň vegetariánmi a že jedenie mäsa bolo oficiálne povolené až vo štvrtom storočí, keď ho ako také akceptoval cisár Konštantín a Rímska ríša. Potom, rovnako ako kresťania odmietli Ježišovo nenásilie a splodili heretickú teóriu takzvanej „spravodlivej vojny“, zámerne schválili jedenie mäsa.
Bez ohľadu na túto minulú prax si však kresťania musia klásť určité otázky: Ako sa môžu priblížiť ku Kristovi a ako môžu byť vernejší nenásilnému Ježišovi? Kde a v ktorých oblastiach nášho života by mohli byť láskavejší, súcitnejší? Bolo by dobré, keby sa kresťania na celom svete začali prebúdzať a rozoznávať prikázania obsiahnuté v evanjeliu, prikázanie hľadať mier a spravodlivosť pre všetkých, prikázanie odmietnuť vojnu a prikázanie aktívne praktizovať nenásilie podľa Ježišovho vzoru. Aby to dokázali, mali by prehodnotiť ich zlé zaobchádzanie so zvieratami a so samotným stvorením.
Niektorým sa to podarilo a sa stali vegetariánmi. V roku 1966 Vatikánske noviny prvýkrát napísali: „Týranie zvierat a spôsobovanie im utrpenia bez akéhokoľvek dôvodu je činom opovrhnutiahodnej krutosti, činom, ktorý z kresťanského hľadiska treba odmietnuť.“ Ďalší biskupi začali kruté zaobchádzanie so zvieratami zahŕňať pod pojem násilia ako druh prvotného hriechu. V decembri 2000 článok vo Vatikánskych novinách poukázal na miesto v Katolíckom katechizme, kde sa píše, že „spôsobovanie zbytočného utrpenia a smrti zvierat je proti ľudskej dôstojnosti“. Článok ďalej spochybňoval spôsob, akým sa dnes zvieratá chovajú a zabíjajú na potravu.
Teológ Thomas Berry zhrnul istý čiastočne rastúci trend medzi kresťanmi takto: „Vegetariánstvo je spôsob života, ku ktorému by sme mali všetci smerovať kvôli vlastnému ekonomickému prežitiu, kvôli telesnej pohode a zdraviu a kvôli ochrane duchovných hodnôt.“ Inými slovami, stať sa vegetariánom je ďalší spôsob, ako môžeme prijať Kristovu vládu nenásilia.
Keď si teda kresťania sadajú k jedlu, keď sa modlia a prosia Ježiša o požehnanie, mali by sa rozhodnúť žiť v súlade s jeho životom súcitu a nenásilia aj tým, že budú nasledovať vegetariánsky spôsob stravovania. Mali by pochopiť, že keď budú praktizovať milosrdenstvo voči sebe a voči všetkým Božím stvoreniam, dostanú milosrdenstvo a požehnanie, ktoré im prisľúbil Ježiš. Dnešná realita pre Božie stvorenia však nie je ani súcitná, ani milosrdná. Viac v článku – Vegetariánstvo – Argumenty z hľadiska karmy, zdravia a ekonomiky.
Ďalšie argumenty z písiem
Na začiatku Biblie – čiže prirodzene aj židovskej Tóry (Pentateuch = Päť kníh Mojžišových), konkrétne hneď v prvej knihe – Genezis 1:29 nachádzame, ako Boh samotný prehlasuje, čo je vhodné ľuďom ako pokrm, ktorý im sám určil: „Dal som vám na celej Zemi každú bylinu nesúcu semená aj každý strom, na ktorom rastú plody so semenami. To budete mať za pokrm.“
V Esejskom evanjeliu mieru Ježiš hovorí: „A preto ten kto zabije, akoby zabil brata. A mäso zabitých zvierat v jeho žalúdku sa stane jeho vlastným hrobom. A veru hovorím vám, že ten, kto zabíja, zabíja sám seba, a ten čo jedáva telá zabitých zvierat, jedáva telo smrti. Nezabíjajte ľudí, nezabíjajte zvieratá a nezabíjajte ani to, čo beriete ako potravu do vašich úst. Lebo život pochádza zo života a zo smrti pochádza len smrť. Lebo to, čo zabíja vaše jedlo, zabíja aj vaše telo. A vaše telo sa stane tým, čo je vaša potrava tak, ako i vaša duša sa stáva takou, aké sú vaše myšlienky.“
Hlavným kameňom úrazu mnohých kresťanov je domnienka, že Ježiš jedol mäso a veľa odkazov na mäso je v Novom Zákone. Ale bližšie štúdium originálnych gréckych rukopisov ukazuje, že množstvo slov preložených ako „mäso“ sú trophe, brome a iné slová, ktoré jednoducho znamenajú „jedlo, alebo „jesť“ v širšom význame.
Napríklad v Evanjeliu sv. Lukáša 8:55 čítame, že Ježiš oživil mŕtvu ženu a „prikázal, aby jej dali mäso.“ Originálne grécke slovo preložené ako „mäso“ je phago, ktoré znamená len „dať jesť“. Takže čo Kristus v skutočnosti povedal bolo „Dajte jej najesť“. Originálne grécke slovo pre mäso je kreas a nie je nikdy použité v spojení s Ježišom. V Lukášovi 24:41-43 mu žiaci ponúkli ryby a včelí plást a on si jeden zobral. Nikde v Novom Zákone nie je priamy odkaz, že Ježiš jedol mäso. To je v súlade s Izaiášovým proroctvom: „On bude jesť maslo a med, aby rozoznal dobré od zlého.“ To samotné napovedá, že jedenie mäsa ničí všetku uvážlivosť v človeku a bráni duchovnému pokroku.
V Liste Rimanom 14:21 sv. Pavol píše: „Dobré je nejesť mäso a nepiť víno a nerobiť, na čom sa brat uráža“.
Kniha Exodus (20:13) prikazuje: „Nezabiješ„. Pôvodný hebrejský text vraví „lo tirtzach„, čo je odvodené zo slova „ratzach„, vražda. Slovo pre zabíjanie je „harog“ – inými slovami, zabíjanie nie je zakázané, ale regulované, v súvislosťou s predpismi týkajúcimi sa obetí a jedla (košér). Je však možné zabíjať na obranu dharmy.
V Biblii môžeme samozrejme nájsť tiež pasáže, kde Boh ľuďom jesť mäso dovoľuje, ako napríklad Noemovi a počas Exodusu. Takmer všetky tieto prípady však boli výnimkami, ktoré by nemali byť vytrhávané z kontextu v snahe ospravedlniť pojedanie mäsa z náboženského hľadiska. Po potope sa Noe ocitol v tiesni – všetko rastlinstvo bolo zničené a Boh mu preto dovolil – avšak nie prikázal – jesť mäso (Gen. 9:3). V Genezise 9:4 Boh znovu upomína, že sa nesmie jesť mäso obsahujúce krv, a nasledujúce dva verše jasne uvádzajú, že ľudia, ktorí zabíjajú, budú na oplátku sami zabití. Niektorí vedci zistili, že keď Noe dostal zvolenie jesť každého živého tvora, bolo použité grécke slovo „herpeton“, ktoré doslova znamená „plaz“. [4]
Ježiš prísne vynadal farizejom slovami: „Keby ste vedeli, čo znamená: Žiadam milosrdenstvo a nie obeť, nezavrhovali by ste nevinných.“ (Mat. 12:7) To očividne odsudzuje zabíjanie zvierat, pretože tento verš pochádza z Ozeáša 6:6 – „Žiadam milosrdenstvo a nie obeť, poznanie Boha viac než zápalné obete.“ (v Mat. 12:7 je druhá časť textu vynechaná). Nevyjednávajúc sa staval proti zvyku obetovať v chráme zvieratá a násilím z neho vyhnal predavačov volov, oviec a holubov a tiež vekslákov (Ján 2:14-16).
V Luk. 24:41-43 mu žiaci ponúkli rybu a medový plást a on si to vzal (jednotné č., môžeme sa dohadovať, čo…).
Nasledujúce dva odkazy na ryby môžu vyzerať ako protichodné Ježišovmu kázaniu.
V Jan. 21:10,13 dal svojim žiakom rybu, ale sám ju nejedol. Existujú na to rôzne názory. Podľa jedného Evanjelia šlo o ‚rybiu rastlinu‘, druh riasy bežne konzumovanej v tejto oblasti. Druhé vraví, že ryba (ichtys) má symbolický význam. Mohlo by tiež ísť o neskôršiu zmenu.
Je ťažké uveriť, že Ježiš dával ryby svojim poslucháčom (Mat. 14:15-21 – nakŕmenie 5 000), keďže tu nie je zmienka o akomkoľvek opatrení k vareniu rýb.
A aj keby Ježiš jedol ryby, neznamená to, že by sme ho mali napodobňovať. Nejde o to napodobňovať významné osobnosti, ale skôr nasledovať ich pokyny – a neexistujú žiadne Ježíšove pokyny jesť mäso alebo ryby. Prečo tiež poukazovať na toto takzvané jedenie rýb? Ježiš robil množstvo iných vecí, prečo nenapodobňovať tiež tieto? Prečo sa nevzdať všetkého majetku a nestať sa cestujúcim kazateľom? Nemali by sme si vyberať to, čo sa nám najviac hodí, aby sme si ospravedlnili svoj zmyslový pôžitok. Ježiš by nám nemal slúžiť ako utešovateľ svedomia a ospravedlnenie nášho zmyslového pôžitku.
Lewis Regenstein: „…keď bolo Poslednou večerou pašijové (spojené s jeho utrpením) jedlo – ako mnohí veria – je zaujímavé, že tu nie je zmienka o tradičnom jedle z baránka.“
Či Ježiš jedol obetného baránka pri Poslednej večeri predstavuje pre mnohých veľký problém. Vo svojej knihe Why Kill for Food? anglický historik Geoffrey Rudd však vysvetľuje, že pascha, židovské Pašije, pripadli na sabat, teda deň po ukrižovaní Ježiša. To je tiež plne podporené výskumom Rev. V.A. Holmesa-Gora.
Podľa Mat. 3:4 odmietal mäso aj Ján Krstiteľ: „…a jeho potravou bol divoko rastúci svätojánský chlieb (lusky) a med divokých včiel.“ (v gréckom origináli „enkris“, koláč z olejových pokrutin, „akris“, lusky svätojánského chleba/med)
Sú tu však drtivé dôkazy o tom, že bol Ježiš vegetarián: Nie menej ako sedem z Ježišových dvanástich žiakov odmietalo mäso (o ostatných nemáme informácie). To prirodzene odráža učenie Ježiša, ako: „…služobník nie je väčší než jeho pán…“ (Ján 14:16).
Títo siedmi sú:
- Peter, „…ktorého potravou bol chlieb, olivy a rastliny…“ (Clem. Hom. XII,6)
- Jakub: Cirkevný otec Eusebius cituje cirkevného otca Hegesippa (asi 160 n.l.):
„…Ale Hegesippus, ktorý žil hneď po apoštoloch, podáva najpresnejší popis v piatej knihe svojich pamätí. Píše: ‚…Jakub, brat (či bratranec) Pána, bol následníkom vo vedení cirkvi v spojení s apoštolmi. Všetkými od doby nášho spasiteľa do dnešného dňa bol nazývaný Spravodlivý, pretože boli mnohí nesúci meno Jakub.
‚Bol svätý už z matkinho lona, nepil víno, silné nápoje ani nejedol mäso. Britva sa nedotkla jeho hlavy, nepomazával sa olejom a nepoužíval kúpeľňu. Jemu samotnému bolo dovolené vstúpiť na sväté miesto, lebo nenosil vlnený, ale ľanový šat. A mal vo zvyku sám vstupovať do chrámu a často ho nachádzali ako na kolenách prosí o odpustenie pre ľudí, takže jeho kolená stvrdli ako ťavie, kvôli ich neustálemu ohýbaniu pri uctievaní Boha…'“ (Eusebius, Cirkevná história II, kap. XXIII,5-7, Nice-skí a po-Nice-skí Otcovia kresťanskej cirkvi, Oxford, N.Y., 1890, diel I, str. 125)
Je zaujímavé, že Hegesippus vraví, že Jakub, brat (či bratranec) Ježiša, bol svätý už z matkinho lona, čo by znamenalo, že Mária nejedla mäso tiež a že ho nikdy ako dieťa mäsom nekŕmila. Potom by bolo zrejmé, že celá Ježišova rodina a prirodzene aj on sám boli vegetariáni. V tom zmysle je výrok cirkevného otca Eusebia „bol svätý už od matkinho lona“ veľmi príznačný a poukazuje na vegetariánstvo Ježiša.
- Tomáš: Apokryfné Skutky Tomášove (kap. 20) popisujú tohto Ježišovho žiaka ako askétu:
„Neustále sa postí, modlí a vyhýba sa jedeniu mäsa a pitiu vína, je iba chlieb so soľou, pije vodu a nosí rovnaký šat v teplom počasí a v zime, od nikoho nič neprijíma a dáva všetko, čo má, ostatným.“
- Matúš: „Je omnoho lepšie byť šťastný než žiť vedľa démona. A šťastie sa nachádza v praktizovaní cnosti. Preto apoštol Matúš jedol semená a orechy, ovocie a zeleninu bez mäsa. A Ján, ktorý dotiahol striedmosť do krajnosti, jedol svätojánsky chlieb a med divokých včiel…“ (Klement Alexandrijský, Učiteľ, II.I,16: O jedle) (Všimnite si tie silné Klementové narážky na vegetariánstvo Jana Krstiteľa.)
- Matej (ktorý nahradil Judáša – Sk. 1:21-26). Jeho strava bola podľa cirkevného otca Klementa Alexandrijského rovnaká ako Matúšova. (Klement/Stromata III,4,26)
- Ondrej a
- Juda: Ondrej (Petrov brat, rodný i vo viere) a Juda z Betsaidy, pôvodne dvaja z nasledovníkov Jána Krstiteľa, museli nasledovať Krstiteľovú odriekavú diétu. (viď. vyššie u Matúša)
Okrem toho existujú pádne argumenty proti pojedaniu mäsa z radov mnohých otcov rannej cirkvi: [6]
Apoštolský otec Papias (60-125) napísal: „…Neprirodzené pojedanie mäsa je rovnako znečisťujúce ako pohanské uctievanie diabla s jeho obeťami a nečistými hodokvasmi. Človek, ktorý sa ich zúčastní, pri nich jedáva bok po boku s diablami…“ (písmo z druhého storočia „Clemente Homilies“, Hom. XII)
Klemens Prudentius, prvý kresťanský skladateľ hymien, napomína v jednom zo svojich hymien svojich kresťanských bratov: „…neznečisťujte si ruky a srdce porážaním nevinných kráv a oviec… Je omnoho lepšie byť šťastným než mať v sebe diabla, pretože šťastie je možné nájsť iba v cnosti. Podľa toho sa tiež apoštol Matúš živil semenami, orechmi a rastlinami, a nie mäsom… nie je snáď v súlade s miernosťou a prostotou živiť sa rozmanitými rastlinami, koreňmi, olivami, mliekom, syrom a ovocím?“ (cirkevný otec Klement Alexandrijský, Titus Flavius Clemens, 150-220)
„…My, kresťanskí vodcovia, sa zdržujeme pojedania zvieracieho mäsa, aby sme si podrobili svoje telá. Neprirodzené pojedanie mäsa má démonský pôvod.“ „…Žiadne prúdy krvi medzi nimi (rannými kresťanmi) neprúdia. Žiadne varenie vybraných jedál, žiadna tažkosť hlavy. Nie je medzi nimi ani strašlivý zápach mäsa ani nepríjemné výpary z kuchyne…“ (Sv. Chrysostomos, 347-404)
„Výpary z mäsa zatemňujú svetlo ducha… Ťažko dosiahne cnosti ten, kto sa vyžíva v mastných pokrmoch a hostinách…“ (Sv. Basil, 320-379)
Tiež vtedajší pohanskí pozorovatelia popisujú ranných kresťanov ako vegetariánov. Plinius, miestodržiteľ v Bíthynii (kde kázal apoštol Peter), označil ranné kresťanstvo v dopise rímskemu cisárovi Trajanovi ako „…nákazlivú poveru [a jej nasledovníkov ako] zdržujúcich sa mäsa…“
Seneka (5 pr. Kr. – 65 po Kr.), stoický filozof a učiteľ cisára Nera, popisuje kresťanov ako „…cudzí kult alebo poveru (v podozrení cisára), ktorí sa vyhýbajú potrave z mäsa…“
A Josefus Flavius o nich hovorí: „…Zhromažďujú sa pred svitaním a nevravia ani v najmenšom o svetských veciach, ale odriekavajú určité modlitby… a spoločne usedajú, každý k jednému tanieru s jedným druhom neškodného jedla…“ (veľmi podobná pasáž je v: Plinius Trajánovi, Dopisy 10.96–97)
Skrytý zmysel citátov používaných proti vegetariánstvu
Genezis 3, 2 – Boh dáva Adamovi a Eve kožený odev
Biblia nehovorí, že by Boh zabil nejaké zviera, ale zvieratá pravdepodobne uhynuli, aby poskytli odev pre Adama a Evu. Táto stať obsahuje skryté posolstvo o tom, že Boh pracuje nevyspytateľne (Dt 29, 29; Rim 1,16) a všetko je stvorené Bohom a pre Boha (Kol 1, 16). Táto stať nedovoľuje človeku, aby zabíjal zvieratá.
Matúš 8, 28-32; Marek 5, 1-13; Lukáš 8, 27-33 – Ježiš posiela démonov do čriedy svíň
Marek a Lukáš ukazujú človeka z Gergezy alebo z gerazského kraja, no v blízkosti tohto mesta sa nevyskytuje žiadne more ani potok. Preto tento príbeh treba brať obrazne, nie doslovne. Ježiš nie je zodpovedný za smrť 2000 prasiatok. Tento príbeh chcel poukázať na Ježišovu moc a definitívne vyhnanie démonov.
Lukáš 15, 23 – Zabitie teľaťa po návrate márnotratného syna
“Jesť tučné teľa“ bolo obrazom radosti a oslavy v Ježišovej dobe. Bolo to len podobenstvo a v skutočnosti nebolo zabité žiadne teľa. Možno to chápať ako vetu “zabiť 2 muchy jednou ranou“- v skutočnosti to neznamená doslovné zabitie múch.
Matúš 15, 34 – Zázrak rozmnoženia chlebov a rýb
Rozmnoženie rýb, ktoré uhynuli, aby nakŕmili hladných ľudí je akt súcitu, ktorý nemá žiadny vplyv na ryby. Príbeh chce poukázať na Ježišov súcit a moc.
Skutky apoštolov 10, 13 – Petrov sen “zabíjaj a jedz“
Peter uznal, že tento sen nemôže brať doslovne, že má zabíjať a jesť všetky zvieratá. Peter bol z významu sna zmätený (Sk 10, 17). Význam spoznal až na večeri u Kornélia. Význam nebol v tom, aby jedol mäso, ale aby hlásal evanjelium pohanom. Židovské stravovacie návyky nemajú brániť šíreniu kresťanstva. Peter vraví, že mu Boh ukázal, že nemá žiadneho človeka nazývať nečistým a poškvrneným (Sk 10, 28). Táto stať nepodporuje moderné poľnohospodárstvo a ani nedokazuje, že by malo jedenie mäsa Božie požehnanie.
1Tim 4, 1-4 – Všetko, čo Boh stvoril je dobré
Pavol bojuje proti rozdeleniu v komunite a karhá falošné učenie. Kresťanskí vegetariáni berú jedlo ako Boží dar a neodsudzujú ľudí, ktorí jedia mäso, ale odporúčajú rastlinnú stravu a bránia práva zvierat
Rim 14, 1 – Vegetariáni sú “slabí vo viere“
Pavol píše, že slabý človek je len zeleninu (Rim 14, 2). V tom čase boli Židia okupovaní Rimanmi a báli sa jesť mäso, aby nebolo obetované modlám. Preto jedli len zeleninu. Pavol vraví, že strach je zbytočný, lebo iní bohovia nie sú skutoční. Len slabí vo viere si to nevedeli uvedomiť. Vraví, že tí, čo jedia mäso nemajú súdiť vegetariánov a naopak (Rim 14, 3). Táto stať teda rieši problémy v cirkvi.
1Kor 10, 25 – Jedzte, čo vám predložia
Táto pasáž varuje ľudí, aby nepohŕdali Božími darmi. Aj Ježiš hovorí, že človeka nepoškvrňuje pokrm, ale zlé skutky a zabíjanie určite nepatrí medzi dobré skutky.
Zvieracie obety
Biblia píše, že Boh prijal zvieracie obety. Židia obetami vyjadrovali naliehavú prosbu. Písmo neopisuje Boha, ktorý žiada obety, ale vysvetľuje význam obetovania. Abrahámova obeta (Gn 22, 13) bola jeho myšlienka, nie Božia požiadavka. Proroci píšu, že Boh uprednostňuje spravodlivosť pred obetou. Zvieracie obety nie sú potrebné kvôli Kristovej obete a sami máme svoje telá prinášať ako svätú obetu (Rim 12, 1). Ježiš tiež uprednostňuje milosrdenstvo pred obetou (Mt 9, 13).
Rozhovor Šrílu Prabhupádu s pátrom Emmanuelom
(Úryvok z dlhšieho rozhovoru)
Páter Emmanuel: Môžem sa Vás na niečo opýtať? Aj my kresťania kážeme lásku k Bohu, snažíme sa ju poznať a slúžiť Bohu z celého srdca a z celej duše. Aký je teda rozdiel medzi Vašim hnutím a nami? Prečo posielate svojich žiakov do západných zemí, aby kázali lásku k Bohu, keď evanjelium Ježiša Krista prináša ten istý odkaz?
Šríla Prabhupáda: Problém je v tom, že kresťania nedodržujú Božie prikázania. Súhlasíte?
Páter Emmanuel: Áno, viac-menej máte pravdu.
Šríla Prabhupáda: Tak aký význam má kresťanská láska k Bohu? Keď nedodržujete príkazy Boha, kde je Vaša láska? Preto sme prišli, aby sme učili, čo je to láska k Bohu, keď ho milujete, nemôžete nedodržovať Jeho príkazy. A keď sa nimi neriadite, tak Vaša láska nie je pravá. Ľudia na celom svete milujú svojich psov, a nie Boha! Toto hnutie Haré Krišna je preto potrebné, aby naučilo ľudí, ako obnoviť zabudnutú lásku k Bohu. Nielen kresťania, ale i hinduisti, moslimovia a ostatní majú na tom vinu. Označili sa ako „kresťania”, „hinduisti” alebo „moslimovia”, ale Boha neposlúchajú, v tom je problém.
Páter Emmanuel: Mohli by ste vysvetliť, v čom sú kresťania neposlušní?
Šríla Prabhupáda: Áno – nedodržujú prikázanie „Nezabiješ” – podporujú zabíjanie zvierat. Súhlasíte, že porušujú toto prikázanie?
Páter Emmanuel: Osobne s Vami súhlasím.
Šríla Prabhupáda: Dobre, pokiaľ chcú kresťania milovať Boha, musia prestáť zabíjať zvieratá.
Páter Emmanuel: Ale nie je dôležitejšie…
Šríla Prabhupáda: Keď vo výpočte urobíte chybu na jednom mieste, výsledok bude chybný. Je jedno, či ďalšie matematické úkony budú správne, vo výpočte už je chyba a všetko nasledujúce bude nesprávne. Nemôžeme jednoducho prijať len tú časť písma, ktorá sa nám páči, odmietnuť to, čo sa nám nepáči a očakávať nejaký výsledok. Napríklad sliepka znáša vajcia spodnou časťou tela a je zobákom. Hospodár si môže pomyslieť: „Vrchná časť sliepky ma vyjde veľmi draho, pretože musí jesť. Bude lepšie, keď ju odrežem.” Ale keď sliepke chýba hlava, nebude znášať žiadne vajcia, pretože telo bude mŕtve… Rovnako tak nám nepomôže, keď odmietneme ťažkú časť písma a budeme dodržovať len tú časť, ktorá sa nám páči. Musíme prijať príkazy písiem tak, ako ich písmo predkladá, a nie tak, ako sa nám to hodí. Keď nedodržujete prikázanie „Nezabiješ”, ako môžete hovoriť o láske k Bohu?
Páter Emmanuel: Kresťania vzťahujú toto prikázanie na ľudské bytosti, nie na zvieratá.
Šríla Prabhupáda: To by ale znamenalo, že Ježíš nebol natoľko inteligentný, aby použil správne slovo – nezavraždíš. Zabiť a zavraždiť sú dva pojmy. Vraždenie sa vzťahuje na ľudí. Myslíte si, že Ježiš nebol natoľko inteligentný, aby použil správne slovo – „Nezavraždíš” – namiesto „Nezabiješ”? Zabiť znamená akýkoľvek druh zabíjania a hlavne zabíjanie zvierat. Keby mal Ježiš na mysli len zabíjanie ľudí, použil by slovo „Nezavraždíš”.
Páter Emmanuel: Ale v Starom zákone sa prikázaním „Nezabiješ” nemyslí vražda. Keď Ježíš povedal „Nezabiješ”, ešte toto prikázanie rozvinul, že človek by sa nielenže mal vyhnúť zabitiu svojho blížneho, ale mal by sa k nemu chovať s láskou. Nikdy nevravel o vzťahu človeka k iným živým bytostiam, len o vzťahu medzi ľuďmi. Preto keď povedal „Nezabiješ”, myslel to tiež v duševnom a citovom zmysle, teda, že by sme nemali nikomu ubližovať fyzicky, ale ani zlými slovami a podobne.
Šríla Prabhupáda: Nezaujíma nás ten či onen zákon, ale len slová použité v prikázaniach. Keď chcete tieto slová interpretovať, to už je niečo iného. My rozumieme priamemu významu: „Nezabiješ” znamená, že kresťania by nemali zabíjať. Môžete predložiť mnoho vysvetlení, aby ste ospravedlnili svoje terajšie konanie, ale jasne vidíme, že tu žiadne výklady nie sú potrebné. Výklad je potrebný, keď je niečo nejasné. Ale tu je všetko jasné. „Nezabiješ” je jasné prikázanie. Prečo by sme mali vytvárať výklady?
Páter Emmanuel: A jedenie rastlín nie je zabíjanie?
Šríla Prabhupáda: Vaišnavská filozofie vraví, že by sme nemali zabíjať ani rastliny. V Bhagavad-gíte (9.26) Šrí Krišna vysvetľuje: „Keď mi niekto s láskou a oddanosťou obetuje lístok, kvet, ovocie či vodu, prijmem to.” My obetujeme Krišnovi len to jedlo, ktoré vyžaduje a potom jeme to, čo zostane. Keby bol hriech obetovať vegetariánske jedlo, nebol by to náš hriech, ale Krišnov. Krišna je ako Slnko, ktoré dokáže očistiť i moč – my to nedokážeme. Krišna je ako kráľ, ktorý môže prikázať, aby vraha potrestali obesením, ale jeho samotného sa netýka žiaden trest, pretože je veľmi mocný. Jedenie jedla obetovaného Bohu je ako zabíjanie vo vojne. Veliteľ rozkáže vojakom, aby zaútočili, a poslušný vojak, ktorý zabije veľa nepriateľov, dostane vyznamenanie. Ale keď ten istý vojak zabije niekoho zo svojich, tak ho potrestajú. Tak to je aj s jedlom: Keď jeme iba prasádam (jedlo obetované Krišnovi), nedopúšťame sa hriechu. Potvrdzuje to Bhagavad gíta (3.13): „Oddaní Pána sú oslobodení od všetkých hriechov, lebo jedia jedlo, ktoré je najskôr obetované. Osoby, ktoré však pripravujú jedlo pre svoj zmyslový pôžitok, jedia bezosporu len hriech.”
Páter Emmanuel: Nemôže Krišna povoliť jedenie zvierat?
Šríla Prabhupáda: Áno – v ríši zvierat. Ale civilizovaní a zbožní ľudia nie sú určení k tomu, aby zabíjali a jedli zvieratá. Keď prestanete zabíjať zvieratá a budete spievať Krišnovo meno, bude všetko dokonalé. Neprišiel som Vás poučovať, prišiel som Vás požiadať, aby ste láskavo spievali meno Boha. Aj Biblia to od Vás vyžaduje. Preto by sme mali spolupracovať a spievať, a keď máte predsudky proti spievaniu Krišnovho mena, spievajte „Kristus” alebo „Krišta” – medzi tým nie je rozdiel. Šrí Čaitanya vravel: „Boh má nekonečne veľa mien, a keďže nie je rozdiel medzi Samotným Bohom a Jeho menami, každé z týchto mien má rovnakú silu ako Boh.” Preto aj keď sa označíte slovami „hinduista”, „kresťan” či „moslim”, pokiaľ budete spievať Božie meno, ktoré sa nachádza vo Vašom písme, dosiahnete duchovnú úroveň. Ľudský život je určený k sebarealizácii – na zistenie, ako milovať Boha. To je pravá ľudská krása. Je jedno, či vykonávate túto povinnosť ako hinduista, kresťan či moslim – hlavne ju vykonávajte!
Zaujímavý dokument na túto tému:
