fbpx
Zaujímavé

Karmavírus?

Celá situácia, ktorú spôsobil koronavírus evokuje až surreálne pocity. Je neuveriteľné, čo sa deje. Po celom svete vyhlasujú karantény, zatvárajú všetky obchody, trhy, reštaurácie, bary, rovnako ako aj zábavné centrá a centrá voľného času, múzeá, knižnice, kiná, koncerty atď. Všetky verejné aj súkromné podujatia sú vo väčšine krajín zakázané.

Niektorí ľudia tvrdia, že celá vec je výmysel. Vravia, že je to iba každoročná chrípka, ktorej dali pútavý názov. Iní idú ešte ďalej a hlásajú, že vírus je biologická zbraň rozptýlená americkou vládou. Čo je skutočnosť a čo výmysel? V akej realite žijeme?

 

Skutočná príčina

Poďme zvoliť iný prístup. Zabudnime na konšpiračné teórie a skúsme sa pozrieť na to, čo sa nám deje pred očami. Aj keď zďaleka nie každého koronavírus infikoval, zjavne je väčšina nakazená strachom a úzkosťou. Ľudia sa boja, ako sa celá situácia vyvinie. Veľa z nich stratilo chuť užívať si konzum tak, ako sú bežne zvyknutí, alebo sú v tom jednoducho obmedzení vládami, ktoré zatvárajú všetky zábavné a nákupné centrá. Toto samo o sebe musí byť pre mnohých vytriezvujúca skúsenosť. Ale, ironicky, toto všetko nám pomáha priblížiť sa k realite. Akej realite? Realite materiálnej existencie. Skúsim to vysvetliť:

Predstavte si, že ochutnávate svoj obľúbený zákusok, či už je to čokoládový puding alebo jahodová zmrzlina, a niekto vám do neho hodí piesok. Môže vám stále chutiť sladko? Nie celkom, pretože piesok medzi zubami pokazí celý zážitok. Podobne, aj v tomto materiálnom svete môže byť mnoho spôsobov ako si užiť život, ale keďže je to svet duality, všade kde je pôžitok, bude aj utrpenie. Raz sa niekto spýtal védskeho duchovného učiteľa Prabhupádu: „Ako dlho musím trpieť?“ A on mu okamžite odpovedal: „Tak dlho, ako dlho si chceš užívať.“

Sú to materiálne obmedzenia ako narodenie, choroba, staroba a smrť, ktoré sú tým „pieskom“ medzi našimi zubami. To oni narúšajú našu ilúziu šťastia v tomto svete. Raz na našej prednáške, kde sa spomínala dočasnosť a utrpenie tohto materiálneho sveta, ju na konci okomentoval jeden z nových hostí: „Tieto samósy (indické jedlo) sú skvelé, máte úžasné jedlo! Ale vaša filozofia je naozaj pesimistická!“

Ľudia príliš pripútaní k zmyslovému pôžitku nedokážu oceniť filozofiu. Preto niekedy vidíme, že krajinám, ktoré sú po hmotnej stránke vyspelé, chýba hlbší zmysel pre duchovno. „Prečo nám hovoríte, že život je utrpenie? My si to užívame, my sme šťastní.“ To je to, čo ľudia hovoria. Nanešťastie nevidia, že tento druh šťastia je dočasný a nedokáže dať srdcu (duši) skutočný pocit spokojnosti.

Buddha učil rovnako: „Život je utrpenie.“ Toto je prvá zo štyroch vznešených právd osvieteného. Rovnako ako tričko má na sebe štítok: Vyrobené v Bangladéši, 100% bavlna, podobne dal aj Stvoritel štítok na tento hmotný svet, na ktorom je napísaná védska fráza – duhkhalayam-asasvatam – tento svet je dočasné miesto plné utrpenia. Toto však nie je zrovna tá duchovná pravda, ktorú ľudia obvykle hľadajú, ale je to súčasť reality. Mnohí tzv. ezoterici a pseudojogíni používajú tzv. „duchovno“ len ako ďalšiu zástierku, ako si môžu viac materiálne užívať, alebo sa proste hrať na zaujímavých.

Čo ale skutočné duchovné poznanie prináša? Naučíme sa, že toto miesto nie je našim domovom, že nie sme tieto materiálne telá, ktoré môžu kedykoľvek ochorieť, a ktoré v istom bode, skôr či neskôr zahynú. V skutočnosti sme duchovné bytosti (duše), ktoré patria do inej reality, a že existuje viac naplňujúce šťastie, ktoré máme objaviť vo vzťahu k Najvyššiemu.

„Nie sme teda telo, ktoré má duchovnú skúsenosť, ale duša, ktorá sa nachádza v hmotnom tele a má skúsenosť s týmto hmotným svetom.“ (Viac v našej brožúrke)

 

Práve koronavírus by mohol stimulovať ľudí k prehodnoteniu svojich životných priorít. Dúfam, že budú viac introspektívni ohľadom skutočnej reality. Ľudská životná forma je určená k definitívnemu vyriešeniu problémov života, konkrétne narodenia, choroby, staroby a smrti. Neustály kolobeh reinkarnácie život za životom v rôznych druhoch tiel nás má priviesť práve k tomu pochopeniu, že nie sme hmota, a uspokojovanie pomocou hmoty a mysle nie je odpoveďou na šťastie. Otázka by mala byť: „Kto som? Prečo trpím? Prečo som v tejto situácii? Prečo musím ochorieť, zostarnúť a nakoniec zomrieť? Čo je zmyslom života? Ako môžem ukončiť cyklus rodenia a smrti?“ Ak tak spravíme, potom nám koronavírus pomohol priblížiť sa realite.

 

Pandémia materializmu

Dnešná materialistická civilizácia, ktorá je štandardom tzv. správnosti, dobra a pokroku, je tým len naoko. Tzv. moderný vzdelávací systém, spoločnosť, vláda či vedci, namiesto toho, aby ľudí vzdelávali metafyzicky (duchovne) a postupne ich pozdvihli na vyššiu a vyššiu duchovnú úroveň a na level dotazovania sa na skutočný zmysel existencie a sebarealizáciu, im naopak dávajú len možnosti a sľuby, ako si môžu uspokojovať svoje sebecké zmysly a dosiahnuť hospodársky rozmach.

Politik, ktorý im toto sľúbi, si získa popularitu, a naopak, keď sa ukáže, že im to neposkytol, zavrhnú ho. Aj keby sa politikom podarilo zabezpečiť občanom veľkú mieru zmyslového uspokojenia, po čase by zistili, že im stále niečo chýba. Vidíme ľudí na Západe, ktorí majú oveľa vyšší štandard hmotného života, ale sú naozaj šťastní? Alebo sú len oveľa viac zotročení vlastnými hmotnými túžbami a otrokmi vlastných zmyslov, a ani si to neuvedomujú?

„Pôžitky zrodené zo styku so zmyslovými predmetmi sú zdrojom strastí. Majú počiatok i koniec a múdry v nich nenachádza potešenie. Kto dokáže čeliť popudom hmotných zmyslov a odolávať náporom túžob a hnevu, skôr, než opustí telo, je v tomto svete správne umiestnený a šťastný.“ Bhagavad-Gíta 5.22-23

 

Človek by sa teda mal venovať vede o duchovnej sebarealizácii. Vidíme však, že sa skôr správa ako dvojnohé zvieratko, jednoducho – jedenie, sex, spanie a mentálne užívanie. Čo dokáže taký človek pochopiť? Zvieratá sa nezaujímajú o to, ako skutočne svet funguje. Keď majú to, čo chcú, sex a jedlo, sú tzv. spokojné. Na druhej strane, keď duša získa v kolobehu reinkarnácie konečne ľudské telo, mala by sa zaujímať aj o vyššie veci a dotazovať sa na skutočné duchovné hodnoty.

Dnešný materialistický človek si však kladie iné otázky – Ako naplním svoje brucho? Ako si môžem užívať sex? Dokonca aj po šestdesiatke – sú na to nejaké tabletky? Ako dosiahnem väčší ekonomický úspech a zisk? Potom sa divíme, že sa vo svete deje to, čo sa deje. Neustále konflikty, vojny, sociálna nespravodlivosť, či koronavírus.

Napriek tomu, že takto funguje väčšina ľudí, a čím viac na Západ, tým intenzívnejšie môžeme vidieť, že ľudia o tomto systéme začínajú pochybovať. Napriek všetkému tomu materiálnemu pokroku sú stále nespokojnejší a vystresovanejší, aj keď mali vždy najnovší iPhone. Tí, ktorí sa snažia nájsť k tomu alternatívu, nevedia, kde hľadať.

Védy však nevravia, že má človek byť ako kameň a nič necítiť, alebo si neužívať. Práve naopak. Učia ako žiť tak, aby sme boli spokojní aj po materiálnej aj duchovnej stránke a zároveň, aby sme sa dokázali postupne odpútať od hmoty, zbaviť sa všetkej karmy a nemusieť sa viac narodiť v hmotnom svete.

Nie je nič žalostnejšie, ako vidieť zarytého materialistu v starobe, ktorý celý svoj život zasvätil snahe užívať si zmysly a myseľ, a kvôli tomu drel ako osol, a na staré kolená je frustrovaný, pretože si užívať nemôže, telo mu neslúži a nenašiel to, čo celý život hľadal – šťastie. Je to jednoducho preto, že ho nehľadal na správnom mieste. A spoločnosť, materialistická ateistická veda, či politici mu v tom nepomohli, tak, ako nikomu z nás, lebo sami to nevedia. Takéto vedenie spoločnosti možno prirovnať k tomu, ako keď slepý človek vedie iných slepých, a spoločne na koniec spadnú z útesu.

Na druhej strane, je prirodzené, že väčšina ľudí si myslí, že nemá na výber a okrem fanatickej viery v materializmus nič iné neexistuje. Samozrejme, vedia, že sú tú nejaké náboženstvá, ale tie sa ukázali v pravom svetle, ako len ďalšie materialistické spolky, ktoré chcú na tzv. duchovne zarábať a plniť si vlastné bruchá a vačky. To však neznamená, že skutočné duchovno a metafyzika neexistujú. Otázkou však je, ako sa k tomu dostať. Na to je vhodný jeden z ďalších védskych veršov:

„Každý, kto hľadá Najvyššiu Absolútnu Pravdu, musí pokračovať vo svojom hľadaní, dokým nedosiahne tohto cieľa – za všetkých okolností, vždy a všade, priamo aj nepriamo.“ Śrímad Bhagavatam 2.9.36

 

Precitnutie

Terajšia pandémia, ktorú spôsobil koronavírus a strach ľudí z neho sú ideálnym impulzom, ako si uvedomiť, že všetky tie naše materiálne „istoty“, ktoré nám nasľubuje štát, či tie, ktoré sme si uvalili na seba vďaka sebaklamu a viery v konzumné šťastie stoja na hlinených nohách.

Je načase zastaviť sa a prehodnotiť všetko, čomu sme verili a na čo sme sa spoliehali. Samozrejme, niektorí sa posunú vďaka tomu ďalej, ale väčšina ostane tvrdohlavo nasmerovaná smerom k nešťastnému koncu, kde ich vlastné materiálne túžby a chtíč budú poháňať a spaľovať až kým naposledy nevydýchnu. Potom, na základe toho, na čo mysleli v momente smrti, ich nahromadenej karmy a úrovni vedomia, budú musieť prijať ďalší druh materiálneho tela, či už zvieracieho alebo ľudského. A takto dookola.

Istým pokrokom by bolo aspoň to, keby si časť ľudí uvedomila, že žiaden náš čin neostane bez reakcie. Keď si myslíme, že môžeme našu matku Zem donekonečna ničiť a vykorisťovať pre vlastné sebecké zmyslové uspokojenie, tak po pár varovných prstoch v podobe prírodných katastrof, zemetrasení, hurikánov a tsunami, sme boli teraz poslaní do kúta, do našej izby, kde si môžeme spytovať svedomie, za to, čo robíme Zemi, prírode, nevinným zvieratám a sebe navzájom.

To nie je koronavírus, ale karma

Pokiaľ sa nezmeníme, takéto karmické tresty, koronavírus či vojny sa budú stále stupňovať. Konieckoncov, toto všetko je vo Védach predpovedané tisícky rokov dozadu. Je len na nás, či využijeme v náš prospech toto prastaré duchovné učenie, alebo budeme ďalej slepo veriť hrubým materialistom, ktorí dookola fanaticky a namyslene opakujú svoje materialistické evanjeliá, ako napr. že všetko čo existuje je len mŕtva hmota, život vznikol z ničoho a náhodne, a jediným zmyslom existencie je reprodukovať sa, kde prežije len ten najsilnejší.

Nepripomína vám to náhodou niečo? Mne to pripomína správanie sa vírusu. Lenže príroda a Najvyšší majú svoje vlastné vírusy, ktoré sú oveľa silnejšie a prefíkanejšie ako kedy my budeme. Prírodu a karmu proste žiaden materialistický „červík“ neprekoná.

Mantrou dnešnej spoločnosti je, že žijeme len raz, práve tu a práve teraz, a užívajme si čo najviac, pretože život nemá iný zmysel a rovnako ako sme z ničoho vznikli, rovnako skončíme ako nič, alebo ako zmes hmoty. Dobro, láska, morálka podľa nich neexistujú a sú len elektrickými impulzmi. Pravdepodobne si to neuvedomujeme, ale práve táto moderná viera a propaganda prispela a prispieva k tomu, v akom stave je naša tzv. moderná spoločnosť a aj k tejto pandémii.

Je moderná a pokroková vo všetkom, len nie v tom, aby boli ľudia skutočne šťastní. Robí z nich len otrokov, ktorí sú ešte pyšní a namyslení, akí sú moderní a slobodní, ale to je práve tá pasca. Je najvyšší čas s tým niečo spraviť. Každý môže začať sám u seba. Raz na dnešný koronavírus možno budeme pozerať s vďakou.

Zdieľajte článok s vašimi priateľmi

9 komentárov Zanechať komentár
  • Súhlasím, a teším sa z tejto situácie kvôli zvieratám, planéte ale aj sebe, lebo mam viac času byť sama so sebou, reflektovať a stíhať užitočné veci. Na mňa má osobne koronavirus veľmi pozitívny vplyv.

  • Dobrý deň, rada by som sa opýtala a možno aj časom viac otázok… je zmyslom nášho života trpieť? Každý uvedomelý človek ktorý aspoň trochu rozumie metafyzika spravidla nemôže byt šťastný… alebo to nie je pravda? Je to akokeby človek vedel, že ak sa rozhodne byt šťastný a dvihne palicu s bodom A automaticky berie s ňou aj bod B vo forme utrpenia resp. Nešťastia… a to je dosť deprimujúce… nemôžem si kvôli tomu vychutnávať tie prijemne a pozitívne udalosti v živote pretože automaticky rozmýšľam nad tým, čo negatívne sa udeje… a mozem s istotou dodať že nie párkrát ale vždy ak som šťastná, spokojná, v niečom úspešná, vždy sa to niečim prekazí a nastane ten bod B ktorý je dosť nepríjemný… napríklad keď som šťastná v láske, veľakrát to skončí nešťastným rozchodom plným bolesti… alebo keď som úspešná v dosahovaní cieľov, a cieľ je ozajstným precitenym šťastím, stane sa vzdY niečo, čo tou istou intenzitou doslova udrie do srdca… ako môže človek potom niečo cítiť ako lásku, radosť, šťastie keď si potom musí laicky povedané odpykať trest za to, že bol šťastný?! Čo je potom zmyslom života?! Naučiť sa necítiť? Alebo naučiť sa ignorovať? Byt ako robot bez citov? Je to smutne ak je to tak… avšak nechcem tým povedať, že človek “musí” neustále cítiť prijemne pocity v živote… uvedomujem si, že život nie je len o tom, ale v mojom prípade automaticky pritiahnem s niečim pozitívnym aj to negatívne… a pritom si hovorím, veď nepatrím medzi tých ľudí, ktorí ubližujú, nemajú súcit, okrádajú či nesnažia sa žiť v súlade so zákonmi vesmíru… tz. musí byt trest už len za to, že si si užíval tie krásne pocity?! Ak by mi to niekto vedel vysvetlit ako to funguje a vlastne čo je zmyslom žitia ak nepočítam duchovný rast a uvedomenie, tak mi to vychádza tak, že nejesť, nepi, nepočúvaj veselú hudbu, nemiluj, nechci zarábať peniaze, neuzivaj si dovolenku, neteš sa z dobrého zdravia, nechci dobre vyzerať, resp. Zapôsobovat na druhých, byt šťastne ženatý/vydatá, tešiť sa zo zdravia svojich deti, tešiť sa z kompletnej rodiny kde ta obklopujú oba milujúci rodičia… lebo reakciou sa karma prejaví tak, ze budeš rýchlo v depresii, čo ak veľa zarobíš a vychutnás si to, v ďalšom živote sa narodíš v biede a bolesti, svojim krásnym výzorom sa narodíš v ďalšom živote ako mrzak alebo s vadou, tvoj terajší partner ta podvedie alebo ti zomrie, tvoje deti ochoria, a tvoji rodičia sa rozvedu alebo v budúcom živote sa narodíš nekompletnej rodine… skratka všetky tie pozitívne pocity ktoré zo života máš ta sklamú, lebo pointou života nie je si užívať a tešiť ale naučiť sa žiť bez potrieb?! Či?! Aj keď to ku Corone síce veľmi nepatrí ale všetko so všetkým koniec koncov súvisí… Ďakujem veľmi pekne za venovanie času…

    • Dobrý deň, zmysel existencie duše je byť nekonečne šťastná vo vzťahu k Bohu v duchovnom svete, ale momentálne v našom poklesnutom stave, táto minorita duší, ktoré sú v hmotnom svete
      a snažia sa nezávisle a sebecky si užívať a zabudnúť na Boha, tak tie trpia, a zmyslom pobytu v hmotnom svete je po mnohých životoch a inkarnáciách a skúsenostiach si uvedomiť, že tu len
      trpíme a nájsť spôsob ako sa utrpenia a hmotnej pripútanosti zbaviť. Práveže ako človek robí duchovný pokrok, tak sa zbavuje tohto utrpenia, aj keď je pravda, že to prvé prebudenie do reality
      býva dosť pesimistické, ale to je len dobré. Chápať materialistický život ako to čo je – utrpenie. Postupne však človek nadobúda pôvodné duchovné vedomie a nestotožňuje sa s hmotnou mysľou
      a telom a trpí oveľa menej, až vôbec

      Inak Vaše pochopenie z toho čo čítam nie je správne, odporúčam prečítať si túto sériu článkov, od 1. dielu – https://reinkarnacia.sk/temy/teoria-vsetkeho/

      Ďakujem

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Mohlo by vás zaujímať

12.máj 2019 Teória všetkého: 1. diel - Pracuj, pracuj, pracuj, užívaj si, zomri.

Vitajte v sérii článkov, ktorý som nazval Teória všetkého. Jednotlivé články nadväzujú jeden na druhý a...

ČÍTAŤ VIAC
19.máj 2019 Teória všetkého: 2. diel – Všetko čo nás učili je inak

V prvom článku sme si zhrnuli, ako vyzerá život materialistu. K tomu, aby som sa znova o kúsok priblížil k tomu,...

ČÍTAŤ VIAC
9.jún 2015 Čomu verí ateista?

Ateizmus sa bežne chápe ako bezbožnosť. Teda konkrétne je to neviera v Boha, dušu a nič čo by bolo...

ČÍTAŤ VIAC