Za všetko zlé v živote častokrát nechceme niesť vinu a zodpovednosť. Hľadáme výhovorky alebo viníme svojich nepriateľov, blízkych, osud, hviezdy a dokonca bohov. Čo alebo kto je ale zodpovedný za všetko, čo sa deje v našom živote? Toto je dôležitá otázka a pokúsme sa na ňu odpovedať z védskej perspektívy.
Po veľkej vojne na Kurukšetre, aj keď kráľ Judhištira zvíťazil, bol naplnený výčitkami svedomia a bolesťou namiesto pocitu úspechu. Jeho myseľ nenachádzala mier. Aby našiel nejakú úľavu, priblížil sa k zranenému patriarchovi Kuruovskej dynastie Bhíšmovi, ktorý ležal na bojisku, jeho telo prebodané desiatkami šípov z Arjunovho luku, čakajúc na čas oslobodenia z telesných bolestí a dosiahnutie Mókše, a povedal: „Pitamah, myslím, že synovia Dhritaráštru majú šťastie, na rozdiel odo mňa, pretože ťa v tomto stave nezažijú. Ale mne, príčine tvojej smrti, rovnako ako mojim priateľom, je uprený všetok pokoj mysle tým, že ťa vidím na holej zemi v tomto biednom stave. Podlý Duryodhana, najneslávnejší zo svojej rasy, zahynul so všetkými svojimi vojskami a bratmi v bitke zohľadňujúcej kšatriya-dharmu. Nevidí ťa v tomto poľutovaniahodnom stave. Ako zásadová osoba, ktorá sa nikdy neodchýlila od cesty cnosti, som so svojimi bratmi zakúsil porážku z rúk našich nepriateľov na bojisku, ale nechcem ťa vidieť v takejto žalostnej situácii. Stvoriteľ ma určite vytvoril, aby som sa stal páchateľom zlých skutkov. Ó potomok, ak mi želáš dobro, uteš ma tak, aby som mohol nájsť pokoj vo svojom vnútri.“
Na to Bhíšma, ktorý ani nermútil, ani nemal výčitky svedomia pre svoj žalostný stav, vyrozprával prastarý príbeh, ktorý zaznamenal rozhovor medzi Gautami, Arjunakom (lovcom), Mrityou (smrťou) a Kálou (časom).
Príbeh
Raz žila múdra pani menom Gautami, požehnaná mierom a pokojom mysle. Jeden osudový deň našla svojho syna mŕtveho v dôsledku uhryznutia hadom. Naštvaný lovec menom Arjunaka našiel hada, silno ho zviazal s povrazom, priniesol ho pred Gautami a spýtal sa: „Tento neslávny ničiteľ dieťaťa si nezaslúži dlhšie žiť. Mám ho hodiť do ohňa alebo ho rozsekám na kúsky?“
Na to Gautami odpovedala: „Arjunaka, prepusť toho hada, pretože si nezaslúži smrť z tvojich rúk. Zabitím tohto hada sa môj chlapec nevráti medzi živých a tým, že ho necháš žiť, nespôsobíš si žiadnu škodu. “
Ale nepresvedčený lovec odvetil: „Slová, ktoré ste predniesla sa nehodia k osobe, ktorá je ponorená v zármutku. Tí, ktorí si cenia pokoj mysle, pripisujú všetko plynutiu času, ale praktickí muži sa mstia. Ľudia sa kvôli strachu zo straty miesta v nebi vyhýbajú pomste. Preto sa zbavte svojho smútku a prikážte mi, aby som toho hada zabil.“
Gautami nesúhlasila: „Čo dobrého je na mučení a zabití tohto hada a čo dobré získame tým, keď ho nevypustíme? Rozhodne nie je jeho účelom, aby hrýzol každého a tak, Arjunaka, nemali by sme odpustiť tomuto hadovi a pokúsiť sa získať zásluhy tým, že ho prepustíme?“
Múdra Gautami, aj keď opakovane podnecovaná lovcom, aby hada zabila, nepozmenila svoju myseľ. Had v silných bolestiach vďaka povrazu následne vyslovil ľudským hlasom. „Ó Arjunaka, aká je moja chyba? Nemám žiadnu vlastnú vôľu a teda nie som nezávislý. Mrityu (smrť) ma poslala na túto pochôdzku. Jej riadením som toto dieťa pohrýzol a nie z mojej vlastnej vôle alebo hnevu. Preto ak je v tom nejaký hriech, ó lovec, potom patrí Mrityu (smrti).“
Lovec, nedotknutý argumentom hada, odpovedal: „Ak si urobil toto zlo, vedúce k ďalšiemu, hriech je aj tvoj, pretože si nástrojom tohto zla. Rovnako ako pri výrobe hlinenej nádoby, hrnčiarske koleso, tyč a iné veci sú považované za jej príčinu, rovnako tak si aj ty. Ten, kto je vinný, si zaslúži smrť mojimi rukami. Ste vinní. V skutku si sa v tejto veci priznal sám!“
Aj potom, čo predniesol niekoľko argumentov, had nedokázal zapôsobiť na lovca. Lovec nemohol akceptovať, že Mrityu (smrť) bola príčinou smrti a nie had.
Zrazu sa na scéne objavila samotná Mrityu (smrť) a povedala: „Vedená Kálou (časom), Ja, Ó had, som ťa poslala na túto pochôdzku a ani ty, ani ja nie sme dôvodom smrti tohto dieťaťa. Všetky tvory, hybné či nehybné, v nebi či na zemi, sú ovplyvnené Kálou (časom). Celý vesmír, ó had, je predchnutý tým istým vplyvom Kály (času). Poznajúc toto, Ó had, stále ma pokladáš za vinnú? Ak mi prislúcha nejaká vina, tak aj ty si vinný.“
Had odpovedal takto: „Ja, Ó Mrityu (smrť), ťa neobviňujem, ani ťa nezbavujem viny. Podotkol som len to, že som usmerňovaný a ovplyvňovaný vo svojich činoch tebou. Ak sa Kále (času) pripisuje nejaká vina alebo ak nie je žiaduce, aby sa jej pripisovala nejaká vina, nie je na mne, aby som túto chybu skúmal. Nemám na to právo.“
Potom had, ktorý oslovil Arjunaka, povedal: „Počul si, čo povedala Mrityu (smrť). Preto nie je vhodné, aby si trápil mňa, nevinného, tým, že ma zviažeš týmto povrazom.“
Lovec povedal: „Počúval som ťa, had, rovnako ako slová Mrityu (smrti), ale ani tie, ó had, ťa nezbavujú viny. Mrityu (smrť) a ty ste príčinou smrti toho dieťaťa. Prekliata buď podlá a mstivá Mrityu (smrť), ktorá spôsobuje utrpenie dobrému.“
Mrityu (smrť) argumentovala: „Ako už bolo povedané, obaja sme neslobodní, ale sme závislí na Kále (čase) a sme poverení našou pridelenou prácou. Nemal by si v nás nájsť chybu, ak túto záležitosť dôkladne zvážiš.“
Lovec nebol stále presvedčený. V tom Kála (čas) prišla na miesto sporu práve v tomto bode mravouky a prehovorila k hadovi a Mrityu (smrti) nasledovne:
„Ani Mrityu (smrť), ani tento had, ani ja, Ó lovec, nik z nás nie je vinný zo smrti akéhokoľvek stvorenia. Sme len bezprostredne existujúcimi príčinami udalosti. Ó Arjunaka, karma tohto dieťaťa vytvorila existujúcu príčinu nášho konania v tejto veci. Neexistovala žiadna iná príčina, ktorou by toto dieťa prišlo k svojej smrti. Bolo zabité kvôli svojej vlastnej Prarabdhe (minulej karme). Jeho karma bola príčinou jeho zničenia. Všetci podliehame vplyvu našej karmy. Karma je pomoc k spáse a karma je tiež ukazovateľom cnosti aj nemravnosti v človeku. Naliehame jeden na druhého, tak sa činy navzájom podnecujú. Tak ako ľudia robia z kusu hliny čokoľvek z nej chcú robiť, tak isto ľudia dosahujú rôzne výsledky určené ich vlastnou karmou. Tak ako svetlo a tieň sú navzájom prepojené, tak sú ľudia spojení s karmou prostredníctvom svojich vlastných činov. Preto ani vy, ani ja, ani Mrityu (smrť), ani had, ani táto Gautami nie je príčinou smrti tohto dieťaťa.“
Gautami, ktorá bola tichým svedkom rozhovoru, zasiahla a povedala Arjunakovi s ústretovým tónom: „Ani Kála (čas), ani Mrityu (smrť), ani had nie je príčinou tejto veci. Môj syn sa stretol so smrťou ako výsledok svojej vlastnej karmy. Aj ja som v minulosti konala tak, že môj syn v dôsledku toho zomrel. Nech teraz Kála a Mrityu odídu z tohto miesta a ty, potom čo prepustíš hada, urob tak tiež.“
Zhrnutie
Zaujímavosťou je, že podstata tohto príbehu je podstatou všetkých védskych písiem vrátane Véd, Upanišád, Aranyák, Šaták a Bhagavad gíty. Mnohí stúpenci hinduistického náboženstva však strácajú veľa času obviňovaním osudu, hviezd a dokonca aj bohov za ich bolesti a zisky. Sami sme zodpovední. V Bhagavad-Gite Šrí Krišna veľmi jasne uvádza, že budúcnosť alebo osud jednotlivcov je určený na základe ich minulej karmy. Budúcnosť alebo osud sa preto nazýva Prarabdha Karma (akumulovaná karma).
Viac o karme sa dočítate v odporúčaných článkoch na našom blogu (nižšie).
