fbpx
Filozofia

Náboženstvo – Dogma – Morálka – Sekta

Vymedzenie pojmov – náboženstvo, dogma, morálka a sekta

NÁBOŽENSTVO

Náboženstvo predstavuje platné dokonalé zákony (nie sentimenty a špekulácie) vytvorené Najvyššou Bytosťou – Bohom. Skutočné náboženstvo je len jedno, a sú to stálé, všade platné, nikým, ničím a nikdy nemenné, neodstrániteľné a fungujúce zákony Boha, teda platnosť mali odjakživa a budú mať stále. Tieto zákony sú nezávislé od viery, či sentimentu ľudí a nie sú ani nimi podmienené.

Náboženstvo = zákony Boha – čiže božie pravidlá a sú ustanovené a nám dané v pôvodných textoch – práve vo Védach a hlavne v ich esenciálnych záveroch. V nich je to definované pojmom: sanātana-dharma, teda večná dharma.

Dharma = neoddeliteľná charakteristická vlastnosť, ktorou je v prípade duše služba; ide teda o večné náboženstvo duše, ktorým je láskyplná oddaná služba Bohu = bhakti. Používa sa tiež pojem: bhāgavata-dharma = teda láskyplná oddaná služba Najvyššej Božskej Osobnosti, ktorou je Śrī Kṛṣṇa. Bhāgavata-dharma je teda večné, nemenné a pravé náboženstvo. Nejde tu o slepú vieru, mentálne špekulácie, ani sentiment; je to duchovná veda, veda o Bohu – o Absolútnej Pravde.

Pravda je len jedna – nikdy sa nemení a nepodlieha žiadnym sezónnym módam, ani zmenám. Skutočná a večná Pravda je len jedna – a tou je Absolútna Pravda. Všetky ostatné „pravdy“ sú len subjektívne polopravdy – teda len relatívne „pravdy“, keďže sú len v rámci hmotného sveta, ktorý je založený na troch kvalitách hmotnej prírody, dualite, čase, karmemāyi.

Náboženstvo v skutočnosti nie je vytvorené, lebo pochádza z duchovného sveta, ktorý nie je duálny, subjektívny, ani relatívny ako je tento hmotný svet, ktorý je dočasný, plný utrpenia a ilúzie. Náboženstvo je teda absolútne – večné, teda nemá začiatok, ani koniec. Skutočné náboženstvo je duchovná veda.

Náboženstvo = pokyny k používaniu systému, dané priamo tvorcom systému, a ktoré sú určené pre užívateľov systému – pre ich najvyšší prospech a (znova)dosiahnutie dokonalosti.

DOGMA 

Dogmy sú umelé dočasne pevne stanovené pravidlá a usmernenia vytvorené ľudmi, ktorí sa sami stavajú do pozície zvrchovanej autority a zákonodarcu. Dogmy sú dnes falošne prezentované ako náboženstvo, ale sú to v skutočnosti len tendenčné a prospechárske pravidlá – teda vytvorené nedokonalými podmienenými živými bytosťami, ktoré majú tu v hmotnom svete neodstrániteľné 4 chyby :

1) nutne sa dopúšťa omylov/chýb;

2) nevyhnutne podlieha ilúzií (māyi);

3) má sklon podvádzať druhých;

4) majú nedokonalé zmysly.

Dogmy boli vytvorené pre zmyslový pôžitok, na ovládanie ľudí a zvyšovanie moci ich zriaďovateľa. Sú vytvárané v konkrétnych obdobiach ich potreby a tiež len na základe kvalít vášne a nevedomosti. Dogma nie je večné pravidlo, ani zákon, teda boli časy kedy neexistovala a platnosť nemala. Dogma je vecou slepej viery, účelovej tendencie a nie logiky, či dokonca vedy.

„Nízcí lidé kvůli své naprosté nevědomosti zavádějí systém náboženství, který se odchyluje od védských zásad. Následují vlastní mentální výmysly, a automaticky tak klesají do nejtemnějších končin existence.“

Śrímad Bhagavatam 5.6.11

MORÁLKA 

Sú isté pravidlá, ktoré sú v súlade s vlastnosťami prirodzene nadobudnutými nasledovaným večne platných zákonov Boha = náboženstva. Sú to spoločenské zásady, ktoré vzišli a boli odvodené z nasledovania konkrétneho zdroja (teda buď náboženstva, alebo dogmy) a podľa toho je aj morálka dvoch druhov:

1) čistá = pravá morálka je len v rámci náboženstva – sú to vlastnosti a pravidlá nadobudnuté nasledovaním pravého náboženstva

2) znečistená = prekrútené a vyšpekulované zásady vzišlé z nasledovania dogiem

Podľa toho má potom morálka aj svoju kvalitu a následne aj ľudia prospech z nej.

Náboženstvo nie je to, čo sme určili my (ľudia), ale to, čo určil samotný Boh – a to je uvedené v pôvodných autorizovaných Písmach. To, čo určili ľudia je dogma, a nie náboženstvo. Dnes ľudia považujú dogmy za náboženstvo, lebo to, čo je dnes verejne šírené cirkvami je práve dogma – sú to cirkvou – a teda obmedzenými podmienenými živými bytosťami, ľudmi, ktorí ani nenasledujú princípy, ktoré si sami určili – umelo vytvorené prospechárske pravidlá. Skutočná morálka sú pravidlá a spoločenské zásady, ktoré sú v súlade s vlastnosťami prirodzene nadobudnutými a vzišlými z nasledovania zdroja – náboženstva.

Dnes zväčša ľudia považujú dogmu za náboženstvo, resp. materialistická morálka je ich dogmou, ale pritom nevedia čo skutočné večné náboženstvo znamená, práve preto, lebo sú pomýlení a ovládaní dogmami. Riešia veci od stredu, pitvú sa len v symptómoch, nepoznajú a ani nejdú k podstate (ku koreňu, k prameňu, k pôvodnému zdroju). Pohodlné užívanie si svojho zmyslového pôžitku je ich dogmou, a všetko je podriadené tejto zásade.

SEKTA

Nevedomí a menej inteligentní ľudia niekedy falošne a neprávom označujú ISKCON (Medzinárodnú spoločnosť pre vedomie Krišnu) ako sektu. No pritom o ISKCONe a Vedomí Krišnu nemajú žiadne presné, pravé, či autorizované informácie; a ani nevedia, čo v skutočnosti pojem sekta znamená. Vedome, a niektorí aj nevedome, papagájujú to čo len počuli od iných nekvalifikovaných a zmätených ľudí v tejto problematike sa neorientujúcich, a takýmto šírením verejne degradujú pôvodný vaišnavizmus, a vo svojej nevedomosti zhadzujú odkaz Véd, áčárjov a Krišnu Samotného.

Sekta má podľa dnes oficiálnych definícií 3 také hlavné aspekty:

1) Odtrhnutie sa od hlavného prúdu a následné zavedenie novej organizácie – s úplne zmenenými výkladmi, obradmi, liturgiou, názvoslovím a novovytvorenou tradíciou, ktorá sa v princípe líši od pôvodnej.

Védy sú naopak najstaršou zachovalou filozofiou na svete, o tisíce rokov staršou ako kresťanstvo, judaizmus, islam, egyptský hermetizmus alebo starogrécka filozofia, uznávané najväčšími mysliteľmi v dejinách.

Nikdy sa neodtrhli od ničoho, naopak väčšina tradícií z Véd priamo či nepriamo čerpá. Všetky jazyky pochádzajú z hinduistického védskeho sanskritu.

Čiže to, čo je verejne známe ako „Hnutie Hare Krišna“ – resp. organizácia ISKCON – nie je v žiadnom prípade sekta. Kedže ISKCON učí to najpôvodnejšie jadro Ved, resp. ich finálny esenciálny záver. Od ničoho sa neodelila – neučí teda nič nové a ani nič čo by niekto zmenil. Neoddelili sa od hlavného prúdu, pretože sami sú pôvodným prúdom – čistým a hlavne autorizovaným vaišnavizmom = pôvodný teizmus – s osobným ponímaním Absolútnej Pravdy – Boha.

2) Život strávený, rozvíjanie a praktizovanie ich učenia výhradne v konkrétnej uzavretej komunite a nikde inde, a teda apeluje na život a realizovanie ich učenia a činností výhradne v ich komunite – buď tajne, alebo oficiálne.

Toto ISKCON nijako nerieši, väčšina priaznivcov ISKCONu si žijú svoj život normálne doma, a ak niekto naozaj chce, a berie to úprimne vážne a má túžbu to praktikovať bhakti-yogu naplno medzi oddanými, tak môže odísť do chrámu, či ášramu a tam žiť čistejší život a sústredenejšie sa venovať Bhakti – naplno. Prabhupáda vždy apeloval na to, že všetci môžu zostať tam kde sú v zamestnaniach, sociálnom zaradení – teda nemusia nevyhnutne meniť svoje postavenie, ale jediné čo je treba zmeniť je vedomie – cez svoj úprimný postoj a osobný prístup.

3) Má despotického vodcu, ktorý zneužíva a využíva ostatných členov pre svoj vlastný osobný prospech, klame členov, zavádza ich, okráda a manipuluje nimi.

ISKCON nenúti nikoho žiť len v komunite a nemá jedného vodcu, ktorý využíva svojich podriadených k osobnému prospechu, či slávu a seba-prezentovanie. Kto si myslí opak – zjavne nevie naozaj nič o štruktúre „Hinduizmu“, jeho pôvodnom a hlavnom jadre – o vaišnavizme (mala by si taká osoba prinajmenšom podrobne naštudovať súvislosti) a nevie ani nič o Védach, lebo v nich samotných je všetko veľmi jasne popísané. Lenže kto si nedá námahu si to aspoň preštudovať, nemá to potom ani ako pochopiť a dozvedieť sa o čom to v skutočnosti vlastne celé je. ISKCON je v svojej podstate decentralizovaný systém, neexistuje v ňom žiadna záväzná hierarchia. Záväzné je iba dodržiavanie istého stanoveného štandardu, pôvodnej filozofie a pod.

Šríla Prabhupáda – bol zakladateľ vaišnavskej organizácie ISKCON – ktorá združuje oddaných Krišnu, teda Jediného a zvrchovaného Boha, ktorí sa snažia žiť a žijú presne podľa pokynov Pána Krišnu uvedených v autorizovaných védskych Písmach, resp. v ich konečných záveroch = v Bhagavad-gīte & Śrīmad-Bhāgavatame. V sanskrite je meno jediného a zvrchovaného Boha: Šrí Krišna – Meno pre Najvyššiu Božskú Osobu, a kedže slovo Boh je len akýmsi titulom, či označením Najvyššej pôvodnej bytosti, Zdroja všetkého, Príčíny všetkých príčin, Absolútnej Pravdy – to je aj popísané a vysvetlené v esenciálnych záveroch Ved – v Brahma-Madhva-Gaudíja Vaišnava Sampradāyi (autorizovaná škola duchovného učenia, jedna zo štyroch existujúcich) – bol Prabhupáda posledným ācāryom = pravým duchovným učiteľom, ktorý učí vlastným príkladom, a svojho času bol posledným ācāryom v príslušnej Parampare (neprerušená učennícka postupnosť, v ktorej sa odovzdáva pôvodné do bodky nezmenené učenie z duchovného učiteľa na žiaka, ktorý sa časom kvalifikuje na duchovného učiteľa a odovzdáva toto učenie zasa v pôvodnej podobe ďalej svojim žiakom), ktorá pokračuje ním zasvätenými už plne kvalifikovanými žiakmi, z ktorých sú už duchovní učitelia (guruovia) majúci ďalej svojich žiakov, čím je Paramparā  zachovaná a pretrváva naďalej.

Šríla Prabhupáda nezaložil a ani neučil nič nové. Nič nemenil, práveže všetko odovzdával a učil do bodky tak, ako naučil Prabhupádu jeho guru; a takto je toto učenie v nezmenenom stave odovzdávané ďalej. Šríla Prabhupáda nezaložil žiadne nové náboženstvo, žiadnu novú Sampradāyu, žiadnu novú Paramparu – kedže predstavuje líniu odkazu záverov Véd. On práveže učil a šíril v nezmenej forme to, čo sa šírilo celé tie dlhé tisícročia, a tiež nepridával ani neodoberal nič; nič nové netvoril a neučil nič ani inak, čo by bolo v rozpore s jeho predchodcami – vaišnavskými áčárjami a pôvodnými védskymi písmami – resp. ich finálom, ktorý je v esenciálnej podobe v záveroch Véd = Vedānta-sūtra a jej prirodzený podrobný komentár =Śrīmad-Bhāgavatam a tiež samotná Bhagavad Gītā. Toto všetko si môže každý sám do bodky overiť v šástre (v autorizovaných védskych písmach).

„Náboženstvo bez filozofie je sentimentalizmus, alebo dokonca fanatizmus, a filozofia bez náboženstva je mentálna špekulácia.“(Śrīla Prabhupāda vo Význame k BG 3.3)

Zdieľajte článok s vašimi priateľmi

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Mohlo by vás zaujímať

16. októbra 2017 10 dôvodov prečo sa zamilovať do spirituálneho dievčaťa

Po prečítaní tohto článku sa aj ty budeš chcieť zamilovať do spirituálneho dievčaťa 1. Verí, že všetko...

ČÍTAŤ VIAC
3. septembra 2012 Umieranie a smrť podľa Véd – Trpíme za svoje skutky?

Čo sa deje po smrti? Čo je smrť? Existuje posmrtný život? Je smrť bolestivá? Ako prebieha...

ČÍTAŤ VIAC
14. novembra 2012 Demokracia alebo démonkracia?

Otroci stavali palác pre panovníka. Boli unavení, zničení a nenávideli otroctvo. Ani tí, ktorí ich bičovali,...

ČÍTAŤ VIAC