Odpoveď:
Z môjho pochopenia, ktoré mám zatiaľ z informácií, z Véd, je :
1) Vzdialenosti vo Védach sa udávajú buď kolmo na daný astronomický objekt, alebo oveľa častejšie, kolmo na disk Bhú-mandala. Pri tom druhom, vzdialenosti sedia.
2) Pokiaľ si dobre pamätám, veľkosť si niekto odvodil nepriamo od toho, že bral hodnotu vzdialenosti ako od bodu, kdežto to bolo od Bhú-mandala
3) Z tohto mi vychádza, že chybu robí ten, kto robí výpočty, ale s nesprávnymi premennými.
4) Ale aby sa nám to ešte viac zamotalo, Védy popisujú rôzne vnímanie času a vzdialeností vo vesmíre, vzhľadom k pozorovateľovi. Vyslovene spomínajú dilatáciu času, teda zakrivenie časopriestoru
5) Okrem toho máš fenomén, ako rozpínanie vesmíru, červený posun, atď. Keď si vezmeš, že ten popis bol robený pred miliardami rokov, ťažko povedať nakoľko sa to zmenilo
6) Posledný a nezanedbateľný bod je aj to, že čo považujeme za Mesiac. Védy popisujú vesmír ako multidimenzionálny, a viacmenej vyššie planetárne systémy existujú na jemnohmotnej úrovni, ktorú jednoducho nevnímame hrubými zmyslami. Podľa tohto popisujú aj bytosti napríklad na Slnku, alebo na planétach, ktoré vnímaš „nahrubo“ ako neobývateľné, ale neobývateľné z hľadiska našej stavby tela a reality. Samozrejme, že tam nemôžeš žiť, keď máš telo zo 70% vody a prvku zeme. Keby si mal telo zo 100% prvku ohňa, možné by to bolo. Nehovoriac o tom, že v týchto jemnejších dimenziách sa priestor vníma úplne inak.
7) Pravdepodobne to je kombinácia týchto všetkých faktorov, a teda, v skratke povedané, to, čo vidíme ako „mesiac“, je len hmotná verzia mesiaca, skutočný Mesiac transcenduje tento mesiac a je väčší. Nemyslím si ale, že taký veľký ako Slnko, aj keď to vylúčiť neviem, ale to sme si už prebrali, lebo tie vzdialenosti fungujú inak, ako som popísal.
