fbpx

Prabhupáda chcel aby sme žili jednoduchým životom. S týmto bodom sa ty zjavne nestotožňuješ. Aký máš k tomu postoj?

Môj postoj je, že keď prečítaš všetky Prabhupádove knihy, čo je tak odhadom 40 000 strán, budeš mať napočúvané stovky hodín Jeho prednášok, prečítaš Jeho kompletný životopis – Lílamritu, a budeš poznať osobne mnohých Jeho žiakov a diskutovať s nimi, tak potom budeš mať „možno“ obraz o tom, čo Prabhupád chcel a čo nechcel.

Ale ok, vysvetlím v skratke aj pre ostatných nezávistivých…

Šástra vraví, že každý vaišnava je automaticky brahmána, tzn. že popri tom, že má aj vlastnú varnu, t.j. šúdra, vaišja, kšatrija, brahmána, tak automaticky sa venuje brahmánskym činnostiam ako je bhajan, pančarátra, a i. popri svojich povinnostiach vrámci varny a ašrámu, a je vyslovene doporučené, aby si vykonával svoje povinnosti, neodriekal si umelo, alebo neplnil povinnosti nejakej inej varny, alebo ašrámu…

BG 3.4-9….
SB 10.14.3

Alebo dosť príkladne v

CC Madhya 16.237-239 :

„Buď trpĕlivý a vrať se domů. Nebuď blázen. Postupnĕ překonáš oceán hmotné existence.“
Nemĕl by sis hrát na oddaného a umĕle si odříkat. Prozatím si vhodným způsobem užívej hmotného svĕta, ale nepřipoutej se k nĕmu.
Śrī Caitanya Mahāprabhu pokračoval: „V srdci si udržuj velkou víru, ale navenek se chovej jako obyčejný človĕk. Tak s tebou bude Kṛṣṇa brzy spokojen a vysvobodí tĕ ze spárů māyi.“ …

Teda ten, kto si plní tieto svoje povinnosti, koná zbožne, a postupne sa očisťuje a zároveň získava transcendentálne poznanie… Toto sa volá inak aj KARMA YOGA a je to vysvetlené hneď na začiatku Bhagavad-Gíty, čiže odporúčam si túto knihu prečítať, predtým ako niekto začne hovoriť čo Prabhupád chce a čo nie…

Celý bod toho byť brahmánsky popri svojich povinnostiach je nájsť si čas na duchovné činnosti, aby si vedel robiť pokrok v ceste sebarealizácie. Je to teda praktické. V kombinácii tohto brahmánskeho princípu s tvojim vlastným podmienením a zapojením toho podmienenia (karma-yoga) sa robí pokrok.

Niekto má to šťastie a je brahmana-brahmana, a žije jednoducho v chráme, alebo putuje po svete a káže. Niekto je kšatrija-brahmána, a zároveň riadi a vládne nad svojim kráľovstvom, alebo aj celou Zemou. Niekto je vaišja brahmána, a teda jeho karma-yoga spočíva v zarábaní peňazí a zväčšovania svojho materiálneho zabezpečenia a produkcie, aby vedel podporovať rôzne Bhakti projekty, a niekto je šúdra brahmána, ktorý obetuje samotnú prácu…

Samotné činnosti, ktoré tieto jednotlivé triedy konajú môžu byť rôznorodé a aj zložité, príkladom je samotný SP, ktorý bol obchodník, člen rodiny, vydavateľ, spisovateľ, kazateľ, manager, atď.

BG 4.20…

Čiže jednoduchý život a hlboké myslenie, tým je myslená tá brahmánska časť osobnosti. Čo ale neznamená, že tá externá karma-yogínska časť je automaticky zložitá. Záleží na tom, aké máš podmienenie.

Pre mňa to, čo robím predstavuje jednoduchý život, keďže mi to dáva kopu času venovať sa týmto veciam. Keby som mal chodiť do práce ako šudra, alebo chrániť niekoho ako kšatrija, alebo sa venovať iba štúdiu a odriekaniu ako bráhmana, bolo by to pre mňa ->