Garbhādhāna samskāra (v preklade rituál oplodnenia) je jedným z významných samskár (rituálov prechodu) vo vaišnavskej tradícii.
Názov pochádza zo sanskritu: “garbha” znamená “plod” alebo “maternica” a “ādhāna” znamená “vloženie” alebo “zasadenie”.
Šríla Prabhupáda popisuje vo védskych prekladoch, že ľudský život začína už splodením a nie až pôrodom, ako sa mylne domnieva moderná lekárska veda, kde sa vek
počíta až od narodenia ako vek 0, kdežto podľa Véd má človek už 9 mesiacov v skutočnosti od začiatku splodenia.
Tento rituál predstavuje posvätné počatie dieťaťa v rámci manželstva a jeho cieľom je duchovne pripraviť rodičov a zabezpečiť, aby počatie prebehlo s čistými úmyslami, v harmonickom a duchovne priaznivom prostredí na privolanie vhodnej duše, ktorá prichádza do vajíčka ženy cez spermiu muža, do tela muža prichádza duša cez potraviny (najmä obiloviny) a do potravín cez nebeský prach v daždi, kam sa dostávajú duše z nebeských planét pri poklesnutí.
Miesto v tradícii
Garbhādhāna je prvá z 16 tradičných samskár, ktoré sprevádzajú jednotlivca od počatia až po smrť. Tento rituál je vykonávaný krátko pred počatím, aby sa zabezpečilo, že nový život bude počatý s vedomím a zbožnosťou. Je súčasťou dharmickej povinnosti manželov – nielen na pokračovanie rodu, ale aj pre duchovný rozvoj dieťaťa.
Šríla Prabhupáda pomerne často hovoril o potrebe vykonávania Garbhādhāna samskāry na počatie dobrých detí. Celá myšlienka Garbhādhāna samskāry je založená na prilákaní osvietenej duše, aby sa uchýlila do nového tela, ktoré sa vytvára počas počatia. Vzhľadom na to, ako dôležitou súčasťou nášho života sú naše deti, je výber duše, ktorá príde do našej rodiny, dosť dôležitý.
Prvým aspektom Garbhādhāna samskāry je naša všeobecná duchovná prax tzv sádhana, čo sme robili každý deň. Myšlienka je, že by sme mali nejaký čas praktizovať vedomie Krišnu a pokúsiť sa počať dieťa, keď sa v tomto cvičení staneme viac-menej stabilnými, a nie naopak.
Druhým aspektom sú požehnania iných oddaných, ako aj požehnania od predkov, polobohov, svätých osôb a samotného Krišnu. Niektorí chodia za svätými osobami a priamo žiadajú o akékoľvek požehnanie, ktoré chcú, a úbohí sadhuovia bez iných možností zvyčajne len súhlasia. Toto však nie je proces. Skutočné požehnania sa získajú tým, že človek bude vďačný, čo sa dá dosiahnuť iba vykonaním nejakej zmysluplnej služby. Inými slovami, spôsob, ako získať skutočné požehnania od vaišnavov, je ponúknuť im nejakú službu. Ak sú oddaní s nami spokojní, dajú nám svoje srdečné požehnanie, dokonca aj bez toho, aby sme o to požiadali. Požehnania od predkov a polobohov získavame vykonávaním svojich povinností a službou Krišnovi. Oddaný nemusí uctievať žiadneho poloboha alebo dokonca predkov, pretože len tým, že slúži Krišnovi, vykonáva tú najlepšiu službu všetkým z nich.
Priebeh rituálu
Rituál sa vykonáva v súkromí alebo za účasti kňaza (purohita), ktorý vedie obrad podľa védskych textov. Súčasťou sú modlitby, obety ohňu (homa), recitácia mantier a vyjadrenie úmyslu rodičov priviesť na svet duchovne vyspelé dieťa.
Dôležitým aspektom je čistota tela, mysle i prostredia. V niektorých tradíciách sa odporúčajú aj konkrétne dni alebo astrologicky priaznivý čas na počatie. Šríla Prabhupáda nespomenul prakticky žiadny z týchto rituálov. Namiesto toho predpísal jednoduchú metódu na splodenie dobrých detí: Páry, ktoré túžia po dieťati, by mali mať pohlavný styk iba raz za mesiac, pričom tento účel mali na mysli, pričom si plodný deň vybrali podľa menštruačného obdobia. Tento deň by mal byť vyhradený pre duchovné praktiky: Obaja by mali spievať aspoň 50 kôl na jape male, počúvať písma, uctievať Pána atď., aby sa očistilo vedomie a počatie by sa malo nechať na
noc.
Jediné, na čo si treba dávať veľký pozor sú obdobia, ktoré označujú prechod medzi nocou a dňom (svitanie a súmrak), nazývané sandhya. Toto sú obdobia, kedy sa má spievať Gayatri mantra a meditovať o Pánovi, a preto sú to prísne zakázané časy na počatie, lebo vtedy dáva Šiva duchom (negatívnym bytostiam) sa znova narodiť do hmotného tela. Príbeh Diti a Kašyapa Muniho v 3. speve Šrímad Bhágavatamu nás upozorňuje na nebezpečenstvo počatia dieťaťa v nevhodnom čase. Kašyapa Muni prerušil plnenie svojich náboženských povinností počas večernej sandhyi, aby splodil dieťa v Diti, a práve preto prišli dvaja mocní démoni Hiranyakša a Hiranyakašipu. Toto je čas, v ktorom Pán Šiva chodí po svete so svojimi prízračnými spoločníkmi. Je k nim milosrdný a zariadi, aby sa jeden z nich narodil z akéhokoľvek páru, ktorý v tom čase uskutoční spojenie (význam Šrímad Bhagavatam 3.14.24 je zaujímavý odkaz na toto spojenie).
Z biologického hľadiska je v každom ovulačnom cykle ženy iba päť alebo šesť dní, počas ktorých môže spojenie vyústiť do splodenia dieťaťa, a z toho iba tri ponúkajú vysokú možnosť. Preto je oveľa lepšie vybrať si priaznivý deň namiesto náhodného pokusu. Kvalita mužského semena je nevyhnutná na splodenie zdravého a duchovne založeného dieťaťa. Ak sa o to pokúsite viackrát za mesiac, sperma zoslabne, čo nie je dobré pre dieťa, preto sa odporúča aj celibát.
Duchovný význam
Garbhādhāna nie je len biologickým aktom, ale duchovnou prípravou na stvorenie nového života. Verí sa, že úmysly rodičov, ich mentálny a fyzický stav počas počatia, majú vplyv na karmu a budúci charakter dieťaťa. Tento obrad tak podporuje zodpovednosť a vedomie o dôležitosti každého počatého života.
Odhliadnuc od všetkých nariadení by mal mať pár láskyplný a harmonický vzťah. Ako vysvetľuje Šríla Prabhupáda v Šrímad Bhagavatame 4.1.6, „Ak sú manžel a manželka vždy spokojní jeden s druhým, potom automaticky prichádza bohyňa šťastia. Inými slovami, tam, kde medzi manželmi nie sú nezhody, tam je všetko hmotné bohatstvo a rodia sa dobré deti.“
Záver
Garbhādhāna samskāra je pripomienkou toho, že život je svätý už od samého počiatku. V kontexte moderného sveta môže tento rituál inšpirovať k vedomejšiemu rodičovstvu a hlbšiemu uvedomeniu si významu rodiny, čistoty úmyslov a duchovného spojenia medzi generáciami.
V podstate je cieľom manželského života vo vedomí Krišnu vybudovať vzťah založený na službe Pánovi, vzájomnom rešpekte a náklonnosti. Tento druh vzťahu je oveľa hlbší a príjemnejší ako triviálny vzťah založený na sexuálnej príťažlivosti. Namiesto toho, aby nás len podmieňoval materiálnou prírodou, takýto štandard vzťahu nám pomáha napredovať v duchovnom živote.
Zatiaľ žiadne komentáre.