fbpx
Pretvárky v duchovne

Sexuje guru Swami Mahešvárananda, zakladateľ sekty Jóga v dennom živote so žiačkami?

Tento článok je prekladom článku z českého časopisu Respekt, ktorý nájdete tu. Rozoberá „gurua“, ktorý sám seba nazýva Paramhans Svámi Mahéšvaránand a je vodcom sekty Jóga v dennom živote.

Nie sme autormi pôvodného článku, ani nenesieme zodpovednosť za informácie v ňom odprezentované. Celkový obsah tohto článku na našom blogu je osobným názorom, úvahou a pohľadom na tému viacerých podozrení spojených s osobou Mahešváranandu  – pravdivých či nie, ich súhrn a zamyslenie sa, či môže byť na nich niečo pravdy. Článok nemusí predstavovať faktické tvrdenia, ktoré by mal čitateľ prijímať ako fakty. Nech sa každý rozhodne sám. Každý má možnosť a dokonca povinnosť rozmýšľať kriticky, nezaujato a vedieť si informácie overiť.

Každý, kto si do Google dá pojmy ako Maheshwarananda scandals, sex abuse atď. sa môže verejne dočítať všetky tieto informácie (a OMNOHO viac), dohľadať si vlastné zdroje, články, výpovede bývalých členov, a pod., a utvoriť si tak vlastný názor. Opakujeme, tento článok je len súhrnom názorov a výrokov, ktoré sa dajú o tejto téme verejne na internete dohľadať a neprezentujeme ich ako fakty. Samozrejme, je možné, že aktívni členovia tohto kultu sa budú snažiť prehliadať či ignorovať tieto zdroje, či čokoľvek, čo by potenciálne spochybnilo doslova božskosť ich vodcu kultu, či to považovať za rúhanie, ohováranie a pod. podobne, ako sa k akejkoľvek kritike (aj oprávnenej) stavala stredoveká inkvizícia, či rôzne autoritárske a nebezpečné sekty. Často počuť aj argumenty, že nejaký vodca kultu je vlastne podobný martýr ako bol Ježiš, ktorého tiež neprávnom prenasledovali, čo len potvrdzovalo jeho svätosť – aj keď sa často neskôr ukázalo, že obvinenia boli pravdivé.

 

Preklad článku:

 

Nočný život veľkého jogína

 

Sexuálny škandál indického gurua obnovuje pochybnosti ohľadom dôveryhodnosti východnej duchovnosti

 

Eva Vrbová cítila, že niečo na atmosfére v izbe nesedí. Nestávalo sa často, že by indický guru Swami Maheshvarananda počas jeho zriedkavých návštev Českej republiky pozýval hostí do svojej izby na večernú meditáciu. Avšak pre Vrbovú to bola veľká pocta byť v tesnej blízkosti muža, ktorý bol svojimi nasledovateľmi považovaný za osvieteného majstra. No prítmie a samotný fakt, že sa nachádzala v tejto situácii, osamote v jeho izbe, ju znepokojoval.

Jej podozrenia rástli potom, čo sa bradatý guru rozvalil na svojej posteli a požiadal ju, aby si vyzliekla svoje tričko. V jej mysli však stále prevažovala dôvera. Hlavou je blysla myšlienka: “Akým testom teraz musím prejsť?” Roky strávené v komunite Yoga in Daily Life (YIDL) boli príčinou jej dôvery voči guruovi a zároveň boli dôvodom prečo počúvla jeho príkazy. Taktiež počúvla aj keď jej povedal, aby si “nabila svoje srdce z jeho”. Polonahá a strnulá ležala na tele Swamiho Maheshvaranandu. To bol moment kedy jej začal obchytkávať intímne partie. Vtedy už našťastie začal fungovať aj jej sedliacky rozum a začala sa vzpierať. “Toto je božská blaženosť,” zašepkal jej do ucha, počas toho ako v prítmí horeli vonné tyčinky. “Nie, nie je” povedala. Konečne našla silu odmietnuť jeho príkazy a aj napriek tomu, že na ňu naliehal, opakovane odmietla so slovami : “Nie, nie je.”

Od tejto noci, ktorá sa odohrala v pražskom apartmáne ubehlo už 15 rokov a aj napriek tomu o tomto incidente Eva Vrbová doteraz takmer vôbec nehovorila. Až tento rok sa jej pomocou internetu podarilo zistiť, že ani zďaleka nie je jediná, komu sa niečo takéto prihodilo. Od jari začalo vychádzať na povrch viacero sexuálnych eskapád tohto osvieteného gurua, ktorý by mal oficiálne držať celibát. V Rakúsku, domove medzinárodného ústredia pre YIDL, prebieha vyšetrovanie ohľadom tejto organizácie, ktorá má vyše 30 sídiel po celom svete. V bývalej Juhoslávii veľa lokálnych lídrov zanechalo svojich duchovných učiteľov a v Rakúsku sa táto organizácia prakticky rozpadáva. Avšak, pobočka v Českej republike, ktorá je jednou z hlavných základní s niekoľkými tisíckami nasledovateľov naďalej mlčí.

Tento prípad má aj širší kontext. V časoch kedy exotické duchovné trendy nadobúdajú na Západe väčšiu popularitu, môžeme brať tento prípad ako upozornenie, ktoré nás môže navigovať v tomto mätúcom teréne postmoderného duchovna takým spôsobom, aby sme sa nestali obeťami traumatických skúseností a dostali sa k pravej podstate duchovného života. Tento škandál je ešte väčšmi zarážajúci, nakoľko z ázijských duchovných trendov v ČR ma YIDL najdlhšiu tradíciu a doteraz bola považovaná za veľmi dôveryhodnú. Organizuje cvičenia jógy pre Karlovu univerzitu, jej činnosti sú podporované ministrom zahraničných vecí a zakladateľ organizácie Swami Maheshvarananda dokonca dával príhovor na stretnutiach OSN. “Pre mňa najsmutnejším je zistenie, aké jednoduché je pre niektorých ľudí zneužiť dôveru a úsilie ľudí, ktorí hľadajú osobnostný rozvoj,” vraví Vrbová, ktorá až tento rok nabrala silu túto organizáciu opustiť.

 

Opitý a osvietený

Koncept osvieteného lídra, ktorý rozdáva požehnania svojim nasledovníkom znie nášmu uchu často pochybne. Avšak úspech, ktorý východní guruovia žnú na Západe už od 60. rokov 20. storočia je v podstate logický a prirodzený. Západniarske kresťanstvo si prechádza od začiatku moderných časov hlbokou krízou, kým tradičné východné duchovné učenia so sebou nesú menej dogiem a sústreďujú sa hlavne na silné meditačné techniky, ktoré sú využiteľné v osobnostnom raste a každodennom živote. Duchovní majstri, ktorí sú navštevovaní mládežou zo Západu vo svojich chrámoch a ašrámoch učarujú návštevníkov kvalitami, ktoré len zriedka nájdeme v povojnovej Európe alebo Amerike.

Príťažlivosť guruov môže byť ilustrovaná na príbehu z ranných 70. rokov, zaznamenanom biografmi indického majstra Sri Dhyanyogi. Keď mal skoro 100 rokov a trávil väčšinu času meditovaním v odlúčení v Himalájskej jaskyni, bol starý jogín presvedčený, aby išiel učiť do Ameriky. Raz na výlete jeho auto zastalo na parkovisku a jeden z jeho nasledovníkov neopatrne zabuchol dvere tak, že Sri Dhyanyogimu zabuchol do dverí prsty. Sri Dhyanyogi síce trošku zbledol, ale výraz na jeho tvári sa vôbec nezmenil. “Mohol by si prosím otvoriť tie dvere? “ milo poprosil nasledovníka. Keď sa dvere otvorili silno krvácal, jeho kosti boli rozdrtené a prsty viseli len pomocou kože. Šťastný výraz na tvári gurua však ostával nedotknutý a jediná vec o ktorú sa 100 ročný guru strachoval bolo to, aby sa nasledovník čo to zavinil necíti príliš previnilo.

Vnútorný mier, všepresahujúci súcit a praktické techniky na hľadanie harmónie sa v tejto pochmúrnej pozemskej existencii stali menou východných majstrov. So sebou však taktiež priniesli normu, ktorá vyžaduje, aby sa žiak odovzdal učiteľovi. Toto v západom kontexte však vedie k rôznym formám zneužívania. Nejde len o to, že medzi „skutočných“ guruov sa vplížilo aj niekoľko manipulatívnych podvodníkov, ale častejšie sa stáva, že sa majster jednoducho nedokáže vyrovnať s pokušeniami Západu a s nekritickým obdivom jeho prívržencov. „Východní majstri vyrástli v kultúrach, ktoré im pomohli udržať etické hranice“, vysvetľuje britský budhistický učiteľ a psychoterapeut Rob Preece, ktorý má 40-ročné skúsenosti s prácou s tibetskými a nepálskymi kňazmi. „Majú pri sebe svojich starších oddaných, aby sa ubezpečili, že sa držia zásad a princípov ako svojich kontrolných mechanizmov. Keď prídu na Západ, sú sami a oveľa jednoduchšie zlyhajú.“

Galéria západných guruov je plná kontroverzných postáv, ktoré zneužívajú svoje postavenie na vymáhanie sexu, hromadenie bohatstva, a ktoré zo svojich učeníkov robia závislé mentálne trosky. Je zaujímavé, že veľký počet z nich by sa dal najlepšie charakterizovať ako protirečivé charaktery a nie ako úplne negatívne vplyvy.

Indický imigrant Osho sa v USA preslávil ako vlastník najväčšej zbierky Rolls-Royce na svete – financovanej, samozrejme členmi kultu – ale jeho dynamickú meditáciu stále praktizujú státisíce ľudí. Tibetský kňaz Chogyam Trungpa bol známy tým, že bol sukničkárom a nakoniec sa upil na smrť, avšak jeho kniha “Prerušenie duchovného materializmu” zostáva aj naďalej kritickým pohľadom na zmysel duchovnej praxe.

„Problémom nie sú len majstri, ale aj naivita a nezrelosť učeníkov,“ hovorí Preece, ktorý napísal knihu o psychologických aspektoch spirituality “Múdrosť nedokonalosti”. „Na Západe máme hlad po majstroch. Máme tendenciu ich idealizovať ako ľudí, ktorí konečne vyriešia všetky naše problémy, a preto je im všetko dovolené. “

Ak je človek zo Západu hľadajúci duchovnú pravdu lačný a submisívny, čo potom bežný občan Česka a Slovenska? Pretože sa to odohralo tu, v duchovnej púšti 70. rokov počas komunizmu – v čase kedy komunistický líder Gustáv Husák budoval priateľské vzťahy s Indiou – prišiel Swami Maheshvarananda ako zjavenie v podobe charizmatického 20-ročného mladíka s bradou, odetý v oranžových róbach.

 

Totálne vymývanie mozgov

YIDL (Jóga v dennom živote) nikdy nebola uzavretou sektou v klasickom zmysle, pripomína skôr pyramídu. Čím dlhšie toto spoločenstvo trvá, tým viac sa mení na kult. Na nižších úrovniach sú verejnosti prístupné hodiny jógových cvičení, nezáväzný návštevník sa môže zúčastňovať týchto hodín bez toho, aby si všimol čokoľvek podozrivého.

Ale tí, ktorí chcú viac a oficiálne sa stanú žiakmi Swamiho Maheshvaranandu, sa stále ocitajú hlbšie a hlbšie vo svete prísnych pravidiel a manipulácie. „Najprv to vyzerá, že je to veľmi pekné prostredie,“ hovorí Vrbová a spomína na svoj úvod do YIDL na začiatku 90. rokov. „Všetci sú mierumilovní, nežní, sú proti násiliu, nejedia mäso. To bolo presne to, čo som hľadala. Mala som násilného otca, takže toto na mňa pôsobilo ako balzam. Až časom som si uvedomila, že agresia v tejto komunite je iba potlačovaná.“ Pre túto mladú ženu nespokojnú so svojim životom sa organizácia stala náhradou za jej rodinu a priateľov. Swami Maheshvarananda, ktorý prichádza niekoľko krát za rok do Českej republiky viesť jógové semináre sa pre ňu stal dokonalým majstrom, ktorý ju mal viesť cestou života. Neúnavne pracovala pre komunitu a jej zásady nakoniec prijala za svoje. Princípy jej vysvetlili starší jogíni, ktorí pomáhali budovať komunitu v období komunizmu v Československu, keď to režim toleroval.

Bez gurua a nezištnej služby nemožno dosiahnuť osvietenie. Nikto by nemal klásť otázky. Akékoľvek pochybnosti voči majstrovi, o ktorom sa predpokladá, že vie, čo je pre žiaka najlepšie, značia nízku úroveň duchovného rozvoja a mali by ste si ich preto nechať pre seba. Odporúča sa vyhnúť zlej spoločnosti – a to zahŕňa ľudí, ktorí jedia mäso. Ak guru potrebuje peniaze na jeden zo svojich mnohých humanitárnych projektov, žiaci mu ich zhromaždia. Pitie vody, ktorá bola použitá na umývanie jeho nôh sa považuje za požehnanie.

Pravdepodobne nie je náhoda, že tento automechanik z indického Rádžasthánu našiel pre svoju organizáciu najsilnejšiu podporu v postkomunistických krajinách, kde boli ľudia zvyknutí poslúchať autority. Všetkých sedem žien, ktoré sa tento rok rozhodli hovoriť o ich sexuálnom zneužití pochádza z bývalých komunistických krajín a ich priznania vyvolali v komunite búrku. (Je veľmi pravdepodobné, že sa prihlási viac žien – existujú desiatky nepriamych svedectiev.) Treba spomenúť, že s výnimkou rakúskeho zákona, ktorý zakazuje duchovným autoritám mať sex so svojimi nasledovníkmi, tento prípad zákony neporušuje. Ženy, ktoré Swami Maheshvarananda v priebehu rokov pozval do svojej spálne boli všetky dospelé a nepreukázal voči nim násilie, využil iba svoju moc ako vodca kultu.

Spolu s Vrbovou hovorila o svojich skúsenostiach aj žena z bývalého východného Nemecka, tiež 30 -ročná. Nechcela použiť svoje pravé meno kvôli strachu z následkov,  v rozhovore cez Skype opísala, ako ju Swami Maheshvarananda počas pobytu v Indii opakovane nútil vykonávať s ním orálny sex, pričom jej povedal, že prehĺta „požehnanú obetu“.. „Bolo to nechutné, ale stále som si hovorila, že by mi nič zlé neurobil,“ hovorí. „Úplne mi vymyl mozog.“ Podľa psychologičky Ulrike Schiesser z rakúskeho kultového úradu je to typické správanie: „Ženy pochopili, že sú sexuálne zneužívané, ale ich emócie odporujú ich viere v milujúceho gurua. Zmätené, v prvom rade obviňovali samé seba.“

Trvalo 15 rokov, kým Eva Vrbová úplne pochopila, že jej liečba Swamim Maheshvaranandom bola jednoduchým zneužívaním, a že všetky duchovné reči boli len zásterkou pre jeho skutočné zámery. „Dnes viem, že by som v živote (alebo kdekoľvek) nemala kam ísť, ak by som odišla, a preto som si nemohla dovoliť prijať celú pravdu,“ hovorí. Za posledných niekoľko mesiacov som mnohokrát počula od svojich bývalých kolegov, že ich nezaujímajú jej skúsenosti, že klame a/alebo že činy Swamiho Maheshvaranandu boli vlastne prejavom dôvery a formou požehnania. Rozumie ich reakcii: „Samozrejme, že ma to bolí, ale na druhej strane chápem, že keby mi verili, ich svet by sa zrútil. Sama som to zažila.“

Oficiálne postavenie organizácie zostáva rovnaké, dokonca aj na konci búrlivého roku, kedy došlo k odchodu mnohých členov po celom svete. „Všetko sú to len klamstvá,“ hovorí Jindra Dohnalová, jedna z kľúčových postáv českej pobočky. „Toto je kampaň proti nemu a ich cieľom je zničiť jeho prácu a prácu mnohých ďalších ľudí.“

 

Naša zodpovednosť

Psychológovia, ktorí sa zameriavajú na spiritualitu, zastávajú názor, že najlepším spôsobom, ako zabrániť tejto forme zneužívania nie je jednoducho odmietnuť žiadostivých majstrov a ázijské duchovné cesty vo všeobecnosti, ale starostlivo zhodnotiť, čo by na týchto vzťahoch mohli zmeniť samotní študenti zo Západu. „Naša naivita bola súčasťou problému,“ hovorí Rob Preece. „Neboli sme schopní im povedať nie, aby sme si zachovali vlastnú autonómiu. Ale to je dôležité pre budúcnosť. Je na nás, ako bude vyzerať jóga a budhizmus na Západe. “

Eva Vrbová si spomína, ako na jednom seminári náhodou bola prekladateľkou sediacou vedľa gurua a ako ľudia v sále spontánne prosili majstra o požehnanie. Sedel na podstavci, vo svetle reflektorov a k nohám mu padal dlhý rad študentov, ktorí vyjadrovali svoju oddanosť vyše hodiny a pol. „Všetky tie očakávania, potreby a prognózy, ktoré z ľudí vyžarovali, mali neuveriteľnú silu,“ spomína jeho bývalá žiačka. „Nechcem ospravedlňovať to, čo urobil, ale odvtedy mi bolo jasné, že musí byť neuveriteľne ťažké ovládať sa a nezneužiť túto moc.“

 

Koniec prekladu

 

Pozrite si aj ďalšie naše články v tejto sérii a uvidíte očividnú podobnosť s ďalšími indivíduami, ktoré si hovoria „guru“.

 

BONUS:

Výpovede viacerých ex-žiakov nájdete na tejto stránke.

Zdieľajte článok s vašimi priateľmi

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Mohlo by vás zaujímať

Vishwananda
22.august 2021 Boh či zvrhlík? Vishwananda a jeho Bhakti marga, Om chanting, Atma kriya yoga

Tento článok je prekladom článku z blogu na platforme Medium, ktorý nájdete tu. Rozoberá "gurua", ktorý sám...

ČÍTAŤ VIAC
Daniel Máčovský swami Dayananda
3.august 2019 Daniel Máčovský, prvý slovenský samozvaný swami

Ahojte. Rozhodol som sa pokračovať v písaní sérií článkov na pokračovanie, pretože väčšinou jeden článok...

ČÍTAŤ VIAC
10.máj 2019 Čo určite nie je "duchovno" (Teória všetkého, 3. časť)

Som duchovný? Čo si dnes ľudia predstavujú pod pojmom „som duchovný?“ Je to len akási nálepka, vďaka...

ČÍTAŤ VIAC

Prihlásite sa k odberu noviniek

Zadajte Váš e-mail do nižšie uvedeného políčka.

Ďakujeme, vaša žiadosť o odber newslettra bola úspešná!

Pin It on Pinterest

Zdieľaj článok priateľom