Slepé nasledovanie (5. kapitola I. časť)

Preklad I. časti 5. kapitoly z knihy Nevyslovené prekážky na ceste k Bhakti od Purnačandra Goswamiho. (Ďalšie kapitoly budú nasledovať postupne ako ich preložíme).
Tieto texty sú odbornejšieho charakteru, a pre začiatočníkov môže byť celkový kontext a špecifické výrazy náročné.
Články sú určené pre praktizujúcich jogínov, a obzvlášť pre členov hnutia Haré Krišna – ISKCON, keďže sa zaoberajú fenoménmi, ktoré z tohto hnutia po odchode jej zakladateľa Šrílu Prabhupádu robia sektu, odkláňajúcu sa od védskych princípov Sanatana-dharmy, jej zakladateľa a predošlých duchovných učiteľov. Keďže mám medzi nimi ale mnoho priateľov, ktorí sa snažia byť úprimní, nasledujúce preklady sú určené práve pre nich ako aj pre zvedavého čitateľa. Obdobné princípy sú uplatniteľné na akékoľvek náboženstvo, cirkev, alebo hierarchické spoločenstvo.
Autor knihy Purnačandra Goswami bol žiakom Šrílu Prabhupádu, ktorý sa (okrem ďalších úprimných duchovných učiteľov) snažil v hnutí o nápravu a preto publikoval túto knihu.

 

Obsah:

Úvod a 1. kapitola – Zásady oddanosti

2. kapitola – Bhakti je nezávislá

3. kapitola – Sloboda a dôvera

4. kapitola – Autorita a sloboda

5. kapitola – Slepé nasledovanie + Zložky vzdelávania

6. kapitola – Tvorivá energia – Kriyā-śakti

7. kapitola – Sám sebou vo varṇāśrama-dharme

8. kapitola – Emócie a impersonalizmus

9. kapitola – Úloha emócií

10. kapitola – Inštitucionalizmus – Tekutý odpad

 

 

Slepé nasledovanie

 

„V tomto verši je zavrhnuté slepé nasledovanie, ako aj absurdné otázky.“ (Šríla Prabhupáda, Bg. 4.34, Význam)

 

Pri našej diskusii ohľadom autorít som spomenul dve cesty – cestu lásky a cestu strachu. Slepé nasledovanie vás bude sprevádzať na ceste strachu. Sú partneri a spolupracujú veľmi dobre. Spolu tvoria autoritársku atmosféru, ktorá je opakom individuálnej slobody myslenia a konania.

Šríla Prabhupáda zavrhuje slepé nasledovanie v nasledujúcich prednáškach:

„Áno. Slepé nasledovanie a absurdné otázky. Tieto veci sú v tomto verši zavrhované. Slepé nasledovanie znamená: ‚Ó, tam je swámi! Tak veľa ľudí ho nasleduje. Stanem sa jeho žiakom.‘ Toto sa nazýva slepé nasledovanie. Neviete ani, kto ten swami je, či to vôbec je swami alebo nejaký darebák. Neviete. Ale pretože ho každý nasleduje, poviete si: ‚Stanem sa jeho žiakom.‘ Toto je iba slepé nasledovanie, bez akýchkoľvek znalostí, slepé nasledovanie.“ (Bg. 4.34-39 Január 1969 LA)

„Diskutujeme o Bhagavad-Gíte len preto, aby sme pochopili, že nenasledujeme nejaký princíp len slepo. Je to veda. Je to postavené na filozofii a vede. Tým, že nasledujeme veľké osobnosti, sme ten proces iba uľahčili, to je všetko. Ale nie je to tak, že by to bolo slepé nasledovanie.“ (Bg. 7.28-8.6 Október 1966 NY)

Vičára znamená, že sa snažíte pochopiť dar Pána Čaitanyu pomocou logiky, vičára. Nenasledujte slepo. Takéto slepé nasledovanie nie je dobré. Nevydrží to. Mali by ste všetko brať s logikou.“ (Bhág. 6.2.1-5 Január 1971 Kalkata)

V súčasnosti sú v ISKCON-e diskutované vodcovské princípy. Oddaní chodia na rôzne stretnutia a semináre a čítajú knihy ohľadom vodcovstva. Šríla Prabhupáda však, aspoň podľa toho, čo vieme, nechodil na žiadne semináre ani nečítal také knihy. Napriek tomu bol perfektný vodca, dokonca uznávaný aj vo svetských kruhoch.(1) Ako mohol byť Prabhupáda taký prirodzene dobrý vo vedení?

Vedenie znamená autoritu a autorita pochádza od Kṛṣṇu. Pretože bol Prabhupáda priamo spojený s Najvyšším Pánom, Šrí Kṛṣṇom, dostal splnomocnenie od energie oddanosti, bhakti-šákti. Tým, že bol neustále naplnený oddanosťou, pochopil zásady, ktoré plodia oddanosť. Preto zaistil, aby bola v spoločnosti vždy prítomná zbožná nálada. Čo k nemu prišlo prirodzene, sa my musíme naučiť pochopiť a praktizovať.

Je veľký rozdiel medzi slovami autoritatívny a autoritársky. Tu sú definície zo slovníka Webster, ktoré sú používané v celej knihe: Autoritatívny znamená, že pochádza od autority. Autoritatívna osoba alebo skupina si zaslúžia uznanie či prijatie.

Slovo autoritársky má podľa vyššie uvedeného slovníka dva významy. V prvom význame je to slepé poddanie sa autorite a v druhom význame to znamená koncentráciu moci v rukách vodcov, ktorí nenesú zodpovednosť za činy voči svojim ľuďom. Inými slovami, takíto vodcovia nie sú zodpovední za problémy spoločnosti a majú byť rešpektovaní, bez ohľadu na ich správanie.

Kvôli vnútornej duchovnej sile je pravý duchovný vodca autoritatívny. Nie je závislý na slepom poddaní sa, titule alebo cirkevných zvyklostiach. Vždy sa snaží o vnútorné zlepšenie samého seba a vie, že dokáže niesť bremeno svojej pozície len tým, že bude otvorený, čistý a nesebecký. Záleží mu na ostatných, pretože cíti ich spojenie s Kṛṣṇom. Vie, že všetky duše sú Jeho čiastočkami. Takýto vodca sa vždy cíti byť za ľudí zodpovedný. Ak sú zarmútení, sťažujú sa alebo majú nesprávne názory, vždy sa cíti byť za nich osobne zodpovedný. Snaží sa pochopiť, ako prispel k danému problému a ako ho vyriešiť. Ľudia takého vodcu prirodzene nasledujú a vzbudzuje v nich srdečný rešpekt.

ISKCON má v súčasnosti veľké vnútorné rozkoly, napríklad Ritvici, ktorých všeobecne vnímame ako deviantov. Okrem toho šokoval ISKCONských členov aj nedávny odchod oddaných k iným Gaudíya inštitúciám. Niektoré autority cítia, že by mali proti týmto problémom nejako bojovať, ale ani na chvíľu sa nepozastavili nad tým, že práve oni tieto problémy mohli v skutočnosti zapríčiniť.

Ak je guru pokorný, považuje sa iba za prostého kazateľa a snaží sa jednoducho pomôcť svojmu stádu, jeho žiaci a aj ostatní si ho budú vážiť a rešpektovať ho. Ak sa však cíti byť voči ostatným nadradený, je pyšný na svoju pozíciu a nasledovníkov, ľudia ho budú vnímať a trvať na tom, že je iba kňaz a nie guru v plnom zmysle slova. Toto je akási poetická spravodlivosť a môže byť dokonca naaranžovaná Pánom tak, aby ho poučila.

V časoch Šrílu Bhaktisiddhántu Sarasvatí Thákura vyvinuli mahántovia alebo chrámoví manažéri kvôli chamtivosti kontamináciu zvanú džáti-gosái a dychtili po monopole na uctievanie šálagráma-šíl a v udeľovaní zasvätení. Tvrdili, že iba oni môžu vykonávať tieto aktivity kvôli ich vysokému bráhmanskému pôvodu. Potom ako ich Šríla Sarasvatí Thákura spochybnil, mahántovia napadli spolu s najatými bitkármi jeho Gaura-mandala parikramá skupinu v Navadvípe. Keď miestni ľudia videli ako napádajú nevinných Vaišnavov, stratili vieru v túto ortodoxnú Gaudíya tradíciu, čo neskôr zapríčinilo veľký rozkvet rôznych iných deviantných apasampradáyi.

Jedno bengálske príslovie hovorí, že ryba smrdí od hlavy. Znamená to, že náboženskí vodcovia sú zodpovední za deviácie v ich postupnosti a inštitúciách. Vlastné záujmy, autoritárstvo a pýcha vytvorili problémy v histórii Gaudíya vaišnavizmu a prispeli k dnešným problémom v našich komunitách. História sa rada opakuje.

 

Pravé odovzdanie

 

Ak duchovný vodca nemá rovnakú duchovnú potenciu akou oplýval Šríla Prabhupáda, nemal by očakávať rovnaké odovzdanie sa od jeho podriadených. To je pokora. Vodca by si mohol pomyslieť: „Pokračujem v misii Šrílu Prabhupádu, takže by sa mi mali podriadení odovzdať rovnakým spôsobom, ako sa odovzdali jemu.“ Toto je nesprávny predpoklad a očakávanie. Oddaní často cítia toto nesprávne očakávanie a zatrpkne to ich oddanosť. Takýto prístup môže indikovať, že daný vodca je viac závislý na svojom postavení v inštitúcii ako na čistote alebo charaktere. V tomto zmysle sú štyri všeobecné možnosti: (1) osoba, ktorá má aj postavenie aj charakter, (2) osoba, ktorá má charakter, ale nemá postavenie, (3) osoba, ktorá má postavenie, ale nemá charakter a (4) osoba, ktorá nemá ani charakter, ani postavenie. Charakterom sa myslí čistota a bezúhonnosť. Prvé dva scenáre sú v poriadku; štvrtý je nešťastný, ale akceptovateľný, no tretí je neakceptovateľný. Mark Twain raz povedal: „Je lepšie si zaslúžiť úctu no nemať ju, ako ju mať ale nezaslúžiť si ju.“

Samozrejme, že ak sa niekto obráti na pravého gurua kvôli útočisku a vidí v ňom Božiu milosť, potom sa jeho odovzdanie postupne vyvinie a stane sa úplným, ale guru alebo duchovný vodca to neočakáva hneď alebo od každého; ani Šríla Prabhupáda to neočakával okamžite. Plné odovzdanie sa je veľmi špeciálna okolnosť. Odovzdanie bude rásť prirodzene na základe viery. Úplne odovzdanie môže byť iba nežne podporované láskyplným jednaním, tréningom a praktickými radami.

Predtým som spomínal ako láska, dôvera a sloboda sú všetky dôležité v nastolení správnej nálady. V opačnom prípade sa atmosféra v komunite a vo vzťahoch stane dusná a stuhnutá. Ideálne duchovné autority sú fixované v Absolútnej Pravde a preto preukazujú veľkú integritu v ich jednaní. Preto nikdy nie sú neistí, apatickí alebo sebeckí, ale skôr vykazujú kompetentnosť, starostlivosť a obetavosť.

Inteligentné nasledovanie

 

Opakom slepého nasledovania je inteligentné nasledovanie, ktoré je žiadúce. Nasledujú dve citácie, ktoré opisujú využívanie čistej mysle a otvorených očí v oddanej službe:

„Človek dokáže posilniť učenie, ktoré prijal od svojho áčáryu a vyhnúť sa porušeniu jeho príkazov sledovaním prostých vecí v prírode, tak ako to odporúča bráhmana avadhúta. Nemal by mechanicky prijímať učenie svojho gurua. Žiak by mal byť hĺbavý a pomocou svojej vlastnej inteligencie pochopiť a realizovať v praxi to, čo počul od svojho duchovného učiteľa sledovaním sveta okolo seba.“ (Bhág. 11.9.31 význam)

 

„Ak niekto príjme učenie áčáryu, ale nechá ho zamknuté v svojom mozgu ako nejakú teoretickú dogmu, neurobí veľký pokrok. Musí jeho učenie vidieť všade, aby vyvinul stálé, úplné poznanie; takto má Vaišnava rešpekt voči každému a všetkému, čo ho osvieti ešte viac na jeho ceste v uctievaní svojho bona fide áčáryu, ktorý nie je odlišný od Pána Kṛṣṇu.“ (Bhág. 11.9.31 význam)

Tieto tvrdenia sú jasné; mechanické prijatie filozofie ponechá človeka slabým a sťaží mu jeho pokrok. Ako som spomínal v prvej kapitole – zmysly, vrátane mysle a inteligencie, musia byť zamestnané v oddanej službe. Aby také zamestnanie bolo riadne, vyžaduje si isté množstvo slobody. Popínavá rastlinka oddanosti vysychá, ak táto sloboda chýba, kvôli slepému nasledovaniu alebo strachu.

Tento princíp je proporčne zosilnený vzhľadom k zvýšenej individuálnej inteligencii. Inými slovami, inteligentným ľuďom sa hnusí, keď sa k nim dostanú závery bez toho, aby mali možnosť nad nimi sami pouvažovať. Osobám s nižšou inteligenciou to až tak nevadí, ale stále vedia oceniť, ak môžu o veciach popremýšľať, aj keď nedokážu vyvodiť svoje vlastné závery. Po zápasení s nejakým problémom idú prirodzene za niekým, kto im dokáže poradiť a oni od neho túto múdru radu z celého srdca prijmú.

 

Pochabosť slepého nasledovania

 

Na objasnenie pochabosti človeka, ktorý sa stáva slepým nasledovníkom, Prabhupáda hovorí príbeh o smrti Sargala Singha. Sargal Singh bol veľmi milovaný istým obchodníkom, ktorý si po smrti Sargala oholil hlavu a nosil čierne oblečenie. Keď prišiel do jeho obchodu nejaký muž, spýtal sa, kto zomrel. „Sargal Singh zomrel,“ odpovedal obchodník. Návštevník o ňom nikdy nepočul, ale tiež si oholil hlavu a nosil čierne veci. Ostatní ľudia v meste slepo nasledovali, aby nevyzerali nevedome. Keď sa ich spýtali, kto zomrel, vždy odpovedali: „Sargal Singh zomrel.“

Keď zbadal kráľov minister tak veľa trúchliacich ľudí, pridal sa k nim, oholil si hlavu a nosil čierne oblečenie. Keď ho však videl kráľ, spýtal sa ho: „Prečo smútiš? Kto umrel?“

„Sargal Singh,“ odvetil minister.

Kráľ sa spýtal: „Kto to je?“

Minister nevedel odpovedať a tak mu kráľ povedal, aby to zistil. Pýtal sa a pýtal, až sa nakoniec spýtal obchodníka. „Kto je Sargal Singh?“

Obchodník odpovedal: „Sargal Singh bol môj osol, ktorého som mal veľmi rád.“ V tomto príbehu mešťania prosto nasledovali, ale kráľ situáciu inteligentne spochybnil.

Ďalším príkladom slepého nasledovania je experiment piatich opíc, ktoré boli umiestnené do klietok s banánmi na vrchu. K týmto banánom viedli schody, no vždy keď sa nejaká opica snažila dostať hore, boli všetky opice postriekané ľadovou vodou pod vysokým tlakom. Po chvíli sa tieto opice naučili, že vyliezť po schodoch znamenalo veľké utrpenie a vždy, keď sa k nim niektorá z opíc priblížila, tie ostatné na ňu brutálne zaútočili.

Po niekoľkých dňoch bola jedna z opíc vymenená za novú. Nováčik o ničom nevedel a bol entuziastický. Preto hneď, ako zbadal tie lákavé banány, vydal sa ku schodom, no ostatné na neho zaútočili. Neskôr vymenili ďalšiu opicu a tá urobila rovnakú chybu. Zaútočili na ňu všetky opice, dokonca aj tá novšia, ktorá ani nevedela, prečo útočí. Jednoducho nasledovala ostatné. Postupne sa všetky opice z pôvodnej skupiny vymenili. Žiadna z nových opíc nevedela, prečo útočia na tú, ktorá sa priblíži ku schodom. Napriek tomu slepo nasledovali túto agresiu.

Opice nie sú jediný druh, ktorý je podmienený hmotnou energiou. Ľudské bytosti sa takisto správajú týmto spôsobom.

————————————————————————————————————————————————————————————————————————————–

1. Po prečítaní Līlāmṛty Śrīlu Prabhupādu okomentoval jeden z najlepších manažérov Stevena Coveyho Prabhupādov výkon ako veľkolepý a v súlade s ich siedmymi zvykmi.

 

0 Komentárov Pripojiť sa ku konverzácii →


Pridaj komentár

96165