Deva (देव) je sanskritské slovo, ktoré označuje poloboha. Častokrát sa interpretujú ako rôzne božstvá, energie, anjeli, nadpozemské bytosti, a pod. Veční nepriatelia dévov sú asurovia – démoni.
V sanskrite devá pochádza z proto-indoeurópskeho slova deiwos, ktoré bolo pôvodne prídavné meno a znamenalo „žiariaci“ alebo „nebeský“. Déví znamená bohyňa, polobohyňa.
Vo Védach, ktoré sú najstaršou zrozumiteľnou literatúrou, sa popisujú rôzne mantry, pomocou ktorých si môžeme polobohov nakloniť na svoju stranu. Niektorí dévovia stelesňujú prírodné sily, elementy, energie a niektorí morálne hodnoty. Hlavní polobohovia spomínaní už v Rig Véde sú Varuna, Mitra a hlavný poloboh Indra. Agni a Soma reprezentujú ohňovú obeť, nazývanú yajña [jagja]. Dévovia sú navzájom v istej hierarchii podľa dôležitosti funkcie a podľa úrovne, kde sa nachádzajú. Brahma, ktorý má na starosti vytvorenie hmotného vesmíru je tak isto poloboh.
Niektorí majú také veľké kompetencie, že sú často zamieňaní za samotného Boha. Medzi polobohov tiež patria napr. Gandharvovia (nebeskí hudobníci), Apsary (nebeské tanečnice). Slovo nebeské si netreba zamieňať s kresťanskou predstavou neba. Vo Védskom ponímaní sú nebeské planéty stále súčasťou hmotného vesmíru, nachádzajú sa vo vyšších planetárnych systémoch ako Zem. Nižšie planetárne systémy sa označujú ako démonické. Každý z významnejších polobohov má vlastnú planétu (lóku), napr. Indralóka, Brahmalóka, Yamalóka atď.
Medzi dôležitých polobohov patrí aj Vayu – poloboh vetra a Yama – stelesnená smrť. Yama, alebo aj inak Yamaraja, súdi hriešne duše predtým ako sa znova inkarnujú.
Polobohovia majú teda veľkú moc, ale netreba si ich zamieňať s Najvyššou Božskou Osobnosťou – Višnuom, ktorý je zvrchovaný a je pôvodcom všetkých polobohov. Bez Jeho zvolenia by nemohli dévovia nič vykonávať.
Ani davy polobohov, ani veľkí mudrci nepoznajú Môj pôvod alebo Moje vlastnosti. Ja som v každom ohľade zdrojom polobohov a veľkých mudrcov (Krišna v Bhagavad-Gíte 10.2).
„oṃ tad viṣṇoḥ paramam padam sadā paśyanti sūrayaḥ“
„Všetci polobohovia sa za všetkých okolností pozerajú na lotosové nohy Pána Višnua“ (Rig Véda, 1.22.20)
Tak isto sa vraví vo Vishnu Sahasraname :
„Veľkí mudrci a svätci, predkovia, polobohovia, všetky stelesnené sily a živly, v skutku všetko čo sa hýbe aj nehýbe v tomto univerze, má pôvod v Narayanovi (Višnuovi).“
Polobohovia sú Mu podriadení. V Bhagavad-Gíte Krišna Samotný prehlasuje, že uctievanie polobohov a iných ako je On je mylné (Bhagavad-Gíta, 9.23), pretože takéto uctievanie vedie vždy iba k dočasným benefitom a výhodám, a nie k Najvyššiemu.
„Ak niekto túži uctievať niektorého poloboha, Ja ho v tejto viere—ako Nadduša sídliaca v srdciach všetkých—utvrdím, aby sa mohol oddať určitému božstvu. Vybavený touto vierou uctieva určitého poloboha a on mu potom splní jeho túžby. V skutočnosti som to však Ja, kto ich poskytuje.“
(Bhagavad-Gíta 7.21.22)
