vaiśya

Vaišja je pojem označujúci obchodníka alebo poľnohospordára.

Etymologicky toto slovo pochádza z koreňa višal s významom „žiť“. Jedná sa o tretiu triedu védskeho spoločenského systému. Vaišjovia sa tradične zaoberali poľnohospodárstvom a obchodom. Bhagavad-gítá  v prvej časti 44. śloky z 18. kapitoly o vaišjoch uvádza následovné:
kriši-gó-rakšja-vánidžjam
vaišja-karma svabháva-džam
Poľnohospodárstvo, ochrana kráv a obchod sú prirodzené činnosti náležiace vaišjom…“

Duchovne orientované civilizácie po celom svete zastávali realistický prístup k životu, ktorý uspokojoval všetky aspekty jednotlivca – telesné, mentálne a duchovné – a kládol dôraz na zodpovednosť jednotlivca k zbytku spoločnosti. A jak človek žil v súlade s milosťou prírody a vďaka nej, tradičné kultúry založené na poľnohospodárstve zdôrazňovali úctu k všetkému živému a spolupráci s prírodou. Z nej ľudia brali len to, čo bolo nutné, a zodpovedajúcu časť vracali späť.

Jednoduchý poľnohospodársky život určite vedie prirodzenejšie k realizácií Boha než komplikovaná urbanizovaná spoločnosť dneška. Všetko v prírode hovorí o Bohu tým, ktorých zmysli sú uspôsobené k tomu, aby to vnímali. Kvôli svojmu pokroku a ekonomickému rozvoju moderní obyvatelia miest ani nedostanú čerstvé jedlo, čo ešte o kľude a spokojnosti. Milionár žijúci v prepychovom dome s dokonalým vybavením sa nemôže tešiť z čerstvej zeleniny ako chudobný človek na dedine. V moderných mestách sa pitná voda musí kupovať, pretože voda z kohútikov nie je nič iného než opakovane recyklovaná odpadová voda zmiešaná s chemikáliami. Ale ani taká voda vo fľaškách (i keď napr. minerálna) nemá tu silu alebo chuť ako čerstvá voda z prameňa alebo zo studne.

0 Komentárov Pripojiť sa ku konverzácii →


Pridaj komentár

96450