Etymologicky toto slovo pochádza z koreňa „višal“ s významom „žiť“. Jedná sa o tretiu triedu védskeho spoločenského systému. Vaišjovia sa tradične zaoberali poľnohospodárstvom a obchodom. Bhagavad-Gita sa v prvej časti 44. slohy z 18. kapitoly o vaišjoch spomína nasledovne:
kriši-gó-rakšja-vánidžjam
vaišja-karma svabháva-džam
„Poľnohospodárstvo, ochrana kráv a obchod sú prirodzené činnosti patriace vaišjom …“
Duchovne orientované civilizácie po celom svete zaujímali realistický prístup k životu, ktorý uspokojoval všetky aspekty jednotlivca – telesné, mentálne a duchovné – a kládol dôraz na zodpovednosť jednotlivca k zvyšku spoločnosti. A ako človek žil v súlade s milosťou prírody a vďaka nej, tradičnej kultúry založenej na poľnohospodárstve, zdôrazňovali úctu k všetkému živému a spolupráci s prírodou. Z nej ľudia brali len to, čo bolo potrebné a zodpovedajúcu časť vracali späť.
Jednoduchý poľnohospodársky život určite vedie prirodzenejšie k realizáciám Boha ako komplikovaná urbanizovaná spoločnosť dneška. Všetko v prírode hovorí o Bohu pre tých, ktorí majú oči k videniu. Kvôli svojmu pokroku a ekonomickému rozvoju moderní obyvatelia miest ani nedostanú čerstvé jedlo, čo ešte len hovoriť o pokoji a spokojnosti. Milionár žijúci v prepychovom dome s dokonalým vybavením sa nemôže tešiť z čerstvej zeleniny ako chudobný človek na dedine. V moderných mestách sa pitná voda musí kupovať, pretože voda z kohútika nie je nič iné ako opakovane recyklovaná odpadová voda zmiešaná s chemikáliami. Ale ani taká voda vo fľaši (aj keď napríklad minerálna) nemá tú silu alebo chuť ako čerstvá voda z prameňa alebo zo studne.
Za vlády Maharádža Judhišthira dávali mraky vlahu, ktorú ľudia potrebovali, a zem v hojnosti plodila všetky ľudské životné nevyhnutnosti. Kravy mali tak tučné vemená a boli tak šťastné, že zavlažovali pasienky mliekom.“ (Šrímad-Bhágavatam 1.10.4.)
Základ ekonomického pokroku je prirodzene sústredený okolo pôdy a kráv. Životné nevyhnutnosti pre ľudskú spoločnosť sú obilie, ovocie, mlieko, minerály, odevy atď. To všetko človek potrebuje, aby zabezpečil hmotné potreby. Iste nepotrebuje mäso a ryby či oceľové stroje. Obilie a zelenina môže dostatočne nasýtiť človeka i zvieratá a tučné kravy dajú dostatok mlieka, aby dodali človeku potrebnú silu a sviežosť. Ak je dosť mlieka, obilia, bavlny, hodvábu a drahokamov, načo potom ľudia potrebujú krčmy, bordely, bitúnky atď.? K čomu je potrebný neprirodzený život s kinami, autami, rádiami, mäsom a hotelmi? Čo vytvorila táto civilizácia iného než medziľudské a medzinárodné spory? Prehĺbila rovnosť a bratstvo tým, že z rozmaru jediného človeka posiela tisíce ľudí do pekelných tovární a na vojnové pole?
Vo védskej tradícii zaujíma krava medzi všetkými tvormi výnimočné postavenie: „Hovorím k tým, ktorí si to uvedomujú: Neubližujte krave, lebo tak ubližujete krajine a celému ľudskému pokoleniu.“ (Rig Veda)
Všetci sme tvormi hmotnej prírody. V Bhagavad-gíte sa hovorí, že samotný Pán je otcom dávajúci potomstvo a hmotná príroda je matkou všetkých živých bytostí všetkých druhov. Matka, hmotná príroda, má teda milosťou Všemohúceho Otca, Šrí Krišnu, dostatok potravy pre zvieratá aj pre ľudí. Ľudská bytosť je starším bratom všetkých ostatných živých bytostí. Človek je obdarený väčšou inteligenciou ako zvieratá, aby mohol porozumieť chodu prírody a prejavom Najvyššej Osobnosti Božstva. Ľudská civilizácia by mala závisieť na daroch prírody a nie sa umelo pokúšať o ekonomický rozvoj, ktorý privedie svet do zmätku, chamtivosti a moci používanej len pre umelý blahobyt a zmyslový pôžitok. Taký život nie je ničím iným ako životom psov a svíň.
Hovorí sa tu, že kravy zavlažovali pasienky mliekom, pretože mali tučné vemená a boli šťastné. Nezasluhujú si snáď náležitú ochranu a dostatok trávy na lúkách, aby mohli žiť s radosťou? Prečo by ľudia mali zabíjať kravy kvôli sebeckým záujmom? Prečo sa neuspokoja s obilím, ovocím a mliekom, z ktorých sa rôznymi kombináciami dajú pripraviť stovky a tisíce lahodných pokrmov? Prečo stoja po celom svete bitúnky na zabíjanie nevinných zvierat?
