Zložky vzdelávania (5. kapitola II. časť)

Preklad II.časti 5. kapitoly z knihy Nevyslovené prekážky na ceste k Bhakti od Purnačandra Goswamiho. (Ďalšie kapitoly budú nasledovať postupne ako ich preložíme).
Tieto texty sú odbornejšieho charakteru, a pre začiatočníkov môže byť celkový kontext a špecifické výrazy náročné.
Články sú určené pre praktizujúcich jogínov, a obzvlášť pre členov hnutia Haré Krišna – ISKCON, keďže sa zaoberajú fenoménmi, ktoré z tohto hnutia po odchode jej zakladateľa Šrílu Prabhupádu robia sektu, odkláňajúcu sa od védskych princípov Sanatana-dharmy, jej zakladateľa a predošlých duchovných učiteľov. Keďže mám medzi nimi ale mnoho priateľov, ktorí sa snažia byť úprimní, nasledujúce preklady sú určené práve pre nich ako aj pre zvedavého čitateľa. Obdobné princípy sú uplatniteľné na akékoľvek náboženstvo, cirkev, alebo hierarchické spoločenstvo.
Autor knihy Purnačandra Goswami bol žiakom Šrílu Prabhupádu, ktorý sa (okrem ďalších úprimných duchovných učiteľov) snažil v hnutí o nápravu a preto publikoval túto knihu.

 

Obsah:

Úvod a 1. kapitola – Zásady oddanosti

2. kapitola – Bhakti je nezávislá

3. kapitola – Sloboda a dôvera

4. kapitola – Autorita a sloboda

5. kapitolaSlepé nasledovanie + Zložky vzdelávania

6. kapitola – Tvorivá energia – Kriyā-śakti

7. kapitola – Sám sebou vo varṇāśrama-dharme

8. kapitola – Emócie a impersonalizmus

9. kapitola – Úloha emócií

10. kapitola – Inštitucionalizmus – Tekutý odpad

 

 

Zložky vzdelávania

 

Pozrime sa teraz na jednotlivé zložky vzdelávania a ich dôležitosť v našej diskusii o bhakti.

Oddanosť je viac než len prosté vzdelanie, avšak zahŕňa v sebe aj vzdelávacie princípy. Človek totiž nemôže slepo nasledovať, ak je naozaj vzdelaný – skutočné vzdelanie teda naozaj zahŕňa viac než nejakú neúplnú alebo povrchnú úroveň štúdia. Duchovné vzdelanie znamená hlbšie úrovne štúdia, také, ktoré majú v sebe obsiahnuté aj ďalšie podporné poznanie. Platí to obzvlášť pri pátraní po Absolútnej Pravde, cez všetky jej neobmedzené aspekty.

Druhá úroveň procesu vzdelávania sa skladá z uvažovania, hĺbania a analyzovania pomocou mysle a inteligencie. Slovo „vzdelanie“ pochádza z latinského základu slova educare, ktorý znamená vyviesť z alebo vyniesť preč, čo indikuje pozitívny a splnomocňujúci proces, ktorý pokračuje aj po ukončení všetkých oficiálnych lekcií – študent sa už nemá viac vrátiť späť do nevedomosti. Má samostatne napredovať ďalej.

Tieto úrovne alebo zložky vzdelávania sú popisované v Bṛhadāraṇyaka Upaniṣade (2.4.5), v Patañjaliho Yogaśūtrach (1.17) a napr. aj v jednej sanskritskej básni, Naiṣadha-caritam (1.4). Tieto tri śāstry vymenúvajú základné komponenty vzdelávania trošku odlišne, ale ako uvidíme, všetky súhlasia s prvými troma hlavnými úrovňami.

V Bṛhadāraṇyaka Upaniṣade sa spomínajú tri kategórie učenia: śravaṇa, manana a nidhidhyasana. Śravaṇa znamená naslúchať svojmu učiteľovi. Slovo manana potom znamená získať pomocou hĺbania nad danou vecou intelektuálny náhľad do jej podstaty. Nidhidhyasana nakoniec znamená jej realizáciu a použitie v živote.

Yoga-śūtry nám predkladajú štyri úrovne: vitarka, vicāra, ānanda a asmitārūpa. Vitarka sa skladá zo študovania, analýzy, domnienok a argumentov. Vicāra zahŕňa premýšľanie, meditáciu, náhľad do podstaty a pochopenie. Ānanda zahŕňa osvojenie a použitie v praxi a asmitārūpa je ekvivalent svarūpa-siddhi – dokonalosti praktizovania aṣṭāṅga-yogy.

V básni Naiṣadha-caritam sa spomínajú takisto štyri úrovne: adhiti, bodha, ācaraṇa a pracāraṇa. Adhiti znamená dôkladne sa naučiť daný predmet štúdia a bodha znamená získať v ňom náhľad a zbehlosť. Ācaraṇa zahŕňa pochopenie podstaty nášho učenia a následné žitie podľa neho. Pracāraṇa potom znamená odovzdávanie týchto vedomostí ostatným.

Ak tieto rôzne poňatia porovnáme, zistíme, že sú paralelné. V prvej úrovni jednotlivých systémov sa popisuje primárny krok učenia, v ktorom prevláda načúvanie, štúdium a analýza. Druhá úroveň pozostáva zo získania intelektuálneho pochopenia a náhľadu pomocou rozmýšľania. Tretia úroveň prináša osvojenie, študent internalizuje svoj predmet a jeho zručnosti sa stanú jeho druhou prirodzenosťou – svojím predmetom tak bez námahy žije a dýcha.

ISKCON sme na pokyn Śrīlu Prabhupādu konečne pripravili na prvú úroveň. Naše bhaktiśāstri kurzy a skúšky sú čoraz populárnejšie, čo ISKCON nabudilo transcendentálnym poznaním a oddaným prinieslo pocit úspechu a osvety. Prabhupāda však chcel, aby jeho nasledovníci dospeli aj k ďalším úrovniam. Často so svojimi žiakmi viedol hrané debaty, ktoré ich nútili hlboko premýšľať nad filozofiou. Druhá úroveň, t.j. pochopenie a náhľad do podstaty veci, vyžaduje hĺbanie, zamýšľanie sa a diskutovanie a zatiaľ v našej Spoločnosti nebola vyvinutá. Táto úroveň znamená, že neprijímame filozofiu slepo, ale spochybňujeme a sledujeme ju z rôznych uhlov pohľadu.

„V dnešnej dobe stále väčšmi zdôrazňujem, aby moji študenti viac čítali moje knihy, a aby sa ich snažili chápať z viacerých uhlov pohľadu. Na každú śloku sa môžeme dívať z veľmi rozličných uhlov, preto by sme v tom mali získať určitú prax.“ (List Tribhuvanathovi, 16. jún 1972)

 

„Tvojou hlavnou úlohou je zaistiť, aby každý oddaný v tvojom poli pôsobnosti čítal pravidelne našu literatúru, aby seriózne o danom predmete diskutoval z rôznych uhlov pohľadu, a aby nejakým spôsobom absorboval poznanie filozofie Kṛṣṇa vedomia. Ak budú skutočne vzdelaní v našej filozofii a dokážu získať a preštudovať celé poznanie z každého pohľadu, dokážu veľmi jednoducho vykonávať tapasyu alebo stav odriekania, čím urobia pokrok vo Vedomí Kṛṣṇu.“ (List Satsvarūpovi, 16. jún 1972)

Ak najprv nedosiahneme druhú úroveň, tretia bude logicky mimo náš dosah. Na druhej strane aj druhý level vyžaduje brahmánsky étos – slobodné a otvorené dotazy bez strachu, že by mohli vyvolať nejaký postih, posmech alebo až odcudzenie. Myslím si, že nám toto v súčasnosti veľmi chýba v našich komunitách. Je to jedným z faktorov odchodu niektorých členov z našej Spoločnosti.

Śrīla Prabhupāda tvrdí, že tretia úroveň je pre brāhmaṇov a kázanie nevyhnutná:

„Toto je opis skutočného brāhmaṇu. Brāhmaṇa je ten, ktorý si pomocou ovládania svojej mysle a zmyslov osvojil závery Véd… A ten, kto si skutočne osvojil podstatu Véd, môže kázať pravdu. (Bhāg. 5.5.24, význam)

 

„Osvojiť si toto poznanie je možné jedine načúvaním a patričným vysvetľovaním.“ (Bhāg. 1.1.6, význam)

Nemôžeme kázať efektívne bez toho, aby sme si predtým filozofiu osvojili. Śrīla Prabhupāda taktiež hovorí o týchto úrovniach: „Vedomie Kṛṣṇu je skutočnou potrebou ľudskej spoločnosti. Nauč sa a oceň ho, pochop ho a osvoj si ho – a odovzdávaj ho ďalej. Je to tak jednoduché.“

Tretia úroveň – osvojenie – znamená úplnú absorpciu, ktorá potom vytvorí „ānandu.“ Toto osvojenie stimuluje tok kreativity. Ak dokážeme aplikovať filozofiu s pochopením, používame všetky zmysly, vrátane mysle a inteligencie. Stane sa našou súčasťou. Internalizujeme naše praktizovanie a cítime niečo veľmi hlboké. Cítime sa byť spojení s Najvyšším. To je yoga.

tad-buddhayas tad-ātmānas

tan-niṣṭhās tat-parāyaṇāḥ

gacchanty apunar-āvṛttiṁ

jñāna-nirdhūta-kalmaṣāḥ

„Tí, ktorých inteligencia, myseľ a viera sú uprené na Najvyššieho a hľadajú u Neho útočisko, sa úplným poznaním oslobodia od všetkých pochybností a kráčajú tak priamo cestou oslobodenia.“ (Bg. 5.17)

Ak chceme urobiť pokrok na ceste k oslobodeniu, je dôležité, aby sme našu myseľ a inteligenciu upreli na Najvyššieho. Nedokážeme to, ak nepochopíme pravdivosť gurua, sādhuov a śāstier. (Pozri prílohu k filozofickej špekulácii.) Musíme preto na Neho uprieť našu myseľ a inteligenciu, aby sme si toto transcendentálne poznanie osvojili. V opačnom prípade ostaneme závislí na dogmách. Naše kázanie bude bezvýznamné, keďže nebudeme schopní aplikovať vedomie Kṛṣṇu v prítomnosti. Budeme teda nútení žiť v minulosti.

Śrīla Bhaktivinoda Ṭhākura napísal:

„Zabudni tak na minulosť, ktorá už dávno spí a o zajtrajšku už vôbec nesnívaj. Konaj v časoch prítomných a tak svoj pokrok uvítaj.“

Minulosť je určite dôležitá, ale nemali by sme v nej zotrvávať.

Burke Rochford túto ideu potvrdzuje:

„Je zvláštne, že ISKCONskí vodcovia stále zotrvávajú zviazaní takým myslením, ktoré napokon iba obmedzí ich schopnosť riešiť súčasné a budúce problémy organizácie. Možno práve kvôli ich oslabenej autorite sa mnohí vodcovia pridržiavajú Prabhupādových slov, nie však jeho múdrosti. Neschopnosť konať v rámci miesta, času a okolností znamenalo pre ISKCON stratu jeho dynamickej kvality. Vodcovia musia byť viac než teológovia, ktorí sa prísne snažia držať slov písem.“

Nenechajme sa však znepokojiť slovami pána Rochforda a skúsme sa zamyslieť nad tým, či sú aspoň sčasti pravdivé. Totiž vždy, keď nás niekto kritizuje, máme výhodu – ak je to krivé obvinenie, nemáme sa čoho báť… a ak je pravdivé, skúsme sa prispôsobiť a ponorme sa ešte hlbšie do nášho vedomia Kṛṣṇu, aby sme súčasnú situáciu vylepšili.

Vráťme sa späť k vyššie uvedenému veršu z Bhagavad-gīty. Výsledkom súčasného používania našej inteligencie je vyvinutie vytrvalosti (niṣṭhā) a schopnosti prijať útočisko (parāyaṇa). Niṣṭhā a parāyaṇa pridávajú na viere a sú zahrnuté v úrovni osvojenia.

Používanie inteligencie podnecuje oddaných letieť vlastným lietadlom, čo je napokon nevyhnutným predpokladom úspechu na ceste k bhakti. Úlohou duchovného učiteľa je uviesť svojho žiaka do štádia osvojenia, kde už žiak ďalej rozlišuje na základe gurua, sādhua a śāstier, uplatňujúc filozofiu v jeho každodennom živote. Je to oveľa lepšie, než učiť ho nejaké dogmy, len aby bolo zaistené, že od nás neodíde. V skutočnosti práve dogmatický prístup odradí inteligentného žiaka viac než čokoľvek iné. Naopak ak mu dá guru slobodu a naučí ho kriticky myslieť (čo je ozaj oslobodzujúce), bude sa cítiť guruovi tak zaviazaný, že už nikdy neopustí jeho lotosové nohy.

 

Otázky a odpovede

 

O: Zdá sa, že neintelektuálni oddaní robia pekný pokrok napriek tomu, že neradi analyzujú a rozlišujú.

Odp: Väčšina oddaných nemusí ísť tak ďaleko ako intelektuálni oddaní v rozlišovaní. To je prirodzené. Ale aj oni by mali rozmýšľať čo najhlbšie nad našimi základnými teologickými otázkami. Pomohlo by im to zosilniť ich vieru. To, že napredujú pekne (alebo sa to tak aspoň navonok javí) neznamená, že by nemohli napredovať ešte lepšie, keby skúsili viac premýšľať. Príklad takéhoto chýbajúceho rozlišovania: niektorí oddaní stále nasledujú svojich poklesnutých guruov a akceptujú ich pokyny napriek tomu, že už nie sú v guru-parampare.

O: Môže úroveň osvojenia nastať aj milosťou Boha vďaka oddaného viere, láske a službe aj napriek tomu, že nie je intelektuálne naklonený?

Odp: Áno. Toto spomína Śrīla Prabhupāda vo význame k Bhagavad-gīte 10.10. Pokrok na ceste bhakti vyžaduje, aby sme našu myseľ a inteligenciu upierali na Najvyššieho. Toto sa zvyčajne nestáva, ak nie sme zvyknutí využívať inteligenciu v pochopení správnosti gurua, sādhua a śāstier. Každý premýšľa nad filozofiou ako len môže a snaží sa pochopiť, ako a prečo to funguje. Ak sa snažia, ale kvôli niečomu to nedokážu, Kṛṣṇa im zvnútra pomôže. Kṛṣṇa sa takto odvďačí Jeho oddaným, keď sa snažia pochopiť filozofiu. Druhá vec však je, keď sa ani len nesnažia…

0 Komentárov Pripojiť sa ku konverzácii →


Pridaj komentár

96161