Májá/Maya je filozoficko-náboženský pojem hinduizmu, ale aj budhizmu. Māyā je akýsi závoj tmy, ktorý visí medzi nami a realitou takou, aká je.
Māyā – v sanskrite ( माया / māyā )
Pôvod slova māyā vychádza zo sanskritského koreňa „ma“ (nie) a „ya„, ktoré sa prekladá ako „to“. Mystické védske učenie potvrdzuje, že fundamentálna pravda nemôže byť odhalená mysľou, ani rôznymi mentálnymi pojmami. V skutočnosti sú ľudské myslenie a skúsenosti iba malým fragmentom tejto pravdy. Podľa toho, žiadny zmyslový objekt, alebo objekt vytvorený myslením nemôže byť stotožňovaný s absolútnou pravdou, takže nemôžeme povedať „toto je ono“. Pokiaľ sa chceme vyhnúť pripútanosti mysle k nekompletným fragmentom reality, pomocou slova māyā naznačujeme, že pravda „nie (je) to“.
Māyā je energia, ktorej úlohou je udržať podmienené živé bytosti v presvedčení, že patria do hmotného sveta. Spôsobuje zabudnutie duše na svoj skutočný pôvod a bráni jej v sebarealizácii. Existujú dva druhy māye, a to Yogamāyā a Mahāmāyā. Mahāmāyā je dôsledkom a podmnožinou Yogamāye. Yogamāyā je duchovná energia, ktorá funguje v duchovnom svete a Mahāmāyā je zdrojom ilúzie v hmotnom. Vytvára aj pocit stotožnenia sa živej bytosti so svojim telom. Je príčinou nášho vnímania dualít v materiálnej existencii a ilúzie, že sme oddelení od celku.
„Najvyšší Pán sídli v srdci každého a riadi putovanie všetkých živých bytostí, ktoré sú akoby vsadené do stroja zhotoveného z hmotnej energie.“ (Bhagavad-Gíta 18.61)
Keď spíme a v sne máme pocit, že sme mimo svojho tela, stotožňujeme sa s mylnou realitou – tak isto māyā funguje v hmotnom svete a núti nás myslieť si, že sem patríme, a že toto je večná realita. Podobný príklad mi prichádza na um, a to, keď pozeráme film, alebo sa hráme počítačovú hru, v istých momentoch sa vžívame do príbehu natoľko, že zabúdame na svoju skutočnú totožnosť.
Māyā označuje ilúziu. Nie je to ale preto, že by to, čo prežívame nebolo skutočné, ale kvôli faktu, že tento svet je pominuteľný a nemá trvalú existenciu, podlieha rozkladu a zániku. Táto nestálosť je pre neho teda príznačná. Ilúziou teda je myslieť si, že v dočasnom svete je možné dosiahnuť večné šťastie, o ktoré sa väčšina živých bytostí márne pokúša. Jediné trvalé šťastie je možné nájsť v duchovnom svete, kde Mahāmāyā nemá prístup. Uspokojovaním potrieb svojho tela nebudeme nikdy šťastní. Je to ako stále investovať do svojho oblečenia, pričom ten, kto nosí oblečenie je nešťastný a nestará sa o seba. Po smrti aj tak budeme nútení zanechať naše oblečenie, ktoré sa časom vždy rozpadne na prach.
„Ako si človek oblieka nové šaty a odkladá staré, tak aj duša prijíma nové hmotné telá a odkladá staré a neužitočné.“ (Bhagavad-Gíta 2.22)
Māyā je teda akoby plášť iluzórnej energie, ktorý zakrýva našu pravú totožnosť. Zbaviť sa vplyvu māye je veľmi ťažké, pretože sa nachádzame v podmienenom stave. Sme duše, pôvodné duchovné individuality, ktoré sa ale dostali do hmotného sveta, kde vládne Mahāmāyā. Tu nás ovládajú tri kvality hmotnej prírody, a je preto veľmi ťažké realizovať našu pravú totožnosť. Pomocou rozvíjania sebarealizácie a robenia duchovného pokroku je postupne možno vplyv māye oslabiť. Śrí Caitanya Mahāprabhu, ktorý je podľa Véd považovaný za prvú inkarnáciu v Kali-yuge znovu-obnovil proces bhakti-yogy, pomocou ktorej je možné dosiahnuť oslobodenie sa spod jej vplyvu v tomto veku.
